Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortensonová, sa narodila 1. júna 1926 v Los Angeles. Dnes by oslávila 94. narodeniny. Mala ťažké detstvo, no napriek tomu sa rozhodla splniť si svoj sen a stať sa slávnou. Dnes túto ikonickú ženu poznajú všetci na svete. Stala sa jednou z ikonických postáv sveta aj vďaka kráse a sexepílu. Preslávila sa ako vzor a jeden z najznámejších sexuálnych symbolov 50. rokov dvadsiateho storočia. Ikonické šaty, perly, natočené blond vlasy a červený rúž sa vždy budú spájať s legendárnou Marilyn Monroe. Bola žena s veľkým Ž, a aj napriek ťažkému detstvu, ktoré strávila v sirotincoch, dosiahla v živote všetko, po čom vždy túžila.
Jej matka Gladys Pearl Bakerová trpela dedičnou psychickou poruchou a jej biologický otec bol neznámy. V rodnom liste však figurovalo meno matkinho druha Edwarda Mortensona, ktorý ale zomrel zakrátko po jej narodení. Po matkinej trvalej hospitalizácii sa ocitá v pestúnskej starostlivosti a neskôr v sirotinci. Všetko začalo v roku 1926, kedy sa jej matka Gladys vydala po druhýkrát za Edwarda Mortensena. Po pár mesiacoch sa odlúčili a v roku 1928 ich manželstvo skončilo rozvodom. Biologický otec Marilyn Monroe je oficiálne neznámy, no často používala priezvisko Baker. V rodnom liste za Marilyninho otca označila Gladys Edwarda Mortensena, no jeho otcovstvo, nakoľko sa s Mortensenom rozišla skôr, ako otehotnela, bolo nepravdepodobné. Životopisci Fred Guiles a Lois Bannerová sa držia verzie, že otcom by s najväčšou určitosťou mohol byť Charles Stanley Gifford, kolega z práce, s ktorým mala Gladys pomer v roku 1925. Ranné detstvo mala Monroe ešte relatívne stabilné a šťastné. Gladys nebola mentálne a aj finančne schopná postarať sa o ďalšie dieťa, preto skoro po narodení dala súhlas, aby bola Marilyn daná do pestúnskej starostlivosti manželskému páru, Albertovi a Ide Bolendrovcom, ktorí žili na vidieku v kalifornskom Hawthorne. Marilyn u nich dostala výchovu založenú na evanjelikálnych princípoch. Spočiatku žila aj Gladys u Bolenderovcov a dochádzala odtiaľ do práce do Los Angeles, až kým v roku 1927 musela pre predĺžené pracovné zmeny zostať bývať v meste. Dcéru potom navštevovala počas víkendov, kedy ju brávala do kina, ale aj na výlety do Los Angeles. Bolenderovci uvažovali, že si Marilyn adoptujú, no v lete 1933 sa Gladys cítila natoľko finančne stabilizovaná, že sa rozhodla, že si dieťa vezme do svojho malého domčeka, ktorý si kúpila v Hollywoode. Domček zdieľali spolu s nájomníkmi, ktorými boli herecký pár George a Maude Atkinsonovci a ich dcéra Nellie. Niekoľko mesiacov po presťahovaní, v januári 1934, začala mať Gladys mentálne poruchy, ktoré boli diagnostikované ako paranoidná schizofrénia. Zákonnou zástupkyňou, ktorá prevzala zodpovednosť za Marilyn Monroe a za záležitosti jej matky, sa potom stala Grace McKee Goddardová. V nasledujúcich štyroch rokoch žila v niekoľkých pestúnskych rodinách a často pritom menila školy. Šestnásť mesiacov, počas ktorých Marilyn Monroe žila u rodiny Atkinsonovcov, bola sexuálne zneužívaná. O sexuálnom zneužívaní, ktoré zažila, keď mala osem rokov, sa Marilyn zmienila v rokoch 1953 - 1954 životopiscovi Benovi Hechtovi a v roku 1960 Mauriceovi Zolotowovi. O zneužívaní sa hovorí aj v interview pre Paris