Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom.
Najdôležitejšou osobou v živote dieťaťa, najmä v jeho ranom veku, je matka. Matka predstavuje prvý bond - väzbu, zväzok, ktorý dieťa v živote spoznáva a na tomto základe si neskôr buduje svoje vzťahy, očakávania a nároky. Ide o nenahraditeľný bond, tak silný, že od neho vedci a výskumníci na celom svete odvíjajú emocionálnu stabilitu dieťaťa, jeho zdravý fyzický aj psychický vývoj, dokonca akademické výsledky a potenciál na rozvoj množstva schopností. Matky pre tento bond cítia každú našu bolesť a prežívajú ju o to intenzívnejšie. Ako povedal jeden anonymný citát matky: „Dala som život tebe, no v skutočnosti si dalo život ty mne.“
Matka je náš prvý priateľ, prvý učiteľ, prvý dôverník a prvá láska. Hovorí sa - šťastná mama, šťastné dieťa - a pravdou je, že predstavuje základňu pre emocionálnu stabilitu celej rodiny. Otvára náruč nielen pre svoje deti a je prístavom bezpečia a istoty. Ak sa mama usmeje, pre deti celý svet zalejú slnečné lúče a všetko je zrazu v poriadku. Matka je to najdôležitejšie povolanie - náročné fyzicky, psychicky, emocionálne a dokonca časovo! Je to povolanie 24/7, za ktoré sa ale materiálne neplatí. Najlepšou platbou pre matku je zdravé a šťastné dieťa. Áno, aj otec je v živote dieťaťa rovnako dôležitý, ale je to matka, ktorá dieťa vynosí, s bolesťou ho privíta na svet, zhrozí sa nad extrémne silným pocitom zodpovednosti a poskytne svoje telo (materinské mlieko) pre svoje dieťa.
Matka je dôkazom existencie bezpodmienečnej lásky. Lásky bez nároku na odplatu, výplatu, odmenu. Milujú nás bez ohľadu na to, čo z nás vyrastie. Nezáleží, či sme úspešní, neúspešní, či prežívame najlepšie alebo najhoršie obdobia svojho života - vždy pri nás stoja a bezhranične nás milujú.
Matka je schopná obetovať svoj život, aby jej deti mali lepší. Ťažko pracuje, no aj tak pri nás celú noc bdie, ak sme chorí, alebo sa trápime. Robí všetko pre to, aby nám pomohla splniť si svoje sny a verí nám, že ich dosiahneme - dokonca aj vtedy, keď my sami neveríme. Chce pre nás len to najlepšie. Pracuje, aby sme mohli študovať na lepšej škole, venovať sa svojim koníčkom, dokáže si odtrhnúť posledné sústo, aby nám ho dala. Matka je tá tak málo sebecká bytosť (a mohla by byť viac).
Matka akceptuje svoje deti také, aké sú. Pozná ich ako otvorenú knihu - pozná ich slabiny aj silné stránky. Má s nami obrovskú trpezlivosť, povzbudzuje nás, počúva, ponúka plece na vyplakanie - jej objatie je často najlepšou medicínou. Snaží sa nám rozumieť a pristupovať k nám čestne. Bráni nás za každú cenu a stojí pri nás, nech sa deje čokoľvek.
Matka je prvá bytosť, ktorá nám ukazuje hranice, s ktorými možno nesúhlasíme, ale tesajú z nás takého človeka, akým sme. Vďaka týmto hraniciam si dokážeme uvedomiť tie svoje a rovnako ako mama sa za ne naučíme postaviť. Aby sme sa naučili rešpektovať sa takí, akí práve v tom momente sme. Možno sa nám nepáčia niektoré jej rozhodnutia, napríklad keď sme si chceli vybehnúť na motorku s tým sexi chlapíkom, ale snažia sa nás chrániť pred mnohými problémami a starosťami - mnohé z nich niesla a nesie na pleciach za nás. Mnohé s nami prežíva, ani o tom netušíme.
Matka sa snaží naučiť nás, čo je správne a čo nesprávne, odovzdať dôležité hodnoty a usmerňovať naše kroky. Najradšej by nás ochránila pred každým jedným pádom a chybou, ale napokon sama vie, aké sú chyby dôležité, tak nás nechá nachádzať si naše miesto v tomto svete a s ťažkým srdcom nás nechá padnúť, keď to potrebujeme. Ale s každým pádom padá s nami, každý pád s nami pretrpí. Matka nás s láskou aj utrpením necháva vyletieť z hniezda. No bdie nad našou budúcnosťou. A má neuveriteľný inštinkt (radar!) vycítiť, ak sa niečo deje.
