Vývoj mozgu je komplexný proces, ktorý začína už počas prenatálneho obdobia a pokračuje intenzívne aj po narodení. V prvých rokoch života dieťaťa sa vytvárajú milióny nových nervových spojení, ktoré sú základom pre kognitívne funkcie, učenie sa a celkový duševný rozvoj. V tomto kľúčovom období zohráva výživa zásadnú úlohu, pričom materské mlieko je považované za ideálnu potravu pre optimálny vývoj mozgu.
Zo všetkých živín potrebných pre vývoj mozgu počas prvých mesiacov sú tými najdôležitejšími bielkoviny. Pomáhajú zdvojnásobiť veľkosť mozgu počas prvých 18 mesiacov a strojnásobiť do dvoch rokov veku dieťaťa. Tento jav sa nazýva rastový spurt. V tomto období rýchlych zmien mozog rastie nielen čo do veľkosti, ale rozvíjajú sa aj kognitívne funkcie vášho chrobáčika. Týmto sa u detí vyvíja stupeň duševného rozvoja, ako napríklad farebné videnie alebo silné puto k rodičom.
Materské mlieko je zázračná tekutina, ktorá sa prispôsobuje potrebám dieťaťa. Obsahuje dôležité látky, ktoré pomáhajú preklenúť kritické fázy vývoja. Drobná molekula v materskom mlieku podporuje vytváranie neurónových spojení v mozgu dieťaťa. Vďaka napredovaniu biomedicínskych technológií sa teraz vedcom podarilo podrobnejšie preskúmať, ako látky obsiahnuté v materskom mlieku fungujú. Zaujímali ich predovšetkým biologicky signifikantné mikroživiny v materskom mlieku a to, ako sa menili počas dojčenia.
Vo všetkých vzorkách, bez ohľadu na stravu, rasu a miesto bydliska žien, identifikovali vysokú koncentráciu karbocyklického myoinozitolu, a to najmä v prvej fáze laktácie. Myoinozitol je najčastejším prirodzeným izomérom inozitolu. Je fyziologicky účinný a zohráva významnú úlohu v membránach buniek. Spolu s cholínom bráni ukladaniu mastných kyselín a cholesterolu v pečeni (lipotropný účinok na pečeň). V srdcovom svale tvorí zásobu paliva pre prípad nedostatku glukózy, na ktorú sa môže meniť. Na základe tohto zistenia začali skúmať vplyv myoinozitolu na vývoj mozgu. Preskúmali jeho účinky na vyvíjajúci sa mozog pomocou rôznych modelov vrátane modelov vytvorených z laboratórne vypestovaných ľudských neurónov a kultivovaného mozgového tkaniva.
Ako sa uvádza v štúdii uverejnenej v prestížnom odbornom časopise PNAS, zistenia výskumu ukazujú, že myoinozitol obsiahnutý v materskom mlieku podporuje vytváranie neurónových prepojení v mozgu dieťaťa. Podľa vedúceho výskumu neurológa Thomasa Biederera účinky mikroživín na mozog stále nie sú dostatočne docenené. „Naša štúdia ukazuje, že materské mlieko je mimoriadne cenné z hľadiska toho, ako matky môžu podporovať vytváranie spojení v mozgu dieťaťa,“ povedal Biederer. „Nie je to len zdroj kalórií, ale aj mimoriadne bohatá, komplexná biologická tekutina.“
Ako sa zistilo v talame u donosených detí, množstvo inozitolu v mozgu časom klesá. Pokiaľ ide o mozgové funkcie u dospelých, nižšie hladiny inozitolu v mozgu sa zistili u pacientov s depresívnou a bipolárnou poruchou. Genetické zmeny v transportéroch myoinozitolu sa spájajú aj so schizofréniou. Opačný jav bol opísaný u ľudí s Downovým syndrómom a pacientov s Alzheimerovou chorobou: v tomto prípade sa myoinozitol v mozgu hromadí a môže prispievať k patológii. Štúdia vyzdvihuje signifikantný vplyv stravy na fungovanie ľudského mozgu. Zistenia môžu byť užitočné pre odporúčania týkajúce sa výživy v jednotlivých obdobiach života.
