Túžite vychovať dobrého človeka? Vychovať z dieťaťa dobrého človeka je na prvý pohľad ľahká úloha - stačí mu predsa ísť príkladom. No čím viac nám na tom záleží a vedome na tom pracujeme, tým väčšie nástrahy objavujeme. Ktosi múdry raz povedal, že úlohou rodičov nie je pripraviť deťom cestu, ale pripraviť ich na cestu. Na cestu životom, samozrejme.
Chcete byť rodičmi, ktorí vychovajú sebavedomého človeka, ktorý sa v živote nestratí a bude sa mať dobre? Alebo mu chcete pribaliť „do batôžka“ viac - okrem vzdelania a odhodlania napĺňať svoje sny aj srdce na správnom mieste a snahu pomáhať spoločnému dobru?
Každý z nás môže mať trochu iný pohľad na to, ktoré hodnoty sú najdôležitejšie, v základoch sa však názorovo väčšinou stretneme. „Mám pocit, že v dnešnej rýchlej, na výkon orientovanej spoločnosti miznú hodnoty, ktoré sú základom zdravých medziľudských vzťahov a psychickej pohody - nielen detí, ale aj nás dospelých. Čoraz častejšie zabúdame deťom vštepovať súcit, empatiu, trpezlivosť, schopnosť spolupracovať či žiť v prítomnom okamihu. Vytráca sa aj rešpekt k inakosti - či už ide o názor, pôvod, výzor, alebo schopnosti. V prostredí, ktoré je nastavené na porovnávanie a hodnotenie, je veľmi ťažké rozvíjať úctu k rôznorodosti.
Psychologička ozrejmuje aj dôvod, pre ktorý sa spomínané hodnoty vytrácajú. Ak máte doma dvoj- a viacročného objaviteľa či objaviteľku sveta, vezmite si ich posolstvo k srdcu: „Niektoré z týchto hodnôt sa formujú v tichu a priestore, ktorý deťom často nedávame - bojíme sa nudy, lebo máme pocit, že deti by mali neustále napredovať. Ale napríklad spomínaná nuda je kľúčová pre tvorivosť.
Starším deťom sa princíp hodnôt, ktoré v nich chceme zakoreniť, dá vysvetliť. U mladších na to treba ísť inak. „Deti sa učia predovšetkým cez vzťah, zážitok a pozorovanie. Keď ešte nemá veľký zmysel rozprávať im, čo je správne, má obrovský zmysel, keď to s nami zažijú. Rodič alebo pedagóg sú pre dieťa najväčšími vzormi.
Emócie vstupujú do života dieťaťa približne po prvom roku. Keď mu pomáhame spracovať ich, porozumieť im, pracujeme na vytváraní krásnych hodnôt, akou je empatia: „Veľmi dôležité je, ako rozprávame o emóciách - svojich i emóciách iných. Keď s dieťaťom hovoríme ‚Pozri, ten chlapček spadol. Ako sa asi cíti?‘, pomáhame mu rozvíjať empatiu.
Ako vytvoríte deťom podmienky na maximálny rozvoj ich potenciálu? Niekoho to možno prekvapí, no dôležitá nie je len sebadôvera, ale aj pocit spolupatričnosti. Deti potrebujú vedieť, že na nich záleží a ich pomoc má význam. „Nemusia hneď zachraňovať svet - úplne stačí, keď môžu pomôcť s obedom, odniesť niečo súrodencovi alebo nakresliť obrázok pre starú mamu.
Netreba zabúdať ani na dôležité potreby, ktorými sú - aj pre dieťa, čo už vyrástlo z plienok a pomaly sa chystá do prvého kolektívu - pocit bezpečia, prijatie a láska. Po primárnych fyziologických potrebách ide o hlavné aspekty, vďaka ktorým môže malý človek naplno rozvíjať svoj potenciál. „Len dieťa, ktoré sa cíti pochopené, rešpektované a v bezpečí, má priestor vnímať aj potreby iných. Vzťah je vždy základ.
So vštepovaním hodnôt úzko súvisí nastavovanie hraníc. Pokiaľ to dokážeme urobiť láskavo, zistíme, že hranice nie sú nepriateľom, ale dodávajú deťom istotu a učia ich rešpektu a sebaúcte.