Matkine oči a uši počujú a vidia všetko. Má počítačovú pamäť, preto je výborným zdrojom pre naše melancholické návraty do minulosti - pripomína, ako nám stokrát pomáhala hľadať v tom neporiadku práve dôležité veci, ako bdela nad poriadkom v detskej izbe či tolerovala všetky bláznivé fázy našej puberty.
Matka je tá najdôležitejšia osoba, ktorá nás učila, ako fungovať ako dospelý. Vlastným príkladom. A hoci má svoje chyby, svoju „prácu“ si robila a robí, ako najlepšie v tom momente vie. Nestavajme si matky na piedestál bezchybnosti, aby sme tak im aj sebe neubližovali. Hovorí sa: „Neexistuje spôsob, ako byť perfektnou matkou, ale milión spôsobov, ako byť dobrou matkou.“ Naše matky sú dokonalé vo svojej nedokonalosti - práve tým nás naučili ľudskosti a odpusteniu.

Význam otca vo vývine dieťaťa
Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná. Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka - dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa. Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá.
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca.

Rodinné vzťahy a výchova
Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča.
Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním. Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné.
Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza.
Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu.
Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach.
Vývin dieťaťa a jeho potreby
Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život.
V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať.
Ak sa v puberte vyskytnú nejaké ťažkosti v správaní, napríklad útek z domu, striedanie partnerov, alkohol, nevhodná partia, sebapoškodzovanie a pod., tieto prejavy majú vždy korene v minulosti.

Teória vzťahovej väzby
John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý realizoval klinické pozorovania detí s cieľom odhaliť psychologické a patopsychologické dôsledky straty lásky v ranom detstve. Bowlby na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.
Tak v prítomnosti ako v neprítomnosti matky alebo inej osoby (otca, babky, teta a podobne), ktorá sa o dieťa primárne stará, dieťa vykazuje určité správanie. Väzbové správanie sa vyvíja v prvom roku života dieťaťa. Bowlby to vysvetľuje tým, že deti v tomto období už majú schopnosť rozoznať matku od iných osôb. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku nastáva zmena, nakoľko v tomto období sa už väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami (učiteľky v materskej škole, príbuzní a podobne). Na druhej strane je dôležité vedieť, že väzobné správanie nikdy nevymizne úplne.
Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič. Dieťa sa môže orientovať aj na inú osobu, ktorá mu dokáže poskytnúť ochranu. Môže to byť adoptívny rodič, vychovávateľ v detskom domove alebo iná osoba poskytujúca dieťaťu primárnu starostlivosť. To, ku komu si dieťa vytvorí bezpečnú väzbu, sa dá predvídať. Dieťa si vyberie za blízkeho človeka osobu, ktorá na jeho prejavy reaguje najcitlivejšie.
Bowlbyho teóriu empiricky overovala Mary Ainsworth, ktorá skúmala determinanty vzťahovej väzby v neklinických podmienkach. Malé deti sú závislé väčšinou od svojich matiek, ale môže to byť aj iná osoba. Týka sa to hlavne ich bezpečnosti, výživy a celkovej spokojnosti. Potreba matkinej lásky je prvoradá a základná, a preto je obava z účinkov nemilujúcich matiek na deti opodstatnená. Vplyv nemilujúcich matiek na deti je veľmi výrazný a ak potreby dieťaťa nie sú naplnené, môžu v dospelosti viesť k rôznym problémom a tiež neúspešným vzťahom. Nemilujúca matka je tá, ktorá nemôže alebo sa rozhodne neponúknuť svoju náklonnosť svojim deťom, kým ešte vyrastú. Nemilujúce matky sú emocionálne vzdialené, hyperkritické, chladné a rezervované voči svojim deťom. Takéto matky môžu zanedbávať blaho svojich detí a nevedia uspokojiť základné potreby dojčiat.

