Milan Rastislav Štefánik: Život, dielo a odkaz

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská. Bol významným slovenským štátnikom, diplomat, politik, organizátor, vojenský letec, brigádny generál francúzskych ozbrojených síl, astronóm, fotograf, vedec a vynálezca. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral kľúčovú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení Česko-Slovenska.

Jeho otec, evanjelický farár Pavol Štefánik, bol zanieteným národovcom a slavianofilom, čo sa odrazilo aj vo výchove jeho detí. Základné vzdelanie získal Milan v rodnej obci, v maďarčine sa zdokonalil v Šamoríne. Neskôr študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a v Šoproni. Po maturite na lýceu v Sarvaši v roku 1898 odišiel do Prahy študovať stavebné inžinierstvo na České vysoké učení technické. Po dvoch rokoch prechádza na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej a venuje sa štúdiu matematiky a hvezdárstva. Okrem odborných astronomických prednášok ho zaujali aj prednášky profesora T. G. Masaryka z filozofie, čím sa tvorili základy ich budúcej politickej spolupráce.

Štefánikova mimoriadna inteligencia a zvláštne čaro jeho osobnosti prispeli k jeho rýchlemu zblíženiu sa s českou kultúrou a vedeckou spoločnosťou. Bol členom a neskôr predsedom akademického spolku Detvan. Vo svojich článkoch ostro vystupoval proti maďarizácii na Slovensku, ale kritizoval aj slovenských politických dejateľov pre pasivitu.

Po štúdiách odišiel do Paríža, kde pracoval ako asistent u astrofyzika J. Janssena, riaditeľa observatória v Meudone. Bol priekopníkom v metódach na výskum Slnka. Pozorovania robil na Mont Blancu, v Španielsku, Turkestane, Brazílii a v Tichomorí. Za vedecké práce získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Janssenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy dostal od Francúzskej vlády Rád rytiera Čestnej légie.

Roky 1915 - 1919 predstavujú obdobie jeho úspešnej a intenzívnej diplomatickej a vojenskej činnosti. Ako francúzsky občan (od roku 1912) sa počas bojovej činnosti upútal na seba pozornosť odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. Jeho vedecké a pilotné schopnosti využil veliteľ francúzskej armády maršal F. Foch, keď ho poveril organizáciou vojenskej meteorologickej služby. Jeho odvahu a vynikajúce služby ocenilo velenie francúzskej armády a udelilo mu Vojenský kríž. Jeho vojenská kariéra bola závratná - za tri roky sa stal z desiatnika brigádnym generálom.

Počas vojny cestou francúzskych politikov a novinárov informoval verejnosť o ťažkom položení Slovákov v Uhorsku. Politikom predostrel návrh na vytvorenie slobodných štátov, ktoré by vznikli rozpadom Rakúsko-Uhorska. Zohral významnú úlohu pri oboznamovaní ostatných štátov Dohody a svetovej verejnosti o vytvorení koncepcie novej Európy.

Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán česko - slovenského zahraničného odboja. Jej predsedom sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom M. R. Štefánik a tajomníkom E. Beneš. Francúzska vláda, najmä zásluhou Štefánika, vydala Štatút, ktorý neskôr doplnila Dekrétom. Týmito dvoma dokumentmi sa oficiálne zriadila čs. armáda vo Francúzsku. Už v roku 1916 vyznačil vo svojom zápisníku nové hranice Československa, Rumunska, Juhoslávie i Maďarska. Takto boli neskôr aj prijaté Trianonskou dohodou.

Veľké a významné poslanie vykonal v Rusku, v súvislosti s realizáciou vojenských a politických zámerov čs. zahraničného odboja. S oficiálnym poverením Francúzska odišiel v roku 1916 spolu s generálom Janinom organizovať slovenských a českých zajatcov do čs. oddielov. Tie mali so súhlasom slúžiť ako čs. armáda vo Francúzsku. Po príchode do Ruska dosiahol, že všetky organizácie a spolky združujúce Slovákov a Čechov budú podriadené vedeniu čs. odboja v Paríži. V Rusku prijali Štefánika s veľkou vážnosťou, o čom svedčí i vysoké vyznamenanie Rádu sv. Anny II. triedy. V roku 1918 po revolúcii a v roku 1919 sa zasa vrátil do Ruska na Sibír, kde riešil problém čs. légii. Čs. vojská boli presunuté do tyla a za pomoci Japonska mali byť presunuté do vlasti.