Profesor Ivan Štúr a jeho odkaz
Výchova detí je komplexná a neustále sa vyvíjajúca téma, ktorá zamestnáva rodičov, psychológov a pedagógov. Existuje mnoho prístupov a názorov na to, ako by mala správna výchova vyzerať. Jednou z myšlienok, ktorá rezonuje v spoločnosti, je citát psychológa Ivana Štúra: "Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá."
Profesor Ivan Štúr, praprasynovec Ľudovíta Štúra, bol významný slovenský psychológ, ktorý sa venoval výchovným problémom v rodinách. Počas svojej dlhoročnej praxe nadobudol bohaté skúsenosti a jeho názory na výchovu sú stále aktuálne. Štúr bol zástancom individuálneho prístupu ku každému dieťaťu a zdôrazňoval dôležitosť lásky, porozumenia a ocenenia. Bol odporcom psychológie založenej na testoch a dotazníkoch a namiesto toho sa snažil vnášať život do psychológie.
Jeho kniha "Kto chce žiť, nech sa kýve" predstavuje rozhovory o jeho názoroch na výchovu, život, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. V knihe zdôrazňuje, že každé dieťa má tri základné potreby: pozornosť (lásku), porozumenie a ocenenie.
"Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá" - čo to znamená?
Tento citát neznamená, že by sme mali na výchovu úplne rezignovať. Skôr poukazuje na to, že najdôležitejšie je ísť deťom príkladom a vytvárať pre ne harmonické prostredie. Deti sa učia pozorovaním a napodobňovaním, preto je dôležité, aby videli rodičov, ktorí žijú plnohodnotný a zmysluplný život. Ak sú rodičia spokojní, vyrovnaní a žijú v súlade so svojimi hodnotami, je pravdepodobné, že aj deti budú šťastné a úspešné.
Mgr. Lýdia Adamcová, detská psychologička s dlhoročnou praxou, vysvetľuje, že Štúr svojím vyjadrením vystihol podstatu výchovy. Problémom je ale každodenný život s bežnými problémami a popritom ho žiť krásne a šťastne. Rodičia sú len ľudia prežívajúci stresy, bývajú preťažení a unavení. Patrí to ale k životu a výchova sa deje aj vtedy. Deti majú vidieť aj druhú stranu života, samozrejme v únosnej miere. Základom je ale rodina, v ktorej deti cítia súdržnosť rodičov a je dobré, ak cítia aj širšie rodinné pole - starých rodičov.
Ako aplikovať Štúrovu myšlienku v praxi?
- Žite plnohodnotný život: Venujte sa svojim záľubám, rozvíjajte svoje záujmy a starajte sa o svoje fyzické a duševné zdravie.
- Buďte dobrým príkladom: Správajte sa k druhým s úctou, buďte čestní a spravodliví.
- Vytvárajte harmonické prostredie: Starajte sa o vzťahy v rodine, prejavujte lásku a porozumenie.
- Rozprávajte sa s deťmi: Zaujímajte sa o ich názory, počúvajte ich a odpovedajte na ich otázky.
- Podporujte ich dobré vlastnosti: Pomáhajte im rozvíjať ich talent a silné stránky.
- Poučte sa z ťažkostí: Ukážte deťom, že aj chyby sú súčasťou života a že sa z nich môžeme poučiť.
- Majte zmysel pre humor: Smiech a radosť sú dôležité pre zdravý vývoj dieťaťa.
Čoho sa vyvarovať?
- Prílišná kontrola: Dajte deťom priestor na to, aby sa mohli slobodne rozvíjať a robiť vlastné rozhodnutia.
- Negatívne hodnotenie: Kritizujte správanie, nie osobnosť dieťaťa.
- Porovnávanie s ostatnými: Každé dieťa je jedinečné a má svoje vlastné tempo vývoja.
- Potláčanie emócií: Učte deti, ako zdravo prejavovať svoje emócie.
- Nedostatok času: Venujte deťom dostatok času a pozornosti.
Výchova dobrého človeka je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, lásku a predovšetkým osobný príklad.
