Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) u detí: rozpoznanie a zvládanie

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je druh úzkostnej chronickej choroby, ktorá sa vyskytuje u detí aj dospelých. Ochorenie sa vyskytuje u detí a aj u dospelých. Obsesie sú myšlienky alebo predstavy, ktoré sa opakovane vtierajú do mysle jedinca, obťažujú ho. Jedinec ich vníma, uvedomuje si ich nezmyselnosť, ale nedokáže im odolať. Kompluzie sú opakované formy správania alebo duševnej aktivity, ktorými sa jedinec snaží predchádzať obávaným situáciám. Zvyčajne si uvedomuje nezmyselnosť vlastného správania. Kompulzie môžu na seba nadväzovať a vzniká rituál. Pacient má strach, že ak niečo neurobí, tak sa stane niečo zlé. Priebeh ochorenia je chronický s obdobiami zlepšenia a zhoršenia.

V súčasnosti ňou trpia asi 3% populácie, teda každý 42. človek. Podľa výsledkov Epidemiologic Catchment Area sa OKP vyskytuje asi u 2,5% populácie. Prvé príznaky sa môžu objaviť okolo 7. roku života a najviac sa prejavujú v období puberty. Porucha má kolísavý priebeh. U detí sa už v predškolskom veku môže vyvinúť OCD, ale častejšie začína nástup vo veku 10 - 12 rokov. V európskom kontexte sa prevalencia (četnosť výskytu) OCD u detí a adolescentov pohybuje okolo 1-2 %. Najčastejšie sa OCD objavuje medzi 8 a 12 rokom života, ale v niektorých prípadoch môže začať aj v ranom detstve.

Príčiny vzniku OCD

Presný vznik OCD nie je jednoduché určiť. Do veľkej miery má na stav vplyv aj hormonálna nerovnováha v organizme. Určite však nejde o návyk, ktorý by mohol pacient zmeniť vlastným prístupom alebo precitlivelosť. Odborníci sa domnievajú, že vznik OKP súvisí s úrovňou neurotransmiteru v mozgu - serotonínom. Neurotransmitery sú chemické látky, ktoré prenášajú signály, informácie v mozgu. Pri nedostatku serotonínu mozog reaguje prehnane a skresľuje informácie. Pacienti teda zažívajú nereálny strach a pochybnosti.

Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu prispieť k rozvoju OCD, patria:

• Genetika: OCD sa často vyskytuje u viacerých členov v rodine, predpokladá sa genetická predispozícia. Ľudia s prvostupňovým príbuzným (ako je rodič, súrodenec alebo dieťa), ktorí majú OCD, sú vystavení vyššiemu riziku.
• Stres: Ľudia žijúci v neustálom strese majú väčšiu pravdepodobnosť na získanie tejto poruchy. Stresujúca životná udalosť: Ako je smrť blízkej osoby, rozvod rodičov, začiatok nového školského roka alebo sťahovanie.
• Výchova v detstve: Nadmerné kritizovanie detí, pretože rodičia chcú mať perfektne vychované dieťa. Deťom následne klesá sebavedomie. Na rozvoj OCD má veľký vplyv aj príliš prísna výchova, perfekcionizmus.
• Osobnosť dieťaťa: Patria sem deti, ktoré si nadmerne robia starosti, alebo zle prijímajú kritiku. Deti s nízkym sebavedomím, ustarostené a úzkostné deti majú väčšie šance, že budú trpieť na OCD.
• Infekcie: Chrípka alebo lymská borelióza môžu niekedy vyvolať náhle príznaky OCD u detí prostredníctvom imunitnej odpovede, ktorá postihuje mozog. V niektorých prípadoch sa u detí môžu vyvinúť príznaky OCD alebo OCD po streptokoková infekcia.
• Štruktúra a fungovanie mozgu: Zobrazovacie štúdie ukázali, že ľudia s OCD majú rozdiely v určitých častiach mozgu.
• Trauma z detstva: Ako zneužívanie dieťaťa. Niektoré štúdie našli súvislosť medzi traumou v detstve a OCD.

Prejavy OCD u detí

Príznaky u detí sa často líšia od príznakov dospelých, čo súvisí s problémami, ktoré riešia dospelí a deti a vplyvom prostredia. Pýta sa vaše dieťa otázky typu, „Bude všetko v poriadku?“ alebo „Je to bezpečné?“. Ak sa to stane raz, možno dvakrát, ešte nie je dôvod na paniku. Keď sa ale tieto vtieravé myšlienky a otázky opakujú, pravdepodobne je dieťa neisté, a takto sa snaží vysporiadať s negatívnymi myšlienkami a strachom. Častokrát, z dôvodu, že sa nad niečím trápi, má problém so spánkom a býva unavené. To je viditeľný signál, ktorý viete hneď odhaliť. Už pri týchto dvoch znameniach by ste sa mali s dieťaťom porozprávať a vyhľadať špecialistu.