V roku 1916 Štefánik v spolupráci s Francúzskou vojenskou misiou v Rumunsku vymohol u rumunského kráľa súhlas s náborom zajatcov do čs. armády. V roku 1917 bol Štefánik poverený náročným projektom v USA. Jednalo sa o nábor dobrovoľníkov slovenského a českého pôvodu. Stretol sa s predstaviteľmi rôznych slovenských a českých spolkov. Dosiahol zhodu v názoroch týkajúcich sa boja za oslobodenie i následné spolužitie v spoločnom čs. štáte. Za ich aktívnej pomoci a o podpory francúzskej diplomacie dosiahol u prezidenta Wilsona (20. 7. 1917) súhlas s náborom a v krátkom čase získal 3000 vojakov, ktorí boli presunutí do Francúzska ako súčasť légií. Získal pre vec rodiaceho sa Československa mnohé významné osobnosti amerického politického života, napr. F. D. Roosevelta.

Prvé oficiálne poslanie Štefánika v mene NRČs bola misia v Taliansku. Jej cieľom bolo zlepšiť vzťahy medzi Talianskom a Srbskom a dosiahnuť súhlas Talianska, aby sa na jeho území mohli formovať čs. vojenské útvary. Štefánik rozvíjal diplomatické styky i s Vatikánom, pretože jeho vplyv na medzinárodnú politiku bol značný. Rokovania s talianskou vládou o organizácii čs. armády na jej území sa začali vo februári 1918 a diplomatický úspech bol korunovaný podpísaním Zmluvy (21. 4. 1918) o konštituovaní právne a politicky samostatnej čs. armády v Taliansku. Zmluvu za Taliansko podpísal ministerský predseda Orlando a za Národnú radu československú M. R. Štefánik. Bola to vôbec prvá medzinárodná zmluva uzavretá v mene Československej republiky. Štefánik bol zakladateľom čs. diplomacie a bol vynikajúcim diplomatom. V Ríme, v prítomnosti európskej diplomacie bola definitívne uznaná čs. armáda v zahraničí, ktorá mala už 100 000 vojakov. Veliteľom armády sa stal gen. Janin, jeho zástupcom bol gen. Štefánik. Medzitým sa utvorila vláda ČSR, v ktorej bol Štefánik ministrom vojny.

Po vzniku ČSR povedal: „Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som spokojný sám so sebou.“ Po dlhých rokoch strávených v zahraničí sa v nedeľu 4. mája 1919 mal vrátiť do vlasti.

Milan Rastislav Štefánik - osobnosť, ktorej význam nespočíva iba v rozhodujúcom podieli na založení prvého slobodného spoločného štátu Čechov a Slovákov. Je aj prvý zo svojho národa, ktorý obdivuhodnou diplomaciou vplýval na európsku politiku. S myšlienkami, názormi a činmi môžeme ho dnes vnímať ako prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane stav, ktorý nazval „europeizácia“, čo malo predstavovať harmóniu národov v Európe. Je potrebné, aby sme pochopili jeho nadčasovosť a aj dnes sa hlásili k Štefánikovej európskej myšlienke. Osobitne treba vyzdvihnúť Štefánikove sebaobetovanie sa v mene národa, mravnú čistotu jeho zámerov i prostriedkov pri prekonávaní prekážok. Bola to osobnosť napriek krehkému zdraviu silná, neobyčajne sugestívna, hlboko veriaca, túžiaca po pravde a poznaní. Svoje etické, morálne mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov: „Veriť - Milovať - Pracovať“ a on skutočne tak žil.