Match a Cosmopolitan. Aj keď Marilyn Monroe meno muža, ktorý ju zneužíval, nevyslovila, totožnosť Georgea Atkinsona neskôr vo svojej publikácii identifikovala spisovateľka Lois Bannerová. Bannerová na túto skutočnosť poukazuje preto, lebo je presvedčená, že toto zneužívanie bolo hlavnou príčinou herečkiných psychických problémov. Dodáva, že táto téma bola pre americkú spoločnosť prvej polovici 20. storočia tabu a nebolo vtedy bežné o nej hovoriť na verejnosti. Donald Spoto sa o incidente nezmieňuje, ale uvádza, že Monroe bola v roku 1937 pohlavne zneužitá manželom Grace McKee Goddardovej. Neskôr, keď v roku 1938 bývala u príbuzných, zneužíval ju aj jej bratranec. O zneužívaní sa zmieňuje aj Barbara Leaming, no skorší životopisci Fred Guiles, Anthony Summers a Carl Rollyson na základe nedostatku dôkazov o zneužívaní pochybujú. V tom čase bola Marilyn plaché utiahnuté dievča, u ktorého sa vyvinula zajakavosť. Po odporúčaní zo sirotinca Grace v roku 1936 súhlasila s tým, že sa stane Marilyninou zákonnou zástupkyňou. Zo sirotinca ju zobrala v lete 1937. Druhý pobyt u Goddardovcov, po problémoch s jej sexuálnym zneužívaním Erwinom Goddardom, trval iba niekoľko mesiacov. Po pobyte u niekoľkých príbuzných a u priateľov Graceovcov, či u príbuzných v Los Angeles a v Comptone, sa Monroe nadlhšie v septembri 1938 zabývala v Sawtelle u Graceinej tety, Any Atchinsonovej Lowerovej. Počas pobytu u Lowerovej chodila na školu do Emerson Junior High School. V škole bola skôr priemernou žiačkou, no mala nadanie na písanie a prispievala aj do miestnych študentských novín. Po čase sa začal zhoršovať Lowerovej zdravotný stav a tak sa v rokoch 1940 - 1941 Marilyn presťahovala naspäť ku Goddardovcom. Začiatkom roku 1942 premiestnila spoločnosť zamestnávajúca Doca Goddarda na pracovisko v Západnej Virgínii. Kalifornské zákony na ochranu detí bránili Goddardovcom, aby Monroe zobrali zo štátu a tak sa začalo rozhodovať o jej návrate do sirotinca. Aby tomu Marilyn zabránila, tesne po svojich 16 .narodeninách , 9. júla 1942 ,uzavrela manželstvo s chlapcom z rodiny zo susedstva, 21-ročným Jamesom "Jimom" Doughertym.
V detstve mala problémy s koktaním, najmä keď bola rozrušená alebo nervózna. Jedinečný hlas, ktorý mala, si vybudovala pri lekárskych stretnutiach s logopédom kvôli tomu, aby sa jej podarilo prekonať zajakávanie. Počas nakrúcania filmu „Something’s Got to Give“ sa jej koktanie vrátilo. Bolo to spôsobené extrémnou úzkosťou a depresiou. Krátko na to, bola z výroby vyhodená.
Keď mala Marilyn 16 rokov, teta sa o ňu viac nemohla starať, tak sa musela rozhodnúť, či sa vydá alebo pôjde naspäť do sirotinca. Vybrala si radšej manželstvo a stala sa ženou svojho suseda Jamesa Doughertyho. S Jamesom boli manželia 4 roky, a po jeho návrate z vojny sa rozviedli. Monroe potom nechala štúdium na strednej škole a stala sa z nej žena v domácnosti. Neskôr túto situáciu komentovala slovami, že „toto manželstvo nebolo tragické, ale nebola v ňom šťastná. Spolu s manželom si nemali čo povedať, ale nebolo to preto, žeby mali niečo proti sebe, ale jednoducho nemali sa spolu o čom baviť. V apríli 1944 Jim Dougherty odišiel k armáde, ktorá v druhej svetovej vojne operovala v oblasti Pacifického oceánu a zostal tam celé nasledujúce dva roky.
