Ľudstvo má neustálu potrebu napĺňať svoje životy rôznymi vedomosťami získanými prostredníctvom sociálnej interakcie, teda kultúrnych kontaktov. Prirodzená ľudská otázka o pôvode ľudského života sa preto neznižuje na súkromnú sféru jednotlivca, pretože vytvára asociatívnu tému hľadania zmyslu ľudského života a dôvodov špecifických ľudských činov v kontexte ľudskej komunity, rodu, rodiny, národa. Vzťah medzi jednotlivcom a spoločnosťou sa prejavuje v rôznych spojených základoch na práve, povinnostiach a rozhodnutiach členov spoločnosti. Práve táto úroveň poznania sociálnej interakcie je nevyhnutná na pochopenie opozičných kategórií dobra a zla, práva a pravdy, lásky a neľúbosti. Tradičná ľudská mentalita, odrážajúca sa vo folklórnych náboženských presvedčeniach, ovplyvnila formovanie sociálnych vzťahov a konštrukciu moci. Kultúrne a sociálne hodnoty sa odrážajú v jazyku ako nositeľovi konceptov svetonázorov. Na základe ich analýzy je možné rekonštruovať hlavné črty fungovania spoločnosti v predkresťanskom období a v kolektívnej kultúrnej pamäti ako celku. Kultúrna pamäť je dôležitým identifikačným prvkom pre spoločnosť, pretože uchováva spomienky na rôzne historické, náboženské a sociálne udalosti a formuje ich vnímanie v kultúrnej pamäti spoločnosti.
Písomné pramene ako pamiatky slovesnej kultúry sú dôležitým materiálom na štúdium kultúrnej pamäti spoločnosti. Ich ozveny možno vidieť v rôznych textoch založených na kresťanskej tradícii a viere. Ústný a písomný text môže zmeniť hlavnú dejovú líniu, ale sémantický obsah v kontexte kultúrneho myslenia spoločnosti zostáva nezmenený. Preto sú písomné a ústne naratívy obsahovo ekvivalentné; nielenže majú svoje vlastné expresívne prostriedky (jazyk a písmo), ktoré možno vedecky opísať, ale aj z hľadiska skutočnej kapacity tvorcu vyjadrujú obsah rečovej komunikácie. Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že kultúrna pamäť spoločnosti o jej organizácii je založená na interakcii obrazov a symbolov antropocentrického uvažovania o duchovnom a materiálnom svete človeka. Tradičné zvyky a hodnoty Slovákov sú tiež založené hlavne na symbióze kresťanských a predkresťanských, mytologických predstáv. Tradičné ľudové zvyky však nie sú zakorenené len v duchovnej kultúre.
Rozhodujúcu úlohu pri interpretácii písomných prameňov zohráva pochopenie všetkých zvláštností a javov jazyka, ktorý sa používa ako komunikačný nástroj v jednotlivých literárnych a naratívnych žánroch. Naratívne texty sú skôr produktom kolektívneho kultúrneho vedomia ako individuálneho.
Kultúrna pamäť a jej význam
Kultúrna pamäť je dôležitým identifikačným prvkom pre spoločnosť. Uchováva spomienky na rôzne historické, náboženské a sociálne udalosti. Tieto spomienky formujú vnímanie sveta v kultúrnej pamäti spoločnosti. Písomné pramene, ako pamiatky slovesnej kultúry, sú dôležitým materiálom na štúdium kultúrnej pamäti spoločnosti. Ich ozveny možno vidieť v rôznych textoch založených na kresťanskej tradícii a viere.
Ústny a písomný text môže zmeniť hlavnú dejovú líniu, ale sémantický obsah v kontexte kultúrneho myslenia spoločnosti zostáva nezmenený. Preto sú písomné a ústne naratívy obsahovo ekvivalentné. Nielenže majú svoje vlastné expresívne prostriedky (jazyk a písmo), ktoré možno vedecky opísať, ale aj z hľadiska skutočnej kapacity tvorcu vyjadrujú obsah rečovej komunikácie.
Vplyv tradícií na súčasnosť
Tradičné zvyky a hodnoty Slovákov sú založené hlavne na symbióze kresťanských a predkresťanských, mytologických predstáv. Tradičné ľudové zvyky však nie sú zakorenené len v duchovnej kultúre. Rozhodujúcu úlohu pri interpretácii písomných prameňov zohráva pochopenie všetkých zvláštností a javov jazyka, ktorý sa používa ako komunikačný nástroj v jednotlivých literárnych a naratívnych žánroch.
Naratívne texty sú skôr produktom kolektívneho kultúrneho vedomia ako individuálneho. Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že kultúrna pamäť spoločnosti o jej organizácii je založená na interakcii obrazov a symbolov antropocentrického uvažovania o duchovnom a materiálnom svete človeka.
