Diéta pri poruche sluchu: Komplexný sprievodca

Porucha sluchu je vážne ochorenie, ktoré môže dieťa znevýhodniť na celý život. Bez počutia sa iba ťažko naučí hovoriť, rozumieť a prečítať si informácie s porozumením. Ovplyvní to nielen možnosti vzdelávania, ale celú jeho budúcnosť. Máme však aj dobrú správu. Vďaka skorej pomoci sa mnoho detí môže naučiť znova počuť, rozprávať a naplno žiť v počujúcom svete.

Sluch je jedným z 5 základných ľudských zmyslov. Ucho je zmyslový orgán, ktorý nám umožňuje vnímať okolitý svet rozlišovaním rôznych zvukov. Zvuky sme schopní počuť vďaka zvukovým vlnám, ktoré sa ako vibrácie šíria vzduchom do nášho ucha. Ucho sa rozdeľuje na tri časti: vonkajšie, stredné a vnútorné. Zvuk príde do vonkajšieho ucha a prenáša sa vonkajším zvukovodom až k ušnému bubienku. Keď zvuková vlna narazí na bubienok, rozkmitá ho a spôsobí ďalší prenos. Hlbšie v uchu sa nachádzajú kostičky stredného ucha, ktoré vibráciu zosilnia, a prenášajú do slimáka vo vnútornom uchu. Tam sa nachádza tzv. Cortiho orgán, ktorý vláskovými bunkami zvuk zaregistruje, a informáciu o ňom posiela cez nerv do mozgu. Vnímať dokážeme až 300 000 rôznych zvukov v jednotkách nazývaných Hertz (Hz). Človek je schopný počuť v rozsahu frekvencií od 16 - 20 000 Hz. Zvuk má aj určitú intenzitu, ktorá vyjadruje, ako silno pôsobí zvuk na normálny sluch. Je ňou hlasitosť, ktorá sa označuje decibelmi (dB), a ohraničuje prah počutia a prah bolesti. Ľudské ucho je schopné rozoznať zvuky od určitej hlasitosti. Také šumenie trávy či spev vtáčikov sa pohybuje okolo 10 dB a štart prúdového lietadla má 120 dB. Vyššie hlasitosti nad 130 dB vyvolávajú bolesť.

Príčiny poruchy sluchu

Príčiny poškodenia sluchu môžu byť vrodené alebo získané v neskoršom živote. Vrodené poruchy sluchu sú často podmienené dedičnosťou, ale môžu byť vyvolané aj chorobou matky v tehotenstve, užívaním liekov a podobne. Dedičná porucha sluchu môže byť dominantná, teda v rodine, niekto zo starých rodičov alebo rodič má hluchotu, a preto sa narodí hluché dieťa. Dedičná porucha sluchu až hluchota sa nemusí prejaviť hneď po narodení, ale aj v neskoršom živote v detstve. V detstve je najčastejšou príčinou získanej poruchy sluchu až hluchoty zápal mozgových blán (meningitída), niekedy mumps, úrazy hlavy, neprimeraný hluk (počúvanie hudby cez sluchadlá, rozbušky). Aj v puberte hlučné počúvanie hudby cez sluchadlá je príčinou poruchy sluchu, často silvestrovské rozbušky zapríčiňujú poruchu tiež. Zriedkavejšie je príčinou vírusové ochorenie (chrípka, herpes zoster oticus), liečba ototoxickými liekmi, autoimúnne ochorenie alebo nádor. Tieto všetky vyvolávajú poškodenie vnútorného ucha alebo sluchového nervu a sú často nezvratné.

Negenetické príčiny poruchy sluchu:

• Infekcie a choroby u mamy počas tehotenstva (napr. rubeola, toxoplazmóza, cytomegalovírus).
• Problémy počas pôrodu (napr. nedostatok kyslíka, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, pôrodná váha pod 1500 g, Apgar skóre pod 7, závažná novorodenecká žltačka).
• Užívanie niektorých liekov počas tehotenstva alebo po pôrode (ototoxické lieky).
• Infekcie počas detstva (napr. meningitída, mumps, osýpky, zápaly stredného ucha).
• Hluk, náraz a poranenie hlavy.
• Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS).

