Móda je neustále sa vyvíjajúci fenomén, ktorý odráža spoločenské, kultúrne a ekonomické zmeny. Je odrazom politickej nálady, technologického rozvoja a kultúry danej dekády. Dámske trendy v móde sa prelínajú a odzrkadľujú zložitosť ľudskej kreativity a túžby po vyjadrení. Móda sa neustále mení, čo je vo veľkej miere ovplyvnené kultúrou, aktuálnym spoločenským dianím, hudbou a známymi osobnosťami, ktoré tiež vytyčujú cestu módnym trendom. Móda znamená oveľa viac než len povrchný vzhľad.
Každé desaťročie prinieslo nové trendy, ikonické kúsky a revolúciu v obliekaní. Poďme sa pozrieť na fascinujúci vývoj módy od jej začiatkov.
Stredovek a Renesancia: Začiatky formovania
V období stredoveku (5. - 11. storočie) sa začal formovať nový typ oblečenia. Zhruba od 8. do 14. storočia sa ustálilo niekoľko typov košieľ, tuník, nohavíc a plášťov. Klobúk a obuv nebola samozrejmosťou u všetkých, ale tí zámožnejší ich mali niekoľko. Šperky sa nosili striedmo a odev bol málokedy vo výrazných farbách. Ak bol niekto veľký parádnik, sústredil svoju tvorivosť na vytváranie originálneho riasenia.
V 11. storočí priviezli križiaci zo svojich výprav zo Svätej zeme orientálne tkaniny, ktoré podnietili vznik nového estetického ideálu. V 12. storočí sa odievanie stáva pompéznejším. Kresťanská zbožnosť a morálka ustupuje do úzadia. Odevy sú priliehavejšie a zvodnejšie.
Renesancia (14. storočie do polovice 17. storočia) priniesla snahu o návrat k antickým ideálom. Obnovenie antických myšlienok a ideálov zapôsobilo na vývin módy tak, že opäť došlo k odhaleniu ľudského tela. Oblečenie dalo telu pohyb a výraz a zasa raz zdôraznilo jeho príťažlivé tvary. Dámsky odev sa rozdelil na živôtik a sukňu, spodný odev spĺňal funkciu bielizne a v dômyselných prestrihoch prenikal na povrch, a tak sa zapájal do celkového vyznenia šiat. Farby, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď hovorili rečou symbolov, mali za úlohu vytvárať náladu. Šilo sa z ľahších a vzdušnejších látok a účesy boli také pôvabné, že sa, pokiaľ možno v každom veku, vystavovali obdivným pohľadom.
V 15. storočí sa nosila tzv. burgundská móda. Štýl odievania sa vyznačoval bohatou farebnosťou, ale aj dokonalosťou materiálov a ušľachtilých tvarov, pričom neboli vylúčené ani mnohé výstrelky. Niektorí kultúrni historici do tohto obdobia vkladajú vznik módy. Charakteristickými znakmi sú štíhle a špicaté formy odevov a klobúkov. Tkaniny boli zhotovené z dobre spracovanej vlny, bavlny a ľanu. Vznešené dámy a páni si obľúbili damask pretkávaný zlatom ozdobený kožušinami. Dámsky odev sa vyznačoval úzkym zošnurovaným pásom, závojom (niekedy až 75 cm dlhým), vlečkou (siahajúcou niekedy až po zem), kužeľovitým klobúkom (niekedy vysokým viac ako pol metra) a veľmi hlbokými výstrihmi. Muži nosili priliehavé, často vatované, kabátce so stojatým golierom a prešívanou prednou stranou. Nohavice pančuchového tvaru mali rôznu farbu. Dlhý vrchný ozdobný plášť sa nazýval tabart alebo tappert. Špicatá obuv merala výnimočne aj tri veľkosti chodidla.
16. a 17. storočie: Renesancia a španielsky vplyv
V 16. - 17. storočí sa v móde uplatňoval renesančný štýl odievania, štýl vyjadrujúci ideál rovnováhy jednotlivých častí tela. Disponuje nákladnými a krásnymi tkaninami (brokát, zamat, atlas a hodváb). Táto móda v porovnaní s prehnaným gotickým odevom bola prirodzená, lebo sa oslobodila od všetkého minulého. Ženský odev zdôrazňoval prirodzený tvar tela s nenásilne vyznačeným pásom, sukňa bola zložená do širokých a bohatých záhybov. Tesný živôtik bol dekoltovaný do štvorca alebo kruhovito a prvýkrát sa tento odev strihom delil na živôtik a dlhú sukňu. Pôvodne jednoduchý priliehavý rukáv sa neskoršie rozstrihol k získavaniu pohodlia, ale i bohatosti. Cez tento odev sa nosil ešte ďalší, ktorý bol bez rukávov, s otvoreným predným dielom a podobal sa kabátu. Odev muža sa skladal z krátkeho plášťa s koženým lemovaním a prestrihnutými rukávmi. Siahal ku kolenám, ale nosil sa aj kratší, takže odhaľoval priliehavé výstredné nohavice. Iným typom odevu bol plášť so všitými rukávmi a širokým golierom, siahajúcim až po päty.