Analýza literárnych diel a ich interpretácia
Niektorí autori sú často nesprávne interpretovaní ako pesimistickí alebo depresívni. Avšak ich diela môžu pri opakovanom čítaní priniesť veľký zdroj múdrosti a krásy. Kniha "Víťazstvo" od Josepha Conrada nie je jeho najslávnejšou ani najznámejšou knihou, no napriek tomu sa vyznačuje vysokými kvalitami. Napriek tomu, že sa kniha číta veľmi jednoducho, Conradove diela často skrývajú hlbšie vrstvy významu. Základný príbeh ste bezpochyby videli už veľakrát, no Conrad dokáže aj z jednoduchých zápletiek vytvoriť napínavé a pútavé dielo. Kniha sa číta, na pomery Conrada, veľmi jednoducho, čo by však mohlo naznačovať povrchné čítanie. Conrad zamýšľal ako ten správny odkaz túžby žiť, žiť dobre a zapáliť oheň v temnotách.
Príbeh je nielen extrémne napínavý, ale tiež strašidelný. Autor venuje mieru pozornosti každej postave drámy, čím sa vyhýba tomu, aby postavy boli len prázdnymi nádobami na rozohranie obyčajného trileru. Tí, ktorí ignorujú jeho neprávosti na základe odtrhnutia sa od jeho pravidiel, sa mýlia, pretože nič nie je také jednoduché ako sa zdá. Kniha ponúka pohľad na ľudské osudy, ktoré boli v minulosti "ukradnuté".
Symbolika a jej interpretácia v umení
Z hľadiska semiotiky (z gréckeho sémeion = znak), t.j. značky, erby významných šľachtických rodov, logá firiem, štátne vlajky... je zložité presne definovať, čo to vlastne znak je. Neexistuje jedna definícia znaku, ktorá by bola úplne jasná a všeobecne prijateľná. V umení, obzvlášť v divadle, sa stretávame s rôznymi formami znakov a symbolov. Divadelný znak je jav sociálny a je závislý od spoločnosti. Aby fungoval, musí existovať jeho adresát, prijímateľ, v tomto prípade divák. Jednou zo základných funkcií je sprostredkovať skutočnosť.
Divadelné líčenie tvorí znaky trvalejšej povahy, ktoré súvisia s mimikou tváre. Pre účes a kostým platí v podstate to isté ako pre líčenie. Účes môže byť dokonca gestom, ako i symbolom. Napríklad typické fúziky "á la Hitler" môžu symbolizovať nielen konkrétnu osobu, ale aj fašizmus, nacistickú ideológiu, či akúkoľvek rasistickú ideológiu alebo diktatúru.
Predmety na javisku môžu tiež fungovať ako znaky. Kľúč, sviečka, uzol - to všetko sú predmety, ktoré môžu mať symbolický význam v závislosti od kontextu. Scénografia, hudba a svetlo sú rovnocennými zložkami predstavenia. Svetlo sa môže meniť a tvoriť rôzne scény, od ľadového jazera po púšť. Zvuky v divadelnom predstavení tiež plnia funkciu znakov. Dupot, zvonenie, alebo hudobný leitmotív postavy môžu signalizovať dej alebo situáciu.
Tvorivá dramatika a jej využitie
Tvorivá dramatika je učenie prostredníctvom zážitku, teda praxe zúčastneného jedinca. Je to proces, v ktorom sa rozvíja obrazotvornosť, fantázia a schopnosť improvizácie. Základom tvorivej dramatiky je napätie medzi fikciou a skutočnosťou. Umožňuje deťom preskúmať rôzne situácie, prejaviť sa v nich a nájsť riešenia. Tvorivá dramatika posilňuje schopnosť variability, flexibility a originality.
Pri tvorbe detského predstavenia je dôležité využívať znaky a symboly primerane veku detí. Dieťa školského veku, ktoré má od 6 do 15 rokov, prechádza rôznymi vývinovými štádiami. Jeho myslenie sa postupne presúva do abstraktnej roviny, chápe príčinné vzťahy a dokáže vykonávať myšlienkové operácie ako indukcia a dedukcia. Detské vnímanie je ovplyvnené vekom, skúsenosťou a výchovou.
Tvorivá dramatika umožňuje deťom rozvíjať ich osobnosť, empatiu a schopnosť spolupráce. Prostredníctvom hry v roli a dramatického jednania v situácii sa učia chápať svet okolo seba a svoje miesto v ňom. Tvorivá dramatika je cenným nástrojom pre rozvoj detí a ich prípravu na život.