Rozvodové konanie je často spojené s riešením citlivých otázok týkajúcich sa maloletých detí a majetkových vzťahov. V prípade, že Vaše deti už dosiahli plnoletosť, niektoré aspekty výživného a stretávania sa s nimi sa menia. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako postupovať v situáciách, keď sa rieši výživné pre plnoleté deti, ako aj o iných relevantných otázkach súvisiacich s rozvodom a rodičovskými povinnosťami.
Výživné pre plnoleté deti
S konaním o rozvod je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Pokiaľ je Vaša prvorodená dcéra už plnoletá, tak sa v rozvode výživné a styk nebude prejednávať. Vaša dcéra (plnoletá) musí sama podať návrh na súd a žiadať, aby súd otca zaviazal prispievať na jej výživu.
V otázke uvádzate, že plnoletý syn Vášho priateľa teraz žije s Vami v spoločnej domácnosti, nakoľko ho matka z bytu vyhodila. Ak je to tak naďalej, plnoletý syn môže podať návrh na určenie výživného proti matke, nakoľko v zmysle ust. zákona o rodine platí, že vyživovacia povinnosť trvá do času pokým dieťa nie je schopné sa samé živiť. V prípadnom súdnom konaní však súd bude skúmať aj to, či syn na základe svojho dosiahnutého vzdelania si môže nájsť zamestnanie a z akého dôvodu zamestnaný nie je. Súd v zmysle ust. zákona o rodine nemusí priznať výživné na plnoleté dieťa ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. „(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.“
Ak plnoletý syn už podal návrh na určenie výživného od svojho otca, návrh zo súdu môže zobrať späť. Len poznamenávame, že ak by návrh nezobral späť, súd v konaní bude skúmať vyššie uvedené okolnosti a skutočnosti /štúdium, jeho skončenie, nezamestnanie sa syna, hľadanie resp.
Pokiaľ sa jedná o výživné spätne, poznamenávame, že podľa zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Nakoľko je dieťa pochádzajúce z Vášho manželstva už plnoleté, rozvodové konanie sa bude vzťahovať iba na manželov ako na účastníkov konania. Súd by však mal mať preukázané minimálne to, že z manželstva pochádza dieťa a tiež to, že dieťa je už plnoleté. To sa obyčajne preukazuje rodným listom. Ak však nemáte rodný list plnoletého dieťaťa k dispozícii, môžete podať návrh na rozvod aj bez neho. Následne by malo stačiť, ak obaja manželia potvrdia, že z ich manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa. Súd automaticky keď sa dozvie o plnoletosti dieťaťa koná aj bez návrhu. Niekedy sa stáva, že súd vylúči konanie o výživnom na plnoleté dieťa na samostatné konanie.
Vyživovacia povinnosť rodičov ≠ rozvod manželstva alebo rozchod partnerov
Vyživovacia povinnosť rodičov (teda matky a otca dieťaťa) k maloletým deťom predstavuje základnú ekonomickú stabilitu detí a to formou zabezpečenia výživy voči vlastným deťom. Právnymi subjektmi vyživovacej povinnosti sú rodičia dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či sú títo rodičia zosobášení alebo nie. Náš právny poriadok týmto, že pri vyživovacej povinnosti hovorí striktne o rodičoch dieťaťa a nie o manželoch, nerozlišuje ani medzi deťmi, ktorých rodičia sú alebo nie sú zosobášení. V zmysle práva má teda každé dieťa (...aj dieťa nezosobášených rodičov) právo na výživné a toto právo mu nikto nemôže odňať. Nie až rozvod zakladá nárok na výživné.
Dieťaťu vznikne nárok na vyživovaciu povinnosť od svojich rodičov (teda nie manželov či partnerov) okamihom narodenia a toto právo má dieťa až do času, kým nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich základnou povinnosťou a vniká priamo zo zákona, nie je potrebné súdne rozhodnutie. Ak žijete s manželom alebo partnerom, zákon predpokladá, že si obaja plníte svoju vyživovaciu povinnosť. Kameň úrazu nastane až vtedy, ak si jeden z rodičov svoju povinnosť neplní alebo ak rodičia dieťaťa spolu nežijú alebo ak sa rozvádzajú, rozchádzajú.