Lekárske záznamy dokazujú, že Marilyn Monroe mala dve plastické operácie. Johny Hyde, v tom čase agent Marilyn, jej v roku 1950 zaplatil plastiku brady a malú operáciu špičky nosa.
Marilyn mala veľmi rada psov a počas svojho života ich vlastnila hneď niekoľko. Posledným „maznáčom“, ktorého mala, bol biely maltský teriér zvaný Maf, skratka pre Mafia Honey, ktorého jej dal Frank Sinatra.
Fotka Marilyn v bielych šatách, ktoré jej nadvihuje vietor, je pravdepodobne jednou z najznámejších fotografií všetkých čias. Niet divu, že keď šaty boli ponúknuté na dražbu v roku 2011, predali sa za neuveriteľných 4,6 milióna eur.
Vždy sa povrávalo o milostnom romániku Marilyn s prezidentom Kennedym. Po tom, čo mu v roku 1962 prišla zaspievať na jeho narodeniny pieseň „Happy Birthday“, sa začal ich vzťah preberať ešte viac. Nikdy to ani jeden z nich oficiálne nepriznal. Aká veľká pravda bola za všetkými klebetami? Podľa mnohých prameňov, vrátane historika Donalda Spota, autora knihy Marilyn Monroe: The Biography, sa vraj Marilyn a John Kennedy stretli len párkrát v živote. V apríli 1957 sa Marilyn aj Kennedy údajne zúčastnili plesu v Paríži v hoteli Waldorf-Astoria v New Yorku, ale nestretli sa. Obaja boli v spoločnosti svojich partnerov. O štyri roky neskôr, v roku 1961, sa hovorilo, že herečka a novozvolený prezident Spojených štátov boli na večierku usporiadanom v Santa Monike v dome herca Petra Lawforda. Jediné stretnutie, ktoré bolo potvrdené, bolo 24. marca 1962. Marilyn aj John boli na spoločnom večierku v Bing Crosby's Palm Springs v Kalifornii. V životopise Donald Spoto cituje Marilyninho maséra Ralpha Robertsa, ktorý tvrdí, že keď telefonoval v ten večer s Marilyn, počul Johnov hlas. Údajne mu Marilyn volala kvôli rade ohľadom masáže. V tom čase bolo známe, že John má problémy s chrbticou. Donald v životopise tvrdí, že Ralph v ten večer dokonca telefonoval s Johnym Kennedym. Ďalším človekom, ktorý potvrdil ich románik bola herečka Susan Strasberg, dcéra Lee Strasberga. Marilyn Monroe a John F. O necelé tri mesiace po tom, ako bola na narodeninovej oslave Kennedyho spievať, ju našli mŕtvu v dome v Los Angeles. Zomrela v dôsledku predávkovania drogami. Mala len 36 rokov. O jej vražde koluje niekoľko konšpiračných teórií. Veľa z nich tvrdí, že vraždu majú na svedomí Kennedyovci, s ktorými vraj mala pomer. Údajne ju dali zabiť, pretože sa obávali, že zverejní ich milostné záležitosti a iné vládne tajomstvá, o ktorých vedela. Hoci konšpiračné teórie pretrvávajú, jej smrť sa všeobecne považuje za samovraždu. Bola pochovaná vo svojich obľúbených šatách Emilio Pucci a v najmodernejšej rakve, vyrobenej z masívneho bronzu a potiahnutej hodvábom. Hugh Hefner si kúpil kryptu hneď vedľa nej.
