Február je výnimočný mesiac, keďže je nielenže najkratší, ale ako jediný má variabilnú dĺžku. K obvyklým dvadsiatim ôsmim dňom sa raz za štyri roky - v tzv. priestupnom roku - pridáva dvadsiaty deviaty. Deje sa tak v priestupných rokoch, ktorých letopočet je deliteľný štyrmi. V histórii sa však vyskytol aj 30. február.
Potreba počítania času vznikla u starovekých ľudí v čase, keď sa okrem lovu zvierat začali živiť aj pestovaním rastlín. Prvé kalendáre sa opierali o periodické deje, ktoré ľudia videli v prírode - obeh Mesiaca okolo Zeme, sprevádzaný zmenou jeho fáz, a striedanie ročných období, teda obeh Zeme okolo Slnka. V roku 45 pred n. l. zaviedol rímsky cisár Gaius Julius Caesar juliánsky kalendár, ktorý mal rok s 365 dňami a každý štvrtý rok bol priestupný s 366 dňami. Podľa niektorých historických prameňov svoj kalendár konzultoval s egyptským astronómom Sosigenesom. Priemerná dĺžka takto zavedeného juliánskeho roka bola 365,25 dňa.
Keďže Zem obehne okolo Slnka za takzvaný tropický rok (obdobie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom), ktorého dĺžka je 365,24219 dňa, každý rok vznikol rozdiel 0,00781 dňa. Za približne 128 rokov sa rozdiel rovná jednému dňu a v 16. storočí narástol už na 10 dní. Pápež Gregor XIII. urobil preto v roku 1582 takzvanú gregoriánsku reformu, pozostávajúcu z dvoch krokov. V prvom vydal pápežskú bulu Inter gravissimas, ktorou z kalendára vypustil nazbieraných 10 dní, a tak po 4. októbri 1582 nasledoval rovno 15. október 1582. V druhom upravil pravidlo o priestupných rokoch tak, ako ho poznáme dnes, priestupný je teda každý rok deliteľný 4, napríklad 2024. No z rokov deliteľných číslom 100 sú priestupné len tie, ktoré sú deliteľné aj číslom 400. Takže rok 2000 bol priestupný, ale roky 2100, 2200, 2300 a tak ďalej priestupné nebudú. Dĺžka takto upraveného roka sa od tropického líši len minimálne (0,0003 dňa) a jeden deň navyše sa nazbiera až za viac ako 3 300 rokov.
Myšlienka pridať každý štvrtý rok deň navyše, aby sa zosúladil kalendár s reálnym obehom Zeme okolo Slnka, je stará viac než 2000 rokov. S priestupnými rokmi rátal tzv. juliánsky kalendár, ktorý zaviedol rímsky politik a vojvodca Július Cézar v roku 46 pred našim letopočtom s platnosťou od roku 45 pred n. l. Ako ho upozornil grécky astronóm Sósigenes z Alexandrie, obeh Zeme okolo našej stálice netrvá presne 365 dní, ale až 365 a štvrť dňa.
Prečo voľba padla práve na február? V tom čase išlo o posledný mesiac roka, ktorého začiatok sa pôvodne oslavoval 1. marca. Kalendár však neskôr potreboval ďalšiu opravu. Takzvaný tropický rok, ktorý označuje obdobie medzi dvoma prechodmi Slnka tzv. jarným bodom (teda bodom jarnej rovnodennosti) je ešte vždy o 11 minút kratší, než 365 a štvrť dňa.
Systém, ktorý zaviedol Gregor XIII., vniesol do priestupných rokov výnimky: roky deliteľné stovkou (1800, 1900) priestupné nie sú. A naopak, roky deliteľné číslom 400 (napr. rok 2000), sú priestupné. Reforma vstúpila do platnosti 24. februára 1582 a kalendár v tomto roku "skočil" zo 4. októbra rovno na 15. október, čím sa nesúlad vyrovnal. Viaceré krajiny však zmenu prijali s oneskorením a často i s nedôverou. Hneď v roku 1582 prijali gregoriánsky kalendár najmä katolícke štáty, Španielsko, Portugalsko, Poľsko a časť Talianska. Koncom roka ho zaviedli Holanďania, ktorí sa tak pripravili o vianočné sviatky. V Česku ho presadil začiatkom roka 1584 cisár Rudolf II., v Uhorsku, teda i na území Slovenska začal platiť v roku 1587. Briti pristúpili na zmenu až v roku 1752, Rusko dokonca v roku 1918 čo vysvetľuje paradox známy z čias totality - keď komunistický režim oslavoval tzv. Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu 7. novembra (podľa juliánskeho kalendára sa konala 25. októbra).