Medzi najčastejšie obsesie patria:

• Rušivé zvuky alebo slová.
• Strach z choroby, vírusov a baktérií.
• Šťastné a nešťastné čísla.
• Náboženské obsesie.
• Strach zo špiny a kontaminácie.
• Sexuálne alebo agresívne myšlienky.
• Potreba poriadku a symetrie.

Prejavy kompulzií:

• Časté umývanie rúk, sprchovanie, umývanie zubov.
• Počítacie rituály.
• Dotýkanie sa.
• Zhromažďovanie a zbieranie nepotrebných vecí.
• Opakujúce sa rituály, napr. ísť von a zasa dovnútra z domu a pod.
• Kontrolné rituály, napr. či sú zamknuté dvere, či má hotové úlohy do školy a pod.

Omnoho ľahšie je rozpoznať príznaky podľa správania. Ak vaše dieťa trpí OCD, môžete u neho pozorovať:

• Zbiera veci z podlahy a má potrebu neustále upratovať.
• Ukladá predmety podľa svojej vlastnej schémy.
• Má zaužívané zvyky, ako napríklad zamykanie dverí, zhromažďovanie nepotrebných vecí alebo rituály pred spánkom.
• Dotýka sa pravidelne určitých predmetov, ako sú stoličky, stoly a písacie potreby.
• Vracia sa do miestností, aby skontrolovalo veci, či sú na mieste.
• Opakovane chodí do kúpeľne a často si umýva ruky, pretože má strach z baktérií a kontaminácie.
• Písanie úloh mu trvá dlho, pretože všetko niekoľkokrát kontroluje a opravuje.
• Je roztržité na vyučovaní, pretože ho zamestnávajú vtieravé myšlienky.

Deti často a veľmi dobre skrývajú tieto problémy a správanie najmä pred rodičmi. Väčšina rodičov netuší vôbec o ich probléme niekoľko mesiacov. Niekedy sa stáva, že deti začnú zapájať do samotných rituálov aj rodičov. Rodičia by si mali na deťoch najčastejšie všimnúť:

• Suché, popraskané ruky z neustáleho umývania.
• Rýchlo sa míňajúce mydlo.
• Zhoršenie prospechu v škole.
• Dlhý čas strávený nad domácimi úlohami.
• Dieťa žiada rodinných príslušníkov o opakovanie rôznych zvláštnych fráz.
• Neustály strach z choroby.
• Neustály strach, že sa stane niečo zlé.
• Nepretržitá kontrola zdravia rodinných príslušníkov.

Diagnostika OCD

Bežne sa stáva, že od vzniku symptómov k stanoveniu diagnózy ubehne priemerne 17 rokov. Ak pacient vyrozpráva lekárovi svoje ťažkosti, lekár (pediater, psychiater) môže diagnózu ľahko určiť. Pacienti však majú často pocit viny, hanby, preto o tom nehovoria s lekárom. Preto je pri určení diagnózy dôležité pýtať sa dieťaťa priamo na symptómy. Ak pacient vyrozpráva lekárovi svoje ťažkosti, lekár (pediater, psychiater) môže diagnózu ľahko určiť. Pacienti však majú často pocit viny, hanby, preto o tom nehovoria s lekárom (napr. veriacemu sa vnucujú proti jeho vôli myšlienky, že Boh je zlý). Preto je pri určení diagnózy dôležité pýtať sa dieťaťa priamo na symptómy.

Odporúčaných 5 jednoduchých skríningových otázok podľa Zohar-Fineberg (Z-FOCS):

1. Umývate sa často alebo často periete?
2. Často kontrolujete veci, situácie?
3. Máte nejaké myšlienky, ktoré vás obťažujú a ktorých by ste sa chceli zbaviť, ale nedarí sa vám to?
4. Trvá vám dlho ukončenie bežných aktivít?
5. Robíte si starosti, alebo príliš sa zaoberáte usporiadanosťou alebo súmernosťou?

