Život prináša často nečakané situácie. Keď dieťa stratí rodiča alebo súrodenca, alebo ak rodič stratí dieťa, sú to najbolestivejšie a najnáročnejšie životné situácie, ktoré vždy zasahujú celú rodinu. Smrť blízkeho človeka sa skôr či neskôr dotkne každého z nás. Rovnako nevynechá ani deti. Či už ide o stratu starého rodiča, rodiča, súrodenca, spolužiaka alebo dokonca milovaného zvieracieho miláčika, proces vyrovnávania sa so smrťou a smútenie môžu byť ťažké a každé dieťa bude smútiť po svojom. Závisí to od osobnosti dieťaťa, ako aj vývinového obdobia, v ktorom sa nachádza. Pravdou však je, že deti smútia odlišným spôsobom ako dospelí.
V prípade, že sa vám stratí dieťa, je dôležité zachovať pokoj a konať rozvážne. Prvých pár minút je kľúčových pre zabezpečenie jeho bezpečnosti a komfortu. Pri strate dieťaťa je prvým krokom nepanikáriť. Skúste dieťa skontrolovať cez mobilné zariadenie (nevolajte mu, preferujte napísanie SMS správy, kvôli vybitiu batérie). Zistite si, kde a s kým bolo naposledy videné. Čo najskôr kontaktujte kamarátov, spolužiakov, triedneho učiteľa vášho dieťaťa, najbližších členov rodiny, susedov. Zistite, čo malo v pláne robiť, poprípade s kým sa malo stretnúť. Pokúste sa do neho vžiť, ako sa zvykne správať v stresových situáciách.
Bezodkladne kontaktujte políciu na známej linke 158, taktiež môžete aj Pohotovostný pátrací tím na telefónnom čísle 0940 555 959. V žiadnom prípade nečakajte 24 hodín. Nezvestnosť osôb sa nahlasuje ihneď!
Ak nájdete stratené dieťa, je dôležité zachovať pokoj a konať rozvážne. Najdôležitejšie je upokojiť dieťa. Znížte sa na jeho úroveň, hovorte pokojným a láskavým hlasom. Predstavte sa mu a uistite ho, že ste tu, aby ste mu pomohli. Snažte sa zistiť jeho meno a vek. Opýtajte sa ho, či vie, kde sú jeho rodičia alebo opatrovníci. Ak je to možné, zostaňte s dieťaťom na mieste, kde ste ho našli. Rodičia sa pravdepodobne vrátia na miesto, kde dieťa naposledy videli. Ak sa nachádzate na nebezpečnom mieste (napríklad pri rušnej ceste), presuňte sa s dieťaťom na bezpečnejšie miesto v blízkosti. Dôkladne sa rozhliadnite v okolí. Opýtajte sa okoloidúcich, či nevideli rodičov, ktorí hľadajú dieťa. Ak ste v obchodnom centre alebo na inom verejnom mieste, informujte personál alebo ochranku.
Ak sa vám nepodarí nájsť rodičov v bezprostrednom okolí, je potrebné podniknúť ďalšie kroky. Najlepšie je kontaktovať políciu na čísle 158. Oznámte im, že ste našli stratené dieťa a uveďte miesto, kde sa nachádzate. Polícia má skúsenosti s hľadaním rodičov a zabezpečením bezpečnosti dieťaťa. Uistite sa, že dieťa má zabezpečené základné potreby. Ponúknite mu vodu alebo malé občerstvenie, ak je hladné. Ak je vonku chladno, poskytnite mu teplé oblečenie alebo deku. Ak je dieťa dostatočne staré a komunikuje, pokúste sa získať od neho informácie, ktoré by mohli pomôcť pri hľadaní rodičov. Zistite jeho meno, vek, adresu, telefónne číslo rodičov alebo iných príbuzných.