Prejavy emocionálne nedostupnej matky a ich účinky
Nedostatočná starostlivosť o dieťa sa neprejavuje len zanedbávaním v oblasti fyzických a rôznych praktických potrieb. Môže sa prejavovať aj emocionálnou nedostupnosťou, ktorá u dieťaťa vyvoláva hlavne pocity odlúčenosti, úzkosti a osamelosti. Emocionálna nedostupnosť spôsobuje problémy hlavne v oblasti sociálnych zručností, zvládania emócií a celkove v oblasti celkového psychického rozvoja. Syndróm chladnej matky, hoci nie je medicínsky uznávanou poruchou, vníma matku ako tú osobu, ktorá nikdy nie je plne prítomná pre svoje deti. Poďme sa pozrieť na prejavy nemilujúcich matiek, ktoré sú bežné, ale často prehliadané:
- Dieťa cíti, akoby všetko robilo zle.
- Dieťa sa necíti bezpečne, ak chce vyjadriť svoje pocity pred matkou.
- Dieťa nedostáva dostatok objatí a fyzických dotykov. A ak ich aj má, sú chladné.
- Keďže sa dieťa nemôže obrátiť na svoju matku so žiadosťou o útechu alebo duševnú podporu, v strese sa u neho rozvíjajú nezdravé mechanizmy zvládania náročných situácií.
- Často sa cíti osamotené, akoby nikam nepatrilo.
Účinky nemilujúcich matiek na deti:
- Nenávisť k sebe samému: Jedným z najznepokojujúcejších účinkov nemilujúcich matiek na deti je ten, že si osvojujú nenávisť a zlé zaobchádzanie. Sú príliš malé na to, aby pochopili, prečo s nimi ich primárny opatrovateľ zaobchádza neprimeraným spôsobom a ich formujúca sa myseľ sa učí veriť, že s nimi niečo nie je v poriadku.
- Nedostatok sebadôvery: Nemilujúce matky reagujú často neadekvátnym spôsobom, keď dieťa niečo navrhne alebo vyjadrí nejakú emóciu. Odmieta alebo zľahčuje úspechy dieťaťa. Niekedy sa mu môže dokonca posmievať. To môže výrazne narušiť sebavedomie zraniteľného dieťaťa. Takéto dieťa si v živote neverí, je presvedčené, že nemá právo na lásku a ani úspech v iných oblastiach života.
- Problémy s dôverou k iným ľuďom: Malé deti sú inštinktívne naprogramované tak, aby svoju matku vnímali ako neotrasiteľný zdroj ochrany a starostlivosti. Keď sa táto dôvera rozbije na tisíc kúskov, dieťa začne mať problémy s dôverou. Pre takéto deti je ťažké prejavovať svoju dôveru priateľom a neskôr partnerom. Výsledkom je, že sú v dospelosti často nedôverčiví a predpokladajú, že budú podvedení, zradení alebo ináč emocionálne týraní.
- Precitlivenosť na kritiku: Niekto, kto vyrastal s hyperkritickou matkou, ktorá ho vystavovala negatívnej spätnej väzbe, necitlivým komentárom, ponižovaniu alebo neustálej kritike, v dospelosti bude veľmi citlivo reagovať na akúkoľvek kritiku.
- Emocionálna nestabilita: Pre ľudí, ktorí si v detstve prešli extrémnym emocionálnym utrpením, je náročné spracovať emocionálne spúšťače stresu a efektívne zvládať svoje pocity. Majú tendenciu podráždene reagovať alebo sa urážať.
- Problémy s nastavením hraníc: Keď deti nemilujúcich matiek nedostávajú pozornosť, ktorá by im mala byť bezpodmienečne venovaná, tvrdo pracujú, aby získali súhlas a pozornosť svojej matky. Výsledkom je, že táto neustála túžba po tom, aby si ich matka konečne všimla, z nich robí ľudí, ktorí chcú často iných ľudí potešiť alebo im vo veľkej miere pomáhať, často nehľadiac na svoj vlastný život. V dospelosti sa im nedarí nastaviť zdravé hranice vo vzťahoch. Buď umožňujú iným využiť ich zraniteľnosť, alebo narúšajú osobný priestor svojich partnerov tým, že sa na nich príliš silno a intenzívne naviažu.
