Daňový bonus na dieťa je dôležitou formou finančnej podpory od štátu, ktorá je určená rodičom alebo iným oprávneným osobám starajúcim sa o deti. Jeho cieľom je zmierniť finančné zaťaženie spojené s výchovou detí, pričom nárok naň majú zamestnanci, živnostníci aj podnikatelia, pokiaľ splnia zákonné podmienky. Tento článok sa zameriava na daňový bonus v kontexte dospelých detí, najmä ak si privyrábajú brigádami, a na vyživovaciu povinnosť rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
Zákon nestanovuje vekovú hranicu pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Rodičia sú povinní platiť výživné, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Schopnosť samostatnej obživy znamená, že dieťa objektívne nedokáže samo zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie svojich potrieb vlastnou činnosťou.
Súdy sa zhodujú, že rodič by mal platiť výživné, kým dieťa neukončí prípravu na budúce povolanie. Ak dieťa plánuje študovať na vysokej škole, má právo na finančnú podporu od rodiča. Ukončenie vysokoškolského štúdia sa v praxi ohraničuje absolvovaním prvého vysokoškolského štúdia (získanie magisterského alebo inžinierskeho titulu).
Ukončenie prípravy na povolanie a schopnosť samostatnej obživy
Ak sa dieťa nerozhodne pre vysokoškolské štúdium a ukončí vzdelanie maturitou, za bežných okolností nadobudne schopnosť samostatnej obživy už zložením maturitnej skúšky. Nie je rozhodujúce, že školský rok končí až 31. augusta a do tohto dátumu má dieťa status študenta.
Schopnosť samostatnej obživy nezávisí ani od toho, či je dieťa zamestnané. Ak je dieťa evidované ako uchádzač o zamestnanie, súd skúma, či by sa vzhľadom na svoje vzdelanie, zdravotný stav a iné možnosti dokázalo uplatniť na trhu práce. Ak by nemalo problém sa zamestnať, výživné sa neprizná.
Prerušenie štúdia a jeho vplyv na výživné
Ak je štúdium prerušené, je dôležité zistiť, prečo k tomu došlo. Za akceptovateľné dôvody, ktoré neovplyvňujú platenie výživného, sa považujú:
- Zlý zdravotný stav dieťaťa (ak však dieťa nepokračuje v štúdiu ani po ukončení choroby, stráca právo na výživné).
- Získavanie ďalších zručností, ktoré zlepšia pracovné uplatnenie dieťaťa (napr. jazykové pobyty).
Výška výživného pre plnoleté deti
Pravidlá pre určenie výšky výživného pre plnoleté a maloleté deti sa v zásade neodlišujú. Platí, že:
- Minimálna suma, ktorú musí rodič platiť, je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (v súčasnosti je životné minimum 107,03 €, minimálne výživné je teda 32,109 €).
- Maximálna suma je limitovaná majetkovými pomermi rodiča, pričom dieťa by malo mať rovnakú životnú úroveň ako rodič.
Výživné by sa malo pohybovať v rozmedzí 20 - 30 % čistého príjmu rodiča.
Brigády vysokoškolákov a ich vplyv na výživné
Pri určovaní výživného pre vysokoškolákov sa často rieši otázka ich príjmov z brigád. Ak je odmena z brigády použitá na mimoriadny výdavok alebo nejde o pravidelný príjem, nemala by mať vplyv na výšku výživného. Súdy sa prikláňajú k názoru, že ak plnoleté dieťa riadne študuje, nemožno mu priznať nižšie výživné len preto, že si počas štúdia nenašlo brigádu, hoci mohlo.
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj naturálnou formou - poskytovať dieťaťu bývanie, stravu a oblečenie. V prípade plnoletých detí však platí, že im výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, napríklad ak sa dieťa dopustilo protiprávneho konania voči rodičovi.
Zlé vzťahy medzi rodičom a dieťaťom
Ak majú dieťa a rodič zlý vzťah alebo dieťa rodiča ignoruje, nemusí to byť automaticky dôvod na nepriznanie výživného. Záleží na príčine takéhoto správania.
Ako môže plnoleté dieťa žiadať o výživné
Konanie o priznanie výživného pre plnoleté dieťa sa začína len na jeho návrh. Miestne príslušný je súd podľa bydliska dieťaťa. Právo na výživné sa nepremlčuje. Ak dieťa o výživné nepožiada počas prvých rokov štúdia a podá žalobu až neskôr, nemá to vplyv na trvanie práva na výživné.
Daňový bonus na dieťa: Kľúčové aspekty
Daňový bonus na dieťa je upravený v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa menia niektoré podmienky na jeho uplatnenie a aj jeho výška.
Kto si môže uplatniť daňový bonus?
Daňový bonus si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec (osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov) a aj podnikateľ - fyzická osoba (SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov). Daňový bonus si uplatňuje vždy len jeden z rodičov. Dieťa musí žiť s daňovníkom v spoločnej domácnosti.
Zdaniteľné príjmy daňovníka zo zdrojov na území Slovenskej republiky musia tvoriť najmenej 90% z jeho celkových príjmov. Čiastkový základ dane nemôže presiahnuť 1,5 násobok ročnej priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Zmeny v daňovom bonuse od 1. januára 2025
Od 1. januára 2025 nadobúdajú účinnosť viaceré zmeny:
- Daňový bonus bude poskytovaný len na deti do 18 rokov veku.
- Mení sa aj výška bonusov na dieťa.
- Pri hrubom mesačnom príjme približne 3 600 Eur nárok na daňový bonus úplne zaniká.