Z uvedeného vyplýva, že oprávnenie súdu určiť vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu vzniká len v prípade, ak:
- sa manželstvo rodičov maloletého rozvádza,
- rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú,
- rodičia maloletého dieťaťa spolu síce žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplní dobrovoľne.
Teda, aj keď ste s manželom a otcom dieťaťa v jednom, stále v manželskom zväzku a otec dieťaťa s vami nežije alebo si len jednoducho neplní svoju vyživovaciu povinnosť, nemusíte vôbec čakať až na samotný rozvod manželstva, ktorým súd vaše manželstvo rozvedie a určí, aká bude výške vyživovacej povinnosti druhého rodiča.
Pre zrozumiteľnosť uvádzame, že v konaní o rozvod manželstva sa upravuje výška výživného na deti až na čas po rozvode manželstva do budúcna, nie pre čas predtým. Ak si teda rodič dieťaťa (aj keď v právnej pozícií manžela), svoju vyživovaciu povinnosť neplní, máte možnosť podať na súd návrh na určenie jeho vyživovacej povinnosti do času konania o rozvod manželstva, resp. toto konanie o rozvod manželstva ani len nenastane. Ide o úplne samostatné konanie, ktoré môže ale ani nemusí vyústiť do rozvodu manželstva.
Návrh na úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa podáva na súd (miestna príslušnosť), v obvode ktorého má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
V zmysle civilného mimosporového poriadku ako zákona č. 161/2015 Z. z. a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov č. 71/1992 Zb., je toto konanie oslobodené od platenia súdneho poplatku.
Predmet súdneho konania o výživnom
Čo bude predmetom súdneho konania:
- výdavky na strane dieťaťa,
- príjem povinného rodiča (jeho výšku si súd vie zistiť sám), tiež aj jeho schopnosti (akú má možnosť pracovať, ak napríklad nepracuje alebo sa práci vyhýba...) možnosti (reálne uplatnenie na trhu práce v obore aký má vyštudovaný na základe ukazovateľov štatistického úradu...) a majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, cenností, cenných papierov, bankových účtov, vlastníctva motorových vozidiel...),
- frekvencia stretávania sa s maloletým dieťaťom a najlepší záujem dieťaťa.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (minimálne výživné).
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. podľa § 62 zák. č. 36/2005 Z. z. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pokiaľ si rodič neplní vyživovaciu povinnosť, môžete podať návrh na príslušný súd na určenie výživného aj počas trvania manželstva.
Plnoletosť a právo na odchod z domu
Žiadny zákon Vám nepredpisuje, že po dovŕšení 18. roku veku musíte naďalej bývať so svojím otcom v spoločnej domácnosti. Po dovŕšení 18. roku veku ste dospelá osoba, plne spôsobilá na právne úkony. Rovnako plne zodpovedáte za svoje všetky rozhodnutia a konania. Ak chcete, môžete od neho z domu odísť.
Vo veci uvádzame, že dosiahnutím plnoletosti - dovŕšením 18 roku veku, Vašim zákonným zástupcom nie je matka a ani otec. Ak sa chcete odsťahovať k otcovi po dosiahnutí plnoletosti, nepotrebujete k tomu súhlas Vašej matky. Následne bude potrebné riešiť len výživné. Ak sa na výživnom nedohodnete priamo písomne s matkou podľa vyššie uvedeného, potom jediným riešením je podanie návrhu na súd.
Nie. Po dovŕšení 18 roku veku už nie je Vaším zákonným zástupcom a rovnako nemôže podať na súd návrh, aby ste museli doma bývať (aby ste nemohli domácnosť opustiť).
Dovŕšením 18 roku veku sa nadobúda plná spôsobilosť na právne úkony. Zároveň tým aj zaniká funkcia rodičov v zmysle ich zákonného zastúpenia dieťaťa. Ak budete plnoletá, nevidím žiadnu právnu prekážku, resp.
Zákon o rodine ani žiadny iný zákon nehovorí o tom, kedy môže dieťa "odísť" z domu. Faktom je, že dovŕšením 18 rokov veku nadobudnete plnú spôsobilosť na právne úkony, v dôsledku čoho už nebude potrebná funkcia zákonného zástupcu.