Dôležité informácie, ktoré treba mať na pamäti: Ak máte podozrenie, že dieťa je v ohrození, okamžite to nahláste polícii. Buďte trpezliví: Hľadanie rodičov môže trvať nejaký čas. Buďte trpezliví a snažte sa udržať dieťa v pokoji. Nezverejňujte informácie online: Nezverejňujte fotografie alebo osobné údaje dieťaťa na sociálnych sieťach. Môže to ohroziť jeho bezpečnosť a súkromie. Spolupracujte s políciou: Poskytnite polícii všetky informácie, ktoré máte, a riaďte sa ich pokynmi.
Prevencia je vždy lepšia ako riešenie následkov. Rodičia by mali prijať niekoľko opatrení, aby minimalizovali riziko stratenia dieťaťa. Naučte dieťa základné informácie. Naučte dieťa jeho meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo aspoň jedného rodiča. Ak je dieťa malé, napíšte tieto údaje na kartičku a vložte mu ju do vrecka alebo na náramok. Stanovte si stretávacie miesto. Ak idete s dieťaťom na miesto, kde je veľa ľudí, stanovte si stretávacie miesto, kam má ísť, ak sa stratí. Vyberte si výrazné a ľahko rozpoznateľné miesto. Učte dieťa, ako sa zachovať pri strate. Naučte dieťa, aby ostalo stáť na mieste, kde zistilo, že je stratené, a nehľadalo vás. Vysvetlite mu, že má osloviť dospelého (napríklad policajta, predavača alebo ochranku) a požiadať ho o pomoc. Zdôraznite, že nemá odchádzať s cudzími ľuďmi.
Používajte moderné technológie. Existujú rôzne aplikácie a zariadenia, ktoré môžu pomôcť pri hľadaní strateného dieťaťa. Zdieľanie polohy si môžete v aplikácii Mapy Google aktivovať kliknutím na vašu profilovú fotografiu. Následne cez možnosť Zdieľanie polohy a po kliknutí na tlačidlo Začíname si zvolíte, či chcete vašu polohu zdieľať iba po určitý čas, alebo kým túto funkciu nevypnete. Kliknutím na možnosti nižšie vyberiete kontakty zo zoznamu Google alebo odošlete pozvánku kontaktom textovou správou. Pre zdieľanie polohy cez aplikáciu „Nájsť“ (iOS) musí používať aj prijímateľ takejto pozvánky.
Ako GPS Lokátory môžu byť použité aj takzvané AirTagy, ktoré fungujú na princípe gombíkovej batérie, ktorá vie vydržať zhruba 1 rok bez potreby dobíjania. AirTag od spoločnosti Apple je malé, okrúhle zariadenie, ktoré slúži na sledovanie a lokalizáciu osobných vecí. Funguje pomocou technológie Bluetooth, ktorá komunikuje s blízkymi zariadeniami Apple. Ak je AirTag v dosahu, môžete pomocou aplikácie „Nájsť“ na vašom iPhone alebo iPade zistiť jeho polohu. Ak sa AirTag nachádza mimo dosahu vášho zariadenia, využíva globálnu sieť Apple zariadení, aby odoslal anonymný signál a lokalizoval svoju polohu. AirTag má tiež vstavaný reproduktor, ktorý umožňuje prehranie zvuku, čo uľahčuje jeho nájdenie v blízkosti. AirTag je ideálnym riešením na sledovanie osobných vecí, ako sú kľúče, peňaženka, alebo dokonca batoh, a môže byť užitočným nástrojom aj pre monitorovanie polohy vášho dieťaťa. Dajú sa dokúpiť rôzne obaly, ktoré vyzerajú ako náhrdelníky alebo kľúčenky a pod.
Samsung SmartTag 2 je kompaktné sledovacie zariadenie, ktoré pomáha nájsť vaše osobné veci, ako sú kľúče, peňaženka alebo batoh. SmartTag 2 funguje prostredníctvom technológie Bluetooth a v kombinácii so smartfónmi Samsung Galaxy umožňuje sledovať polohu v reálnom čase. SmartTag 2 má vylepšenú odolnosť voči vode a prachu s certifikáciou IP67, čo znamená, že je odolnejší v rôznych prostrediach. Zariadenie tiež podporuje funkciu „Precision Finding“, ktorá v kombinácii s ultraširokopásmovou (UWB) technológiou poskytuje presnejšie navádzanie k hľadanému objektu.