Marilyn sa podarilo dostať do sveta hviezd aj vďaka jej výzoru a sexepílu, ktorý z nej vyžaroval. Mala krásnu ženskú postavu a nebála sa ju ukazovať. Niekoľkokrát mala svoje fotografie aj v známom časopise Playboy. Za svoje telo sa nehanbila a využila ho aj ako zdroj zárobku. Avšak pravda o fotografiách pre Playboy je iná. Nikdy oficiálne pre časopis nefotila. Hugh Hefner použil 4 roky staré nahé fotografie Marilyn Monroe na titulku časopisu, ale ona s ich použitím nesúhlasila. Dané fotografie nafotila hlavne kvôli núdzi o peniaze, ktorú v tom čase mala. V roku 1949 si nahými fotkami, ktoré nafotila pre fotografa Toma Kelleyho zarobila 50 dolárov, ktoré potrebovala na zaplatenie automobilu. Fotenie vraj trvalo dve hodiny a Monroe prinútila Kelleyho, aby vyzerala na fotografiách nerozpoznateľne.
Vzhľad vie niekedy klamať. Marilyn bola často označovaná za „hlúpu blondínu“, ale v skutočnosti bola úplne iná. Rada sa obklopovala inteligentnými ľuďmi a diskutovala o rôznych témach. Vlastnila 400 kníh (vrátane Tolstého, Whitmana, Miltona), počúvala Beethovenove nahrávky, študovala herectvo v Hollywoode a navštevovala kurzy literatúry v centre UCLA. Bola všestranná a inteligentá žena.
Marilyn mala nezvyčajnú úchylku. Údajne si pätnásťkrát denne umývala tvár, pretože nezniesla akúkoľvek špinu či pot na svojej tvári.
Skoro každá žena má svoju lepšiu a horšiu polovičku tváre. Ani Marilyn nebola výnimkou a ona považovala svoju pravú stranu za tú krajšiu.
Vzťahy a romániky
Marilyn mala počas života troch manželov: James Dougherty (1942-1946); Joe DiMaggio (1954) a Arthur Miller (1956-1961). Jej druhým manželom sa stala v roku 1954 hviezda amerického bejzbalu Joe DiMaggio, manželstvo však vydržalo iba deväť mesiacov. V júni 1956 sa vydala za svetoznámeho dramatika Arthura Millera a hoci Marilyn Monroe povedala, že "je to po prvý raz, čo som skutočne zamilovaná", spolu zostali len necelých päť rokov.
V roku 1962 podpísala svoju prvú filmovú zmluvu. So zmluvou prišlo nové meno a imidž. Začala sa nazývať „Marilyn Monroe“ a zafarbila si vlasy na blond. Spočiatku sa veľmi nevidela ako herečka a ani si neverila. Jej herecká kariéra sa naozaj rozbehla až o niekoľko rokov neskôr. So svojím jedinečným hlasom a postavou presýpacích hodín sa čoskoro stala jednou z najslávnejších hollywoodskych herečiek.
V polovici päťdesiatych rokov už Marilyn unavovali temperamentné, hlúpe úlohy blondínky a rozhodla sa presťahovať do New Yorku, aby študovala herectvo. Začiatkom 60. rokov sa však jej profesijný a osobný život začal nejak rozpadať a posledné dva filmy, ktoré nakrútila: Poď, budeme sa milovať! (1960) a Mustangy (The Misfits,1961), boli sklamaním.
Vlastným menom Norma Jean Bakerová sa narodila 1. júna 1926 v americkom Los Angeles. Po neľahkom detstve s mamou alkoholičkou sa výchovy Normy Jean ujali náhradní rodičia, ktorí ju povzbudili do skorého sobáša. S vtedy neznámou 16-ročnou Normou Jeane Bakerovou sa v roku 1942 počas druhej svetovej vojny oženil James Dougherty. Keď nastúpil na vojnu, Norma sa zamestnala v miestnom podniku a fotograf ju objavil ako modelku. Neskôr sa presadila v Hollywoode a zmenila si meno na Marilyn Monroe. Jej nové meno sa stalo synonymom sexuálnej atraktivity a jej výzor priťahoval pozornosť vplyvných a bohatých mužov.