- Hľadanie problémových vzťahov: Často nás v živote priťahuje to, čo je pre nás známe. Spokojní a šťastní ľudia hľadajú vzťahy, ktoré im pripomínajú šťastné a zdravé rodinné putá, ktoré zažili počas detstva a dospievania. Je smutné, že jedinci s dysfunkčnými vzťahmi, ktoré museli prežívať v detstve, často hľadajú partnerov, ktorí im „pomáhajú“ napodobniť tie vzorce správania, pred ktorými sa snažili utiecť celý život.
Ako sa v dospelosti vysporiadať s tým, že vás vychovávala emocionálne nedostupná matka?
Keď pochopíte psychologickú podstatu emocionálne nedostupných matiek, môžete vyskúšať nasledujúce stratégie: Myslite na to, že nie ste sami a je veľa tých, ktorí prežili podobné bolestivé skúsenosti. Pochopte, prečo sa vaša matka správala tak, ako sa správala a že to nikdy nesúviselo s vami. Väčšinou si ľudia myslia, že všetci rodičia milujú svoje deti a vedia tiež, ako túto lásku prejavovať. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že každý rodič je zrelý a zodpovedný dospelý človek bez akýchkoľvek emocionálnych problémov, ktoré majú vplyv na jeho rodičovstvo. No často sú to však len ideálne predstavy a v mnohých prípadoch to takto nefunguje. Rodičia sú tiež len ľudia a robia chyby. Majú vlastné názory na svet a na to, čo je správne rodičovstvo. Každý rodič môže v sebe nosiť aj nevyriešené problémy. Niektorí môžu zápasiť s duševnými chorobami, závislosťami, poruchami osobnosti, emocionálnymi zraneniami a podobne. Mnoho rodičov bolo v období vlastného detstva emocionálne ranených a ak sa tieto rany v priebehu dospievania nevyliečili, často si ich prenášajú do dospelosti a do vlastného rodičovstva. Nejedno dieťa prežíva v detstve veľa bolesti, agresie, nezáujem o svoju osobu, nepocítilo hranice, necítilo dôveru alebo necítilo lásku.
Dočasná neschopnosť matky dojčiť a umelá výživa
Celá spoločnosť a zdravotníctvo vytvára podmienky pre to, aby ženy mohli dojčiť. Existuje jeden faktor, ktorý dojčenie ovplyvňuje najviac zo všetkého a ktorý ľudia najviac popierajú: Reklama na umelú výživu. Reklama na umelú výživu spôsobuje, že umelé mlieko používajú aj rodiny, ktoré ho nepotrebujú. Spôsobuje, že ženy, ktoré majú akútne problémy s dojčením, nedostanú pomoc, lebo celá spoločnosť vníma ako riešenie problémov s dojčením podanie umelého mlieka.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka ako dokument, ktorý má chrániť dojčené aj nedojčené deti pred vplyvom reklamy na umelé mlieko tak, aby sa umelé mlieko používalo iba vtedy, keď je potrebné. Najväčšia časť spotreby umelého mlieka pripadá na situácie, v ktorých by sa matkám a bábätkám bolo dalo pomôcť, aby mohli pokračovať v dojčení. A najviac zo všetkých ovplyvňuje reklama na umelé mlieko tých, ktorí si myslia, že sú voči nej imúnni: zdravotníkov.
WHO v dokumente uvádza, že: "Zdravotníctvo bolo tradične kanálom pre propagáciu výrobkov zakázaných v kódexe WHO... Málo krajín prijalo náležité opatrenia na zníženie týchto propagačných aktivít." Je dôležité uviesť, že matky môžu umelú výživu používať aj bez toho, aby sa všade objavovali reklamy na umelé mlieko a že odporúčanie používať umelé mlieko patrí do kompetencie zdravotníkov, nie reklamných kampaní.
Koncom mája 2020 Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila novú 88-stranovú správu o dodržiavaní pravidiel pre reklamu na umelú výživu na celom svete. V tejto správe monitorujúcej obdobie rokov 2018 - 2020 sa okrem iného uvádza:
- Európska únia sprísnila pravidlá, ktoré prinášajú obmedzenia týkajúce sa propagácie umelej výživy voči verejnosti a prostredníctvom zdravotníctva. Toto sprísnenie pozitívne ovplyvnilo všetkých 33 krajín EÚ.