Je dôležité mať na pamäti, že na žiadne zariadenie sa nedá spoľahnúť s maximálnou presnosťou. Môže sa stať, že sa napríklad mobil vybije, stratí signál, alebo si ho dieťa jednoducho zabudne. Preto je neustála pozornosť a starostlivosť zo strany rodiny nenahraditeľná. Tento článok nie je myslený ako návod na neustále sledovanie osôb, ale ako odporúčanie, ktoré môže pomôcť zachrániť život v núdzi. Cieľom je poskytnúť praktické rady pre situácie, keď sa vaše dieťa stratí.
Keď dieťa stratí rodiča alebo súrodenca, alebo ak rodič stratí dieťa, sú to najbolestivejšie a najnáročnejšie životné situácie, ktoré vždy zasahujú celú rodinu. Psychologická pomoc, ktorá by deťom i dospelým pomohla nájsť zdroje sily a radosti, je však často finančne nedostupná pre mamy či otcov, ktorí sa zrazu stali jedinými živiteľmi rodiny, alebo ak sa predtým dlhodobo starali o choré dieťa. Preto deťom a ich rodičom po strate blízkeho pomáhame v Centre smútkovej terapie vždy bezplatne. Prečítajte si, aké formy psychologickej pomoci v Centre smútkovej terapie ponúkame deťom i rodičom a ako im bezplatná odborná terapeutická pomoc dokáže významne zlepšiť život - vďaka Vám, našim darcom. Podporte nás aj Vy. Ďakujeme.
Pán Miroslav nás kontaktoval, pretože po dlhodobom ochorení zomrela jeho manželka a mama ich 5 ročného syna Mirka. Mirko vedel, že mamina je chorá a zažil opakovane, že odchádza do nemocnice. Nevedel však, že choroba je taká veľmi vážna. Jeho otca trápilo, ako mu situáciu vysvetliť tak, aby ju dokázal vo svojom veku pochopiť. Chcel sa uistiť, ako má reagovať na jeho otázky a čo všetko synovi povedať. V rozhovore sme prebrali možnosti, vysvetlili sme Mirkovmu otcovi, ako deti v tomto veku vnímajú smrť a ako so synom hovoriť primerane.
So žiadosťou o bezplatnú konzultáciu nás zvyknú kontaktovať učitelia, ktorí majú v triede žiaka, ktorého otec, mama či súrodenec, nedávno zomrel alebo je vážne chorý. Pani Veronika je triednou učiteľkou gymnazistov v malom meste. Jeden z jej žiakov pred pár dňami prišiel náhle o mamu a ona nás oslovila s otázkou, ako môže v tejto situácii pomôcť jemu i jeho spolužiakom. Rodinu poznala len z videnia, s chlapcom má však dobrý vzťah a chcela stáť v tejto situácii pri ňom i pri svojej triede. Hovorili sme spolu o tom, ako komunikovať s triedou a aj so samotným žiakom, keď sa na vyučovanie vráti.
Vyhľadávajú ich väčšinou rodičia, ktorí vnímajú, že ich dieťa alebo oni sami sa po úmrtí blízkej osoby potrebujú poradiť s odborníkom. Pani Kataríne zomrel manžel pred tromi mesiacmi. Mal leukémiu a choroba mala rýchly spád, liečil sa len krátko. Majú spolu 7 ročné dievčatko, Kristínku. Mama pozorovala, že Kristínka sa uzatvára, nechce sa doma o tatinovi vôbec rozprávať a pri spomienke na neho odvracia zrak. Videla, že Kristínka jeho stratu nesie veľmi ťažko, no nedokázala o tom hovoriť s mamou.
Sú miestom, kde sa stretávajú deti alebo mladí s podobnou skúsenosťou - stratou blízkeho človeka, ktorí sú zároveň v podobnom veku. Spájajú ich teda bežné tínedžerské alebo detské problémy a zároveň bolesť zo straty blízkeho. Skupiny sú tvorené tak, aby v nich deti zažili blízkosť, intimitu a dôveru, pocit spolupatričnosti v kolektíve.
