Ženy, nezúfajte. Neplodnosť či absencia maternice v dnešných časoch nemusia znamenať, že nikdy nebudete mať dieťa. Riešenie je jednoduché, realizácia náročná - transplantácia maternice z tela inej ženy.
Veda postupne zdoláva jednu technologickú prekážku za druhou. Oveľa väčší problém sú však etické otázky.
Prvé úspešné transplantácie a pôrody
Prvé pokusy v Saudskej Arábii a Turecku priviesť dieťa na svet z „náhradného“ lona sa ešte nevydarili, no vo Švédsku boli úspešnejší. Už vlani po deviatich operáciách otehotnelo deväť žien a štyri dieťa aj donosili a porodili. Vrátane ženy, ktorá dostala rakovinu a o maternicu prišla. Novú jej darovala vlastná matka. Porodila syna, ktorý prišiel na svet z rovnakého „lona“ ako jeho mama. „Mám všetko, v čo som dúfala a ešte aj čosi navyše. Navždy budem za to svojej matke vďačná,“ jasala šťastná novopečená mamička v rozhovore s redaktorom agentúry AP.
Úspech povzbudil aj americké nemocnice. Na klinike v Clevelande ponúkli nedávno možnosť transplantácie maternice ženám, ktoré sa narodili bez nej, sú neplodné alebo nemohli počať po podstúpení liečby rakoviny.
Experimentálne programy a dočasná transplantácia
Na unikátny zákrok odborníci vybrali desať žien, ktoré by ho mali podstúpiť v najbližšom čase. Lekári v tomto prípade nepotrebujú súhlas darkýň. Maternice sa odoberú práve zosnulým ženám a do nových tiel sa vložia len dočasne. Kým pomocou nich náhradné matky nedonosia svojich potomkov.
Nechať ich tam dlhšie, prípadne navždy, by vraj bolo príliš veľké riziko. Ženy by v takom prípade museli brať až do konca života lieky, aby udržali náhradný orgán v tele. To by však prudko zvýšilo riziko vzniku rakovinových ochorení. Preto sa po narodení jedného či dvoch detí, zvyčajne cisárskym rezom, náhradná maternica z tela znovu odoberie. Svojmu účelu už poslúžila.
„Skvelá práca kolegov zo Švédska dokazuje, že možno takýmto spôsobom donosiť zdravý plod,“ povedal na tlačovej konferencii Andreas Tzakis z clevelandskej kliniky. Pôrodník Tommaso Falcone, ktorý v Clevelande vedie ženské oddelenie, však pripomína, že všetko je len vo fáze experimentu. Cesta k ozajstnému úspechu podľa jeho slov môže byť ešte poriadne dlhá. „Clevelandská klinika má za sebou bohatú históriu v inovačných spôsoboch transplantácií a veľmi radi preskúmame realizovateľnosť tohto nápadu,“ dodal.
Prebieh operácií a proces prijatia orgánu
Transplantáciu maternice vyskúšali aj v Saudskej Arábii a v Turecku. Zatiaľ neúspešne. Telá žien, ktorým voperovali náhradné maternice, odmietli nový orgán prijať. Lekári vo Švédsku preto ženy doslova nadopovali látkami, ktoré mali zabezpečiť, že ich nové telo neodmietne. A ako to vlastne celé prebieha?
Lekári počas trojhodinovej operácie odstránia maternicu z tela darkyne a vložia do nového tela. Trvá to zvyčajne ďalších šesť hodín. Potom rok počkajú, aby si boli definitívne istí, že ju telo skutočne prijalo. Až potom do nej vložia oplodnené vajíčko, ktoré - dovtedy zmrazené - čakalo na svoju príležitosť.
Prípady zo sveta a vývoj v oblasti
V nemocnici v texaskom Dallase sa vôbec po prvý raz v histórii USA podaril pôrod matke s transplantovanou maternicou. Informovala o tom agentúra AP. Prípad však nie je svetovým unikátom, keďže niekoľko pôrodov z transplantovanej maternice zaznamenali už predtým vo Švédsku. Hovorca Medicínskeho centra Baylorovej univerzity uviedol, že podrobnosti o pôrode predstavia na tlačovej konferencii v pondelok. Čerstvá matka bola pôvodne od narodenia bez maternice.
Dallaská nemocnica pred rokom oznámila, že maternicu transplantovala štyrom ženám, avšak trom ju musela neskôr odstrániť pre nedostatočné prekrvenie. Nemocnica neprezradila, koľkým ženám odvtedy transplantovala uterus. Avšak podľa časopisu Time, ktorý o pôrode informoval ako prvý, v nemocnici vykonali celkovo osem takýchto transplantácií, pričom jedna zo žien je v súčasnosti tehotná.
Nemocnica v Dallase podľa vlastných informácií plánuje používať maternice od živých aj mŕtvych darkýň. Vo Švédsku použili maternicu matky či sestry príjemkýň. Maternica sa netransplantuje nastálo. Príjemkyňa musí užívať silné lieky, aby jej telo transplantovaný orgán neodmietlo.
32-ročná žena trpela MRKH syndrómom, ktorý postihuje jednu zo 4500 žien. V dôsledku neho sa maternica alebo vagína nevyvíjajú správnym spôsobom. Doteraz je známych 11 prípadov detí, ktoré sa narodili matkám s maternicou transplantovanou od ich živých príbuzných. Avšak prípad v brazílskom São Paule zo septembra 2016 túto neúspešnú sériu prerušil. Viac ako desaťhodinová transplantácia maternice do tela 32-ročnej ženy, ktorá sa narodila bez maternice, sa skončila úspešne. Žena maternicu nemala, ale jej vaječníky boli v poriadku. Lekárom sa podarilo vajíčka vybrať a oplodniť ich spermiami budúceho otca. Mesiac po transplantácii začala mať 32-ročná žena menštruáciu. Otehotnenie prebehlo bez akýchkoľvek problémov a 15. decembra 2017 sa cisárskym rezom po 36 týždňoch narodilo zdravé dievčatko. Po pôrode vážilo 2,5 kilogramu. Podľa lekárov sa dieťa vyvíja a rastie bez akýchkoľvek komplikácií.