Vzhľadom na plnoletosť, ktorú ste nadobudli dosiahnutím 18. roku veku, je na Vašom rozhodnutí či budete bývať s Vašou mamou alebo sa odsťahujete k svojmu biologickému otcovi. Z Vašej strany je potrebné len doriešiť výživné, keďže ste študent, ktoré Vám bude platiť Vaša mama. Najlepším riešením je dohoda, ktorú následne dáte na schválenie na príslušný okresný súd.
Schopnosť sama sa o seba postarať sa nedá merať výškou mzdy. Odpoveďou na vašu otázku teda je, že neexistuje požadovaná čiastka. Podstatnou skutočnosťou je teda iba moment, kedy ste schopná sama sa o seba postarať, t. j. K výkladu pojmu schopnosť dieťaťa samé sa živiť uvádzame, že stačí, aby dieťa malo schopnosť sa samo živiť, nie je nutné, aby sa reálne dieťa aj samo živilo.
Dosiahnutím plnoletosti ste nadobudli plnú spôsobilosť na právne úkony, a teda rodičia vás už nezastupujú pri právnych úkonoch a už vôbec nie pri vašom rozhodovaní. Vaši rodičia k vám majú najmä vyživovaciu povinnosť, a to dovtedy, kým nie ste schopná sama sa živiť (vlastnou prácou). Pokiaľ ešte študujete a nepracujete, mohli by ste na súd podať návrh na určenie výživného od svojich rodičov. Ak vás dokáže uživiť priateľ (odsťahujete sa od rodičov) a vy od svojich rodičov naďalej už nechcete, aby vás vyživovali a chcete sa osamostatniť, tak k vám za daných okolností nemajú žiadne povinnosti. Zo zákona vyplýva, že kým nie ste zaopatrená, t.j. sa dokážete sama o seba postarať, ste nezaopatrené dieťa a vaši rodičia majú k vám vyživovaciu povinnosť. Ak by ste sa niekedy rozhodli pre návrh na určenie výživného, je potrebné počítať s tým, že súd by neurčil výživné v tej výške, že rodičia budú zaviazaní k úhrade všetkých Vašich nákladov, ktoré by ste od nich požadovali, teda napr.
Dosiahnutím plnoletosti ste nadobudli plnú spôsobilosť na právne úkony, a teda rodičia Vás už nezastupujú pri právnych úkonoch a už vôbec nie pri Vašom rozhodovaní. Môžete sa tak slobodne rozhodnúť, kde budete bývať.
Rodičia majú voči Vám vyživovaciu povinnosť do času, kým nie ste schopná sama sa živiť, čo, podľa toho, čo uvádzate, nie je Váš prípad. Na druhej strane plnoletosť nadobudnete až 18 rokom, a teda ešte nemôžete sama robiť všetky právne úkony. Zákon nezakazuje, aby sa dieťa od rodičov odsťahovalo, zvlášť v prípadoch, keď je objektívne schopné sa o seba postarať.
Podľa ust. Obč. zákonníka plnoletosť sa nadobúda dosiahnutím 18 roku veku života. Na druhej strane je potrebné počítať s tým, že súd neurčí výživné v tej výške, že rodič/rodičia budú zaviazaní k úhrade všetkých Vašich nákladov, ktoré by ste od nich požadovali, teda napr.
Ďalšie aspekty súvisiace s rozvodom a rodičovstvom
Manželove dlhy, ktoré vznikli počas manželstva, môžu zasiahnuť aj Vás (váš spoločný majetok). Veritelia sa môžu domáhať podľa Občianskeho zákonníka úhrady dlhu z majetku patriaceho do BSM.
