Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť je dlhodobou témou spoločenských diskusií a legislatívnych snáh na Slovensku. Umelé potraty sú vnímané ako tragédie, ktorým sa dá predísť, a to aj Marek Michalčík zdôrazňuje. Táto téma sa dotýka právneho statusu nenarodeného dieťaťa a zasahuje do legislatívy, zdravotníctva a spoločenského vnímania.
Snahy o legislatívnu ochranu života
Snahy o legislatívnu ochranu života nenarodených detí nie sú na Slovensku novinkou. Hneď po páde komunizmu sa začali otvárať témy, ktoré boli predtým tabu. Jedným z prvých krokov bolo prijatie opatrení umožňujúcich uplatňovanie výhrady svedomia. Počas vzniku samostatného Slovenska sa prijala ústava, ktorá v článku 15 hovorí o práve na život a hodnosti ochrany života už pred narodením.
V roku 1999 prijala skupina mimovládnych organizácií Deklaráciu práv počatého dieťaťa. V roku 2000 predložili poslanci za KDH návrh na novelizáciu ústavy, ktorá mala zabezpečiť ústavnú ochranu života od počatia. Táto novela však nebola prijatá z dôvodu nedostatočnej podpory. Odmietnutie tejto zmeny bolo priamym podnetom pre skupinu poslancov, aby podali podnet na Ústavný súd SR.
V roku 2003 sa Aliancia nového občana pokúsila o novelizáciu zákona o umelom prerušení tehotenstva formou rozšírenia o ustanovenia z vykonávajúcej vyhlášky s cieľom odstrániť nesúlad vyhlášky so zákonom. Parlament novelu prijal, ale prezident ju nepodpísal.
Podanie na Ústavný súd SR
Dňa 9. mája 2001 podala skupina 31 poslancov NR SR, zastúpených Pavlom Hrušovským, podnet na Ústavný súd SR. Podnet sa týkal súladu niekoľkých paragrafov Zákona 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva a niekoľkých paragrafov vyhlášky MZ SSR 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o umelom prerušení tehotenstva, s čl. 15 Ústavy SR. Poslanci spochybnili aj súlad vyhlášky s čl. 11 ods. 1 a 12 ods. 2 Ústavy SR.
Význam rozhodnutia Ústavného súdu
Rozhodnutie Ústavného súdu SR v tejto veci má zásadný význam pre legislatívu, zdravotníctvo a spoločnosť. Súd rozhoduje o práve na život a o právnom statuse nenarodeného dieťaťa. Od rozhodnutia závisí, ako sa bude na nenarodené dieťa nazerať v celom právnom systéme.
Kauza interrupčného zákona je najstaršou nerozhodnutou kauzou na Ústavnom súde SR. Predchádzajúce zloženie súdu si netrúflo rozhodnúť o takej závažnej veci v nekompletnom počte. Súd čakal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Vo verzus Francúzsko.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR ovplyvní oblasť interrupcií na dlhé obdobie. Bude mať priamy dopad na zdravotníctvo a mieru humanizácie, ktorú nález súdu a jeho následná aplikácia vnesú do zdravotníctva. Rozhodnutie môže zastaviť schizofréniu, ktorej sú lekári vystavení, keď na jednej sále usmrcujú dieťa a na druhej bojujú o život rovnako starého dieťaťa.
Legislatíva zohráva dôležitú úlohu pri formovaní názoru občanov na otázku umelých potratov. Mnohí považujú potrat za prípustné riešenie, ak je legálny. Rozhodnutie Ústavného súdu SR má preto dôležitý vplyv na ďalší vývoj spoločenského prostredia.
Národný pochod za život
Marek Michalčík, ktorý sa už 18 rokov venuje ochrane života a rodiny, prijal ponuku kandidovať do parlamentu s cieľom posunúť túto tému v oblasti legislatívy. Po dvoch Národných pochodoch za život vníma, že občianska úroveň dosiahla veľa, avšak legislatívna oblasť zaznamenala len jednu pozitívnu zmenu v roku 2009, čo považuje za nedostatočné.
Jednou z línií ochrany života je podpora rodičov, napríklad zavedením príspevku na pomoc tehotným ženám v núdzi. Rovnako dôležité je zlepšenie informovanosti žien o rizikách, vrátane núdzovej antikoncepcie, ktorá môže spôsobiť umelý potrat. Michalčík poukazuje na nevyváženosť v ochrane ľudského života a žien pred rizikami spojenými s tehotenstvom. Stále je na Slovensku zaregistrovaná potratová tabletka bez adekvátnej ochrany žien pred jej rizikami.
Za rovnako dôležité považuje pomoc mamám a záujem o práva detí. Všetky tieto línie sledujú cieľ zvýšiť citlivosť k hodnote ľudského života.
Súčasný zákon z roku 1986 nezodpovedá súčasnému stavu a je liberálnejší ako názory väčšiny spoločnosti. Michalčík verí, že je možné dosiahnuť pokrok v ochrane práva na život. Navrhuje, aby umelý potrat bol krajným riešením v situáciách, ktoré žena vníma ako nezvládnuteľné, a aby nebol možný napríklad z dôvodu výberu pohlavia, zlej sociálnej situácie alebo štúdia.