Genetické príčiny poruchy sluchu:

• Nesyndrómová porucha sluchu (samostatná porucha sluchu bez iných zdravotných problémov).
• Mitochondriálna porucha sluchu.
• Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu (napr. Usherov syndróm, Waardenburgov syndróm, Downov syndróm).

Typy porúch sluchu

Poruchy sluchu sa rozdeľujú podľa toho, ktorá časť sluchového orgánu je poškodená. Rozdeľujeme ich na poruchy prevodové (uzavretý vonkajší zvukovod alebo poškodenie stredného ucha), percepčné (poškodenie vnútorného ucha-slimáka alebo sluchového nervu, sluchovej dráhy v mozgu) a zmiešané, kedy je postihnutý celý sluchový orgán.

• Prevodová porucha sluchu: Týka sa oblasti vonkajšieho a stredného ucha, kedy vnútorné ucho funguje stále tak, ako má. Naruší sa schopnosť prenášania zvukovej vlny až do vnútorného ucha, čoho dôsledkom je znížená schopnosť počutia. Môže byť spôsobená vrodenou chybou, ale aj zápalom vonkajšieho zvukovodu, upchatím zvukovodu ušným mazom alebo cudzím telesom. Prítomnosťou tekutiny v strednom uchu, ako hnis pri zápaloch, krv a likvor po úrazoch hlavy a ucha, sa zvuk nedostáva ďalej.
• Percepčná (senzorineurálna) porucha sluchu: Zahŕňa poruchu nielen receptorových buniek, ale aj sluchového nervu. Týka sa aj vnútorného ucha, čo znamená, že pacient počuje všetko tichšie, a zároveň aj skreslene. Sluch je poškodený v dôsledku poškodenia vláskových buniek - napr. chronickou degeneráciou, toxicitou liekov, zápalom alebo úrazom vnútorného ucha (zvukom zo strelných zbraní alebo hlukom).
• Zmiešaná porucha sluchu: Dochádza k poškodeniu vo vonkajšom/strednom aj vnútornom uchu.
• Sluchová neuropatia: Vyskytuje sa, keď vnútorné ucho funguje správne, ale sluchový nerv nefunguje správne, čo znamená, že zvuk sa nedostane do mozgu.
• Jednostranná porucha sluchu: Dieťa počuje horšie iba na jedno ucho.
• Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje.
• Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, zlepšuje a zhoršuje.
• Náhla percepčná strata sluchu: Náhle a neočakávané zhoršenie sluchu.

Skríning sluchu u novorodencov a detí

Pri deťoch, ktoré mali v pôrodnici nevýbavné otoakustické emisie (OAE) - neprešli skríningom sluchu - na jednom alebo oboch ušiach, je potrebné riadiť sa pravidlom 1 - 3 - 6:

• 1. mesiac života dieťatka - opakovanie vyšetrenia OAE. Ak malo dieťa nevýbavné OAE aj na kontrolnom vyšetrení realizovanom najneskôr v prvom mesiaci života, je potrebné navštíviť špecializované miesto - centrum pre deti s poruchou sluchu. Deti, ktoré boli narodené predčasne, mali nízke Apgar skóre, výraznú žltačku alebo iné popôrodné ťažkosti, by mali byť vždy vyšetrené v centre. Cieľom tohto vyšetrenia je overiť, či dieťatko počuje, alebo nepočuje. Ak nepočuje je potrebné navštíviť odborníkov v centre.
• 3. mesiac života dieťatka - komplexná diagnostika v centre pre deti s poruchou sluchu. Ak bolo dieťa včas odoslané do jedného zo 6 centier, prebieha u neho už v tomto veku komplexná diagnostika. Cieľom týchto vyšetrení je zistiť či dieťa nepočuje a ako presne nepočuje. Stanovila sa vďaka týmto vyšetreniam cca do 6teho mesiaca veku dieťatka porucha sluchu a audiogram a dieťatko mohlo dostať výkonné načúvacie prístroje.
• 6. mesiac života dieťatka - kompenzácia poruchy sluchu výkonnými načúvacími prístrojmi. Ak nasleduje kompenzácia poruchy sluchu a raná starostlivosť už od tohto veku, dieťa stihne míľniky vo vývine počutia, porozumenia a reči.