Dôležitosť rodičovskej lásky a podpory
Detská psychologička Mgr. Lýdia Adamcová zdôrazňuje, že dieťa od momentu svojho počatia nevnímalo mamu a otca, cítilo iba „to“ krásne a nežné medzi nimi. To sú jeho prvé dotyky s rodičovskou láskou a nehou, a práve to mu dáva silu a istotu žiť. Potrebuje "TO krásne" celý svoj život a vie to potom dávať aj ďalej. "TO krásne" čo priťahuje rodičov k sebe, priťahuje aj ich deti. To je totiž „to“, čo dávno poznajú, pretože sa v tomto poli lásky a nehy vyvíjala každá bunka ich tela.
Výchova v pravde
Mgr. Lýdia Adamcová uvádza princíp výchovy v pravde. Dieťa si vo svojom vnútornom svete nesie od nás naše schopnosti, emócie, tajomstvá, ale vo vonkajšom svete vidí iné správanie rodičov. Svojim vnútorným radarom registruje rozdiel. Začne vám prejavovať to, čo ono cíti vo svojom vnútri, akoby zrkadlilo váš potlačený vnútorný svet. Rodičia ale vidia iba problémy dieťaťa - je drzé, agresívne, nepokojné, smutné, lenivé, a treba s ním niečo robiť, zmeniť ho, liečiť ho. S kým je ale potrebné pracovať? Je potrebné liečiť strom, nie jablko po jablku.
Chyby vo výchove a ako sa im vyhnúť
Rodičia nemajú doriešené svoje citové problémy, ktoré potom spontánne ovplyvňujú výchovné postoje k deťom. A v rodine potom vznikajú výchovné problémy. Chyby patria k životu, k výchove a treba sa vedieť iba poučiť. Predovšetkým sú to zle pochopené ženské a mužské výchovne úlohy v tom zmysle, že otec vyhlási - "ja budem zarábať a ty budeš vychovávať naše deti." Matka dokáže deti vychovať, ale nedokáže zo svojho syna sformovať muža, a svoju dcéru nenaučí ako vnímať a reagovať na mužské postoje a na mužský svet. Miesto toho, aby sa tieto role dopĺňali, necháva sa výchova detí na matku. Matky, zaujaté bremenom výchovy, zabúdajú potom na partnerský vzťah. Deficitný partnerský vzťah oslabuje a zneisťuje deti, ktoré necítia tú pradávnu silu prameniacu z intimity. Zabúda sa aj na generačné väzby, tieto sa pretŕhajú a mladé rodiny akoby strácali svoje korene. Vo svete detí majú starí rodičia nezastupiteľné miesto. Vyčerpaní rodičia nevedia požiadať o pomoc starých rodičov a nahrádza ich televízia, mobily a počítačové hry. Strata generačných koreňov znamená prerušenie toku života, ktorý je ako rieka so svojimi prítokmi a mladí sa rozhodnú urobiť svoj "potôčik".
Zvládanie problémov vo výchove
Ak majú rodičia pocit, že výchovu svojho dieťaťa nezvládajú, je dôležité vyhľadať pomoc odborníka. Problémové správanie dieťaťa má svoj hlboký význam. Deti citlivo reagujú na nedoriešené problémy rodičov z ich detstva.
Kedy začať s výchovou?
Od najmenšieho veku, a to aj vtedy, ak spinká. Dieťa a jeho mozog spracováva všetko vedome aj nevedome. Je ako špongia, ktorá nasáva všetko zo svojho okolia. Vo vývoji dieťaťa sú obdobia, pre ktoré je typické určité správanie - obdobie vzdoru a obdobie puberty. Vtedy je dobré rešpektovať určité správanie dieťaťa, nedramatizovať ho, a možno zostať nad vecou.
Nechať dieťa vyplakať?
Nemá to zmysel. Existuje viacero vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste vychovali láskavé a zároveň psychicky odolné deti. Viacerí odborníci sa zhodujú v určitých veciach, ktoré správne fungujú vo výchove. Mnohé z dobrých rád sú zhromaždené vo viacerých knihách alebo na internete. V dnešnej uponáhľanej dobe je pre niektorých rodičov dobrou pomôckou práve to, keď môžu mať informácie zhromaždené na jednom mieste. Možno práve v tomto článku nájdete tie veci, ktoré práve vám pomôžu pri výchove vašich detí.