Existuje priestor na úpravu legislatívy, aby spoločnosť podporila ženy v rozhodnutí nechať si dieťa aj počas štúdia alebo v krízovej situácii. Michalčík verí, že väčšina obyvateľov pochopí, že súčasný zákon je prekonaný.
Porovnáva situáciu s krajinami ako Poľsko a Írsko, ktoré majú legislatívu lepšie chrániacu ľudský život a zároveň fungujú spoločensky. V Írsku napríklad dosahujú vynikajúce výsledky v oblasti materskej ochrany.
Michalčík vníma KDH ako jediný politický subjekt, ktorý sa téme ochrany života venuje ucelene. Zároveň pripúšťa, že v každej strane existujú poslanci, s ktorými sa dá diskutovať o tejto problematike.
Národný pochod za život v Košiciach v roku 2013 navštívilo približne 80-tisíc ľudí, čo bol najväčší pro-life pochod v histórii Slovenska a strednej Európy. Marek Michalčík, ako jeden z hlavných organizátorov, hodnotí pochod ako veľmi úspešný, pričom realita prevýšila optimistické odhady.
Počet účastníkov sa odhadoval na základe registrácií na webstránke, informácií o autobusoch a vlakoch. Michalčík zdôrazňuje, že hlavným pozitívnym odkazom pochodu bolo šťastie a spokojnosť na tvárach ľudí.
Posledné dni pred pochodom boli pre organizátorov náročné, najmä piatok, kedy sa dolaďovali posledné detaily. Michalčík si napriek organizačnému nasadeniu užíval atmosféru spolu s rodinou.
Oficiálny odhad počtu účastníkov sa potvrdil na približne 80-tisíc, pričom sa kombinovali údaje z priameho počítania a odhady zo snímok z vtáčej perspektívy.
Michalčík porovnáva tento pochod s inými pro-life akciami v Európe, pričom uvádza, že v Poľsku sa organizujú skôr mestské pochody a v Írsku bol podobný pochod motivovaný legislatívnou zmenou.
Finančná správa ešte nebola uzatvorená, ale predpokladá sa, že náklady na pochod vo výške približne 80-tisíc eur budú pokryté. Vlaky do Košíc boli vypredané.
Odhady o desaťtisícoch účastníkov vychádzali z pocitu, že téma ochrany života rezonuje v spoločnosti a ľudia sa aktívne zapájajú do diskusie. Dôležitú úlohu zohrala aj dlhodobá propagácia, bilbordová kampaň a pastiersky list biskupov.
Angažovanosť jednotlivých farností, vrátane modlitieb za pochod, prispela k úspechu akcie.
Reakcie účastníkov boli prevažne pozitívne, s údivom nad tým, ako sa podarilo zorganizovať takúto masovú akciu. Negatívne reakcie sa týkali skôr technických nedokonalostí.
Mediálna odozva bola zmiešaná. Michalčík ďakuje médiám, ktoré podporili organizáciu a priniesli objektívne spravodajstvo, ale kritizuje niektoré médiá za nevyvážené a neseriózne pokrytie. Celkové mediálne pokrytie hodnotí na "tri mínus".
Vlastná mediálna stratégia sa zamerala na motiváciu ľudí za život k účasti na pochode, nie na presviedčanie odporcov. Dôraz bol kladený na spoluprácu s médiami, s ktorými bola možná efektívna komunikácia.
Účasť osôb z extrémistických skupín bola konzultovaná s políciou. Michalčík zdôrazňuje, že pochod bol za život každého človeka a vopred sa dištancovali od extrémistických prejavov.
Policajti a mesto splnili svoju úlohu, aj keď Michalčík neočakával mimoriadne ústretové kroky zo strany mesta.
Pochod nebol zaradený do programu Európskeho hlavného mesta kultúry, ale organizátori vnímali svoju účasť ako prínos k značke "mesto kultúry života".
Desať percent z vyzbieraných peňazí pôjde na organizáciu Zachráňme životy.
Organizácie pomáhajúce tehotným ženám a matkám sú prevažne kresťanského zamerania, ale existujú aj feministické organizácie, ktoré spolupracujú pri pomoci ženám v núdzi. Michalčík zdôrazňuje, že mnoho ľudí pomáhajúcich v rôznych sférach spoločnosti je pro-life.
V prípade kamarátky, ktorá otehotnela po znásilnení, by jej Michalčík neodporúčal potrat a snažil by sa jej ukázať cestu pomoci pre ňu aj dieťa. Zdôrazňuje, že umelý potrat vníma ako násilný čin.
Z približne osemtisíc umelých potratov ročne na Slovensku, ktoré nie sú spôsobené hraničnými situáciami, vyplýva potreba hlbšej diskusie a legislatívnych zmien.
Etika potratov - Dr. Kate Greasley - 19. 10. 2017
Dôsledky umelých potratov
Štatistiky uvádzajú, že Slovensko v dôsledku umelých potratov každý rok stráca obyvateľov v počte porovnateľnom s menšími mestami. Organizácie na ochranu života zdôrazňujú, že každý potrat je tragédia, ktorej sa dá predísť.