V 2. polovici 16. storočia sa v móde uplatňoval španielsky štýl odievania. Vyjadroval násilné usporiadanie pomerov v krajine, vyznačoval sa prísnosťou, strohosťou, tuhosťou, nepohodlnosťou a tmavou farebnosťou. U odevov pre ženy boli potlačené tvary ženského tela a malá hlava len dokresľovala celkový vzhľad. Telo bolo stiahnuté pevným korzetom tvarovaným do kužeľa a rovnako aj zdobená sukňa mala tvar kužeľa. Dámske klobúky sa celkom podobali pánskym. Boli tvrdé, vyrobené zo zamatu a nazývali sa toque. Muži nosili upnutú kazajku, podobne ako ženy so stojatým španielskym golierom, v súlade s ním boli čipkové ozdoby rukávov a košele. Ku krátkym, pod rozkrok siahajúcim vypchaným súdkovitým nohaviciam, výrazne rozširujúcim panvu, sa nosili dlhé pančuchy. Obuv španielskej módy bola ozdobná.
V tomto období sa do Európy dostali z Indie prvé vzorkované tkaniny. Mužský kabát sa predĺžil a uvoľnil, postupne odpadli vypchávky, vatovanie a pás sa o niečo zvýšil. Čipky začali prežívať svoju najväčšiu módnu konjunktúru. Niekedy tvorili úzky, inokedy široký ležatý golier pokrývajúci celé ramená a používali sa nielen na manžety, ale aj na ozdobné zakončenie vysokých topánok a na dekoráciu širokých šerp. Nohavice sa rozšírili a predĺžili až pod kolená, kde ústili do celkom novej obuvi. Boli to vysoké kožené topánky s nápadnými podpätkami, ktoré sa časom rozšírili a prehýbali ako golier. Muži si nechali rásť dlhšie vlasy, ktoré si občas po stranách splietli na dva vrkoče. Hlavy si zakrývali širokými klobúkmi s perím, šikmo gavaliersky nasadenými. Tieto klobúky nosili aj ženy. Oblečenie žien sa už nevystužovalo žiadnym lešením a vankúšmi. Okrem Španielska zmizol korzet a vertugalle a patričný objem a sudovitú siluetu vytvárali početnejšie spodné sukne, ktoré pod zvýšeným pásom dodávali postave plnosť.
Okolo roku 1640 zmizla všetka tvrdosť a tesnosť dámskych šiat a odev bol ľahší. Typický golier bol široký a čipkovaný. Spolu s ním prišla do módy dekoltáž. Postupne sa dekolt značne znižoval a klesal tak nízko, že odhaľoval hornú polovicu poprsia. Okolo roku 1650 sa obdĺžnikový výstrih zmenil na oválny, ktorý odhaľoval tiež ramená a krk. Z čipiek sa vyrábali aj ozdobné vreckovky. Sukne splývali voľne na zem a niekedy sa aj trošku ťahali po zemi. Plavovlásky a tmavé si svoje vlasy prefarbovali zvláštnym čiernym púdrom, moderná bola biela pleť a elegantné dámy si dávali najmä v zime masku.
V rôznych krajinách sa postupne objavovali nové variácie tejto módy. Oblečenie v období tridsaťročnej vojny bolo dosť nejednotné a jednotlivé krajiny a mestá vykazovali značné odchýlky. Napríklad v Nemecku sa objavili v oblečení prvky národnej príslušnosti, v Anglicku odmietli puritáni luxus. Z ich oblečenia zmizli čipky, stuhy...
17. a 18. storočie: Barok a Rokoko
Víťazná mocnosť - Francúzsko, začalo po období Tridsaťročnej vojny určovať svetu zákony módy na dlhé desaťročia. Od polovice 17. storočia sa nosila tzv. baroková móda. Určoval ju versailleský dvor, kde sa móda stala vládnou záležitosťou a zákonom, ktorému málokto odporoval. Vďaka parochni sa muži zriekli vlastných pestovaných vlasov a dali si ich oholiť alebo ostrihať nakrátko. Ženy nosili dlhé vlasy, nikdy však nedosahovali bohatosť nákladných pánskych parochní. Ich účes bol etážový, s príčeskom, upravovaný pomocou drôtenej konštrukcie. Muži nosili malé fúziky. Mužský odev sa skladal z rozšíreného kabátca, ktorý bol koncom 17. storočia bohato zdobený vyšívaním a stuhami, rukávy boli prehnuté, takže vynikala zdobená košeľa. Otvorené predné diely kabátca odkrývali vestu predĺženú až ku kolenám. Košeľa mala široké čipkové manžety a golier s nákrčníkom. Ženský odev sa prikláňal k štylizácii, dlhá sukňa bola na prednom diele rozstrihnutá a odhaľovala spodnú sukňu. Živôtik, najskôr stiahnutý kosticami, bol šnurovaný. Výstrih mal štvorhranný tvar, jeho predná časť bola bohato zdobená čipkou.