5 rodičovských tipov na výchovu odolných a sebestačných detí | Tameka Montgomery | TED
Aktivity na podporu rozvoja hodnôt
Lektorky projektu Baby Balance, Lucia Kopecká a Simona Jarošová, pripravili tipy na aktivity, vďaka ktorým môžete prirodzene a hravou formou učiť seba i svoje deti a zakoreňovať v nich základné piliere zdvorilosti a dobrého správania - vždy sa pozdraviť, poďakovať, poprosiť, ospravedlniť sa či podať pomocnú ruku. Aj takto podporíte rozvoj hodnôt, bez ktorých sa dobrý človek v živote nezaobíde.
Pre najmenších (a ich starších súrodencov)
- Hra „Prosím si“ a „Ďakujem“: Možno vás to prekvapí, no už od 9 mesiacov má pre dieťatko význam hra „prosím si“ a „ďakujem“. Je to aktivita zameraná na rozvoj reči, cielenú spoluprácu i plnohodnotne strávený čas. Dá sa realizovať s akýmkoľvek predmetom vhodným do detských rúk, napríklad s plastovými miskami. Podajte dieťatku misku so slovami „Páči/Nech sa páči“. Dieťatko si ju vezme, poobzerá si ju. Následne si ju vypýtame naspäť so slovami „Prosím si“ a čakáme na reakciu. Ak nám dieťatko misku nedá, pomaly si ju vezmeme z jeho ručičky a poďakujeme. Takto už od veľmi nízkeho veku učíme deti základné komunikačné nástroje dôležité pre sociálny svet. Ak máte dve deti, do hry zapojte bábätko i staršieho súrodenca vo veku budúceho škôlkara či malého predškoláka.
- Hranie rolí: Tieto hry sú rôzne - od napodobňovania, keď sa dievčatko či chlapček hrajú s bábikami a dostávajú sa tak do roly matky alebo otca, po hry fantazijné, rozprávkové či situačné. Vyberte sa s deťmi do rozprávky. Rozprávkový svet je bezpečný, preto tam deti tak často unikajú. Má v sebe jednoduché pravidlá - sú tam dobrí a zlí. Nechajte deti, nech si vyberú, či chcú byť princeznou, ježibabou, vílou, kráľom, rytierom alebo zlodejom, a ponorte sa s nimi do príbehu. Alebo s deťmi skúste hru, v ktorej využijete situáciu, čo ste zažili (nákup v obchode, posedenie v kaviarni, pomoc niekomu atď.). Ako sa zahrať na kaviareň? Nechajte syna či dcérku, nech si vyberie, či chce byť baristom, servírkou alebo hosťom, ktorého treba obslúžiť.
- Vďačnosť: Ak sa má z dieťaťa stať osobnosť, dôležitá je aj vďačnosť. Krásnou aktivitou, ktorú môžete praktizovať s detičkami napríklad večer v posteli, je hra „Za čo som vďačný“ alebo „Čo sa mi cez deň páčilo“. Deti vedia byť vďačné za maličkosti, za momenty, za ľudí a treba ich v tom podporovať - najmä v časoch, keď sa do popredia dostáva opak vďačnosti, tzn.
Empatiu a láskavosť je ideálne budovať nielen k ľuďom, ale aj k prírode. Veďte svoje malé deti k tomu, že kvietky sa netrhajú, že odpadky sa hádžu len do koša, že zvieratká v lese potrebujú pokoj a ticho alebo že domácich miláčikov neťaháme za chvost. Môžete spolu zhotoviť vtáčiu búdku alebo hmyzí domček, môžete sadiť kvety či zeleninu a spoločne sa o ne starať, prípadne si vytvorte vlastnú triedičku odpadu. Aj tu zafunguje hranie rolí, počas ktorého sa deti môžu vcítiť do potrieb rôznych zvierat.
Základné princípy výchovy
Ako rodič pravdepodobne viete, že výučba zodpovedného správania u detí je jednou z najdôležitejších úloh, ktorú môžete urobiť a zároveň jednou z vašich najväčších výziev. Ako, teda vychovať deti tak, aby boli nezávislé a schopné postarať sa o seba? Ako môžu rodičia deťom vštepiť vysoký pocit sebaúcty? Deti sa cítia milované, keď vedia, že majú hodnotu a keď sa cítia ocenené a milované za to, kým sú.