Uplatnenie daňového bonusu
V roku 2025 si môžete uplatniť daňový bonus prostredníctvom zamestnávateľa alebo pri podávaní daňového priznania. Prvýkrát si ho môžete uplatniť už v mesiaci narodenia dieťaťa. Ak si ho uplatňujete prostredníctvom zamestnávateľa, je potrebné ho o tom informovať a predložiť potrebné doklady. Daňové priznanie za rok 2025 je potrebné podať najneskôr do 31. marca 2026.
Potrebné doklady na uplatnenie daňového bonusu
Na uplatnenie daňového bonusu budete potrebovať doklady, ktoré preukazujú nárok na bonus:
- Rodný list dieťaťa (na preukázanie vzťahu ku dieťaťu).
- Doklad o štúdiu (ak ide o dieťa vo veku nad 15 rokov, ktoré je nezaopatrené, t.j. nepracuje a navštevuje školu).
- Potvrdenie o spoločnej domácnosti (dôležité pri dieťati zverenom do starostlivosti).
- Potvrdenie od zamestnávateľa druhého rodiča, že si neuplatňuje daňový bonus (napr. v prípade striedavej starostlivosti).
Daňový bonus a striedavá starostlivosť
Pri striedavej starostlivosti si môžu rodičia striedavo uplatňovať daňový bonus (napr. jeden rodič za párne a druhý za nepárne mesiace). Takúto dohodu treba oznámiť zamestnávateľovi alebo zohľadniť v daňovom priznaní. Druhý rodič musí rovnako ako prvý spĺňať príjmové podmienky.
Daňový bonus verzus prídavky na deti
Daňový bonus na dieťa je priamo závislý od príjmu rodiča. Výška bonusu závisí od veku dieťaťa (do 15 rokov ide o 100 Eur mesačne na jedno dieťa alebo 50 Eur mesačne - ak má dieťa 15 - 18 rokov). Prídavky na deti (rodinné prídavky) sú štátnou dávkou poskytovanou všetkým rodinám s nezaopatrenými deťmi (až do 25. roka veku dieťaťa, ak toto študuje) bez ohľadu na príjem rodiča.
Optimalizácia daňového zaťaženia prostredníctvom daňového bonusu
Daňový bonus na dieťa je účinným nástrojom na optimalizáciu daňového zaťaženia. Viete ho uplatňovať mesačne alebo raz ročne. Daňový bonus sa dá kombinovať aj s ďalšími daňovými výhodami, ako sú:
- nezdaniteľná časť základu dane daňovníka,
- daňová úľava na manžela/manželku bez príjmov,
- daňové úľavy na dobrovoľné príspevky do 3. piliera.
Pri zamestnaneckom pomere je výhodnejšie uplatniť si bonus mesačne, čím sa optimálne znížia preddavky na daň. Pri viacerých deťoch sa bonus násobí počtom nezaopatrených detí. Pre osoby s vysokými príjmami je potrebné sledovať, či ich základ dane neprekračuje limity, kedy sa bonus začne znižovať.
Daňový bonus na dieťa 2025
Praktické príklady a situácie
Príklad 1: Rozvedení rodičia
Manželia sú rozvedení, ale žijú naďalej v spoločnej domácnosti. Dieťa bolo súdom zverené matke. Otec platí na dieťa výživné. Matka je nezamestnaná a nemôže si uplatniť daňový bonus na dieťa, preto o uplatnenie daňového bonusu požiada u svojho zamestnávateľa otec. Ak sa rodičia dohodnú na takomto uplatnení daňového bonusu, zamestnávateľ prizná otcovi daňový bonus na základe dokladu o tejto vzájomnej dohode medzi rodičmi dieťaťa.
Príklad 2: Priznanie invalidného dôchodku
Dieťaťu bol dňa 24.1.2025 rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok. Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Príklad 3: Vydatá dcéra - študentka VŠ
Daňovník si chce uplatniť daňový bonus na dcéru (nar.2001), ktorá je študentkou denného štúdia VŠ. Dcéra sa v roku 2021 vydala, jej manžel bol študentom VŠ. V roku 2023 prerušil dcérin manžel štúdium a pracuje v zahraničí. Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2023 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.
Študenti môžu vykonávať pracovnú činnosť v súlade so Zákonníkom práce (ďalej len „ZP“) v pracovnom pomere alebo na základe dohôd uzatvorených mimo pracovného pomeru. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú pre zamestnávateľa výhodné z hľadiska zníženia administratívnych povinností a odvodových povinností.
Typy dohôd a ich špecifiká
- Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na rozsah prác nie vyšší ako 350 hodín v kalendárnom roku.
- Dohoda o pracovnej činnosti umožňuje vykonávať prácu v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
- Dohoda o brigádnickej práci študentov je najviac využívaná. Na základe tejto dohody nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času.
Pri odmeňovaní prác vykonávaných mimo pracovného pomeru sa používa pojem odmeny na rozdiel od mzdy pri pracovnom pomere. Zamestnanec z dohody si nemôže uplatňovať nárok na dovolenku, stravovanie ani náhradu mzdy pri prekážkach v práci.
Platenie poistného a dane z príjmu študentov
Z príjmov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa poistné na verejné zdravotné poistenie neplatí. Študent neplatí z odmeny vyplatenej na základe dohôd ani poistné na sociálne poistenie. Poistné na sociálne poistenie za študenta však v prípade dohôd platí zamestnávateľ.
Príjem študenta z pracovnoprávneho vzťahu je príjmom zo závislej činnosti. Pri podpísaní Vyhlásenia na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti môže zamestnávateľ uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus už pri výpočte preddavku na daň.