V histórii existuje aj dátum 30. február. Vo Švédsku, ktoré dlho odmietalo gregoriánsky kalendár a hľadalo vlastný spôsob reformy, vynechali priestupný deň v roku 1700. Po dvanástich rokoch sa však Švédi vrátili naspäť k juliánskemu kalendáru. Pre istotu v roku 1712 pridali dva priestupné dni - teda 29. aj 30. február. Druhým prípadom sú potom roky 1930 a 1931 v Sovietskom zväze, kde sa komunistická moc pokúšala skonštruovať vlastný novátorský kalendár s 5-dňovým týždňom a 30-dňovými mesiacmi, avšak bez úspechu.
Aj 29. február je bohatý na výročia. Do moderných slovenských dejín sa 29. február 2020 zapíše ako dátum, kedy sa konali parlamentné voľby. Napríklad podľa írskej legendy mohli 29. februára ženy žiadať mužov o sobáš. Ak muž odmietol, musel zaplatiť pokutu, napríklad kúpiť žene dvanásť párov rukavíc, ktoré zakryli, že dotyčná nemá snubný prsteň. Guinessova kniha rekordov eviduje rodiny s najvyšším počtom detí narodených 29. februára, alebo tiež rodiny, kde nesú tento dátum narodenia tri generácie za sebou. V Británii je tiež 29. február Dňom svätého Oswalda, arcibiskupa z Yorku, ktorý zomrel 29. februára 992. V Prahe 29. februára 1784 povodeň a príval ľadových krýh poškodili Karlov most. V roku 1920 bola schválená Ústavná listina Československej republiky, teda priestupný deň vošiel aj do politických dejín Čechov a Slovákov. Potvrdil to 29. február 1992, kedy sa v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR) skončila registrácia tzv.
Podľa historických zdrojov bolo 29. februára 1504 zatmenie Mesiaca, ktoré moreplavec Krištof Kolumbus využil na odstrašenie jamajských Indiánov. Pakistan sa stal 29. februára 1956 islamskou republikou a pred 60 rokmi poznačila priestupný deň tragédia, keď sa pri rakúskom Innsbrucku zrútilo britské lietadlo, v ktorého troskách zahynulo 83 osôb. Ďalšie letecké nešťastie sa stalo 29. Po 15 rokoch vo funkcii ministerského predsedu podal 29. februára 1984 demisiu Pierre Trudeau, otec dnešného kanadského premiéra Justina Trudeaua. O štyri roky neskôr v Juhoafrickej republike zatkli arcibiskupa Desmonda Tutu a ďalších sto kňazov pri pokuse odovzdať parlamentu petíciu proti vládnemu rozhodnutiu obmedziť akékoľvek činnosti namierené proti apartheidu. Presne 29. februára 1992 sa obyvatelia Bosny a Hercegoviny v referende vyslovili za nezávislosť svojej krajiny.
Spomedzi známych osobností sa 29. februára narodil pápež Pavol III. (1468 - 1549), vojvodca Albrecht V. Bavorský (1528 - 1579) a ako jedna z najznámejších - taliansky hudobný skladateľ Gioacchino Rossini (1792 - 1868). Poľsko-francúzsky maliar Balthasar Klossowski de Rola (známy ako Balthus) prišiel na svet 29. februára 1908. Rovnaký dátum narodenia 29. február 1920 mali francúzska herečka Michéle Morganová (rodným menom Simone Renée Rousselová) a jej americký kolega James Mitchell. Americký herec Alex Rocco sa narodil 29. februára 1936 a taliansky herec Antonio Sabato Jr. Na Slovensku sa 29.
Vloženie 29. februára ako priestupného dňa ovplyvňuje aj začiatky jednotlivých ročných období - logicky ich posúva o približne 18 hodín (teda tri štvrtiny dňa) dozadu. Napríklad kým vlani nastala jarná rovnodennosť 20. marca o 22.24 h, tento rok to bude už o 4.06 h. Pred rokom bol prvý letný deň 21. júna, prvý jesenný deň 23. septembra a zimný 22. decembra, toho roku to budú 20. jún, 22. september a 21. december.
