Písanie týchto zámen niekomu robí problémy. Potom sa stane aj to, že v novinách čítame titulok: „Akýsi nevzdelanci hovoria v televízii a upchávajú hubu odborníkom!“ Zámeno akýsi bolo napísané chybne; je to nominatív plurálu, preto malo mať správny tvar akísi.
Kedysi sa ma začínajúca kolegyňa pýtala, prečo v spojení akýsi chlapec píšeme slovo akýsi na konci s mäkkým i, keď je to jednotné číslo. Odpovedala som jej, že akýsi je jednotné číslo neurčitého zámena, ktoré sme utvorili z opytovacieho zámena aký a nesamostatnej častice -si. V nominatíve singuláru má tvar akýsi chlapec a v nominatíve plurálu akísi chlapci.
V školskej praxi som sa najčastejšie stretávala s chybami v nominatíve plurálu podľa vzoru pekní a tiež s chybným skloňovaním neurčitých zámen, keď žiaci namiesto akýchsi, akýmsi povedia akýsich, akýsim a pod.
Ako ich skloňujeme
Tvrdo zakončené zámená, ktoré majú tvar prídavných mien, skloňujeme podľa vzoru pekný/-í: dajaký/í, dáky/i, nejaký/í, voľajaký/í, voľáky/i, ten istý/tí istí, taký istý/takí istí, každý (plurál: všetci- m. r. živ., všetky - ostatné rody), samý/í, nijaký/í. Mäkko zakončené zámená skloňujeme ako cudzí: ničí, dačí, čísi, inakší, ničí, niečí, voľačí, dačí.
Pozor! Zámeno každý nemá tvar s mäkkým -í, vždy ho píšeme iba s -ý: Každý jeden z nás si uvedomil, všetci sme si uvedomili, že nosenie rúšok nás ochráni pred nákazou.
Pri neurčitých zámenách skloňujeme iba opytovaciu časť zámena, nesamostatné častice, ktoré píšeme ako predponu alebo príponu, zostávajú bezo zmeny: jednotné číslo: N aký -si chlapec, G akého -si chlapca, D akému -si chlapcovi, A akého -si chlapca, L.
Niekoľko mesiacov som si spisovala chyby, ktoré sa u nás v agentúre opakovane objavovali v rôznych textoch. Výsledkom bola interná prezentácia, vďaka ktorej sa (verím) zlepšila gramatika mojich kolegov.
Basecamp je každodennou súčasťou práce ľudí nielen v agentúrach. Najviac chýb vzniká práve v lokáli (v kom/čom, o kom/o čom) jednotného čísla, kde sme z iných slov zvyknutí používať na konci mäkké i (napr.
Čo na vykaní človek môže robiť nesprávne? Poslal ste mi to, pán Krč? Pri vykaní je určitý slovesný tvar vždy v druhej osobe množného čísla. Poslali ste mi to, pán Krč?
Prídavné meno, trpné príčastie, radová číslovka, zámeno a slová sám, rád a pod. Ak oslovujeme muža, ktorému vykáme, správne sú tieto vyjadrenia: Boli ste spokojný s výsledkami kampane? Keď vykáme žene, správne sú tieto tvary: Boli ste spokojná so spoluprácou?
Na stránkach e-shopov sú bežne uverejnené informácie o tom, ako si môžete vyzdvihnúť tovar na predajni, prípadne na pobočke. Správne je však použitie predložky “v”, a teda si tovar vyzdvihnete v predajni alebo v pobočke e-shopu. Rovnako nič nenájdete na e-shope, ale v e-shope.
Niekedy počúvam: Je to trest za zlý život, za hriechy. Všeobecne ide napríklad o neúrodu, choroby, v súčasnosti o pandémiu. Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme pozorne počúvať Ježišovo slovo. To, čo zažívame, iba odkrýva našu pravú tvár, akí sme naozaj, aká je Cirkev, aká je naša viera, aké je naše kresťanstvo. Nie je to doba trestu, ale dôležitej skúšky v našom živote.