Dojčenie pozitívne ovplyvňuje vývoj mozgu. Samotné satie na prsníku bez ohľadu na pitie mlieka je neviditeľným urýchľovačom vývoja mozgu. O materskom mlieku sa vie, že pri dlhodobej konzumácii pomáha predčasne narodeným bábätkám v správnom vývoji mozgu. V apríli 2016 vyšla štúdia, ktorá zistila, že materské mlieko dokáže významne ovplyvniť vývoj mozgu aj v prípade, že ide o krátku dobu, počas ktorej bábätko dostáva materské mlieko.
Vedci zistili, že ak 50 alebo viac percent príjmu tekutín predčasne narodených bábätiek tvorí materské mlieko, čím viac dní bábätko dostáva takúto potravu počas prvého mesiaca života, tým väčší objem mozgového tkaniva a veľkosť mozgovej kôry má.
Čím dlhšie vedci skúmajú účinky dojčenia, tým viac výhod pre dojčatá objavujú. Nedávna štúdia zistila, že dojčenie po dobu najmenej šiestich mesiacov sa spája s nižším výskytom oneskorenia pri dosahovaní sociálnych, jazykových a motorických vývojových míľnikov. Štúdiu uskutočnili izraelskí vedci a uverejnili ju v odbornom časopise JAMA Network Open. Predchádzajúce výskumy naznačovali súvislosť medzi dojčením a kognitívnymi schopnosťami, ale boli ovplyvnené mätúcimi faktormi, čo tiež sťažovalo vyvodzovanie presných záverov. Z tohto dôvodu izraelská štúdia tieto faktory starostlivo zohľadnila.
Údaje tiež ukázali, že „výhradné“ dojčenie sa spája s nižším rizikom vývojových oneskorení a neurovývinových porúch ako „nevýhradné“ dojčenie. Domnieva sa, že výsledky naznačujú, že dĺžka dojčenia má väčší vplyv ako jeho výhradnosť.
Vývoj mozgu u detí súvisí s množstvom času a energie, ktoré mamičky investujú do svojich detí. Ukázali to výsledky nového výskumu. Takže, aj keď sa vám zdá, že už nevládzete a ledva prežívate „s vyplazeným jazykom“, nevzdávajte to a venujte sa svojim deťom naďalej. Skutočne sa to oplatí a je to investícia, ktorú nikdy neoľutujeme.
Štúdia, ktorá skúmala 128 druhov cicavcov, vrátane človeka, dokázala, že rast mozgu u detí je určený dobou trvania tehotenstva a dĺžkou dojčenia. Výskumníci hovoria, že zistenia posilňujú tvrdenie, že dojčenie je to najlepšie pre rozvoj mozgu a pridávajú ďalšiu váhu odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie o výhradnom dojčení počas prvých šiestich mesiacoch a pokračujúcom dojčení do dvoch rokov, ktoré je po pol roku, samozrejme, obohatené aj o pevnú stravu.
V porovnaní s druhmi, ktoré sú približne rovnakej telesnej hmotnosti ako my - napríklad s danielmi, máme až šesťkrát väčší mozog. Daniele však dojčia maximálne šesť mesiacov, čomu predchádza len sedemmesačné tehotenstvo.
Antropológovia z výskumnej skupiny evolučnej antropológie analyzovali štatistické dôkazy o mozgu a veľkosti tela, materskej investície a premenné životnej histórie u cicavcov, vrátane slonov, goríl a veľrýb. Zistili, že veľkosť mozgu v pomere k veľkosti tiel najviac súvisí s materskou investíciou - množstvom času, ktoré trávia matky tehotenstvom a následným čo najdlhším dojčením. To tiež ukazuje, že matky s vyššou rýchlosťou metabolizmu môžu dopriať mozgu plodu „palivo“ na rýchlejší rast.