V tej dobe pranie bielizne a telesná čistota neboli práve v móde a nahrádzali sa silným parfumovaním. Ľudia si vymieňali bielizeň najviac raz za mesiac.
Od roku 1676 vychádzal v Paríži prvý módny časopis Galerie des modes, ktorému sedem rokov konkuroval londýnsky Galery of fasion.
Prechodné obdobie medzi barokovým a rokokovým odievaním je pomenované podľa regentstva Filipa z Orleánsu za nedospelého Ľudovíta XV. Vtedy začína ustupovať pevné barokové šatstvo hravému rokoku. Všeobecne možno povedať, že oblečenie bolo o niečo pohodlnejšie a praktickejšie ako predošlé. Mužský odev sa zúžil a „sako“ sa takmer nikdy nezapínalo. Krajky zdobili otvorenú časť vesty, koniec rukávov a boli základným materiálom úzkeho goliera. Topánky sa o niečo zjemnili a tvorili prechod k rokokovým so sponou. Silueta a kvalita ženského oblečenia sa zmenila ešte viac ako mužského. Ženy nosili na všetky príležitosti, pokiaľ nebola predpísaná veľká toaleta, pohodlnú contouche, ktorá sa vyvinula z domáceho plášťa. Nízky malý napudrovaný účes celkom nahradil predchádzajúci, veľmi komplikovaný. Výstrihy boli väčšie ako barokové, pás bol zo začiatku len ľahko zošnurovaný a rozmery opäť vzkriesenej krinolíny neboli spočiatku prehnané.
V rokoch 1730-1789 sa v móde uplatňoval rokokový štýl odievania. Štýl z obdobia rokoka sa vyznačoval rozmarnosťou, nesúmernosťou/asymetriou, jemnými detailmi a ľahkosťou, teda vyumelkovanou krásou, čo ešte viac zdôrazňovali tkaniny. Odev ženy mal živôtik s hlbokým výstrihom a úzke rukávy, ktoré boli zdobené kaskádou čipiek. Pôdorys kužeľovitej sukne bol pôvodne kruhový, neskôr oválny. Drobný živôtik tvoril kontrast proti mohutnej sukni. Dôležitosť získala bielizeň. Doménou boli účesy a doplnky, ktorými bol vejár, rukavice a rukávnik. Odev muža bol tiež dekoratívny až zženštilý, s množstvom volánov, čipiek a stúh. Vesta a taktiež rukávy boli kratšie. Neskôr sa odev muža zjednodušil a oslobodil od čipiek a volánov.
V rokoch 1730-1741 sa J. Wyatt a L. Paul pokúšali vynájsť valcový spriadací stroj a založiť mechanickú práčovňu. Podobne prehnané rozmery ako krinolína mali aj účesy, boli veľmi vysoké, a rovnaké to bolo aj s používaním púdru, líčidiel a mušiek. Až na konci tohto obdobia bol moderným malý účes, muži si vlasy česali dozadu a tam sťahovali hodvábnou stuhou.
Pred priemyselnou revolúciou
Pred Priemyselnou revolúciou zamestnávalo 5 až 8 priadok jedného tkáča. Jedna priadka pritom upriadla až 500 m vlnenej priadze denne.
Na konci 18. storočia a začiatkom 19. storočia priniesla Francúzska revolúcia zmenu v pánskej móde. Občania zavrhli prezdobené oblečenie šľachty. Začal sa nosiť frak z čiernej alebo tmavej látky, biela kravata a biela vesta. K elegantnému oblečeniu patrili dlhé nohavice, plášť, cylinder a čižmy. Od tých čias sa mužská móda ustálila, menila sa len pomaly.
19. storočie: Klasicizmus, Biedermeier a Návrat k výstrelkom
V 19. storočí začína moderná doba. Doba pokroková a triezva. Začína chaosom spôsobeným napoleónskymi vojnami, keď sa móda obracia pre inšpiráciu k antike a dámsky odev sa stal takým „odľahčeným“ až spôsoboval chronické ochorenia z prechladnutia. Práve toto storočie však prináša zrýchlenú módnu výmenu, keď každých 20 - 30 rokov môžeme pozorovať prudký obrat od striedmosti k afektu a naopak. Stále sa dodržiavali prísne pravidlá v oblečení na deň, príležitosť i ročné obdobie. K slovu sa prihlásila konfekčná výroba vyrábaná vo veľkom a najmä mužská móda sa čoraz viac stávala monochromatickou, až napokon skončila v dnešnej šedočierni.