Paľkovi zomrel otec na rakovinu kože, keď mal 11 rokov. Po jeho smrti sa začal báť, že mu zomrie aj mama a ak sa zdržala v práci, mnohokrát jej telefonoval. Stále sa tiež uisťoval, či je zdravá a či ju nič nebolí. Ťažko tiež nadväzoval nové kamarátstva. V letnom terapeutickom tábore a neskôr v detskej skupine spoznal deti s rovnakou skúsenosťou ako on.
Stretávajú sa tam rodičia, ktorým zomrel partner alebo dieťa. Skupinová terapia im ponúka: inšpiráciu od ľudí, ktorí zažili stratu blízkeho, vedomosti, čo sa s nami deje po strate blízkeho, praktické návrhy ako pomôcť smútiacim deťom a adolescentom, spoločné objavovanie, ako sa starať o seba samého a mať viac energie.
Lenka hľadala pomoc pre svoje deti, ktoré stratili najprv otca a potom aj dedka, ktorý im ho po jeho smrti nahrádzal. Prijala ponuku zúčastňovať sa terapeutických skupín pre dospelých. Tvrdí, že je veľmi pomohlo uvedomenie si, že nie so svojou stratou a smútkom sama. Mohla hovoriť o svojich pocitoch s ľuďmi, ktorí tiež smútili. Okrem rozhovorov spoločne tvorili, pretože tvorba pomáha vyjadriť, čo sa slovami vyjadriť nedá a učili sa smútiť a radovať sa zároveň.
Do letného tábora prichádzajú deti od 7 do 18 rokov po strate blízkeho. Program tábora je podobný bežným pobytovým táborom, každý deň však vo vekovo rozdelených skupinách prebiehajú terapeutické aktivity. Tieto sú mnohokrát intenzívnym zážitkom, pretože sme spolu celých 7 dní a deti spoločne tvoria, hrajú sa vyrábajú, ale aj zdieľajú svoje bolestivé skúsenosti. Už teraz môžete deti, ktoré stratili blízkeho, prihlásiť na letný terapeutický tábor v roku 2024 online tu. Je určený rodinám po strate blízkeho, ktoré sa spoločne s odborníkmi Plamienka stretávajú na pobyte v príjemnom prostredí. Staráme sa o ducha i o telo, zdieľame radosti i smútok pri spoločnom výlete, tvorení, hudbe a terapeutických aktivitách.
Juraj prišiel náhle o manželku, ktorá zomrela na zastavenie srdca a zostal sám s 5-ročným synom Jurkom. Okrem iných foriem psychologickej pomoci, ktorú v Plamienku dostali, sa zúčastnili aj na víkendovom pobyte pre smútiace rodiny. Juraj spolu s Jurkom sa mohli stretnúť s inými smútiacimi rodičmi a deťmi. Juraj tvrdí, že hoci to bolo krátko po smrti jeho manželky, pomohol mu aj pocit, že je na chvíľu o nich postarané a že mal priestor na svoje pocity i rozhovory s ostatnými. Práve tento víkend mu pomohol, aby požiadal o pomoc pre seba i pre Jurka.
Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, bezplatné konzultácie s psychológom ako aj individuálne a skupinové terapie pre deti aj dospelých. Môžu sa na nás obrátiť kedykoľvek, krátko po úmrtí, ale aj neskôr. Počas konzultácie spolu hľadáme ako dieťaťu pomôcť doma aj v škole.