Deti sa cítia schopné, keď vedia, sú kompetentné. Ako aj to, že majú pocit kontroly nad svojím životom, veria, že dokážu zvládnuť výzvy.
Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, koľkokrát ste v daný deň na deti reagovali negatívne alebo im niečo vyčítali? Môže sa stať, že vaše deti kritizujete oveľa častejšie, ako ich chválili. Každý deň sa pokúste nájsť niečo, čím by ste mohli vaše deti pochváliť.
Disciplína je dôležitá v každej domácnosti. Domáci poriadok pomôže deťom pochopiť vaše očakávania a rozvíjať ich samostatnosť a sebakontrolu. Častou chybou rodičov býva, že nedodržiavajú dôsledky nastavených hraníc. Dôležité je však strážiť dodržiavanie hraníc - deti neraz skúšajú dodržiavanie hraníc - nemajú ako vedieť, čo je “povolené”, čo nie a prečo. Ešte nerozumejú úplne všetkých dôsledkom a následkom. Jednoducho potrebujú nájsť spôsoby, ako sa v živote orientovať.
Pre rodičov a deti v niektorých rodinách je ťažké stretnúť sa pri rodinnej večeri, nieto ešte tráviť spolu kvalitný čas. Pokúste sa ráno vstať o 10 minút skôr, aby ste sa mohli s dieťaťom naraňajkovať alebo nechajte riad v umývadle a po večeri sa choďte spolu poprechádzať. Mnoho rodičov považuje za veľmi prínosné, keď spoločne trávia kvalitný čas. To neznamená, že by ste sa mali venovať len deťom. Ak ste pracujúci rodič, necíťte vinu.
Už malé deti zvyknú sledovať rodičov a kopírovať ich správanie, pretože sledovaním sa dozvedia veľa informácií o tom, ako konať. Čím sú mladšie, tým viac podnetov si od vás budú brať. Pre t, predtým ako sa pred dieťaťom nahneváte, zanadávate alebo zakričíte premýšľajte o tomto: “Chcete, aby sa vaše dieťa takto správalo, keď je nahnevané?” Majte na pamäti, že vás vaše deti neustále sledujú. Choďte im príkladom a ukážte im správanie, ktoré chcete v neskoršom veku na nich vidieť vy: rešpekt, priateľskosť, čestnosť, láskavosť, úctu, zodpovednosť.
Komunikácia a porozumenie
Poďakujte a dávajte komplimenty. Nemôžete čakať, že deti urobia všetko jednoducho, preto, lebo vy, ako rodičia „to poviete". Aj deti chcú, potrebujú a zaslúžia si vysvetlenia. Objasnite im vaše očakávania. Ak je problém, popíšte ho, vyjadrite vaše pocity a povzbuďte dieťa, aby s vami pracovalo na ich vyriešení. Buďte otvorení aj návrhom vášho dieťaťa. Taktiež im vytvorte priestor, aby mohli vyjadriť svoje emócie. Aby si dieťa vedelo poradiť so svojimi emóciami, musí vedieť, že existuje miesto, kde sa môžu vyplakať a človek, na ktorého sa kedykoľvek môžu obrátiť, spoľahnúť a ktorý ich vypočuje. Komunikácia je dôležitá a kľúčom k úspechu, spokojnosti a dobrým vzťahom.
Nechajte vaše dieťa objavovať veci. Využívanie ich vlastných myslí a schopností na riešenie problémov a splnenie úloh je dôležité. Dajte im priestor, keď to potrebujú. Jedného dňa z vašich detí vyrastú zdraví dospelí jedinci. A, keď to urobia, mali by mať základné životné zručnosti, ktoré zahŕňajú napríklad varenie, pranie bielizne či schopnosti spravovať peniaze.
Ak sa často cítite sklamaní správaním vášho dieťaťa, možno máte nereálne očakávania. Prostredie detí má vplyv na ich správanie, čo fungovalo včera, nemusí fungovať dnes. Rastúce deti majú tendenciu menej sa pozerať na vás, ako na svoj vzor, zato viac na svojich rovesníkov. Pokračujte v poskytovaní poradenstva, povzbudenia a vhodnej disciplíny, no zároveň umožnite svojmu dospievajúcemu dieťaťu získať samostatnosť.