Klasická, empírová móda sa v polovici storočia preklopila do druhého rokoka s návratom krinolíny, veľkoplošným výstrihom a obrovskými rukávmi. Deformačná turnýra, v poslednej štvrtine 19. storočia, bola spolu so šnurovačkou posledným mučiacim nástrojom, ktorý ženy spútaval do neprirodzenej podoby.
Biedermeierom sa označuje obdobie neskorého klasicizmu v 1. polovici 19. storočia, a to predovšetkým v Rakúsku a Nemecku. Po dobytí Bastily a nástupe klasicizmu si ženy vydýchli. Zbavili sa ťažkej krinolíny aj korzetov. Dúfali, že už nikdy viac sa nevrátia k tej nepohodlnej a nezdravej móde. V druhej polovici 19. storočia sa nechcené módne výstrelky rokoka vracajú.
20. storočie: Revolúcie a rozmanitosť
Po prvej svetovej vojne prišla revolúcia v móde. Ženy sa oslobodili od tesných korzetov a začali nosiť voľnejšie šaty s nízkym pásom, zdobené flitrami a strapcami. Dámska móda v 20. rokoch 20. storočia bola veľmi rozmanitá. Z jednej strany to bol elegantný večerný outfit a z druhej strany pohodlný a menej ženský každodenný look. Keď premýšľame o móde 20. rokov 20. storočia, predstavíme si bohato zdobené trblietkami šaty a silný, výrazný make-up. V 20. rokoch sa pozornosť sústredila na vytvorenie moderného, ležérneho dámskeho šatníka. Upustilo sa od formálneho štýlu v prospech pohodlia a voľnejších strihov. Najčastejšie to boli bavlnené šaty nosené s pastelovým svetrom. Medzi kľúčové prvky formujúce štýl 20. rokov patrili strapce, kryštály, flitre - šaty flapper dress, teda šaty so strapcami, boli vtedy úplný hit. Večerná róba - typické šaty z 20. rokov. Krátke účesy - V 20. rokoch. Obleky - v 20. rokoch 20. storočia sa dámsky odev začal vzďaľovať od tzv. „ženskú“ siluetu, teda z vypasovanej a odhaľujúcej prednosti, v prospech voľnejšej, rovnej siluety.
Dámska móda v 30. rokoch minulého storočia bola mimoriadne funkčná a zároveň plná štýlu. Vývoj pret-a-porter, čiže konfekcií oblečenia hotového do nosenia, dámskych kostýmov, sák a oblekov, čiže funkčnosti v čistej podobe a na druhej strane dámskej večernej módy, teda fenomenálnych, ženských šiat. Dámska móda v 30. rokoch bola tiež obdobím rozvoja Hollywoodu. V tomto desaťročí došlo k odklonu od voľných siluet typických pre 20. roky v prospech viacej ženských strihov. V 30. rokoch sa vrátili šaty s dĺžkou po členky, čo bolo v kontraste s tak trochu bláznivými 20. rokmi. Ovplyvnila to hospodárska kríza a krach akciového trhu v roku 1929. Ženy sa v tomto období obliekali skromnejšie a čoraz častejšie používali umelé tkaniny. Dôraz sa kládol predovšetkým na funkčnosť a pohodlie. Dominovali saténové šaty s odhaleným chrbtom, často zdobené ručne robenými výšivkami a čipkami. V 30. rokoch 20. storočia nadobúdala čoraz väčší význam aj športová móda. Začali sa nosiť elegantné kostýmy pozostávajúce z priliehavého saka a sukne. Tieto kostýmy boli symbolom modernosti a nezávislosti, predstavovali dokonalú alternatívu k tradičným šatám. Nemôžeme nespomenúť doplnky, ktoré v 30. rokoch hrali v ženskom stylingu čoraz dôležitejšiu úlohu. Dámska móda v tridsiatych rokoch minulého storočia bola mimoriadne rozmanitá a dokonale odrážala meniace sa spoločenské hodnoty a túžby žien tej doby.