V Spojených štátoch amerických sa po prvý raz narodilo dieťa, ktoré vynosila matka s transplantovanou maternicou od mŕtvej darkyne. Dievčatko sa narodilo v júni v Clevelande v štáte Ohio. Nemenovaná pacientka, tridsiatnička, sa narodila bez maternice a vstúpila do pokusného programu na klinike špecializovanej na maternicovú neplodnosť. Proces od transplantácie do pôrodu trval zhruba 15 mesiacov, povedal člen transplantačného tímu Tommaso Falcone. Tehotenstvo podľa jeho slov nebolo príliš komplikované a matka mohla opustiť nemocnicu tri dni po cisárskom reze. Je to už druhý takýto prípad na svete. Podľa výskumného tímu z Clevelandu je úspešné narodenie z maternice od mŕtvej darkyne sľubným vývojom v oblasti reprodukčných možností pre ženy, ktoré sú neplodné v dôsledku problémov s maternicou. „Toto bol vždy otáznik, ktorý si vyžadoval výskum. Ale prispieva to k názoru, že aj zosnulá darkyňa môže dať svoju maternicu a tá bude fungovať prekvapivo dobre," povedal Falcone.
Budúcnosť a etické otázky
Cesta k ozajstnému úspechu podľa jeho slov môže byť ešte poriadne dlhá. „Clevelandská klinika má za sebou bohatú históriu v inovačných spôsoboch transplantácií a veľmi radi preskúmame realizovateľnosť tohto nápadu,“ dodal.
Rovnakej problematike sa v Británii venuje špecializovaný tím pod vedením doktora Richarda Smitha. Súhlas však už má, prvé dieťa narodené takýmto spôsobom by mohlo prísť na svet v roku 2017 alebo 2018. Problém však boli financie. Aj jeho tím sa rozhodol pre pokusy na desiatich ženách, no na uskutočnenie transplantácií potreboval vyzbierať pol milióna libier. Smith však nestrácal nádej.
„Celý život som optimista,“ podotkol v rozhovore pre denník Daily Telegraph. „Jasné, vždy je riešením aj možnosť, že plod donosí náhradná matka, no to nijako neznižuje hlbokú túžbu žien, ktoré chcú vlastné deti priviesť na svet samy.“
Ženám, ktoré z rôznych príčin nemôžu mať deti, svitá nová nádej. Aj tým, ktoré trpia Mayerovým- Rokitanského-Küsterovým- Hauserovým syndrómom, teda ich maternica sa nevyvinula správne alebo vôbec, čo im znemožňovalo otehotnieť. Podľa dostupných údajov len vo Veľkej Británii žije viac než päťdesiattisíc žien, ktoré nemajú maternicu alebo nie sú schopné mať deti.
Dá sa predpokladať, že v budúcnosti zájde veda v tomto smere ešte ďalej. Postupne zdoláva jednu technologickú prekážku za druhou. Oveľa väčší problém sú však etické prekážky. Svet eviduje stále dosť odporcov, podľa ktorých by lekári do podobných vecí nemali zasahovať.
Budúcnosťou by však mohol byť aj rast zárodku mimo ľudského tela. Odborne sa mu hovorí ektogenéza a podľa odborníkov by mohol mať svoje výhody. Pomohol by okrem iného znížiť počet mŕtvonarodených detí. Umelá maternica by navyše predstavovala pre rodiaci sa život bezpečnejšie prostredie než tá prírodná, ktorá musí čeliť škodlivým vplyvom ako alkohol a lieky.
Vyriešilo by to vraj aj problém žien, ktoré sa rozhodnú ísť na potrat. Embryá by sa umiestnili do umelej maternice a deti by po pôrode mohli byť hneď adoptované.
Vyzerá to ako vzdialené sci-fi? Vôbec nie. Umelú maternicu dopestovala z buniek odobratým ženám doktorka Helen Hung-Ching Liu z Cornell University už pred štrnástimi rokmi. Bunky získavala zo sliznice maternice a zabezpečila, aby sa rozmnožovali. Ľudský zárodok vo fáze rastu v nej udržala šesť dní, kým jej v pokračovaní experimentu nezabránila legislatíva. Zákony zatiaľ nedovoľujú „vyvíjať“ ľudí čisto v laboratórnych podmienkach.
Liu preto presedlala na myši. Výsledky jej i ďalších experimentov však naznačujú, že k „nepoškvrnenému počatiu“ už ľudstvo nemá ďaleko. Aj keď odhady odborníkov sa v tomto smere líšia. Pohybujú sa v rozmedzí od desať do šesťdesiat rokov.
„O tridsať rokov to bude bežná prax,“ domnieva sa americký futurista Zoltan Istvan. „Potrebnú technológiu budem ovládať už o dvadsať rokov,“ vyhlásil pre odborný časopis Motherboard.
Takýto vývoj by však výrazne zmenil spoločenskú rolu matky a jej puto s dieťaťom. Dokázali by ste nechať svoje dieťa deväť mesiacov v laboratóriu? Ženy by pri tom mohli žiť teoreticky aj bez mužov - ako kedysi v poľskej sci-fi komédii Sexmisia. Napokon, už pred šiestimi rokmi vedci z univerzity v Newcastli vyhlásili, že dokážu vytvoriť ľudské spermie.