Ak je pozitívna aspoň jedna odpoveď, je potrebné detailné vyšetrenie na vylúčenie OKP. Váš poskytovateľ by mal urobiť vyšetrenie a opýtať sa vás na vašu anamnézu. Musí sa uistiť, že vaše príznaky nespôsobuje fyzický problém. Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) môže byť niekedy ťažké diagnostikovať. Jeho príznaky sú podobné ako pri iných duševných poruchách, ako sú úzkostné poruchy. Nie každý, kto má obsesie alebo nutkanie, má OCD.

Liečba OCD

OCD rovnako ako depresia a úzkosti nie sú problémy, ktoré dokáže zvládnuť pacient sám. Preto je dôležité nespoliehať sa na vlastné sily, ale obrátiť sa na odborníka. Pozitívne myslenie ani relaxačná hudba, hoci sú dnes populárne, v prípade duševnej poruchy určite na liečbu nestačia. Práve naopak, problém môže neskôr prepuknúť v ešte väčšej intenzite. Kým v minulosti bola liečba obsedantno - kompulzívnej poruchy náročná, dnes je to inak.

Medzi najčastejšie spôsoby liečby patrí terapia a predpísanie antidepresív. Kombinácia farmakoterapie a psychoterapie je najúčinnejšou dostupnou liečbou v dnešnej dobe. Liečba OKP je dlhodobá, často celoživotná. Dôležité je, aby človek s OCD skúšal pravidelne “prekračovať hranice”, teda vystavovať sa situáciám, ktorých sa desí, samozrejme pod odborným dohľadom.

Psychoterapia

Psychoterapia je v dnešnej dobe jednoznačne najdôležitejšou súčasťou práce s nimi. Lieky dokážu uvoľniť nervy, avšak nedokážu Vás zbaviť myšlienok. Pri psychoterapii sa terapeut snaží zabrániť rituálom. Vystaví dieťa reálnej úzkostnej situácii a zabráni mu vykonať kompulzie. Čaká sa, kým úzkosť spontánne nestratí na intenzite (niekedy to trvá aj 3 hodiny). Terapeut sa snaží zo začiatku zredukovať u pacientov napr. počet umývaní rúk z 50 na 30. Kognitívna behaviorálna terapia (CBT) je druh psychoterapie. Učí vás rôznym spôsobom myslenia, správania a reagovania na posadnutosti a nutkania. Jeden špecifický typ CBT, ktorý môže liečiť OCD, sa nazýva prevencia expozície a reakcie (EX/RP). EX/RP zahŕňa postupné vystavovanie sa vašim strachom alebo posadnutostiam.

Farmakoterapia

V liečbe sa využívajú lieky, ktoré patria do skupiny Inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Tieto lieky zabezpečujú neustálu prítomnosť serotonínu v mozgu a tak sa zmierni nutkanie na vykonávanie rôznych rituálov. Lieky pre OCD zahŕňajú určité typy antidepresíva.

Ako môže pomôcť rodina?

Veľkou pomocou pacientov je komunikácia v rodine. Je dôležité, aby ostatní členovia rodiny rozumeli, čo sa odohráva v mysli človeka s OCD, pretože jedine tak si nebudú brať jeho prejavy osobne. Jednou z možností, ktoré mnohým pacientom pomáhajú, je to, že spočiatku môžu v rámci terapie “prenášať zodpovednosť”. Keď pocítia strach, že opakovane neskontrolovali bábätko pred spaním, a tomu hrozí napríklad úraz, namiesto nich pôjde pozrieť dieťa partner. Takýmto spôsobom sa môžu spočiatku vzdávať zodpovednosti za všetky okolnosti okolo seba, a nepodporujú v sebe kompulzívne správanie. Pre rodičov je dôležité uvedomiť si, že deti nie sú na vine, ak trpia touto poruchou. Rodičia by mali deti podporiť a chváliť každé zlepšenie. Vaše dieťa nakoniec skončí u detského psychiatra, ale kvôli stratnému času a zanedbanej skutočnej pomoci, v ešte horšom stave. Liečba je potom náročnejšia. Podporujte liečbu a buďte dôslední: dbejte na to, aby dieťa dodržovalo doporučený terapeutický plán a povzbudzujte ho v malých pokrokoch. Vaša dôslednosť je v očiach dieťaťa vnímaná tak, že vám verí, že sa môže spoľahnúť na to, čo mu hovoríte.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa môže trpieť OCD, obráťte sa výhradne na detského a dorastového klinického psychológa a potom náväzne na detského a dorastového psychiatra. Detský psychiatr je kľúčovým článkom pre správnu diagnostiku a hlavne vedenie liečby, kde je úplne zásadná medikácia. Liečba prebieha v úzkej spolupráci s klinickými psychológmi.

tags: #moje #dieta #ma #ocd