Svätý Otec František nedávno pripomenul známu skúsenosť, že zo žiadnej krízy človek nevychádza taký istý, aký do nej vstupuje: vychádza buď lepší, alebo horší. Napriek tomu je v nás zvláštna túžba ukázať prstom na konkrétny hriech a konkrétnych hriešnikov, aj keby žili niekoľko pokolení pred nami.
Prečítajte si známy evanjeliový príbeh o slepom od narodenia (porov. Ján 9). Na rozdiel od Ježiša, ktorý v slepom videl človeka, oni v ňom videli hriech. Čo by však už bolo úplne scestné, ak by sa našiel niekto, kto by označil viac ako dvanásťtisíc mŕtvych na Slovensku počas roka pandémie za väčších hriešnikov ako tých, ktorí to prežili.
Ako medzi zosnulými, tak aj medzi chorými boli nielen starí, ale aj mladí, dokonca deti, rodičia, zdravotníci, ba aj kňazi i rehoľníci. Musíme byť veľmi opatrní, koho z ľudí odsúdime a aké skutky Bohu prisúdime. Medzi Bohom a zlom je totiž nezlučiteľnosť.
Zoberme si len najväčší hriech, aký ľudstvo spáchalo: vražda jeho milovaného Syna - aj toto Boh využil na naše najväčšie dobro: spásu a večný život. Slová poľského arcibiskupa Grzegorza Ryśa sú v tomto zmysle ešte výstižnejšie: „Boh nemôže byť spokojný, ak vidí utrpenie človeka, ale chce mu byť blízko v jeho utrpení. Takýto je náš Boh: nedokáže spokojne pozerať na to, ako ľudia trpia, ale cez utrpenie človeka vidí oveľa viac ako my.
Niekto môže namietať: Ale kde sú tie prisľúbené Božie diela, keď stále vidíme iba nekonečné utrpenie a zlo? Keď Ježiš uzdravoval spomínaného slepca od narodenia, povedal, že sa „na ňom majú zjaviť Božie skutky“. Boh sa najviac prejavuje cez ľudí a cez ich skutky, často ich pohýna k obráteniu alebo pozýva k takému skutku, na ktorý celý život nemali odvahu. Či nenosíme aj my v sebe rozhodnutia, na ktoré sa nedokážeme odhodlať? Možno v našej blízkosti je človek, ktorý je chorý, starý, v karanténe, a Boh na nás môže naliehať: Vstaň a choď k nemu, pomôž mu, nakúp mu, aspoň sa ho spýtaj, či niečo nepotrebuje.
Vďaka Bohu, že sú medzi nami takí, ktorí rozpoznali Božie volanie a túto skúšku života zvládli vynikajúco - ukázali svetu láskavú a milosrdnú Božiu tvár. Takúto tvár má náš Boh dnes, nie tvár pandémie.
Kniha Kazateľ, 7.
- Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej.
- Lepší je deň smrti ako deň narodenia.
- Lepšie je ísť do smútočného domu ako do domu, kde hodujú. Lebo v tom (prvom) je koniec pre každého človeka a každý, kým žije, pripustí si to k srdcu.
- Lepšia je mrzutosť na tvári než smiech: lebo aj pri nevľúdnej tvári srdce môže byť blažené.
- Srdce múdrych ide radšej do smútočného domu, kým srdce pochabých tiahne do domu veselosti.
- Lepšie je vypočuť pokarhanie od múdreho, ako by mal niekto počúvať chválospevy od pochabých.
- Lebo ako práska tŕnie pod kotlom, tak vyznieva aj smiech pochábľa. Aj to je len márnosť.
- Lebo útlak môže ohlúpiť aj múdreho, ako úplatok nakazí srdce (sudcu).
- Lepšie je končiť niečo ako začínať, lepšia je trpezlivá ako povýšenecká myseľ.
- Neprenáhli sa svojím duchom, aby si sa zlostil, lebo mrzutosť prebýva v hrudi pochabých.
- Nepýtaj sa: "Ako to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie?" Lebo to by si sa nepýtal z múdrosti.