Čo všetko treba mať na pamäti: Smrť je náročná téma, o ktorej treba hovoriť aj s dieťaťom. Vyhýbanie sa tejto téme nie je ideálny spôsob jeho ochrany, naopak môže spôsobiť častokrát viac škody ako úžitku. Pokiaľ je to možné, osobou, ktorá oznámi smutnú správu, by mala byť osoba najbližšia dieťaťu. Je to úplne v poriadku, ak je daná osoba smutná alebo plače, ale mala by mať kontrolu nad svojimi emóciami, aby to dieťa už aj tak v strašidelnej a zložitej situácii ešte viac nevydesilo. Dôležité je pristupovať k dieťaťu opatrne a používať jednoduché a jasné slová. Možno si viacerí myslia, že keď svojmu dieťaťu povedia: „Stratili sme mamičku“ alebo „Otecko spí“, úľava sa zmierni, avšak tento prístup môže byť mätúci pre deti, ktoré majú všeobecne tendenciu brať veci doslovne. Pri mladších deťoch môžete povedať napríklad „Ockove srdce prestalo biť“ a následne zdôrazniť, ako potrebujeme, aby naše srdcia fungovali, aby sme zostali nažive. Dôležité je brať do úvahy vek dieťaťa. Mladšie dieťa, napríklad vo veku od 3 do 5 rokov, môže mať problém s pochopením trvalosti smrti. „Povie, že otec je preč, a o hodinu neskôr bude čakať na okne, kedy sa otec vráti domov“. Neexistuje ideálny čas na zdieľanie smutných správ, ale deťom by sa to malo rozumne povedať čo najskôr. Správu by nemalo dieťa počuť neočakávane z iného zdroja, prípadne sa ocitnúť v situácii, keď okolo stojí skupinka dospelých s plačom a v šoku. To by mohlo spôsobiť ešte väčšiu traumu. Dôležité je aj miesto zdieľania smutnej správy, určite by to malo byť na nejakom bezpečnom a pokojnom mieste.
Povzbuďte dieťa, aby sa pýtalo. Treba dať dieťaťu najavo, že je to úplne v poriadku, ak má otázky o tom, čo sa stalo. To, čo sa dieťa pýta, môže rodičom poskytnúť prehľad o tom, ako sa vyrovnáva so smrťou. Dospelí veľakrát predpokladajú, že vedia, čo si ich dieťa myslí. Snažte sa preto nerobiť závery o tom, čo dieťa cíti alebo čo necíti. Prevedenie dieťaťa jeho smútkom, zatiaľ čo vy sami smútite, môže byť nesmierne ťažké. Dieťa by nikdy nemalo byť nútené ísť na pohreb, môže sa ho zúčastniť iba pokiaľ chce. Ak dieťaťu poskytnete takú možnosť, môže to byť užitočné pri jeho uzdravovaní. Nezabudnite ho však vopred pripraviť na to, čo by mohlo vidieť alebo počuť, ak sa rozhodne zúčastniť pohrebu, napríklad rozlúčka pri otvorenej rakve. Ak chce byť pri tom, zariaďte, aby ho sprevádzala osoba, s ktorou sa cíti v bezpečí. V prípade, ak dieťa tvrdí, že chce odísť alebo si dať prestávku, dovoľte mu to. Treba mať vopred pripravený scenár, kto dieťa vezme z pohrebu domov a postará sa o neho.
Nesnažte sa maskovať svoje emócie a tváriť sa za každú cenu ako skala. Prežívate tiež intenzívne stresujúce a emočné obdobie, takže je to úplne prirodzené, že ste smutní. Neskrývaj svoje slzy, plač je zdravý a zároveň ste príkladom pre dieťa, že je v poriadku ak smúti a plače. Skrytie vlastného smútku môže tiež u detí vyvolať pocit, že smútok, ktorý môžu cítiť, je zlý. Podporujte dieťa, aby vyjadrovalo svoje pocity. U dieťaťa, ktoré stratilo rodiča, sa častokrát objaví silný strach zo straty toho druhého. To sa môže prejaviť obavami o zdravie a bezpečnosť najbližších. Smútok si vyžaduje čas, ale dieťaťu prospieva bezpečnosť pravidelných rutín a vedomie, že život pokračuje.
Hľadanie spôsobov, ako si uctiť pamiatku zosnulého, môže byť uzdravením pre vás aj pre dieťa. Môže ísť o zasadenie stromu na počesť zosnulého, návšteva niektorého z jeho obľúbených miest, oslava narodenín, zarámovanie fotografií na zavesenie do spálne alebo kdekoľvek v dome, prípadne len pravidelné rozprávanie o zosnulom a zdieľanie spomienok. V období po strate blízkeho sa môžete obrátiť aj na bezplatnú odbornú pomoc v centre smútkovej terapie, ktorú na Slovensku poskytuje nezisková organizácia Plamienok. Ak sa chcete zároveň o pomoci ľuďom, ktorí prišli o niekoho blízkeho dozvedieť viac, môžete si zakúpiť knihu Ako pomôcť smútiacemu priateľovi od neziskovej organizácie Plamienok.
