Každý rodič s očakávaním sleduje, ako sa vyvíja jeho dieťa, a jednou z prvých otázok je, na koho sa bude podobať a akú farbu očí bude mať. Často sa stáva, že hnedookí rodičia sú prekvapení, keď sa im narodí modrooké dieťa. Ako je to možné? Tento článok sa zaoberá genetikou určujúcou farbu očí a vysvetľuje, prečo sa táto zdanlivá anomália deje.
Genetika farby očí: Zložitejší proces, ako sa zdá
Farba očí je geneticky daná, riadená množstvom a typom pigmentu nazývaného melanín, ktorý je uložený v dúhovke. Melanocyty, pigmentové bunky, produkujú farbivo melanín, ktoré spôsobuje zafarbenie dúhovky. Ak je v oku tohto farbiva málo, sú oči modré, ak ho je viac, zelené, a ak sa ho vyprodukuje veľa, tak hnedé.
Zatiaľ čo sa kedysi predpokladalo, že farba očí je určená jedným génom, dnes vieme, že ide o komplexnejší proces, na ktorom sa podieľa viacero génov. Posledné výskumy hovoria o približne 16 génoch, ale toto číslo sa v budúcnosti ešte pravdepodobne bude zvyšovať.
Všeobecne sa hnedá farba očí považuje za dominantnú nad modrou a zelenou. To však neznamená, že hnedookí rodičia nemôžu mať modrooké dieťa. "Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie," hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Čiže výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. "Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky," hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli.
Hlas vedy, aj keď ide o starší, veľmi zjednodušený Mendelov model, ktorý má nepresnosti, ale tu myslím postačí: V géne daná vlastnosť je kódovaná párom, teda DVOMI alelami. Od každého rodiča dostane dieťatko jednu alelu génu, spolu vytvoria pár a kódujú danú vlastnosť. Dominantný znak, alela - ak ho máš, daná vlastnosť sa prejaví - tu patria HNEDÉ / tmavé oči. Recesívny znak, alela - ak ho máš, ale máš z tej vlastnosti aj dominantný znak, tak sa recesívny neprejaví, ostane "skrytý" - k recesívnym znakom patrí modrá / svetlá farba očí. A mám dve alely na hnedú = výsledok HNEDÁ. B mám hnedú a modrú = HNEDÉ oči. C mám modrú a modrú = MODRÉ oči. Ak sú obaja rodičia B, potom sa môže stať - keďže každý dáva 1 alelu do páru, že dajú OBAJA tú modrú = dieťa má modré oči, hoci rodičia majú obaja hnedé oči (u nich sa prejavila dominantná hnedá alela, hoci majú aj druhú, modrú).
Väčšina detí sa rodí s modrými alebo šedými očami. Ako priblížila pediatrička a hovorkyňa Americkej pediatrickej akadémie Jen Trachtenberg, farba očí je určená množstvom tmavého pigmentu, melanínu, ktorý sa aktivuje svetlom pri pôrode. Samotný melanín je hnedý, to znamená, že čím menej melanínu v dúhovke, tým sú oči svetlejšie. Hneď po pôrode má dieťatko len málo pigmentových buniek. Oko nadobúda svoju konečnú farbu postupne.
Postupne, ako sú jeho oči vystavené slnečnému žiareniu, začínajú melanocyty v dúhovke produkovať pigment melanín a farba očí sa začína meniť a podobať na oči rodičov.
Konečná farba očí sa zvyčajne ustáli medzi 9. a 12. mesiacom života, no pigmentácia môže byť úplne kompletná až v treťom roku života. Zatiaľ, čo väčšine ľudí zostane farba očí po prvých narodeninách rovnaká, asi u 15 percent sa ešte môže zmeniť buď v puberte alebo aj v dospelosti.
Dominantné a recesívne gény: Ako sa dedí farba očí?
