Dojčenie je oveľa viac než len príjem materského mlieka. Je to komplexný proces, ktorý reguluje činnosť srdiečka, dýchanie, telesnú teplotu, znižuje hladiny stresových hormónov a pomáha bábätku správne si rozvíjať mozog a ústnu dutinu. Dieťa sa môže dojčiť nielen z hladu či smädu, ale aj vtedy, keď je unavené, predráždené, prehriate, prechladnuté, bojí sa, alebo sa fyzicky či psychicky zranilo. Dojčenie je pre dieťa zdrojom istoty a upokojenia v rôznych sociálne náročných situáciách.
Spoločnosť často vníma dojčenie podobne ako kŕmenie fľašou s umelým mliekom - len ako zdroj potravy. Pritom dojčenie zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji dieťaťa aj matky. Je dôležité si uvedomiť, že dlhodobé dojčenie a prirodzené odstavenie nie je raritou, ale prirodzeným procesom, ktorý si zaslúži podporu.
Čo je prirodzené odstavenie?
Prirodzené odstavenie nie je o tom, že jedného dňa nahradíme porciu materského mlieka porciou jedla. Je to proces, pri ktorom sa dieťa postupne učí napĺňať svoje potreby samo, keď sa cíti byť na to pripravené. Táto cesta sa začína dlhé mesiace pred samotným definitívnym odstavením.
Proces prirodzeného odstavovania je často ako tanec - jeden krok vpred, dva späť. Závisí od okolností, či nie je dieťa choré, unavené, alebo či neprežíva nejakú náročnú novú situáciu. Postupne však ubúda situácií, ktoré dieťa potrebuje riešiť dojčením. Mnohé situácie je schopné vyriešiť samo. Dojčí sa len vtedy, keď sa udrie skutočne bolestivo, alebo keď potrebuje zaspať a iné metódy zlyhávajú.
Prirodzené odstavenie je dlhý proces trvajúci celé mesiace. Počas neho dieťa postupne pije menej a menej mlieka, až nakoniec pije len mlieko bez pitia. Tvorba mlieka sa tomu prispôsobuje, a preto po definitívnom odstavení matka nemusí robiť nič špeciálne.
Ako prebieha prirodzené odstavenie?
Posledné, čo sa pri prirodzenom odstavovaní dieťa učí zvládať samo, sú nočné prebudenia a večerné zaspávanie. Postupne sa mu samy od seba predlžujú spánkové cykly, a tak sa v noci dojčí menej často. Občas sa stane, že ak sa zobudí na cikanie, následne ho stačí len prevaliť na posteľ a spí ďalej. Postupne sa učí riešiť aj iné nočné prebudenia samo.
Niektoré deti si v noci dokonca samy povedia „Ááá, načo?“, ľahnú si a spia ďalej. V čase, keď boli prechladnuté, časom samy prestali vyžadovať v noci dojčenie, napriek tomu, že iné noci, keď boli zdravé, sa dojčili skutočne často. Jednoducho preto, že pokiaľ mali zapchatý noštek, nedokázali dýchať a zaspať dojčením.
Asi pol roka pred odstavením sa často začína vytrácať sací reflex. Dieťa sa k prsníku prisáva, akoby to v živote nerobilo a nevedelo, čo má vlastne robiť. V noci dovtedy vždy našlo bradavku so zavretými očami. Zrazu nebolo schopné orientovať sa podľa nošteka, muselo otvoriť oči, aby vedelo, kam sa má prisať.
Pred samotným odstavením po rôznych zmenách definitívne prestalo spávať poobede. Večer tak chodilo spať skôr a bolo dosť unavené. Raz sa stalo, že po umytí zúbkov a po odchode matky do kúpeľne, ju dieťa našlo v posteli spať. Postupne bolo takýchto zaspatí večer čoraz viac. Až jedného dňa večer povedalo: „Skúsim zaspať úplne sám, len mi drž ručičku.“ Za chvíľu naozaj zaspalo.
V noci sa zobudilo asi 5-krát, každý raz len podalo ruku a spalo ďalej, nechcelo sa dojčiť. Ráno sa zobudilo a na rozdiel od všetkých ostatných rán v ich spolužití namiesto obvyklého „mliečkoooo“ vstalo, šlo do kuchyne za otcom a obom oznámilo: „Rozhodol som sa, že už som veľký a mliečko už nepotrebujem.“ Odvtedy sa už nedojčilo. Asi o dva týždne povedalo, že už nepotrebuje na spanie ani ručičku. Odvtedy už nevie, koľkokrát sa v noci prebudí.
Výhody dlhodobého dojčenia a prirodzeného odstavenia
Dojčenie prehlbuje puto matky a dieťaťa. Je to zdroj výživy, ale zároveň slúži ako dôležitý komunikačný a psychologický most. Dojčenie posilňuje emočnú väzbu a napomáha žene v rýchlejšom zotavovaní po pôrode. Okrem toho je aj veľmi praktické, pretože eliminuje prípravu umelého mlieka do fľaše.
Dlhodobé dojčenie je mimoriadne dôležité pre zdravie dieťaťa aj matky. Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami. Nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka, zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či hospitalizácií. V prípade, že dojčené dieťa ochorie, má choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťaťa. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu. Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka - cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou. Toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu.
Nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave. Dojčenie má pozitívny vplyv na zdravie žien a jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Kratšie obdobie dojčenia sa spája so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze. Dojčenie tiež chráni pred cukrovkou a dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom.