Tak ako vy, aj vaše dieťa bude robiť chyby. Takto sa všetci učíme. Prejavte dôveru v ich schopnosti a, aj keď urobia chybu, nekritizujte ich. Ako rodič by ste taktiež mali poznať vaše vlastné potreby a hranice. Ako vodca rodiny máte aj vy silné a slabé stránky. Snažte sa mať reálne očakávania aj na seba, svojho manžela / manželku a svoje deti. A skúste z rodičovstva urobiť zvládnuteľnú prácu. Namiesto toho, aby ste sa snažili venovať všetkému naraz, zamerajte sa na oblasti, ktoré si vyžadujú najväčšiu pozornosť. Tým, že sa zamierate na seba a svoje potreby z vás neurobí sebeckých rodičov. Znamená to jednoducho, ani vy nie ste dokonalý, robíte chyby, potrebujete oddych a, že vám záleží na vašom vlastnom blahu. A to je ďalšia dôležitá hodnota, ktorú musíte vaše deťom naučiť.
Nevhodné rodičovské modely správania
Väčšina rodičov túži vychovať vnútorne silné, zodpovedné a vyrovnané deti. Neznamená to vychovať nezlomných “malých dospelých” bez emócií, ktorí nezaplačú, nedávajú najavo bolesť či hnev. Znamená to láskavým spôsobom naučiť deti čeliť výzvam, nepoddať sa ťažkostiam a dôverovať sebe aj druhým. Musíme sa najmä vyhnúť nevhodným rodičovským modelom správania, ktoré tento náš cieľ môžu kaziť.
- Nerobte z dieťaťa centrum vesmíru: V snahe dať dieťaťu len to najlepšie sa môžete dopustiť nemilej chyby. Tá narúša jeho vnímanie vlastnej hodnoty, ako aj hodnoty druhých ľudí. Ak sa váš život dokonale točí len okolo dieťaťa a nejde už o novorodenca či dojča, niekde ste urobili chybu. Dieťa vyrastá s vedomím, že ostatní sú povinní obiehať okolo neho ako družice a náraz na realitu môže byť veľmi tvrdý. Namiesto toho naučte svoje dieťa, že aj ono dokáže svetu niečo ponúknuť. Ukazujte mu, v čom môže byť užitočné druhým, ako môže podľa svojich schopností riešiť bežné problémy. Diskutujte s ním o tom, čo dokáže v danom probléme urobiť, aby došlo k riešeniu.
- Nenechajte dieťa, aby robilo zo seba obeť: Prehra neznamená, že sa zrútil svet. Odmietnutie, zlyhanie či neférové správanie od druhých sú pre dieťa ťažkou, no dôležitou súčasťou života. Rodič môže svojimi nepriaznivými reakciami v týchto citlivých situáciách veľa pokaziť. Napríklad obviňovaním (dieťaťa alebo druhých), negativizmom (to sa dalo čakať..., ty máš smolu...) a podobnými, veľmi škodlivými vzorcami myslenia. V skutočnosti sú tieto situácie veľkou príležitosťou naučiť naše deti dôležitej lekcii: pozitívnemu nadhľadu na vec. Naučte deti neposudzovať úmysly druhých, neobviňovať, pretože to nikdy nikam nevedie. Učte ich hľadať v negatívnych situáciách pozitíva, hľadať, kam ich neúspech môže posunúť. Učte ich vidieť aj za najbližší roh. Prejavte dieťaťu porozumenie, no nepodporujte ho v sebaľútosti.
- Nedajte sa viesť strachom: Je úplne prirodzené, že sa o svoje deti bojíme. Málokto je taký kreatívny vo vymýšľaní rôznych nástrah ako rodič. Ak svoje dieťa nikdy nepustíte hrať sa k susedom, lebo by sa mu mohlo niečo stať, nedokážete dvanásťročné dieťa pustiť do školy autobusom, lebo čo ak sa mu niečo stane, žijete v sústavnom a neopodstatnenom strachu. A to je veľmi vyčerpávajúce pre vás a zároveň frustrujúce pre dieťa. Dieťa sa učí, že všetko musí zabezpečiť tak, aby sa nič nestalo. Z praxe však vieme, že to sa nedá. Dieťa sa chce vyhnúť strachu a obavám, ktoré ste naňho nevedomky preniesli. Takýto život ho ochudobňuje o vnútornú sebadôveru, radosť zo života a berie mu dôležitú vnútornú slobodu. Naučte deti, ako sa dá rozumne čeliť bezdôvodným obavám.