Jozef Švarc z usadlosti neďaleko Ivanky pri Dunaji bol priamym svedkom havárie, pri ktorej sa na zem zrútilo lietadlo s Milanom Rastislavom Štefánikom na palube. A práve v jeho náručí slovenský hrdina posledný raz vydýchol. "Toto svedectvo sa dostalo náhodou do školskej kroniky z Bernolákova, vtedajšieho Čeklísu, ktorá sa viedla v rokoch 1922 až 1924. V tomto archíve sa nachádza množstvo obrazových aj písomných dokumentov o M. R. Práve zámer zmapovať obdobie prvých krokov nového štátu viedol k myšlienke usporiadať výstavu s názvom Muži a ženy roku 1919 určenú pre múzeá, ale napríklad aj stredné školy na území Bratislavského samosprávneho kraja. Školská kronika z Bernolákova je jedným zo zachovaných cenných svedectiev tejto doby.

Záznam o školskom výlete do Ivanky pri Dunaji možno nájsť na strane 76. Jeho autor konštatuje, že sa pri spiatočnej ceste z miesta, kde M. R. Štefánik zahynul, zastavili na tzv. Dolnom Majeri. Práve jeho správca Jozef Švarc deťom aj učiteľom prerozprával svoj zážitok zo 4. mája 1919. Podľa autentického záznamu v ten deň okolo pol dvanástej dopoludnia začul "obrovský hukot". Najskôr si myslel, že cvičia vojaci z neďalekých Vajnôr, potom však vybehol von. "Tu k veľkému môjmu úžasu som videl asi dva kilometre od majeru, ako klesá aeroplán, z ktorého v malej chvíľke vyšľahli plamene. Potom výbuch a celý stroj klesá v plameňoch veľkou rýchlosťou k zemi. Opäť výbuch, dym a plamene a potom mŕtve ticho," hovorí očitý svedok. "Vetvy a konáre stromov okolo cesty polámané, stroj v plameňoch, neďaleko cesty v troskách asi 20 krokov od cesty jeden dôstojník v uniforme mne neznámej, pod strojom v troskách druhý, obidvaja už mŕtvi. Vedľa cesty v priekope tretí, ktorý potom, keď som k nemu pribehol, aby som mu poskytol pomoc, ešte dýchal. Čiapka ležala vedľa nešťastníka, podľa ktorej som usúdil, že je to iste nejaký generál. Spočiatku netušil, "kto tento úbohý pán je". V neďalekej taške však našiel "vizitkartu" so Štefánikovým menom. Po chvíli na miesto nehody dorazili autá z Bratislavy aj s ľuďmi, ktorí začali tragickú udalosť vyšetrovať. Odviezli mŕtve telá, aj trosky lietadla.

Podľa Turcsányho existovali rôzne teórie o príčinách havárie. "Podľa jednej haváriu spôsobil drôt, ktorý sa namotal na výškové kormidlo, Taliani zasa uvažovali o možnosti, že Štefánik, keďže bol v zlom zdravotnom stave, upadol do bezvedomia a spadol na riadiacu páku. Podľa iných teórií si vojaci vo vajnorských kasárňach zmýlili lietadlo, považovali ho za maďarské a strieľali po ňom. Ale stroj ani telá neniesli žiadne stopy po streľbe. "Predsa je však zaujímavá výpoveď svedka, z ktorej vyplýva, že lietadlo vybuchlo už vo vzduchu, aj keď konšpiračným teóriám o tom, že bol Štefánik zlikvidovaný zámerne, nemožno prikladať význam. V modranskom archíve sa zachoval aj telegram, ktorý adresoval obciam vtedajší bratislavský župan Samuel Zoch a informoval ich v ňom o tragickej smrti ministra. "Nariaďte obciam vašeho okresu, aby veškeré verejné budovy, aj privátne, boli ozdobené čiernym práporom. Podľa záznamov z archívu krátko po Štefánikovej smrti zasadalo aj Mestské zastupiteľstvo v Modre. Viedol ho mešťanosta, opát Ľudovít Erney, ktorý vyzval správcu učiteľského ústavu Ferdinanda Píseckého - keďže bol v minulosti Štefánikovým pomocníkom - aby navrhol, akým spôsobom si má mesto uctiť pamiatku hrdinu. Okrem iného Písecký navrhol, aby mesto poslalo sústrastné telegramy prezidentovi T. G. Masarykovi a vláde ČSR.

