Karel Gott, rodák z Plzne, sa stal legendou česko-slovenskej populárnej hudby, ktorého kariéra presiahla päť desaťročí. Jeho nezameniteľný hlas a charizma z neho urobili miláčika publika nielen doma, ale aj v zahraničí. Od svojich skromných začiatkov až po medzinárodnú slávu, príbeh Karla Gotta je príbehom talentu, tvrdej práce a nezlomnej vášne pre hudbu.
V detstve túžil stať sa „mašinfírom“, neskôr maliarom. Napokon sa cez tramping dostal ku gitare a odtiaľ bol už len krok k inštrumentu, ktorý ho preslávil v bývalom Československu i za hranicami komunistickej zóny - zrodil sa Zlatý hlas Prahy.
Počiatky kariéry a prvé úspechy
Karel Gott sa narodil 14. júla 1939 v Plzni. V rodine podporovala umelecké ambície syna najmä matka. V mladosti chcel byť maliarom a po ukončení školskej dochádzky v Plzni sa v Prahe neúspešne pokúšal o štúdium výtvarného umenia. Keď nebol prijatý, išiel študovať na učilište ČKD v odbore elektromontér. Počas učňovských rokov aj po nástupe do zamestnania v ČKD sa začal amatérsky, neskôr poloprofesionálne, venovať svojej druhej veľkej záľube - spevu.
Začiatok jeho kariéry sa viaže k roku 1958, kedy sa prihlásil do súťaže „Hľadáme nové talenty“. U poroty operný lyrický tenor oproti hlasom z tej doby na plnej čiare prepadol, no vyvolal záujem publika. Pre neprestávajúce ohlasy ľudí sa porota rozhodla, že dá nakoniec angažmán Karlovi Gottovi v jednej kaviarni v Prahe. Rok 1962 priniesol spevákove prvé miesto v súťaži Hledáme písničku pro všední den a prvú tzv. „Od 70.“ Súčasne sa začala rozvíjať jeho televízna kariéra.
V roku 1960 sa tiež poprvé objavil v televizi, v programe věnovaném patnáctému výročí osvobození Československa Rudou armádou vystoupil jako zpěvák s jazz bandem s coververzemi amerických bluesových písní Blues in the Night a Careless Love. Zpočátku u publika budil smíšené a kontroverzní pocity, způsobené jeho projevem, který se zcela vymykal zažitým trendům ze začátků 60. a celých 50. let v Československu.
Vzostup k sláve a medzinárodné úspechy
V roku 1965, po odchodu zo Semaforu, založil so svojimi novými spolupracovníkmi, bratmi Štaidlovými, vlastnú divadelnú scénu Apollo a stal sa jej hlavnou hviezdou až do roku 1967, kedy bolo divadlo rozpustené. Od tej doby ho na všetkých koncertoch sprevádzal novo založený Orchestr Ladislava Štaidla.
Na festivale Bratislavská lýra získal v roku 1966 zlatú Bratislavskú lýru za pieseň „Mám rozprávkový dom“. V tomto roku sa šéf nahrávacej spoločnosti Polydor na služobnej ceste v Bratislave dopočul o Karlovi Gottovi a okamžite ho pozval do Západného Berlína na natočenie prvej singlovej platne.
Spolu s Ladislavom Štaidlom v roku 1967 odleteli na 7-mesačné angažmán do Las Vegas v Spojených štátoch amerických. Tu spieval v rámci československej estrády Europa ’68 v kasíne New Frontier.
V roku 1968 reprezentoval Rakúsko na medzinárodnej prestížnej hudobnej súťaži Eurovision Song Contest s piesňou „Tausend Fenster“. Skončil trinásty a vďaka účasti na tejto súťaži sa dostal do povedomia v mnohých krajinách a stal sa obľúbeným v Nemecku, Rakúsku, Švýcarsku a nastartovala sa jeho zahraničná kariéra.
Dňa 18. mája 1968 odvysielala západonemecká televízia ARD svoju pravidelnú sobotnú show «Einer wird gewinnen», na ktorej Karel Gott vystúpil pred miliónmi televíznych divákov s piesňou „Weißt du wohin“.
V roku 1968 mu tiež Karel Svoboda zložil hudbu pre „Karneval v Riu“, jeho najúspešnejšiu pieseň „Lady Carneval“, ktorá bola následne preložená do trinástich jazykov. „Lady Carneval“ spieval Gott vo viac ako 60 štátoch sveta.
Zlatá éra: 70. a 80. roky
Po celú dekádu sedemdesiatych rokov si v Československu udržiaval bezkonkurenčnú pozíciu ako v rebríčkoch popularity (Zlatý slávik), tak v predajnosti zvukových nosičov. Z domácich autorov dodával Karlu Gottovi úspešné piesne nadalej predovšetkým Karel Svoboda a Ladislav Štaidl.