V marci roku 2015 vyšla štúdia, ktorá 30 rokov skúmala vplyv dojčenia na inteligenciu, budúcu vzdelanostnú úroveň a zárobok v zamestnaní. Jej výsledky dojčiace ženy povzbudia. Deti, ktoré boli dojčené po dlhšiu dobu, zarábali v dospelosti viac a boli schopnejšie dosiahnuť vyššiu úroveň vzdelania. V štúdii bolo 3 500 detí a ukázalo sa, že vplyv dojčenia je závislý od dĺžky dojčenia - teda čím dlhšie je dieťa dojčené, tým výraznejšie sa tento vplyv prejaví.
Táto štúdia skúmala deti z rozličného sociálneho prostredia a jej výsledky okrem iné podporujú aj to, aby deti boli dojčené výlučne prvých 6 mesiacov a potom boli dojčené ďalej do prirodzeného odstavenia. Štúdia bola publikovaná v Lancet Global Health a zdôraznila, že vedci sa snažili vylúčiť faktory ako vzdelanie matky, finančné zázemie rodiny či pôrodnú hmotnosť.
Materské mlieko je nenahraditeľná, jedinečná tekutina, ktorá je dôležitá pre správny rast a vývin orgánov a celého tela dieťaťa. Medzi 1200 látkami, ktoré materské mlieko obsahuje a ktoré sa nenachádzajú v žiadnej inej potravine, sú aj látky cenné pre správny rozvoj mozgu dieťaťa. Avšak dojčenie je omnoho viac než len materské mlieko. Samotné satie na prsníku je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa. A okrem toho je dojčenie vzťah - poskytuje dieťaťu bezpečnú vzťahovú väzbu s matkou, pomáhajúcu správnemu vývoju.
Výživa v detskom veku je rozhodujúca pre zdravie v dospelosti. Zdravie v dospelosti je čiastočne záležitosť genetiky, ale z väčšej časti je ovplyvňované práve tým, čo bábätko a dojča zje. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je nesmierne určujúcich práve prvých tisíc dní života dieťaťa. Počas tohto obdobia nesmierne rýchleho mentálneho a fyzického vývoja by dieťatko malo byť dojčené, pretože práve dojčenie mu poskytuje tú výživu, na ktorú bolo naprogramované už od počiatku ľudstva. Telo dieťaťa, všetky orgány v jeho tele a obzvlášť jeho mozog sú nastavené tak, aby ich vývoj podmieňovalo, určovalo a modifikovalo materské mlieko.
Každý jeden mesiac dojčenia znižuje riziko rakoviny prsníka matky ako aj dieťaťa. Každý jeden deň dojčenia poskytuje dieťaťu množstvo imunitných látok a faktorov, ktoré ho chránia pred infekciami, s ktorými sa každodenne stretáva. Niektoré látky v materskom mlieku, ako napríklad lyzozým (dôležitý pre imunitu) sa v materskom mlieku nachádza vo vyššej koncentrácii po 18. mesiaci dojčenia.
V ktorejkoľvek fáze dojčenia poskytuje dojčenie dieťaťu úľavu od bolesti. V materskom mlieku sa nachádza bradykinín - hormón, ktorý zmierňuje bolesť, rovnako ako endorfíny, ktoré bolesť potláčajú. Samotný akt dojčenia navyše pomáha od bolesti, a preto je dojčenie pre dieťa dôležité tak v čase, keď je zdravé, ale aj v čase, keď pociťuje bolesť, keď spadne a udrie sa, počas choroby alebo pri lekárskych zákrokoch. Keď budete svoje dieťaťa napríklad dojčiť počas pichania injekcie, tak dojčenie dokáže bolesť eliminovať lepšie ako akékoľvek lieky.
V materskom mlieku sa nachádzajú rastové faktory, faktory podporujúce rast pokožky ako aj nervov, čo je dôležité pre rozvoj mozgu, pečene, čriev, pankreasu a iných orgánov v tele. Tento výpočet toho, čo dojčenie pre dieťa robí, je takmer nekonečný. Dojčenie významne ovplyvňuje rozvoj ústnej dutiny, postavenie zubov, nosovú prepážku, Eustachovu trubicu - a toto všetko znamená zdravé zuby, znížené riziko zápalu stredného ucha - celý tento rozvoj týkajúci sa úst prebieha približne štyri roky a dojčenie ho výrazne ovplyvňuje a podporuje.