Ľudia narodení 29. februára
Približne 3500 Slovákov bude môcť 29. februára po štyroch rokoch opäť poriadne osláviť svoje narodeniny. Medzi narodených v priestupnom roku, ktorí podľa kalendára starnú pomalšie, patrí aj minister výstavby Marian Janušek. „Vnímam to tak trošku žartovne väčšinou, že mám 12 rokov a som ministrom,“ prezradil Janušek, ktorý je podľa kalendára ešte dieťa, hoci prišiel na svet v roku 1960. Priznal, že oslava v roku, v ktorom nechýba 29. február, býva bohatšia ako inokedy. „V takom väčšom spolku ľudí, mojich priateľov sa stretávame a trošku si pripijeme, podebatujeme, prípadne zaspievame,“ povedal rodený Žilinčan, ktorý je vo vláde nominantom Slovenskej národnej strany. Podľa registra obyvateľov by na Slovensku malo žiť 1835 žien a 1664 mužov, ktorí sa narodili 29. februára. „Toto číslo nie je úplne presné, pretože v registri nemusia byť zaznamenané všetky úmrtia,“ informovala Alena Koišová z tlačového oddelenia ministerstva vnútra.
Darčeky dostáva každý rok napriek svojmu dátumu narodenia aj Marek Lukáč, ktorý sa narodil v roku 1972. „Stalo sa aj, že som oslavoval od 28. februára do 1. marca od večera do rána, mysliac si, že tam niekde uprostred je ten 29. február. Keď je priestupný rok a mám narodeniny, volám ich "veľké narodeniny“," povedal. Prezradil, že nezvyčajným darčekom ho prekvapil na šestnáste narodeniny kamarát, ktorý ho pozval do cukrárne, kde ho čakala torta so štyrmi sviečkami.
Ľudia narodení 29. februára však musia niekedy čeliť aj nezvyčajným ohlasom okolia. „Väčšinou mi hovoria, že ty si mladá, ty máš len štyri- päť rokov. Ale potom poviem, že takisto starnem ako ostatní, len tie narodeniny mám pomenej ako ostatní,“ prezradila Bratislavčanka Dagmar Ištenešová.
Ľudia narodení 29. februára sa zišli na slávnostnom stretnutí, ktoré už roky organizuje Mestská časť Juh. Šesť oslávencov, ktorí majú narodeniny len za štyri roky, doplnili dvaja Radomírovia, ktorí práve v ten deň oslavujú meniny. Všetci prítomní sa zhodli, že sa z tohto dátumu narodenia tešia a sú na svoju výnimočnosť hrdí. Najstaršou bola 76-ročná Marta Demianová, pôvodom z Prešova. „Som vďačná, že ma sem pozvali a rada som prišla. V Prešove som na podobnú akciu nikdy nebola pozvaná. Narodeniny normálne oslavujem na Alexandra (27. február), pretože sa tak volá môj manžel,“ vysvetlila dôchodkyňa. Mladším zástupcom výnimočných bol 20-ročný Ronald. „Výhodou je, že mama nemusí robiť tortu každý rok, iba raz za štyri, čím aspoň ušetrí. Oslavujem síce každý rok, väčšinou počas víkendu, ale keď je priestupný rok, oslava je väčšia a významnejšia. Aj darčeky sú vtedy o niečo lepšie,“ vysvetlil Ronald Andel. Väčšina ľudí, ktorí sú narodení 29. februára, si tento deň užíva. „Celodenná pozornosť je upriamená na vás a je to dátum, ktorí majú ľudia v povedomí. Ak niekto vie, že ste vtedy narodený, nie je šanca, že by na vás zabudol. Oslavy každé štyri roky sú o trochu veľkolepejšie, keďže ma každý podpichuje, ale oslavujem každý rok 28. februára alebo 1. marca,“ povedala Andrea Kolesárová-Kováčová.
Dvojročný Jakubko pozná vlajky sveta (ROZUM V HRSTI)
Mimochodom, v pondelok 29. februára sa v Košiciach narodilo až sedem detí, dvaja v Šaci, piati v univerzitnej nemocnici. Štatisticky je pritom šanca narodiť sa 29. februára približne 1:1500.
Oslavovali aj Radomírovia
Iba trojročný Radomír, ktorý oslávil svoje prvé meniny, si svoje výnimočné meno zatiaľ neuvedomuje. „Hľadali sme meno, ktoré sa podobá menu otca, Vladimírovi. Zároveň sme chceli niečo výnimočné a našli sme toto. Chceli by sme jeho meniny oslavovať iba raz za štyri roky. Neskôr sa sám rozhodne, kedy a ako ich bude oslavovať,“ vysvetlila jeho mama.
Každý, kto sa narodil 29th Február sa nazýva „skok“ a svoje skutočné narodeniny neslávi za 365 dní. Radšej to oslavujú buď deň predtým, 28th februára alebo o deň neskôr, 1st marca. Ďalším bodom je pravdepodobnosť, že sa človek narodí 29th februára je jeden z 1,461.
Deň navyše treba využiť na dobré skutky - to sa podarilo aj našim predchodcom pred 104 rokmi. S 29. februárom sa totiž viaže aj jeden významný demokratický akt.
