Betlehem, čo v hebrejčine znamená „dom chleba“, je mestom, ktoré sa navždy zapísalo do dejín ľudstva ako miesto narodenia Ježiša Krista. Toto skromné mestečko, známe aj ako Dávidovo mesto, z ktorého rodokmeňa bol prorokovaný príchod Mesiáša, sa stalo svedkom jednej z najvýznamnejších udalostí - vtelenia Božieho Syna.
Príbeh o narodení Ježiša Krista, ako ho opisujú evanjelisti Matúš a Lukáš, nás zavedie do skromných podmienok, ktoré sú v ostrom kontraste s očakávaniami sveta. Matka Mária, v požehnanom stave, a svätý Jozef, cestovali do Betlehema, aby sa zapísali do sčítacích zoznamov, ktoré nariadil rímsky cisár Augustus. Ich cesta, dlhá približne 100 až 140 km, ich viedla do mesta, kde sa naplnili proroctvá.
Cesta do Betlehema a hľadanie nocľahu
Podľa biblického rozprávania, keď prišli do Betlehema, „v nocľahárni pre nich nebolo miesto“. Grécke slovo pre „nocľaháreň“ mohlo znamenať akékoľvek dočasné ubytovanie, vrátane hosťovskej izby. Fráza „nebolo miesto“ môže naznačovať, že boli odmietnutí, alebo že žiadne dostupné miesto nemalo vhodnú miestnosť na pôrod dieťaťa. Vzhľadom na to, že Mária bola v pokročilom štádiu tehotenstva, potrebovala súkromie, ktoré jej vzhľadom na množstvo ľudí v meste aspoň čiastočne mohol poskytnúť príbytok určený pre zvieratá.
Narodenie v maštali a uloženie do jasieľ
„No room“ (nebolo miesto) v Lukášovom evanjeliu (2:7) v preklade Josepha Smitha je uvedené ako „inns“ (nocľahárne), čo naznačuje, že sa nemohli ubytovať v žiadnom z nich. Preto sa Mária „uložila [Ježiška] v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto“. Jasle sú vyvýšené boxy alebo žľaby, ktoré obsahujú potravu pre zvieratá. V starovekom Judsku boli väčšinou vyrobené z kameňa. Matky zvykli zavinovať novorodencov (baliť ich do prikrývky alebo látky) už tisíce rokov, čo ich upokojovalo a utešovalo po šoku z opustenia maternice.
Evanjelista Lukáš opisuje túto intímnu chvíľu zdržanlivým spôsobom: „Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ“ (Lk 2, 6 - 7). Napriek tomu, že ide o Božieho Syna, ktorý sa počal zázračne, evanjelista sa vyhýba fantazijným predstavám. Výraz „zavinula ho do plienok“ odhaľuje materinskú jemnosť, ktorá je typická pre každú matku. Mária je skutočnou matkou Ježiša Krista so všetkými nádhernými vlastnosťami, ktoré k materstvu patria.
Symbolika jasieľ a hlbší význam
Cirkevní otcovia interpretovali jasle ako miesto, kde zvieratá nachádzajú svoj pokrm. Teraz však v jasliach leží ten, ktorý sám seba označil za „chlieb prichádzajúci z neba“ - za pravý pokrm, ktorý človek potrebuje na svoje bytie. Jasle sa tak stávajú odkazom na Boží stôl, ku ktorému je človek pozvaný, aby z neho prijal Boží chlieb. Táto symbolika poukazuje na eucharistické pozadie betlehemskej scény.
Matúšovo evanjelium otvára verš, ktorý je zhrnutím celého diela: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho“ (Mt 1, 1). Matúš chce predstaviť Ježiša ako nový začiatok ľudských dejín a prostredníctvom biblických citácií ukazuje, že narodené dieťa je Mesiášom predpovedaným starozákonnými prorokmi. Evanjelista Lukáš uvádza štyri miesta spojené s narodením: Betlehem, maštaľ, jasle a pole pastierov. Prvé evanjelium ohlásili anjeli obyčajným pastierom, nie následníkovi trónu v paláci. Tento obraz ukazuje, že akýkoľvek obraz triumfálneho mesiáša nemá v evanjeliách miesto.
Tradícia jasličiek a ich vývoj
Tradícia betlehemských jasličiek má hlboké korene. Už v 4. storočí sa nad jaskyňou narodenia Pána postavila bazilika. V 13. storočí svätý František z Assisi, fascinovaný pokorou Pána, vytvoril prvú živú betlehemskú scénu v Grecciu, kde boli prítomné aj zvieratá ako vôl a osol. Táto tradícia sa rýchlo rozšírila po Európe.
Betlehemy sa postupne obohacovali o ďalšie postavy z evanjelií, ako sú pastieri a mudrci. V 18. storočí sa betlehemy začali stavať aj v domácnostiach a od konca 19. storočia sa jasličky stali ústredným motívom vidieckych domácností počas Vianoc.
V súčasnosti sa betlehemy vyrábajú z rôznych materiálov - dreva, keramiky, papiera, a tradícia živých betlehemov a hraných scénok pretrváva na mnohých miestach.
Ako zostaviť jasličku
Ježišovo narodenie - prejav Božej lásky
Ježišovo historické narodenie pripomína lásku Boha k ľudstvu. Boh sa nerozhodol pre alternatívne riešenia, ale stal sa človekom. Vianoce sú oslavou Boha, ktorý sa kvôli nám stáva najslabším ľudským dieťaťom, odkázaným na starostlivosť ľudí. Je to vyvrcholenie Božieho záujmu o človeka, dar a tajomstvo. Svätý všemohúci Boh sa rozhodol vstúpiť do komunikácie s hriešnym, smrteľným človekom. To je dôvod, prečo Cirkev slávi Vianoce tak osobitne, slávnostne a radostne.
Symbolika narodenia v jasliach pripomína, že Boh si nevyberá mocných a bohatých, ale tých, ktorí sú pokorní a chudobní. Je to výzva pre nás, aby sme sa v tomto čase Vianoc zamysleli nad hĺbkou Božej lásky a pokory, ktorá sa prejavila v skromných jasliach.