Dojčenie dieťaťa je teda dlhodobá investícia do budúcnosti. Čím dojčenie trvá dlhšie, tým sa len znásobujú všetky pozitíva dojčenia.
Hoci dojčenie má dobre zdokumentované výhody, je dôležité si uvedomiť, že aj deti kŕmené umelým mliekom môžu pri správnej starostlivosti a výžive dobre prospievať. Možno ste počuli, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčiť deti najmenej do veku šiestich mesiacov. Prečo to tak je? Pretože dojčenie je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zaistiť dieťaťu dobré zdravie. Materské mlieko nie je iba potrava, ale tiež ochrana.
Aj dojčené deti niekedy ochorejú. Dojčenie však chorým deťom veľmi prospieva: „Pokiaľ dieťa alebo matka ochorejú, množstvo obranných látok v ich mlieku sa spravidla zvýši,“ vysvetľuje profesor Peter Hartmann zo Západoaustrálskej univerzity, ktorý je svetovo uznávaným odborníkom na dojčenie. „Dojčené dieťa sa pravdepodobne uzdraví rýchlejšie ako dieťa kŕmené dojčenskou výživou. Nejde iba o výživu a imunitu. Dojčenie choré dieťa upokojí a uteší. Tento významný prínos by sme nemali podceňovať.“
„Dojčenie materským mliekom je to najlepšie, čo môžete pre predčasne narodené dieťa urobiť,“ hovorí profesor Hartmann. „Každá kvapka sa počíta.“ Zdravotníci považujú materské mlieko nie iba za výživu, ale tiež za liek.
Možno ste už počuli mýtus, že deti kŕmené dojčenskou výživou spia dlhšie. Výskum ukazuje, že nezáleží na tom, či dieťa dojčíte svojím materským mliekom alebo či kŕmite náhradnou mliečnou dojčenskou výživou. Všetky deti sa v noci zobudia a budú chcieť nakŕmiť. Rozdiel je však v tom, že dojčené dieťa rýchlejšie zaspí. Pri dojčení sa v jeho tele vyplaví hormón oxytocín, vďaka ktorému sa bude dieťaťu chcieť spať.
Štúdie po celom svete preukazujú, ako je dojčenie pre vývoj mozgu dôležité. V štúdii z Veľkej Británie mali lepšie známky v škole teenageri, ktorí boli ako deti dojčení po dobu šiestich alebo viac mesiacov. Aj keď vezmeme do úvahy faktory, ako je príjem domácnosti a vzdelanie matky, zdá sa, že výhradne dojčené deti majú vyššie IQ, ako deti kŕmené dojčenskou výživou.
„Existuje niekoľko teórií, prečo tomu tak je,“ hovorí profesor Hartmann. Najnovší výskum naznačuje, že dojčenie má dobrý vplyv aj na správanie. Dojčenie nie je pre deti prínosné iba po dobu prvých šiestich mesiacov. Výskum tiež ukazuje, že dojčené deti sú menej náchylné na rakovinu, ako je leukémia alebo lymfóm, majú lepší zrak a rovnejšie zuby, ako deti kŕmené dojčenskou výživou. Dojčenie tiež deťom pomáha znížiť v dospelosti riziko obezity alebo cukrovky 1. a 2.
Pokiaľ ste niekedy premýšľali, kedy prínosy dojčenia skončia, odpoveď je nikdy. Dojčatá z neho ťažia celý život.
V období prvých 1000 dní je pre deti veľmi dôležitá zodpovedajúca výživa. Iste viete, že ako rodičia môžete ovplyvniť kognitívny vývoj mozgu svojou láskyplnou starostlivosťou a stimuláciou, tým, že sa bábätku budete venovať.