Naše gény sa delia na silné (dominantné) a slabé (recesívne). Silný gén sa môže ťahať mnohými generáciami a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť.
Nový výskum, prezentovaný v publikácii American Journal of Human Genetics z roku 2008, zmazal starý spôsob myslenia ohľadne očí a ich farby. Nový výskum naznačuje, že až 16 génov môže ovplyvniť spôsob, akým je farba v dúhovke vyjadrená. Dedičstvo farby očí je zložitejšie, než sa pôvodne predpokladalo, pretože sa na ňom podieľajú viaceré gény. Farba očí taktiež nie je zmes farieb rodičov, ako pri zmiešaní farieb. Každý rodič má na každom chromozóme dva páry génov. Existuje teda niekoľko možností, v závislosti od toho, ako sa potočí „kolesom šťastia.“ Ak má teda vaše dieťa oči modré, pričom vy a váš partner máte oči hnedé, nemusí to hneď znamenať, že váš partner nie je otcom dieťaťa. Deti môžu mať úplne odlišné farby očí než ktorýkoľvek z ich rodičov.
Pravdepodobnosť farby očí dieťaťa: Genetické kombinácie
Pravdepodobnosť farby očí dieťaťa závisí od farby očí rodičov a prarodičov. Ak majú obaja rodičia hnedé oči, ale v rodine sa vyskytli aj iné farby očí (zelené, modré), existuje:
- 75 % šanca, že dieťa bude mať hnedé oči.
- 18,75 % šanca, že bude mať zelené oči.
- 6,25 % šanca, že bude mať modré oči.
Ak má jeden rodič zelené oči a druhý hnedé, pravdepodobnosť je nasledovná:
- 50 % šanca, že dieťa bude mať hnedé oči.
- 37,5 % šanca, že bude mať zelené oči.
- 12,5 % šanca, že bude mať modré oči.
Ak sú obaja rodičia modrookí, je takmer isté (99 %), že aj ich dieťa bude mať modré oči. V zriedkavých prípadoch (1 %) môže mať dieťa zelené oči.
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu.
Zaujímavosti o farbe očí
Existuje 6 základných farieb očí - hnedá, modrá, orieškovo hnedá, jantárová, zelená a sivá.
Najbežnejšou farbou očí na svete je hnedá. Má ju viac ako polovica ľudstva. Niektoré zdroje uvádzajú až 70-80 % populácie. V mnohých častiach Ázie, Afriky a Ameriky je to jediná farba očí, keď neberieme do úvahu albinizmus.
Najmenej rozšírenou farbou očí je zelená. Približne len 1,5 % zo svetovej populácie má zelené oči.
Modré oči má asi 150 miliónov ľudí (3% svetovej populácie). Modrookí ľudia sa vyskytujú predovšetkým v severnej Európe a na Balte. Napríklad v Estónsku má 99% ľudí modré oči. Modrookí ľudia žijú aj v západnej Ázii (Afganistan, Libanon, Irak, Izrael).
Sivá farba očí je celosvetovo málo početná.
Orieškové oči sú podobné hnedým očiam, ale majú zvyčajne svetlejšiu farbu a majú viac zelenožltej farby. Orieškové oči majú vyššiu koncentráciu melanínu (pigmentu) okolo okraja oka, čo môže mať za následok viacfarebný vzhľad, ktorý sa pohybuje od medenej až po zelenú v závislosti od osvetlenia.
Asi pred 10 000 rokmi mal každý na svete hnedé oči. Vedci sa domnievajú, že prvá modrooká osoba mala genetickú mutáciu, ktorá spôsobila, že telo produkovalo menej melanínu.
Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta.
Genetika – NEZkreslená věda III
Farba očí a zdravie: Súvislosť s rizikom ochorení
Zdá sa, že melanín v dúhovke pomáha chrániť zadnú časť oka (sietnicu) pred poškodením spôsobeným UV žiarením, ktoré pochádza zo slnka.