VYTVORTE SI S VAŠÍM DIEŤAŤOM DÔVERNÝ VZŤAH
Veľa s ním komunikujte, aby sa vám nebálo s čímkoľvek zdôveriť. Rozprávajte sa s dieťaťom o rôznych témach. Jednou z nich by mal byť postup, ako sa zachovať ak zablúdia. Nech má mobilný telefón stále pri sebe nabitý a pravidelne vás informuje o svojej aktuálnej polohe. Vôbec by nebolo na škodu nainštalovať do mobilného telefónu vášho dieťaťa aplikácie s rodičovským dozorom a taktiež, aby ste mali vy v mobile aplikáciu, do ktorej sa môžete kedykoľvek pozrieť a vidieť tak, kde sa vaše dieťa práve pohybuje.
Stali sme sa svedkami straty vedomia u dieťaťa, ktoré je veľmi malého veku a vtedy sú postupy predsa len iné, ako aj Jozef Kőppl zdôvodnil najprv všeobecný postup: „Musíme vyskúšať pomerne silné podnety. Prezident Slovenského Červeného kríža Jozef Kőppl považuje v prvom rade v prípade dieťaťa za najdôležitejšie „zakričať naňho najlepšie menom, ktoré ak nevieme, tak aspoň kričať chlapček! Dievčatko! Ak je dieťa v bezvedomí a „zistíme, že dýcha, je to fajn.“ Vždy však navyše voláme pri strate vedomia záchranku a „ak sa nepreberá, hneď voláme záchranku.“ Záchranári často opakujú, že ak nie je nikde v okolí žiaden zdravotník, každá pomoc je lepšia ako žiadna. Viete však, čo máte urobiť, ak skolabuje dieťa? V takej situácii sú postupy odlišné a to výrazne, ak ide o veľmi malé dieťa. V Dámskom klube vysvetlil situáciu Mgr. MUDr. „Najdôležitejšie je pristúpiť k tomu dieťaťu a zistiť, či dieťa má závažnú poruchu vedomia. Teda, že úplne nereaguje na žiadne podnety. Alebo či na nejaké podnety reaguje. Vyskúšame silné podnety.
Letné prázdniny sú obdobím, kedy sa zvyšuje riziko stratenia detí. Policajné štatistiky z minulého roka hovoria o 584 nezvestných maloletých deťoch (0-15 rokov) a 1635 mladistvých (15-18 rokov), pričom väčšina z nich bola vypátraná. Hľadanie nezvestného dieťaťa nie je len záležitosťou polície; spolupráca verejnosti, neziskových organizácií, štátnych inštitúcií a komerčného sektora je rovnako potrebná.
Keď zomrie dieťa, niet potechy pre rodiča. Aspoň v prvých týždňoch po nešťastí. Ale aj keď to znie surovo, so smútkom a bolesťou sa musí vysporiadať. Strata sa lieči smútkom, preto sa mu netreba brániť. Ak od neho človek uteká, smútok v ňom zostane. Obdobie najintenzívnejšej bolesti zo straty dieťaťa trvá približne 6 až 8 týždňov. Prechádza od popretia úmrtia cez zlosť, hnev, depresiu až napokon prijatie straty. V tomto období, ale aj neskôr, sa pocit neznesiteľnej prázdnoty, zúfalstva, strachu, hnevu, viny či sebaľútosti môže vracať. Postupne však bude väčšina týchto prejavov odznievať, stanú sa menej intenzívne a tiesnivé. Podobne tak aj telesné prejavy šoku a straty - ako vyčerpanosť, svalová slabosť, alebo naopak napätie či nadmerná aktivita, problémy so srdcom, dýchaním, so spánkom.