- Väčšina krajín sveta má nedostatky vo vytváraní legislatívnych podmienok pre úspešné dojčenie a ich zákony a prax nepokrývajú tieto dôležité body, ktoré by matkám a bábätkám v snahe dojčiť pomohli:
- Len 31 krajín sveta má zákony, ktoré zakazujú reklamu na umelú výživu do veku 36 mesiacov dieťaťa.
- 112 krajín sveta má zákony, ktoré zakazujú idealizovať umelú výživu prostredníctvom "milučkých" obrázkov detí či zvieratiek a podobne.
- Len 50 krajín zakazuje, aby sa na obale od umelého mlieka používali zavádzajúce tvrdenia o "zdravotných účinkoch" umelého mlieka (ide o výroky typu "vyrobené po vzore materského mlieka" alebo "podporuje imunitu vášho dieťaťa").
- 105 krajín zakazuje, aby umelé mlieko bolo propagované na miestach, kde sa predáva napríklad prostredníctvom reklamných stojanov, reklamných spotov, letáčikov či vzoriek.
- Iba 24 krajín sveta zakazuje, aby výrobcovia umelej výživy vydávala "vzdelávacie" letáčiky či materiály, ktoré namiesto poskytovania objektívnych informácií predstavujú reklamu na ich výrobky umelej výživy.
- 75 krajín sveta stanovilo, ktorá inštitúcia je zodpovedná za sledovanie dodržiavania týchto zákon o zákaze reklamy na umelú výživu.
- 82 krajín sveta má v zákonoch definované sankcie za nedodržiavanie zákazu propagácie umelej výživy.
- 79 krajín má zavedený zákaz propagácie umelej výživy v zdravotníckych zariadeniach.
- 30 krajín má zavedené opatrenia, ktoré zakazujú rozdávanie peňažných či nepeňažných darov zdravotníkom.
- Len 36 krajín zakazuje firmám vyrábajúcim umelú výživu darovať alebo za zníženú cenu dodávať výrobky, vzorky výrobkov alebo propagačné materiály. Iba 5 krajín úplne zakazuje výrobcovia alebo distribútorom umelého mlieka darovať vybavenie či služby.
- Mnoho výrobcov a distribútorov potravín určených pre deti ponúka sponzorstvo alebo finančné dary či dotácie alebo výmenné obchody pri organizácii vedeckých podujatí či konferencie a kongresy zdravotníckych organizácií či pediatrických spoločností. Iba 19 krajín zatiaľ zakazuje firmám vyrábajúcim umelú výživu sponzorovať konferencie či iné podujatia.
Ako dopadlo v hodnotiacej správe WHO Slovensko? Zo 100-bodovej škály získalo Slovensko iba 39 bodov, rovnako ako Česká republika. Vôbec žiadne body nezískalo ani jedna z týchto dvoch krajín v oblasti monitorovania dodržiavania ustanovení Medzinárodného kódexu, ani v oblastiach zákazu propagácie umelej výživy v zdravotníckych zariadenia či neovplyvňovania zdravotníkov zo strany firiem vyrábajúcich umelú výživu. Slovensko tak v hodnotení predbehli aj také krajiny ako Panama (80 bodov), Filipíny (85 bodov), Nigéria (84 bodov), Arménia (90 bodov) či Afganistan (88 bodov).

Materská dovolenka a rodičovský príspevok na Slovensku
Materská dovolenka je obdobie, počas ktorého poberáte dávku nemocenského poistenia poskytnutú štátom v prípade tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa. Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená na 34 týždňov. Pre osamelé ženy je to 37 týždňov a ženy, ktoré zároveň porodili dve a viac detí, majú nárok na 43 týždňov. Ak na materskej ostáva muž a stará sa o narodené dieťa, prináleží mu materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov.
Na materské nemá nárok každá matka, resp. otec "automaticky". Musia splniť podmienky podľa zákona o sociálnom poistení. Musia byť poistení v Sociálnej poisťovni na nemocenské poistenie (prípadne po skončení poistenia byť v tzv. ochrannej lehote).
Medzi základné podmienky patrí:
- Byť nemocensky poistený v deň nástupu na materské.
- Za posledné dva roky pred nástupom byť nemocensky poistený aspoň 270 dní.
- V prípade otca, dieťa má najmenej 6 týždňov, keď otec žiada o materské.
- Ani matka, ani otec nesmú v danom čase poberať rodičovský príspevok (ak ho matka poberá, musí požiadať o jeho pozastavenie).