Dojčenie staršieho dieťaťa nie je len o romantických pocitoch šťastia. Boli chvíle, kedy samotné dojčenie bolo zdrojom nesmiernej radosti, keď sa pri dojčení deti jašili s ručičkou alebo nožičkou. Ale niekedy to nebolo jednoduché. Ťažké však nebolo dojčenie, skôr starostlivosť o dieťa ako také.
Podpora dojčenia a prirodzeného odstavenia
V našej spoločnosti dojčenie stále nie je bežné a normálne. Matky, ak sa vôbec s dojčením dostanú do obdobia, keď už okolo seba nevidia takmer žiadne dojčené deti, sa dostávajú do obdobia, keď nemajú často najmenšiu predstavu, čo vlastne očakávať. Možno by aj rady dojčili ďalej, ale nevedia, čo je ešte „normálne“, čo už nie je, a keďže to nevie ani ich okolie, často si nie sú isté pre pochybnosti od priateľov, rodiny...
Je dôležité, aby matky mali prístup k správnym informáciám a podpore. Profesionálne laktačné poradkyne poskytujú vedecky overené informácie a podporu v situáciách týkajúcich sa dojčenia a odstavenia. Neexistuje univerzálny „správny čas“ na odstavenie. Je potrebné vychádzať predovšetkým z potrieb a pohodlia matky aj dieťaťa.
Rozhodnutie o odstavení je vždy na matke. Signály, že je dieťa pripravené na odstavenie, zahŕňajú znížený záujem o dojčenie, zvýšený apetít na pevnú stravu, roztržitosť počas kŕmenia, dlhšie intervaly medzi kŕmeniami, alebo schopnosť zaspať aj bez dojčenia.
Prirodzené odstavenie je o tom, že po určitom čase sa dieťa dostáva do vývojového štádia, v ktorom sa postupne učí napĺňať si svoje potreby samo, keď sa cíti byť na to pripravené. Je to dlhá cesta, ktorá sa začína dlhé mesiace pred samotným definitívnym odstavením.
Ako som odstavila svoje batoľa (bez väčšej drámy)
Pre mňa bolo dlhodobé dojčenie spôsobom starostlivosti o dieťa, pre ktorý som sa rozhodla ešte pred pôrodom. Vedela som si predstaviť žiadnu inú možnosť. Starostlivosť o dieťa prináša so sebou náročné situácie a v našej spoločnosti aj neúmernú záťaž na psychiku matky. Dojčenie mi však toto obdobie materstva pomohlo zvládnuť jednoduchšie. Veľmi mi pomáhali aj informácie o tom, aké je dlhodobé dojčenie mimoriadne dôležité pre zdravie dieťaťa a matky. Že dojčenie je normou a čokoľvek iné prináša určité riziká pre naše zdravie.
Za tento aspekt dojčenia staršieho dieťaťa som veľmi vďačná. Nedá sa spočítať, aké množstvo náročných situácií mi dojčenie pomohlo za tie roky zjednodušiť. O tom, že dieťa bude choré, som väčšinou vedela ešte pred tým, než začali byť viditeľné príznaky choroby podľa toho, že sa chcelo veľa a často dojčiť a pri dojčení zaspalo neobvykle skôr.
Dojčenie mi poskytovalo neoceniteľnú pomoc, keď nastali situácie, že som ako matka neodhadla dobre situáciu. Napríklad, keď som zabudla, že už môže byť unavené a potrebuje spať, alebo že už je dávno, odkedy naposledy jedlo. Dieťa samozrejme reagovalo nervozitou. Vďaka dojčeniu som ho mohla plačúceho rýchlo odtiahnuť stranou, aby neobťažovali okolie a ponúknuť mu dojčenie. Keďže bolo nešťastné, vždy sa prisalo - keď sme rozrušení, bije nám prudko srdce, rýchlo dýchame, tvoria sa nám stresové hormóny - prečo by dieťa nechcelo dojčenie, ak to tieto všetky telesné funkcie upokojuje?
Niekoľko minút sa dojčilo, trošku sa nasýtilo, nabralo energiu, postupne sa upokojovalo a nakoniec bolo spokojné. V tejto situácii som mohla urýchlene začať konať na tom, čo ho trápilo v skutočnosti - kúpiť jedlo alebo utekať domov ho rýchlo nakŕmiť, alebo uspať ho. A ak si aj spomenulo na to, po čom tak veľmi túžilo, dalo sa mu väčšinou rozumne vysvetliť, prečo to nemôžeme kúpiť alebo urobiť alebo odviesť rýchlo pozornosť inam.
Na záver by som chcela poďakovať občianskemu združeniu MAMILA za osvetu v oblasti dojčenia a profesionálnym laktačným poradkyniam z ktorých mi mnohé ako moje kamarátky poskytovali podporu pri dlhodobom dojčení. Nemala som tak pocit, že robím niečo čudné, niečo, čo treba začať nejako regulovať, akýmsi spôsobom usmerňovať, pretože inak sa moje dieťa nikdy neodstaví samo a ublížim mu. Necítila som sa tak pod tlakom „konečne s tým niečo urobiť“. Nemusela som riešiť, či ho mám alebo nemám prisať k prsníku, keď sa vonku buchol a plakal. Vedela som, že raz príde čas, kedy toto všetko zvládne samo a že to najlepšie, čo môžem urobiť, je poskytnúť mu čas a priestor a dôveru v jeho prirodzený vývoj. Mohla som sa uvoľniť a využiť dojčenie pre zjednodušenie starostlivosti o svoje dieťa.