Marilyn Monroe účinkovala počas 15 ročnej hereckej kariéry vo viac než 30 filmoch. Najznámejším je film Some Like It Hot (Niekto to rád horúce, 1959). Svojím zjavom "femme fatale" v trblietavej róbe, s delikátne nasvieteným, skôr zatieneným výstrihom pri interpretácii piesne "I Wanna Be Loved By You" iste prispela k tomu, že film získal ocenenie Oscar za kostýmy. Prvým hercom, ktorý hviezdu na filmovom plátne pobozkal, bol Rand Brooks v muzikály Ladies of the Chorus (Dámy zo zboru, 1948). Marilyn Monroe hrala napríklad aj vo filme Bus Stop (Autobusová zastávka, 1956) alebo v dráme The Misfits (Mustangy, 1961).
Na sklonku svojho života žila Marilyn Monroe osamote, trpela depresiami a užívala silné utišujúce prostriedky. Telo 36-ročnej herečky našli 5. augusta 1962 v jej losangeleskom dome. Podľa výsledku pitvy zomrela na otravu barbiturátmi. Jej smrť bola označená za samovraždu. V uplynulých desaťročiach sa často objavili teórie o tom, že bola zavraždená. Napriek tomu, že Marilyn Monroe zomrela ako 36-ročná pred mnohými rokmi, jej fotografie sa na dražbách tešia dodnes veľkému záujmu. V decembri 2008 vydražili v americkom New Yorku zbierku jej fotografií, ktoré nafotila pre časopis Vogue krátko pred svojou smrťou za takmer 150.000 dolárov. Podľa Christie's sú fotografie z roku 1962 poslednými profesionálnymi zábermi. Časopis Vogue ich uverejnil po jej smrti.
V rokoch 1947 až 1962 účinkovala v troch desiatkach filmov a napriek tomu, že jej kariéra trvala len pätnásť rokov, jej filmy mali v tom čase zisk 200 miliónov dolárov, čo je v prepočte na rok 2017 dve miliardy dolárov. Herečka, modelka a speváčka Marilyn Monroe sa stala sexsymbolom a hviezdou Hollywoodu 50. rokov 20. "Hollywood je miesto, kde dostanete 1000 dolárov za jeden bozk a 50 centov za svoju dušu," povedala najpredávanejšia hollywoodska hviezda Marilyn Monroe, ktorá sa stala najväčšou ikonou v dejinách popkultúry.
Marilyn Monroe zápasila od útleho detstva so strachom, že sa jej zmocní psychická choroba, ktorá zničila nielen jej matku, ale aj starú mamu. Predstava, že "čo ak sama raz skončím ako moja matka" ju prenasledovala celý život.
Pribúdali aféry a ľúbostné romány s rôznymi mužmi ako napríklad s jednou z najväčších hereckých hviezd 20. storočia Marlonom Brandom či s jednou z najväčších hudobných hviezd uplynulého storočia spevákom Frankom Sinatrom alebo s mužmi z najvyšších kruhov americkej politiky, vrátane amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. Obdivovaná i obletovaná herečka, ktorá sa už počas svojho života stala legendou zomrela 4. augusta 1962 vo veku 36 rokov vo svojej vile v Los Angeles. Podľa polície išlo o samovraždu, ale otázniky nad jej úmrtím zostávajú dodnes.