Dámska móda v 40. rokoch bola odrazom ťažkých čias vojny a prevládajúcich nálad v spoločnosti. Začiatkom tohto desaťročia nastal v práci dizajnérov výrazný útlm - vysokokvalitné látky sa používali predovšetkým na vojenské účely. Funkčnosť, jednoduchosť a pohodlie sú kľúčové slová tohto obdobia. Móda sa potom stala maskulinitou, ale ženy tohto desaťročia ukázali obrovské množstvo kreativity. Šaty a sukne si šili z dostupných materiálov - najčastejšie obrusov, závesov alebo záclon. Štyridsiate roky minulého storočia boli obdobím, keď sa z nylonu vyrábali padáky a ženám zostali odhalené nohy. Samozrejme, našli si na to svoj spôsob. Na lýtkach si kreslili švy ako keby mali oblečené pančuchy a nohy si natierali špeciálnymi prípravkami, aby vyzerali ako silonky.
Dámska móda v 50. rokoch minulého storočia bola dosť revolučná. Po pesimistických a ťažkých 40. rokoch začala móda opäť prekvitať. Debutoval legendárny kolekcia Christian Dior „New Look“ v roku 1947, ktorá znamenala začiatok histórie modernej módy. V 50. rokoch sa najdôležitejším predstaviteľom trendov stal film. Práve v tejto dobe sa zrodila známa pin up girl. Objavili sa kožené bundy a džínsy, ktoré sa stali začiatkom módnej revolúcie. Zvýraznený pás a objemné sukne v tomto čase ženy zbožňovali. Ženy mohli nosiť vypasované, postave lichotiace šaty aj tylové sukne a v oboch verziách vyzerať mimoriadne štýlovo. Zásadný vplyv na dámsku módu v 50. rokoch minulého storočia mala Coco Chanel. Charakteristické krátke saká s veľkými gombíkmi sa stali jej poznávacím znamením. V 50. rokoch 20. storočia udávali módne trendy aj iné hviezdy, vrátane: Audrey Hepburn, ktorá propagovala módu minimalizmu a styling s nohavicami, ako aj famózna Marilyn Monroe, ikona pin up štýlu. Dámska móda v 50. rokoch mala predovšetkým zdôrazniť ženskosť a dámske oblečenie na každú príležitosť malo vyzerať bezchybne. V 50. rokoch sa objavil aj preppy štýl, spojenie elegancie so športovými prvkami oblečenia.
Módu 60. rokov možno označiť za provokatívnu, nestálu a plnú protikladov. Práve v 60. rokoch sa hlavné mesto módy presťahovalo z Paríža do Londýna a ženy začali odhaľovať viac svojho tela. Fenoménom sa stal Swinging London, zameraný na vtedajšiu mládež. Bol to rozkvet konfekčnej módy, teda konfekčných návrhov. V 60. rokoch bola emancipácia žien čoraz viditeľnejšia, čo bolo vidieť aj na ich účesoch. Ikonou tohto obdobia bola modelka prezývaná Twiggy, ktorá mala krátky účes a vždy výrazne vytušované obočie. Šesťdesiate roky boli v ženskej móde obdobím mini šiat z bavlnených látok, dámskych nohavíc (nosených k saku a kabátu), šiat v tvare písmena A ako aj odevov s geometrickými vzormi inšpirovanými hlavnými umeleckými štýlmi tej doby, teda op-artom a pop-art. Koncom desaťročia sa stalo veľmi populárnym aj safari oblečenie propagované Saint Laurent. Nemožno nespomenúť ani jednodielne plavky, teda monokiny odhaľujúce poprsie, ktoré propagoval Rudi Gernreich.
Sedemdesiate roky boli obdobím mimoriadnej kreativity a slobody prejavu. Bolo to obdobie kontrastov, v ktorom trendy v podstate prestali existovať a módne bolo prakticky všetko. Ženy nosili mini aj maxi šaty. Na uliciach bolo vidieť dobre ušité obleky s kvalitnými strihmi, ale aj ženské šaty a sukne. Štýl hippies sa objavil na konci 60. rokov, no zenit prekvital v 70. rokoch. Veľký dôraz sa preto kládol na všetko, čo sa vyrábalo ručne. Patchwork a rôzne druhy výšiviek sa tak stali hlavným trendom dámskej módy tohto obdobia. Životné tempo vtedajších žien sa výrazne zrýchlilo, a tak už nemali čas šiť oblečenie na mieru a radšej sa rozhodli nakupovať v obchodných domoch. Ženy sa začali čoraz viac inšpirovať pánskou módou - nohavice a obleky začali častejšie nahrádzať šaty a sukne. Sedemdesiate roky boli érou disco. Nechýbali lesklé látky a šperky. Na konci dekády si štýl athleisure vďaka Norme Kamala, ktorá zaviedla športové oblečenie do každodennej módy získal popularitu. Dámsky overal so zvonovými nohavicami a rozšírenými rukávmi, ktoré boli skvelou alternatívou k šatám.