- Lepšia je múdrosť spolu s dedičstvom, to je výhoda pre tých, čo vidia slnko.
- Lebo byť v tieni múdrosti je byť aj v tieni peňazí. Osoh z poznania múdrosti je taký, že zachováva jej majiteľa pri živote.
- Všímaj si Božie dielo! Ktože by mohol urobiť rovným, čo on raz skrivil?
- Všetko toto som pozoroval v dňoch svojej márnosti: stáva sa, že spravodlivý hynie aj pri (všetkej) svojej spravodlivosti; a stáva sa, že hriešnik dlho žije aj popri svojej hriešnosti.
- Nerob sa nadmieru spravodlivým, ani si nepočínaj, akoby si bol veľmi múdry. Veď prečo by si sa mal dožiť sklamania?
- Nepočínaj si príliš zlostne, ani sa nezachovaj až veľmi pochabo! Veď prečo by si mal zomrieť nie na svoj čas?
- Dobre je, keď sa budeš pevne držať prvého, ale ani od druhého neodťahuj ruku! Lebo kto sa bojí Boha, má úspech vo všetkom.
- Múdrosť dáva múdremu väčšiu silu, než akú majú desiati vladári v meste.
- Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.
- Nepripúšťaj si k srdcu všetky reči, ktoré sa hovoria, aby si nemusel počuť svojho sluhu, ako ťa potupuje.
- Lebo v mnohých prípadoch si aj tvoje srdce uvedomuje, že si aj ty potupne hovoril o iných.
- Toto všetko som skúmal v múdrosti. Povedal som si: "Rád by som bol múdry!" - a ona sa odo mňa vzdialila.
- Všetko som v duchu prezrel, aby som spoznával, skúmal a hľadal múdrosť a zmysel (všetkého) - aby som poznal, že bezbožnosť je pochabosť a nerozumnosť bláznovstvo.
- A tu som našiel od smrti trpkejšiu vec: ženu, ktorá je ako sieť, jej srdce ako osídlo a jej ruky sú ako putá. Iba ten, kto je milý Bohu, vie pred ňou uniknúť, ale hriešnik padne (celkom) do jej zajatia.
- ktorý ešte vždy hľadá moja duša, a nenašiel som ho: Našiel som jedného človeka z tisícich, ale ženu som z nich zo všetkých nenašiel!
- Hľa, iba toto som objavil: Že Boh stvoril človeka priameho, ale oni vyhľadávajú premnohé úlisnosti.
Kniha Kazateľ, 8.
- Ktože sa vyrovná múdremu? Kto vie dať vysvetlenie na záhadu? Múdrosť zasvieti človeku na tvári a tvrdosť jeho tváre sa zmení.
- sa neponáhľaj odísť spred jeho tváre, ani sa nezastavuj pri zlej veci, lebo (kráľ) ti môže urobiť všetko, čo sa mu len zachce.
- Kto zachováva príkaz, neokúsi nijaké zlo. Múdre srdce pozná čas a správny spôsob.
- Lebo každá záležitosť má svoj čas a správny spôsob: lenže nehoda ťažko zaľahne na človeka.
- Nevie totiž, čo bude. Lebo kto mu zvestuje, ako bude?
- Nik nemá moc nad dychom života, aby mohol zadržať dych života. Ani nik nemá vládu nad dňom smrti. Veď niet priepustky, kým trvá boj. Nijaká ničomnosť nevie vyslobodiť tých, čo ju páchajú.
- To všetko som si všímal a (pozorne) som si ukladal do srdca, ako je určený čas pre každý čin, ktorý sa deje pod slnkom - človek však chce vládnuť nad iným človekom na svoje vlastné zlo.
- Pritom som videl, že násilníci boli pochovaní, kým tí, čo si počínali správne, museli utiecť zo svätého miesta a upadli v meste do zabudnutia.
- a zasa, že bezbožnému dobre nebude, ani si nemôže predĺžiť svoje dní, podobné tieňu, pretože sa nebojí Božej tváre.