Ak plánujete podať návrh na rozvod manželstva, a ak sú Vaše deti ešte maloleté, tak potom súčasťou návrhu na rozvod manželstva je potrebné navrhnúť súdu, aby rozhodol aj o výživnom v mesačnej sume na každé dieťa zvlášť. Spolu s návrhom na rozvod manželstva, z ktorého sú maloleté deti, súd rozhoduje aj o iných otázkach, ako je zverenie deti do starostlivosti (či budú deti zverené Vám alebo ich otcovi) a úprava styku s maloletými (ak budú bývať deti s Vami, tak súd na Váš návrh rozhodne, ako často sa bude môcť otec stretnúť s deťmi). Podľa § 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Daňové zvýhodnenie na nezaopatrené dieťa
Rodičia, ktorí sú rozvedení, odlúčení, nikdy sa nezosobášili alebo nežijú oddelene a ktorí zdieľajú starostlivosť o dieťa s bývalým manželom alebo bývalým partnerom, musia porozumieť špecifickým pravidlám o tom, kto môže byť oprávnený žiadať o dieťa na daňové účely. Daňové zvýhodnenie na nezaopatrené dieťa si môže uplatniť len jedna osoba, ktorá spĺňa pravidlá kvalifikačného dieťaťa. Je dôležité, aby každý rodič vedel, kto bude v daňovom priznaní uvádzať jeho dieťa. Poručnícky rodič je rodič, u ktorého dieťa žilo počas roka väčší počet nocí. Rodičia, ktorí nie sú zverení do starostlivosti, môžu mať nárok na nárok na dieťa. To sa týka aj niektorých daňové výhody, vrátane daňového bonusu na dieťa, dodatočného daňového bonusu na dieťa a kreditu na iné závislé osoby.
Jednou z podmienok na uplatnenie daňového bonusu je podmienka žitia dieťaťa s rodičom v spoločnej domácnosti tak, ako to definuje Občiansky zákonník v § 115 zákona. Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Znamená to, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t.j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich.
Otcova vyživovacia povinnosť po rozvode
Otec detí sa po rozvode manželstva odsťahoval od rodiny a deti ostali žiť s matkou, ktorej boli tieto deti súdom zverené do osobnej starostlivosti. Nárok na daňový bonus si otec detí nemôže uplatniť, nakoľko deti s ním nežijú v spoločnej domácnosti, a to i napriek tomu, že si riadne voči deťom plní vyživovaciu povinnosť.
Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa len jeden z nich. Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Za ustanovených podmienok daňovník si môže uplatniť daňový bonus resp. jeho časť v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň resp.
Pri súdom určenej striedavej starostlivosti po vzájomnej dohode môžu obidvaja rodičia vo vyhláseniach u zamestnávateľa uviesť, že si budú uplatňovať daňový bonus jeden v párne mesiace roka a druhý v nepárne mesiace. Je možné akceptovať dohodu rodičov, že jeden si uplatní nárok na daňový bonus (bez ohľadu na stav na začiatku mesiaca) a druhý si uplatní nárok na prídavok na dieťa (takáto dohoda sa uzatvára na úrade práce pri žiadosti o prídavok na dieťa).
Ak otec nevyživuje dieťa (vlastné) vo svojej domácnosti, nemá nárok na daňový bonus. Zamestnávateľ pri oznámení uvedenej skutočnosti dá podpísať Vyhlásenie tomuto zamestnancovi, s tým že daňový bonus si v priebehu zdaňovacieho obdobia nebude uplatňovať. V prípade, ak nárok na daňový bonus zanikol skôr, zamestnávateľ ho vyberie pri vykonaní ročného zúčtovania alebo uplatní postup podľa ustanovenia § 40 (vyberie ho podľa toho, či ide o zavinenie zamestnanca alebo zamestnávateľa - do 1 roka alebo do troch rokov).
Pri striedavej starostlivosti nie je potrebné skúmať, u ktorého z rodičov je prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca dieťa v osobnej starostlivosti, nakoľko obidvaja spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Je na rodičoch, aby sa dohodli, ktorý z nich si uplatní daňový bonus, pričom časť roka môže daňový bonus uplatniť matka a časť roka otec.
Výživné II. - Ako vymôcť výživné od neplatiča?
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na mnoho faktorov, vrátane príjmu rodičov, ich majetkových pomerov, ako aj odôvodnených potrieb dieťaťa. Minimálne výživné je stanovené zákonom ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. V praxi však súdy často určujú vyššie sumy, aby dieťa mohlo participovať na životnej úrovni rodičov.
Je dôležité si uvedomiť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá, kým sa dieťa nie je schopné samo živiť. To znamená, že aj po dosiahnutí plnoletosti, ak dieťa študuje a nemá vlastné príjmy, rodičia naďalej prispievajú na jeho výživu.
tags: #nezaopatrene #dieta #rozvedeni