Dámska móda v 80. rokoch minulého storočia bola pravdepodobne jednou z najrozmanitejších dekád v histórii. Na jednej strane to bolo obdobie ekonomického rastu a na druhej strane rebélie proti kapitalizmu. V hudbe je tiež dosť veľká disonancia - rocková hudba verzus disco. Stalo sa! Ženy boli ako vždy veľmi kreatívne a šili si svoje vlastné oblečenie. Ako stručne a jednoducho opísať 80. roky? Disco, fitness a rock. Výbušná zmes, pravda? Kráľoval štýl disco - veľa lesklých materiálov, legíny, tylové sukne, filtrovane šaty. V kontraste s tým bol rockový štýl, ktorý spopularizovali Sex Pistols. Ďalším dôležitým módnym trendom 80. rokov bolo fitness. Ženy chceli vyzerať, akoby práve vyšli z telocvične. Ženy v 80. rokoch sa zamerali na individualizmus a snažili sa čo najlepšie odrážať svoj vkus prostredníctvom obliekania. Základom stylingu boli najčastejšie rifle, presnejšie mom jeans. Bolo to aj obdobie power dressingu, teda korporačného stylingu - saká s nafúknutými rukávmi a obleky boli v tomto období must-have. Každá milovníčka trendov musela mať v šatníku aj veľký sveter, najlepšie ozdobeného výšivkou.
Dámska móda 90. rokov sa odvážne oddelila od trblietavých, farebných a mužných siluet. Less is more - bol slogan, ktorý viedol ženy v tom desaťročí. Na uliciach boli viditeľné jednoduché outfity: biele tričká, džínsy a tenisky. Tlmené farby a minimalistický vzhľad dominovali všade. Populárne sa stali aj potlače, leopardie vzory a Vichy kocky. Power dressing prešiel v 90. rokoch revolúciou. Z oblekov sa vytratili ramenné vypchávky a výrazne zúžený pás. Dôležitou časťou zmien bolo, že nohavice ustúpili miesto ceruzkovým sukniam. Sukňa s tenkými ramienkami inšpirovaná spodným prádlom. Nosili ich Kate Moss, Naomi Campbell a Sarah Jessica Parker. Seriálová Carrie Bradshaw (Sarah Jessica Parker) zviditeľnila kabelku Fendi v 90. rokoch. Za krátky čas si ich obľúbili aj iné známe osobnosti a potom ženy po celom svete. V 90. rokoch bolo módnym všetko, čo bolo inšpirované vojenským štýlom. Bomber bundy, cargo nohavice a kožené bundy sú prvky outfitu, ktoré sa v týchto rokoch bežne nosili.
Roky 2000 boli rozhodne najfarebnejším a najbláznivejším desaťročím v histórii módy. Asi každý fashionista pozná slogan „Y2K“, teda rok 2000, ktorý bol mimoriadne šialený. Nikohho neprekvapili hviezdy, ktoré mali na červenom koberci oblečené tepláky, krátke topy (detské tričká) alebo nohavice s nízkym pásom. So začiatkom nového milénia sa zdalo, že móda vzniká nanovo. Rebélia a expresivita v móde boli v tom čase veľmi populárne. Dievčatá mali na sebe trblietavé oblečenie a ich neodmysliteľným doplnkom bol lesk na pery. Ikony tohto obdobia? Samozrejme Britney Spears a Paris Hilton, ktoré predbehli dobu a stali sa prvými it-girls. Obuv UGG - kultové topánky si získali obľubu v roku 2000 a stále sú na vrchole.
Móda v socialistickom Československu
Komunistický prevrat roku 1948 v bývalom Československu neobišiel ani oblasť odievania a módy. Móda, akokoľvek dlho ukotvená v ľudskej spoločnosti, ktorú možno na prvý pohľad stotožňovať s efemérnosťou, prchavosťou či prejavom márnivosti, sa stala nástrojom v rukách mnohých mocenských a ideologických vplyvov. Z tohto pohľadu by bolo naivné predpokladať, že oblasť módy zostala po víťaznom februári 1948 mimo dohľadu ideologických vplyvov.
Jedným z dôležitých predpokladov, na ktorom mala vzniknúť móda socialistickej ženy, bol centralizovaný model odevnej produkcie, odmietnutie a pretrhnutie všetkých väzieb s módou predvojnového obdobia a módou kapitalistického sveta, chápanou ako buržoázny prežitok. Aktuálna línia módy sa tak mala opierať o koncept novej ženy, ktorú reprezentovala pracujúca žena. Pri hľadaní nového výzoru pre socialistickú ženu bolo potrebné odkloniť sa od vzorov svetovej (západnej) módy, pretože táto móda nebola (podľa oficiálnej rétoriky) chápaná len ako buržoázny prežitok, ale aj v mnohom vzdialená predstavám o odievaní socialistickej ženy.