Je však dôležité si uvedomiť, že aj keď dieťa v pôrodnici prešlo skríningom, porucha sluchu sa môže vyvinúť aj neskôr. Preto je dôležité sledovať varovné signály:

• Dieťa nereaguje na hlasné zvuky alebo zvuky v jeho okolí.
• Nereaguje na svoje meno alebo na oslovenie.
• Má problémy s porozumením inštrukciám.
• Má oneskorený vývin reči alebo skomolenú reč.
• Má slabú slovnú zásobu.
• Často sa pýta "Čo?" alebo "Prosím?".
• Má problémy porozumieť komunikácii v hlučnom prostredí.
• Sleduje pery hovoriaceho, aby lepšie porozumelo.
• Vyhýba sa komunikácii a sociálnym situáciám.
• Má problémy s učením, zapamätávaním básničiek alebo pojmov.
• Je nepokojné a má problém sa sústrediť.

Ak máte podozrenie na poruchu sluchu u vášho dieťaťa, neváhajte kontaktovať pediatra, ktorý vás môže odporučiť k ORL lekárovi alebo do špecializovaného centra pre poruchy sluchu.

Diagnostika poruchy sluchu

Vyšetrenie ORL lekárom zahŕňa starostlivú anamnézu, zameraním na nálezy pri otomikroskopii a v nosohltane. Používajú sa rôzne testy, ktoré môžu určiť stupeň a typ poruchy sluchu. Medzi základné vyšetrenia patrí:

• Audiometria: Toto vyšetrenie zisťuje prah počutia, teda najtichší zvuk, ktorý človek dokáže počuť na rôznych frekvenciách. Výsledkom je audiogram, ktorý zobrazuje stratu sluchu.
• Otoakustické emisie (OAE): Testuje funkciu vonkajších vláskových buniek vo vnútornom uchu.
• Bera (Brainstem Evoked Response Audiometry): Meria elektrickú aktivitu sluchového nervu a mozgového kmeňa v reakcii na zvuk.
• Tympanometria: Vyšetruje funkciu stredného ucha a bubienka.
• CT alebo MRI: V niektorých prípadoch môžu byť potrebné na zobrazenie štruktúry vnútorného ucha a sluchového nervu.

Pri deťoch, najmä u tých, ktoré nespolupracujú pri bežných audiometrických testoch, sa používajú špeciálne metódy ako:

• Vizuálne reagujúca audiometria (VRA): Dieťa reaguje na zvuk otočením hlavy alebo pohľadom na vizuálny stimul.
• Podmienená reflexná audiometria (CRA): Dieťa sa naučí spájať zvuk s odmenou (napr. hračka).

Kompenzačné pomôcky

Cieľom kompenzačných pomôcok je pomôcť ľuďom s poruchou sluchu lepšie počuť a porozumieť reči, čím sa zlepšuje ich kvalita života.

• Načúvacie prístroje: Sú najčastejšie používanou kompenzačnou pomôckou. Zachytávajú zvuky pomocou mikrofónu a zosilňujú ich. Moderné digitálne načúvacie prístroje sú vysoko personalizované a dokážu sa prispôsobiť individuálnym potrebám pacienta.
• FM systém: Bezdrôtový systém, ktorý sa skladá z mikrofónu pre rečníka a prijímača pre poslucháča. Používa sa najmä v hlučnom prostredí alebo na diaľku, aby sa zlepšilo porozumenie reči.
• Kochleárne implantáty: Chirurgicky implantované zariadenia, ktoré stimulujú sluchový nerv pri ťažkej až úplnej strate sluchu.
• Implantovateľné systémy pre kostné vedenie (napr. BAHA, Bonebridge, ADHEAR): Tieto systémy využívajú kostné vedenie zvuku, čím obchádzajú problémy vo vonkajšom a strednom uchu.
• Komunikačné a signalizačné pomôcky: Zvukové signalizátory, vibračné budíky, zosilňovače zvuku telefónu a iné pomôcky, ktoré uľahčujú komunikáciu a vnímanie zvukov.

Pri deťoch je kľúčové správne nastavenie načúvacích prístrojov a pravidelné kontroly u foniatra. Je dôležité dieťa postupne privyknúť na nosenie načúvacích prístrojov a dbať na ich správnu starostlivosť.

Sluchová výchova a pomoc odborníkov

Okrem zdravotníckej starostlivosti a kompenzačných pomôcok je dôležitá aj sluchová výchova a podpora zo strany odborníkov.