- Matka dieťaťa nepoberá materské na to isté dieťa, na ktoré žiada materské otec.
- Otec, ktorý je SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistený, nesmie mať v posledných 5 rokoch nedoplatky na poistnom vyššie ako 5 eur voči Sociálnej poisťovni.
Materské sa nevypláca v jednotnej výške, ale závisí od predchádzajúceho príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné. Čím má otec pred nástupom na materské príjem vyšší, tým je vyššie aj materské. Výška materského je obmedzená - v roku 2020 platí, že materské sa vypočíta najviac z brutto príjmu vo výške 2026 eur, čo je dvojnásobok priemernej mzdy zistenej za rok 2018 (ta bola 1013 eur).
Počas poberania materského otec nesmie mať príjem z aktívneho výkonu práce v tom zamestnaní, z ktorého mu vznikol nárok na materské. Inak povedané - nemôže počas tohto obdobia pracovať na rovnakú pracovnú zmluvu, ktorá bola základom pre priznanie dávky. To však neznamená, že nemôže pracovať vôbec. Otec si môže:
- Uzatvoriť nový pracovný pomer alebo dohodu - aj u toho istého zamestnávateľa, ak ide o úplne iný druh práce.
- Začať podnikať (napríklad založiť si živnosť).
- Vykonávať činnosť ako SZČO, ak už podnikal predtým.
Po skončení materskej dovolenky nasleduje obdobie, kedy rodič môže poberať rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva "oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa".
- 473,30 eur mesačne dostáva rodič, ktorý pred vznikom nároku na rodičovský príspevok poberal materské alebo obdobnú dávku.
- 345,20 eur mesačne dostáva rodič, ktorý pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nepoberal materské alebo obdobnú dávku.
- Ak rodič zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne.
V zmysle zákona o rodičovskom príspevku môže rodič dieťaťa počas poberania rodičovského príspevku vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť v Slovenskej republike. V prípade výkonu zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie sa nárok na rodičovský príspevok posudzuje v zmysle nariadení Európskej únie. Pracovať teda môžete aj na starú zmluvu, neplatia pre vás žiadne obmedzenia, ani čo sa týka výšky príjmu.
Materská a rodičovská dovolenka
Jasle a starostlivosť o dieťa
Umiestnenie dieťaťa do jaslí počas poberania materskej dovolenky alebo rodičovského príspevku je komplexnejšia téma, ktorá si vyžaduje dôkladné zváženie.
Počas poberania materského nemôže dieťa navštevovať jasle/škôlku. Ak by sa zistilo, že dieťa navštevuje jasle, budete musieť vrátiť peniaze aj s úrokmi. Je to preto, že materské je dávka určená na osobnú starostlivosť o dieťa. Ak dieťa navštevuje jasle, predpokladá sa, že túto starostlivosť nezabezpečuje rodič.
Počas poberania rodičovského príspevku môžete umiestniť dieťa do jaslí, ale je potrebné dodržiavať podmienku riadnej starostlivosti o dieťa.
Ak pracujete a umiestňujete dieťa do jaslí, môžete požiadať o príspevok na starostlivosť o dieťa. Týmto príspevkom štát prispieva rodičom na súkromnú škôlku/jasle/opatrovateľku pre dieťa až do 280 eur mesačne. Náklady musíte preukázať. Oficiálny názov tohto príspevku je príspevok na starostlivosť o dieťa. Môžete si o neho požiadať v prípade, ak chcete dať dieťa do škôlky, jaslí, prípadne opatrovateľke detí (s oficiálnym živnostenským listom), ale aj keď ho dáte do „štátnej škôlky“ alebo starým rodičom.
Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať, či rodič dodržiava podmienky nároku na materské alebo rodičovský príspevok. Kontrola sa môže zamerať na:
- Príjem rodiča počas poberania materského.
- Skutočnosť, či rodič zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa.
- Návštevu dieťaťa v jasliach počas poberania materského.
Sociálna poisťovňa si môže vyžiadať informácie od zamestnávateľa, jaslí alebo iných relevantných inštitúcií. V prípade zistenia porušenia podmienok môže Sociálna poisťovňa odobrať materské alebo rodičovský príspevok a požadovať vrátenie už vyplatených dávok.