O úsilí pomenovať nové trendy v socialistickom odievaní, podloženom na negácii západnej módy, informovali predovšetkým časopisy určené pre ženy (Slovenka, Móda a textil), prostredníctvom ktorých sa tieto „pokrokové“ myšlienky mali šíriť priamou cestou k želanej cieľovej skupine.
Časopis Móda a textil prináša k tomuto problému nasledujúce riadky: „Životná úroveň našej pracujúcej ženy stále stúpa, a tým sa zlepšujú aj jej nároky v obliekaní. Či je to žena z priemyslu, žena intelektuálka, alebo žena z distribúcie, každá chce byť oblečená nielen pri rôznych slávnostných príležitostiach, ale aj na pracovisku. Dobré oblečenie prestalo byť privilégiom tej vrstvy žien, ktoré sa celý deň venovali iba zovňajšku“. Iný príspevok zase venuje pozornosť požiadavkám žien v závodoch, ktoré sú „vyššie“ ako požiadavky buržoáznej ženy.
Snaha o vytvorenie socialistickej módy na negatívnych postojoch k móde Západu predstavovala iba jednu stranu mince. Druhá strana predstavy o tvorbe vlastnej socialistickej módy mala pôvod v utopických víziách stalinského Sovietskeho zväzu, ktoré pretrvávali od tridsiatych rokov až do neskorých osemdesiatych rokov 20. storočia vo všetkých krajinách tzv. socialistického bloku vrátane bývalého Československa.
V súvislosti s radikálnym utopickým východoeurópskym prístupom v riešení otázky odievania treba spomenúť predovšetkým to, že Československo, ktoré bolo súčasťou predvojnového západného kultúrneho a ekonomického systému, potrebovalo v rámci sebaočisty urýchlene zaviesť do oblasti obliekania socialistické utopické ideály. Avšak tento utopický zápal zdôrazňoval ontologické rozdielnosti medzi módou a socializmom: „Kým móda čerpá z minulosti, aby objavila prítomnosť, socializmus poprel minulosť, aby tvoril svoju budúcnosť“. Utopickou novinkou mala byť modernistická snaha, ktorá však nekorešpondovala s predvojnovou kultúrou odmietnutou režimom.
V dôsledku oficiálneho prijatia raných boľševických utópií boli pretrhnuté všetky väzby s módou predchádzajúceho obdobia. Tento fakt potvrdzujú i slovenské dobové časopisy určené ženám, ktoré viedli proti západnej móde negatívnu kampaň. Západná móda mala byť chápaná ako nevkusná, anachronická, paradoxne založená na uniformite, pretože diktuje zmeny a pravidlá obliekania pochádzajúce z buržoáznych prežitkov.
Ďalším prvkom, od ktorého mala byť očistená socialistická móda, predstavoval kozmopolitizmus. Kozmopolitná ideológia, ktorá bola chápaná ako najreakčnejšia zbraň v rukách imperializmu, čo vyhlasuje národný ráz, tradície, formy národných kultúr a vlastenectvo za prežitok, mala byť v oblasti módy namierená proti záujmom pracujúcej triedy.
V rámci tejto rétoriky sa nepriateľskou stala aj móda vyznačujúca sa elegantnosťou. Termín elegancia, ktorý mal zjavne buržoázne konotácie, odkazoval k šatám veľmi drahým a bohato dekorovaným, a teda nevhodným pre novú socialistickú ženu, ktorej šaty sú šatami budúcnosti.
Zrieknutie sa módy, hoci v dobových ženských časopisoch predsa len zostalo miesto pre aktuálnu západnú módu, malo silne ideologické pozadie, ktoré vyvolalo krízu v reprezentácii ženy.
Ak tzv. ľudové demokratické zriadenie venovalo veľkú pozornosť odevu pracujúcich žien, jeho zameranie sa na tvorbu rôznych typov pracovných odevov pre rôzne povolania bolo zdôvodňované „vyššou“ formou odevnej kultúry. Predostieraná diverzifikácia pracovného odevu zároveň slúžila aj na to, aby sa predišlo zdaniu uniformity, ktorá bola podľa ideológov módy paradoxne chápaná vo význame rovnakého strihu, materiálu a vzoru vnucovaného všetkým občanom bez ohľadu na ich vkus.
Časopis Móda a textil prinášal koncentráciu vizuálnych obrazov s pracovným oblečením žien, prostredníctvom ktorých (v spolupráci s ideológmi módy) bolo jeho cieľom formovať „vkus a estetické nároky“ na odievanie žien. Oboznamoval svoje čitateľky nielen s bohatou ponukou pracovných šiat, ale informoval ich aj o procese ich realizácie, od navrhovania prototypu až po finálnu výrobu, kde určitý medzičlánok predstavovala skúsenosť a hodnotenie budúcej spotrebiteľky.