• Surdopéd: Špeciálny pedagóg, ktorý sa zameriava na rozvoj sluchových a rečových schopností detí s poruchou sluchu.
• Logopéd: Pomáha pri rozvoji reči, výslovnosti a komunikačných zručností.
• Psychológ: Poskytuje emocionálnu podporu dieťaťu a rodine, pomáha zvládať psychické dôsledky poruchy sluchu.

Rodiny s deťmi s poruchou sluchu môžu nájsť cenné informácie a podporu na webových stránkach ako www.nepocujucedieta.sk a www.infosluch.sk. Dôležité sú aj knihy a dokumenty, ktoré poskytujú rady, príbehy iných rodín a kontakty na odborníkov.

Je dôležité si uvedomiť, že aj napriek poruche sluchu je dieťa predovšetkým dieťaťom, ktoré sa chce hrať, mojkať, zabávať a radovať. Aj keď ešte nemá svoje načúvacie prístroje, veľa sa dotýkajte, buďte blízko seba, usmievajte sa na dieťatko. Vibrácie tela pri spievaní môžu dieťaťu pomôcť vnímať zvuk.

Dôsledky poruchy sluchu na dieťa

Porucha sluchu sa často nazýva „neviditeľné postihnutie“. Jej dôsledky na život dieťaťa sú však výrazné, pokiaľ ostane porucha sluchu nepodchytená a dieťa nenosí pravidelne načúvací prístroj alebo kochleárny implantát. Dieťa, ktoré nemá dobre skompenzovanú poruchu sluchu, a preto nepočuje dobre, môže zažívať frustráciu, zmätok a zahanbovanie. Bežné veci ako rozhovor s rodičmi, hra s priateľmi, telefonovanie alebo sledovanie televízie mu môžu spôsobovať veľké ťažkosti, následkom čoho sa sťahuje zo sociálnej skupiny.

Odborníci sa pritom zhodujú, že nepodchytená porucha sluchu môže negatívne ovplyvniť zdravý vývin dieťaťa vo všetkých dôležitých oblastiach a to aj u detí, ktoré majú menšiu stratu sluchu. Na druhej strane, výskumy zároveň ukazujú, že deti, ktoré začali nosiť načúvacie prístroje do 6. mesiaca a následne absolvovali skorú intervenciu, sa vývinom podobajú na počujúce deti.

Pri jednostrannej poruche sluchu, aj keď sa na Slovensku často nenasadzuje načúvací prístroj, zahraničné výskumy ukazujú, že tieto deti majú 10-krát častejšie ťažkosti s učením ako počujúce deti. V hlučnom prostredí škôlky a školy sa riziko zlyhania zvyšuje, pretože rozpoznávanie reči v hluku a rýchle nájdenie smeru zvuku sú pre ne náročné.

Čo robiť okrem zdravotníckej starostlivosti a kde nájsť informácie?

Uistite sa, že okrem foniatra a audiologického pracoviska sleduje dieťa aj surdopéd (ideálne od 6 mesiaca veku dieťaťa) a logopéd (približne od 1 roka veku). Hľadajte informácie, čítajte si a rozprávajte sa s inými rodičmi.

Viac informácii nájdete na www.nepocujucedieta.sk a www.infosluch.sk.

Pomôckou vám môžu byť aj knihy Máme dieťa s poruchou sluchu 1 a 2. Kontakty na logopédov a na surdopédov vo vybraných centrách včasnej intervencie a centrách špeciálno-pedagogického poradenstva nájdete v knihách máme dieťa s poruchou sluchu na konci v prílohách.

Odporúčame tiež pozrieť si dokument Putovné načúvatká z dielne rodičov malého Gregorka, Klaudie a Lukáša Olahovcov. V ňom si viete pozrieť a nájsť viacero dôležitých informácii a spoznať príbehy 4 rodín s deťmi s nepočujúcimi deťmi. Overíte si, ako dôležitý je pri poruche sluchu čas, čo je dôležité v úvode nezanedbať a počuť môžete aj názory odborníkov a aj pohľad nepočujúcich dospelých. Klaudia a Lukáš chceli, aby rodičia, ktorých táto nová situácia v budúcnosti vydesí, vedeli, že všetko je riešiteľné a vôbec to neznamená koniec sveta.

tags: #mame #dieta #s #poruchou #sluchu