- Nenechávajte dieťa diktovať život celej rodine: Dieťa máte viesť vy, nie ono vás. Neznamená to autoritatívnu výchovu bez diskusie, ale citlivé sprevádzanie, ktoré však má pevné mantinely. Ak nezvládnete vymedziť dieťaťu hranice a láskavo na nich trvať, dieťa sa bude zmietať vo vlastných nezrelých vzorcoch správania a bude nešťastné. Dieťa nemá silu ani skúsenosti, aby vedelo rozlišovať, čo mu prospeje. Na to sme my rodičia, aby sme mu ukazovali, čo mu ešte prospeje a čo už nie. Ak dieťaťu vo všetkom ustupujeme, pripravujeme ho o schopnosť odhodiť ego, vnímať aj druhých, učíme ho neakceptovať pravidlá a zákony, vrátane tých najprirodzenejších. Neskôr sa to zákonite odrazí vo vzťahoch, kde nedokáže tolerovať druhých. V práci aj v rodine mu to prinesie len ťažkosti. Nebojte sa konfrontovať dieťa aj s nepríjemnými pocitmi, venujte sa v rozhovoroch aj tomu, čo sa mu nepočúva až tak ľahko. Naučte sa, ako sa vysporiadať so situáciami, ktoré nie sú podľa jeho predstáv. Trvajte na plnení základných povinností, hoci sa dieťaťu nemusia páčiť.
- Nebuďte perfekcionisti: Dieťa má pred sebou ešte dlhú cestu, kým nadobudne psychické, fyzické a sociálne zručnosti na úrovni dospelého človeka. Nesmieme na to zabúdať ani pri najšikovnejších deťoch, najmä pri najstarších v rodine. To, že nerobia veci podľa našich predstáv, nie je vôbec na škodu nám, pretože nás učia prijímať ich aj s ich nedokonalosťou. Neponižujte a nepodceňujte dieťa preto, lebo niečo sa mu nedarí hneď. Naučte ho akceptovať jeho zlyhania a vysvetlite mu, že sú súčasťou jeho cesty k úspechu. V duchu hesla “kto nič nerobí, nič nepokazí”. Budujete tak jeho prirodzenú sebadôveru a schopnosť ísť ďalej napriek neúspechu.
- Nepreberajte zodpovednosť: Dieťa si neurobí domácu úlohu a vy viete, že to nebolo naschvál. Rýchlo mu prezradíte správne riešenia, aby nemuselo čeliť “neoprávnenej” výčitke pani učiteľky. Ak takto konáte, práve ste prepásli jedinečnú šancu nechať dieťa čeliť dôsledkom svojho konania - zábudlivosti, odkladaniu povinností, robenia vecí na poslednú chvíľu. Ak sa dieťa prihlási na hudobný nástroj a pri ťažších skladbách odmieta ďalej navštevovať hodiny hudby, nechajte ho vybaviť si to. Doma ho primerane veku zapájajte do bežnej starostlivosti o domácnosť či iných členov rodiny. Deti sa tak učia mnohým zručnostiam, nadobúdajú sebavedomie a prirodzene sa zapájajú do chodu života.
- Nenechajte sa manipulovať: Deti vás dokážu celkom nevedomky (niektoré aj vedome) dostať tam, kam chcú. Niektoré na to idú cez vyvolávanie pocitu viny, iné krikom, hnevom či plačom. Nikdy nepopierajte ich pocity, neznevažujte ich reakcie. Ale buďte pevní v tom, čo považujete za správne. Ak sa dieťa snaží vykrútiť z povinností, lebo sa mu ich nechce robiť, trvajte na ich splnení. Rozprávajte sa s nimi o ich pocitoch, krivde, ktorú cítia, prejavte im súcit a vysvetlite im, prečo od nich vyžadujete to či ono.