Tragédiou v rodine je ohrozený aj partnerský vzťah rodičov. Môžu sa navzájom obviňovať za smrť dieťaťa, vyčítať jeden druhému, že správne a dostatočne nesmútia alebo že príliš smútia. Predísť konfliktom a ochladeniu vzťahov sa dá komunikovaním s partnerom. Je potrebné zistiť, čo prežíva ten druhý, čo mu pomáha, ako sa vysporiadava so vzniknutou situáciou. Každý smúti jedinečným spôsobom, neexistuje „správny“ spôsob. Najčastejšie problémy medzi partnermi vznikajú, keď majú rozdielnu potrebu hovoriť o strate dieťaťa. Kým jednému vyhovuje o ňom rozprávať, iný sa tomu vyhýba. Porozprávať sa môžete aj s priateľmi, známymi, odborníkom, ak partner práve nemá náladu. V prípade, že máte dojem, že váš partner už smúti neprimerane dlho a že to ohrozuje jeho zdravie, môžete vyhľadať odborníka a poradiť sa. Taktiež v prípade pretrvávajúcich vzťahových problémov je možné vyhľadať pomoc manželského poradcu.
Samozrejme, nie všetky partnerské vzťahy prechádzajú krízou po strate dieťaťa. Ak sú v rodine ďalšie deti, určite ich netreba vynechať zo smútenia vo viere, že ich to ochráni pred bolesťou. Budú sa cítiť vzdialené a opustené. Aj na nich dolieha strata súrodenca, preto je lepšie zdieľať bolesť spolu. Neklamte dieťa, keď sa vás bude pýtať na súrodenca a snažte sa mu, primerane k veku vysvetliť, že súrodenec sa už nevráti. Pocit viny - obzvlášť staršie deti môžu prežívať pocit viny za smrť súrodenca, môže sa im zdať, že sa mu dostatočne nevenovali počas života, že mu veľmi ubližovali a neprejavili mu dostatočnú lásku. Pripravte sa na väčšiu chorobnosť dieťaťa. Niektoré deti na novovzniknutú situáciu reagujú psychosomaticky, akoby „utekali“ do choroby, lebo inak nevedia prejaviť svoje emócie. Prejavy sú rôzne, napr. Dotyk a objatie často povedia viac ako slová. Ak nezvládate starostlivosť o svoje deti, poproste blízke osoby z okolia, aby vám pomohli (napr.
Boh má plán aj uprostred bolesti. On ťa miluje aj počas tvojho utrpenia. Sama za seba som si uvedomila, koľko požehnania na mňa Boh vylieval počas najtraumatickejšieho obdobia môjho života. Keď som si to uvedomila, mala som bázeň pred Jeho dobrotou. Dovolil mi žiť aj naďalej a byť tu pre môjho manžela a malé dcéry, keďže som pri mimomaternicovom tehotenstve mohla ľahko prísť o život, ak by sme naň prišli príliš neskoro. Vďaka skúsenosti smútenia som sa naučila viac sa spoliehať na Pána a aj na ostatných. Tiež mi otvorila oči, ako som veľmi milovaná. Moje deti už nepovažujem za samozrejmosť. Viac sa zameriavam na to, aby som ich milovala, kým sú tu so mnou, pretože raz-dva môže jedno z nich odísť. Som teraz schopná byť empatická, keď žialia iní ľudia, ktorí prišli o dieťa alebo ktorí bojujú s neplodnosťou. Som vďačnejšia za svoju vlastnú plodnosť a menej hrdá na schopnosť mať deti, kedykoľvek by som chcela, lebo, ako som zistila, nie je to jednoducho pravda. Nič nie je zaručené okrem nekonečnej Božej lásky. Bez ohľadu na to, aký kríž práve teraz nesiete, oprite sa o Jeho lásku, uvedomte si vaše požehnania a On vás ponesie! Vedzte, že ak si prechádzate niečím podobným ako je môj príbeh, môžete počítať s mojimi modlitbami. Ak by ste sa niekedy chceli podeliť o vaše trápenie, som tu pre vás.
tags: #na #prechadzke #sa #stratilo #dieta