Posledná rozlúčka so Štefánikom sa konala na štyroch miestach - 10. mája v Paríži, 12. mája v Prahe a 24. mája v Bratislave. Výstava Muži a ženy roku 1919, ktorú s partnermi pripravuje Štátny archív v Bratislave a Archív Modra, bude na viacerých miestach kraja otvorená v priebehu druhého polroka. "Máme také množstvo materiálov z tohto obdobia, že je to až zázrak, čo všetko sa v archívoch zachovalo," doplnil Turcsány.

Pred 105 rokmi zahynul pri leteckom nešťastí v Ivanke pri Dunaji diplomat, vedec, štátnik, vojak a politik Milan Rastislav Štefánik. Využívajúc svoje kontakty a schopnosti neúnavne a vytrvalo presadzoval nezávislosť našej budúcej vlasti. Jeho život sa sústredil na boj za slobodu a pevná viera v budúcnosť ho neopúšťala ani v časoch neistoty. „Milan Rastislav Štefánik pôsobil na rôznych miestach sveta, avšak stále zostával pevne zviazaný so svojou krajinou.

Dubček alebo Štefánik? Práca a život tejto významnej osobnosti našich dejín je v každom ohľade inšpiratívnym príbehom aj pre dnešok. V rámci vojenskej kariéry získal najväčšie francúzske vyznamenania a hodnosť generála. Čítajte viac Čaputová: M. R. Štefánik poznal cenu slobody „Jeho odvaha a odhodlanie je pre nás inšpiráciou aj v súčasnosti. Žijeme v spoločenstve európskych národov, ktoré je plné rozmanitosti.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská. Bol úspešný v mnohých oblastiach, ako sú astronómia, veda, letecký priemysel a politika. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny a bol kľúčovou osobou pri založení Česko-Slovenska.

Milan Rastislav Štefánik (v uniforme) na porade českých a slovenských pracovníkov v Congress Hall Hotels vo Washingtone v októbri 1917. Vľavo vedľa neho stojí predseda Slovenskej ligy Albert Mamatey.

Ako výraz úcty k jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín je 4. máj, teda výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika na Slovensku, pamätným dňom. Vyhlásený bol na základe zákona Národnej rady SR o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorý prijali poslanci 20. októbra 1993.

Život tejto výnimočnej osobnosti - úspešného diplomata, štátnika, vojaka, vedca, astronóma a cestovateľa, jedného zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov - ukončila 4. mája 1919 letecká nehoda.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. V roku 1898 zamieril do Prahy na vysokoškolské štúdiá, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 odišiel do Francúzska. Po pol roku života v Paríži začal pracovať v slávnom observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, Spojené štáty i Južnú Ameriku. Od roku 1905 do roku 1919 precestoval všetky kontinenty, okrem Antarktídy. Francúzskym občanom sa stal M. R. Štefánik v roku 1912.

Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Súčasne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži. Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatný československý štát vznikol 28. októbra 1918. Minister vojny novovzniknutého štátu, generál Štefánik zahynul 4. mája 1919 vo veku nedožitých 39 rokov, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji.

M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a kde sa každý rok konajú spomienkové slávnosti.

Milan Rastislav Štefánik bol mimoriadnou osobnosťou, ktorá presiahla hranice svojej doby. Jeho život bol naplnený prácou pre národ a vierou v lepšiu budúcnosť.

Jeho odkaz žije dodnes a inšpiruje nás k tomu, aby sme verili, milovali a pracovali pre dobro našej spoločnosti.

tags: #milan #rastislav #stefanik #metod #narodenie #umrtie