- Nemýľte si disciplínu s trestaním: Disciplínou chceme deti naučiť systému, poriadku, pravidlám. Trestaním na seba preberáme zodpovednosť za dôsledky ich konania, pretože nenecháme dieťa pocítiť prirodzený následok, ale vykonávame následok my. Samozrejme, nie vždy sa dá nechať dieťa “napospas”, nech si robí, čo chce, veď zistí. Ak by sme tak dieťa napríklad nechali prepadnúť, lebo sa mu nechce učiť, dôsledok príde neskoro na to, aby dieťa mohlo takúto zásadnú vec ovplyvniť. Ak sa dieťaťu nechce učiť, môžeme mu napríklad obmedziť čas strávený na internete či pri počítačových hrách s vysvetlením, že mu dávame viac priestoru na učenie. Takýto dôsledok súvisí priamo s tým, čo od neho chceme. Vysvetlíme mu, čo pre jeho budúcnosť znamená, ak sa nebude učiť - že si nebude môcť vybrať prácu, ktorá ho bude baviť, nebude s hocikým vedieť viesť dialóg a môže sa ľahšie dostať do finančných a existenčných problémov. Dohodneme sa na systéme, akým sa bude učiť, pýtame sa ho, čo by mu pri učení pomohlo.
- Nenechávajte deti zľahčovať si povinnosti: Úloha odovzdaná na poslednú chvíľu, klavírna skladba narýchlo zahraná s piatimi chybami a koniec cvičenia, narýchlo načarbaný projekt… toto všetko, ak dieťaťu prejde, ho učí hľadať skratkovité riešenie, aby čím skôr dosiahlo svoju hladinu komfortu pri hre alebo oddychu. Môžeme dieťa motivovať k dôslednosti, vyžadovať od neho veku primerane dobre odvedenú prácu, pri ktorej sa snaží o dobrý výsledok. Nie je rozhodujúci samotný výsledok, ale snaha a trpezlivosť, ktorú dieťa pri jeho tvorbe vyvíja.
- Nenechajte svoje dieťa, aby sa podceňovalo: Prázdna chvála nefunguje. Hľadajte na dieťati jeho silné stránky a nenechajte sa strhnúť ustavičnou kritikou. Podporujte ho v činnostiach, ktoré má rado a daria sa mu. Na nevhodné správanie ho upozornite, no vyjadrite mu dôveru, že časom sa mu podarí takéto správanie regulovať. Je veľmi dôležité, aby sme svojmu dieťaťu dôverovali najmä my rodičia.
- Nevydierajte svoje deti: Rodičovská manipulácia dieťaťa je veľmi rozšírený nástroj, ku ktorému sa z času na čas uchýli takmer každý rodič. Ide však o nebezpečný vzorec správania. Ak sa dieťa od nás vydierať nenechá, nedostaneme ho tam, kam chceme a to nás môže v prvej chvíli nahnevať. V skutočnosti to znamená veľký výchovný úspech. Do budúcna je to pre dieťa veľká devíza. Raz stratíme svoj vplyv a je veľmi dôležité, aby sa dieťa vedelo ohradiť voči vydieraniu zo strany druhých - aby ho nemohla ovplyvniť partia kamarátov, aby netrpelo týranie zo strany partnera alebo sa nestalo časom otrokom vlastných detí. Nevydierajme svoje deti aj za cenu toho, že neurobia, čo chceme. Vysvetľujme im zmysel zásad, ktoré im v živote pomôžu. Ak od nich chceme poriadok vo vlastnej izbe, rozprávajme sa s nimi o jeho výhodách a nevýhodách. Trvajme na odstránení neporiadku v spoločných priestoroch, ale ponechajme im možnosť mať vo vlastných veciach “bordel”, aby pocítili rozdiel. Nepomáhajme im hľadať stratené veci v ich neporiadku.
- Nepovažujte dobré veci za samozrejmé: Ak sa dokážete tešiť z pekného počasia, dažďa aj snehu, naučte to aj svoje deti. Ukazujte im to pekné, čo je okolo nich. Ak máte niečo, po čom ste túžili, porozprávajte im o tom. Naučte ich byť vďační za veci, ktoré sa zdajú samozrejmé. Takéto dieťa si aj v budúcnosti nájde dôvod na radosť bez toho, aby sa okolnosti prispôsobovali jemu.