Počínajúc rokom 1974 sa na niekoľko rokov stalo tradíciou, že jeho novinkové albumy u Supraphonu boli pomenované iba letopočtom. Ešte viac albumov mu vychádzalo v nemecky hovoriacich krajinách, u firmy Polydor len v roku 1976 vydal šesť LP platní. Jeho nemecká produkcia okrem noviniek zahrňovala rôzne žánre od klasiky cez operetné melódie až k prevažujúcej ľudovej tvorbe vychádzajúcej často z českého prostredia.
Na západonemeckom trhu si udržiaval výnimočné postavenie medzi zahraničnými interpretmi, v predajnosti platní predstihol napríklad skupiny Bee Gees a ABBA. Počet zlatých platní za predané albumy v Nemecku prevyšoval rovnaké ocenenia v Československu.
Komerčne najúspešnejšou platňou v kariére Karla Gotta bolo v ruštine naspievané album Карел Готт (1977), ktorého sa v Sovietskom zväze predalo vyše 4,5 milióna kusov. Téhož roku bol v Sovietskom zväze vyhlásený ako najpopulárnejší zahraničný spevák.
Okrem Československa a Nemecka vystupoval vo všetkých európskych krajinách, vlastné televízne programy mal v Rakúsku, Holandsku alebo Sovietskom zväze, hosťom televíznych programov bol tiež v Belgicku, Švajčiarsku alebo Španielsku. Každoročne absolvoval turné po Československu a Nemecku, koncertné šnúry mal tiež v Rakúsku, Taliansku a Poľsku.
V Nemecku bol hlavnou hviezdou večera v rámci medzinárodného programu na Letných olympijských hrách v Mníchove (1972) alebo pri slávnostnom otvorení Paláca republiky v Berlíne (1976). V Paláci republiky neskôr často vystupoval vo východonemeckej televíznej show Ein Kessel Buntes.
Počas 80. rokov vystupoval Karel Gott nielen v Československu, ale tiež v Sovietskom zväze, rovnako ako inde v Európe, zvlášť v Nemecku, v zámorí i v Ázii. Svoj repertoár rozšíril od popu cez „ľudovky“ až po upravené skladby klasickej hudby.
V polovici 80. rokov jeho popularita v Československu i v zahraničí dosiahla vrcholu. V roku 1985 získal vtedajšie najvyššie možné ocenenie národný umelec - ako prvý spevák pop music v histórii.
90. roky a neskoršia kariéra
V roku 1990 sa Gott rozhodol ukončiť svoju kariéru. Ako rozlúčku usporiadal mamutie turné po športových halách v Československu a Nemecku. Napriek tomu úspech turné ho donútil rozhodnutie prehodnotiť.
V roku 1991 absolvoval turné po SRN, Rakúsku, Belgicku, USA, na Malorke a Kanárskych ostrovoch, domáce turné po Československu a bol uvedený do Siene slávy hudobných cien Anděl a v roku 1992 sa jeho album Když muž se ženou snídá stal najpredávanejšou platňou roka.
Počas 90. rokov sa začal viac venovať maľovaniu. Obrazy vystavoval v Česku i v zahraničí. Spolu s Františkom Janečkom založil v januári 1993 agentúru GOJA, ktorá nahradila Supraphon vo vydávaní albumov a stála aj za jeho koncertmi.
V máji 1993 oznámil na tlačovej konferencii založenie Nadácie Karla Gotta Interpo. Jej cieľom bolo pomáhať deťom policajtov, ktorí prišli o život pri výkone služby.
V obnovenej ankete Český slávik, nadväzujúcej na československého Zlatého slávika, obsadil v roku 1996 s veľkým náskokom opäť prvé miesto, ktoré si (okrem rokov 1998 a 2012) udržal až do roku 2017.
V roku 1997 sa jeho spoločné album s Luciou Bílou s názvom Duety stalo najpredávanejším albumom roka.
Osobný život a dedičstvo
Karel Gott bol ženatý s Ivanou Macháčkovou, s ktorou mal dve dcéry, Charlottu Ellu a Nelly Sofiu. Celkovo mal štyri dcéry z rôznych vzťahov.
V novembri 2015 mu bol diagnostikovaný lymfóm. Dňa 18. marca 2016 ale médiá oznámili, že Karel Gott nad onkologickým ochorením definitívne zvíťazil. Neskôr sa mu onkologické ochorenie opäť vrátilo, spevák zomrel na následky akútnej leukémie krátko pred polnocou 1. októbra 2019 vo veku 80 rokov.
Jeho smrť zasiahla celý národ a jeho odkaz žije ďalej prostredníctvom jeho nespočetných hitov a nahrávok.
Ocenenia
Počas svojej viac než 50-ročnej kariéry Gott 42x zvíťazil v ankete Zlatý slávik (resp. od roku 1996 Český slavík). Okrem toho Karel Gott vyhral celkom 31x anketu TýTý a 9x sa stal Absolútnym víťazom tejto ankety. Celkovo získal viac ako 120 televíznych ocenení, 8 zlatých platní, 1 diamantovú platňu a opakovaně sa umiestňoval na prvých priečkach hitparád a predaja dosiek. Patrí medzi päť najpredávanejších interpretov v histórii nemeckej hudby.
Karel je Gott - (dokument 2019) 1.část