Marilyn Monroe sa narodila ako Norma Jeane Mortensenová v Los Angeles 1. júna 1926. Bola tretím dieťaťom Gladys Pearl Bakerovej (rod. Monroe, 1902 - 1984) a Charles Stanley Giffordovi. Gladys bola dcérou dvoch chudobných prisťahovalcov z amerického stredozápadu. Ako pätnásťročná sa vydala za o deväť rokov staršieho muža, Johna Newtona Bakera, s ktorým mala dve deti: chlapca Roberta (1917 - 1933) a dcéru Berniece (1919). Po rozvode v roku 1921 matka zobrala deti a odsťahovala sa do svojho rodiska v Kentucky. Až do svojich dvanástich rokov Monroe nevedela, že má sestru a prvýkrát sa s ňou stretla, až keď bola dospelá. Po rozvode sa Gladys zamestnala ako strihačka filmových negatívov vo firme Consolidated Film Industries. V roku 1924 sa druhýkrát vydala. Jej manželom bol Edward Mortensen. Po pár mesiacoch sa odlúčili a v roku 1928 ich manželstvo skončilo rozvodom.
Marilyn Monroe ako dělnice ve společnosti Radioplane Company, držící vrtuli bezpilotního letounu Radioplane OQ-3.
Pri jej úmrtí mala Marilyn Monroe prekvapivo málo majetku. Jednou z cien, ktoré získala bola podpísaná fotografia Alberta Einsteina, ktorá obsahovala nápis: „Marilyn, s úctou a láskou a vďaka.“
Nosila dioptrické okuliare.
Keď nehrala, najradšej chodila v župane a občas v plavkách.
V roku 1999 sa jej taška s mejkapom, ktorú osobne vlastnila, predala za 266 500 dolárov (cca 239 000 eur).
Marilyn si všimla fotografka v továrni, kde začala pracovať, po odchode prvého manžela na vojnu. Za svoj prvý „modelingový job“ dostala len 5 dolárov, čo je 4,50 eura.
Je o nej napísaných viac ako 600 kníh.
Marilyn Monroe v roce 1953
- Rodné jméno: Norma Jeane Baker Mortenson
- Narození: 1. června 1926 Los Angeles, Kalifornie, USA
- Úmrtí: 4. srpna 1962 (ve věku 36 let) Los Angeles, Kalifornie, USA
- Místo pohřbení: Westwood Village Memorial Park Cemetery (34°3′30″ s. š., 118°26′23″ z. d.)
- Alma mater: Kalifornská univerzita v Los Angeles (1951-1962), Střední škola ve Van Nuys, University High School, Actors' Studio
- Aktivní roky: 1947-1962
- Choť: James Dougherty (1942-1946), Joe DiMaggio (1954), Arthur Miller (1956-1961)
- Partner(ka): John Fitzgerald Kennedy
- Rodiče: Charles Stanley Gifford a Gladys Monroe
- Příbuzní: Berniece Baker Miracle a Charles Stanley Gifford Jr.
Většinu svého dětství strávila v pěstounské péči a sirotinci, v roce 1946 pak podepsala smlouvu s filmovým studiem Twentieth Century Fox a věnovala se modelingu. Role ve filmu Asfaltová džungle (1950) jí přinesla první úspěch. Ten byl následován hlavní rolí v melodramatu Neobtěžuj se klepáním (1952) po boku Richarda Widmarka a též hlavní rolí ve filmu noir Niagara. Poté se stala představitelkou klasických „hloupých blondýnek“, jejichž naivní chování vede ke komickým situacím, ve filmech Jak si vzít milionáře, Páni mají radši blondýnky a Slaměný vdovec. Následující roky se snažila vymanit se ze škatulky sexuálního symbolu filmového plátna, jak ukázala ve snímku Autobusová zastávka (1956). Ve vlastní produkci pak vytvořila hlavní roli po boku Laurence Oliviera ve filmu Princ a tanečnice (1957), za kterou obdržela cenu Davida di Donatella. Zlatý glóbus jí vynesla role Sugar v komedii Někdo to rád horké (1959). Poslední roky svého soukromého i profesního života bojovala nejen se závislostí na uklidňujících prostředcích, ale i s filmovým studiem o lepší postavení a role, kvůli špatnému zdravotnímu stavu ovšem získávala jako herečka špatnou reputaci. Nikdy neobjasněné okolnosti její předčasné smrti v roce 1962 pak vedly k velkému množství spekulací a teorií.
Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortensonová, sa narodila 1. júna 1926 v Los Angeles. Dnes by oslávila 85. narodeniny. Jej život sužovali rôzne malé i veľké drámy. Aj napriek tomu, že v jej rodnom liste bol za otca zapísaný pekár Edward Morteson, ktorý zomrel, keď mala tri roky, biologický otec nie je známy, hoci sa to snažila zistiť. Jej mamou bola Gladys Pearl Bakerová, ktorá pracovala ako strihačka v štúdiách Columbia. Keďže trpela depresiami a dlhé mesiace trávila v psychiatrických liečebniach, malá Norma Jeane vyrastala opustená v detských domovoch a v pestúnskych rodinách až pokiaľ ju poslední pestúni ako 16-ročnú nevydali za suseda, 21-ročného Jima Doughertyho. Ich manželstvo trvalo štyri roky, do septembra 1946.
Počas druhej svetovej vojny pracovala v muničnej továrni. Tam krásu mladej ženy s gaštanovými vlasmi objavil vojenský fotograf David Conover. Na jeho odporúčanie sa prihlásila do modelingovej agentúry, kde jej poradili, aby si vlasy prefarbila na blond. Z modelingu zamierila Norma Jeane Mortensonová v roku 1949 do filmového priemyslu potom, ako si ju všimli v americkej filmovej spoločnosti 20th Century Studios. Prvá zmluva jej zaručovala 125 dolárov týždenne. Za komédiu Niekto to rád horúce (1959) o desať rokov neskôr už dostala štyri milióny dolárov.
Marilyn Monroe spočiatku dostávala malé úlohy, prvé väčšie prišli vo filmoch Asfaltová džungľa a Všetko o Eve (1950). V roku 1953 sa už stala najpredávanejšou hviezdou Hollywoodu. Diváci ju mohli vidieť napríklad v komédiách Páni majú radšej blondínky (1953), Ako si vziať milionára (1953) či Slamený vdovec (1955). Hlavnú úlohu si zahrala aj vo vážnych filmoch Niagara (1953), Rieka do nenávratna (1954) alebo Mustangy (1961).
Marilyn Monroe sa stala najväčšou ikonou v dejinách popkultúry.
Hollywood je miesto, kde dostanete 1000 dolárov za jeden bozk a 50 centov za svoju dušu, povedala Marilyn Monroe, ktorá sa stala najväčšou ikonou v dejinách popkultúry.
Na snímke z roku 1946, ktorú vydala aukčná spoločnosť Julien´s , Marilyn Monroe, vtedy ešte Norma Jeane Doughertyová, pózuje na pláži v dvojdielnych bikinách.
Na archívnej snímke z 2. júna 1955 herečka Marilyn Monroe (vpravo) a americký bejzbalový hráč Joe DiMaggio.
Arthur Miller so svojou v tom čase snúbenicou Marilyn Monroe, 22.
Na archívnej snímke z roku 1959 Tony Curtis a Marilyn Monroe (vpravo) v komédii Niekto to rád horúce.
Na archívnej snímke z z 19. mája 1962 americká herečka Marilyn Monroe má na sebe oblečené šaty, v ktorých spievala "Happy Birthday to You" vtedajšiemu prezidentovi USA Johnovi F. Kennedymu k jeho 45. narodeninám v New Yorku.
Na archívnej snímke z 20. augusta 2001 je krypta filmovej hviezdy Marilyn Monroe na cintoríne Westwood Village Memorial Park v Los Angeles.