- Je aj iná márnosť, ktorá sa deje na zemi, že sú spravodlivci, ktorých stíha (osud), aký zodpovie činom bezbožných, - a že sú bezbožníci, ktorí dosiahnu, čo by zodpovedalo skutkom spravodlivých.
- A preto som schvaľoval radosť; že niet pre človeka inej dobroty pod slnkom okrem toho, že si zaje, vypije a teší sa. Nech ho to sprevádza pri každej námahe v dňoch jeho života, ktorý mu udelí Boh pod slnkom.
- nijako ho nevie vystihnúť.
Kniha Kazateľ, 9.
- Keď som na to všetko upriamil svoje srdce a chcel som to všetko vyskúmať, (zistil som), že spravodliví a múdri ľudia aj ich diela sú v Božích rukách, takisto aj láska a nenávisť - a niet človeka, čo by to mohol poznať. Veď všetko je (ešte) pred nimi!
- A všetko má rovnaký osud: spravodlivý i bezbožný, dobrý i zlý, čistý i nečistý, kto prináša obetu i kto ju neprináša, bohumilý človek i hriešnik, kto prisahá aj ten, kto sa bojí prísahy.
- To je zlo, ktoré lipne na všetkom, čo sa deje pod slnkom; že všetko má rovnaký osud a aj srdcia Adamových synov sú plné zla, v ich srdciach (prebýva) nerozumnosť, pokým žijú. A čo bude potom?
- Lebo kto môže mať nádej? (Iba) ten, kto je pripojený ku všetkým, čo žijú. Veď živý pes je na tom lepšie ako lev, čo už dokonal.
- Lebo živí aspoň vedia, že zomrú, kým mŕtvi už o ničom nevedia.
- Ani odmeny sa im už nedostane, lebo ich pamiatka upadla do zabudnutia. Aj ich láska a ich nenávisť, aj ich žiarlivosť patrí minulosti a už nikdy nemajú podiel na ničom, čo sa deje pod slnkom.
- Nuž, hore sa! S radosťou požívaj chlieb a popíjaj víno pri dobrej nálade, lebo Boh mal už dávno radosť z tvojich diel.
- Nech sú tvoje rúcha biele v každom čase a olej nech ti nechybuje na hlave!
- Užívaj život so ženou, ktorú miluješ, po všetky dni svojho nestáleho života, ktorý ti dal (Boh) pod slnkom, po všetky dni svojej márnosti. Lebo to je tvoj podiel zo života a zo všetkých tvojich námah, ktorými sa ustávaš pod slnkom.
- Všetko, čo vykonať je schopná tvoja ruka, konaj svojou silou! Lebo ti nebude možné konať a počítať, poznávať a múdro si počínať v podsvetí, kam sa máš odobrať.
- Opäť som videl pod slnkom: že nie rýchli (vyhrávajú) beh, ani udatní boj, ani múdri (nezískavajú) vždy chlieb, ani rozvážni bohatstvo, ani rozumní priazeň.
- Lebo všetkých môže zastihnúť (neprajný) čas a nehoda.
Prvý list Korinťanom, 7.
- Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi.
- a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi.
- Ak si niekto myslí, že je potupou pre jeho pannu, ak prekročí vek a má sa tak stať, nech urobí, čo chce; nehreší. Nech sa vezmú.
- Ale kto sa pevne v srdci rozhodol a nebol donútený, ale je pánom svojej vôle a zaumienil si v srdci zachovať svoju pannu, dobre robí.
- Žena je viazaná, dokiaľ jej muž žije. Keď jej muž zomrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi.
- Bude však blaženejšia, ak ostane tak podľa mojej rady. A myslím si, že aj ja mám Božieho Ducha.
Prvý list Korinťanom, 8.
- O mäse obetovanom modlám vieme, že my všetci máme poznanie. Ale poznanie nadúva, kým láska buduje.
- Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal vedieť.
- Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná.
- O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden.
- Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé.
- Len si dajte pozor aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým.
- Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je slabé, aby jedol mäso obetované modlám?
- A slabý zahynie pre tvoje poznanie - brat, za ktorého zomrel Kristus!
- Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi.
- Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata.