Tvorba rôznych typov pracovných odevov pochádzala zo spolupráce viacerých pracovných zložiek (výtvarníci, modelári, návrhári, výskumní a vedeckí pracovníci) potrebných na to, aby sa docielilo „dokonalé“ odievanie smerujúce k jeho funkciám: úžitkovým, estetickým a spoločenským.
Ak sa módny priemysel snažil vytvoriť dámske pracovné oblečenie, ktoré malo predstavovať „najkrajšiu“ a „najdôležitejšiu“ časť dňa, bolo to s prihliadnutím nielen na charakter pracovnej činnosti, ale aj telesné predpoklady žien.
Ak však na jednej strane pracovné odevy typu pohodlných pracovných kombinéz, alebo dvojdielnych montérok a univerzálny typ plášťa minimalizovali krivky ženského tela smerom k androgýnnosťi, na strane druhej to boli dvojdielne pracovné šaty, ktoré spolu so šatkou na hlave a stiahnutým pásom dodávali istý punc ženskosti. Boli určené predovšetkým pre ženy pracujúce v oblasti pôdohospodárstva, v roľníckych družstvách ako dojičky kráv, kŕmičky prasiat, kde pracovná pozícia nepredpokladala komplikovanejšie pracovné úkony zamedzujúce nosiť trojdielny model (kabátik, sukňa, blúzka).
Vizuálne reprezentácie ponúkané časopisom Textil a móda ponúkajú však aj pánsky variant prototypov pracovných oblekov pre mužov pracujúcich v poľnohospodárstve a strojárskom priemysle (v dvoch ponukových možnostiach - montérky a dvojdielne obleky), ktorý sa od dámskych odlišuje predovšetkým strihovým riešením.
Zobrazenia žien v pracovných odevoch dokazujú, že koncept sezónnych (módnych) zmien v odievaní nadobúda prijatím nových morálnych hodnôt svoju irelevantnosť. Pracujúca žena pri stroji oblečená v uniforme a pracovnom odeve, ktorý zodpovedá jej novým profesiám, vizuálne preukazuje jej novú rolu v socialistickej spoločnosti.
Napriek tomu, že z konkrétnych odevných foriem bol z ideologického hľadiska preferovaný odev pre pracujúce ženy, odev do práce a pracovný odev, pochopiteľne sa návrhári a návrhárky nevyhli ani odevu po práci. Oblečenie malo byť pohodlné, voľné, zhotovené z pružných a mäkkých materiálov, zbavené všetkých našívaných ozdôb, ktoré nevyplývajú zo strihu.
Vzhľadom na to, že ideológovia volali po móde národnej, obhajovali ideály volajúce po bohatej ozdobnosti a inšpirácii národnými krojmi. Kritici tejto línie poukazovali na anachronizmus či spiatočníctvo, ktorý nezohľadňuje odev pokrokového muža či ženy, pretože ľudový kroj patrí do minulosti feudálnej či buržoáznej a tiež na nevhodnosť preberania ľudových prvkov z krojov pre jeho praktické využitie v priemysle či poľnohospodárstve. V skutočnosti však išlo o vytvorenie odevu, ktorý by bol doplnkom novej socialistickej ženy a zároveň nebol v rozpore s národným charakterom.
Ideológovia módy, volajúci po móde jednoduchej, funkčnej a účelnej, upierali zrak na inšpiráciu ľudovou kultúrou. Keďže sa domnievali, že nový odev môže byť blízky potrebám ľudu iba za predpokladu, že bude vychádzať z jeho života a prostredia, návrhári vývojového a odevného strediska Textilná tvorba čerpali poznatky a inšpiráciu priamo v teréne, resp. výskumom ľudových krojov a výšiviek v Národnom múzeu v Martine.
Súčasnosť
V 21. storočí si oblečenie zaobstarávame veľmi ľahko. Prídeme do obchodu, vyberieme si čo sa nám páči a kúpime si to. Môžeme si vyberať z množstva materiálov, farieb a strihov.
Dnešná móda je mixom všetkých predchádzajúcich desaťročí. Retro prvky sa kombinujú s modernými materiálmi a technológiami. Udržateľnosť je kľúčovým faktorom a individualita je na prvom mieste. Mini sukne a platformy zo 60. a 70. Oversized saká a výrazné farby z 80. Grunge prvky z 90. Y2K móda z 2000. Móda je neustále sa vyvíjajúca forma sebavyjadrenia, ktorá odráža ducha doby. Trendy sa menia, ale často sa aj vracajú s modernými úpravami. Pri výbere outfitu je najdôležitejšie cítiť sa dobre a nájsť si štýl, ktorý vám najviac vyhovuje.
