Rozmnožovanie rastlín je základný biologický proces, ktorý umožňuje vznik nových jedincov a zabezpečuje kontinuitu života na Zemi. Táto základná vlastnosť živých organizmov umožňuje zachovanie druhu. Rozmnožovanie nemusí byť nevyhnutne spojené s nárastom počtu jedincov. Rozlišujú sa dve základné formy rozmnožovania: pohlavné (generatívne) a nepohlavné (vegetatívne).
Pohlavné rozmnožovanie
Pohlavné rozmnožovanie, známe aj ako sexuálne alebo generatívne, je proces, pri ktorom sa spájajú genetické informácie dvoch jedincov. Nová rastlina vzniká zo spojenia dvoch pohlavných buniek, gamét, ktoré sa splynutím vytvoria zigotu. Tá sa následne delí a vyvíja do nového jedinca. Pohlavné rozmnožovanie zabezpečuje genetickú variabilitu potomstva, čo je dôležité pre adaptáciu druhov na meniace sa prostredie a urýchľuje evolúciu.
Pri pohlavnom rozmnožovaní vzniká dcérsky organizmus, ktorý zvyčajne nesie kombináciu genetického materiálu dvoch iných (rodičovských) organizmov. Pri pohlavnom rozmnožovaní väčšinou vzniká organizmus s novou, unikátnou genetickou výbavou, ktorá nikdy nie je úplne totožná s genetickou výbavou rodičov. V širšom zmysle zahŕňa termín pohlavné rozmnožovanie každý typ rozmnožovania, pri ktorom sa nový jedinec vyvíja z gamét (teda nie zo somatických buniek) a to aj v prípadoch, že nedošlo k oplodneniu. V prípade najbežnejšieho typu pohlavného rozmnožovania, eugamie, je nevyhnutné splynutie dvoch špecializovaných buniek - gamét. Ich splynutím vzniká zygota, oplodnené vajíčko, ktoré sa ďalej mitoticky delí a stáva sa z neho embryo. Gaméty zvyčajne nesú polovičnú (haploidnú) sadu chromozómov. Splynutím dvoch gamét vzniká opäť úplný (diploidný) chromozómový súbor.
Proces pohlavného rozmnožovania zahŕňa vznik peľových zŕn (samčích gamét) v peľniciach. Zrelé peľové zrnko krytosemenných rastlín tvoria tri bunky: jedna vegetatívna bunka, ktorá zabezpečuje rast peľovej trubice, a dve samčie bunky (spermácie). Samičí gametofyt (zárodočný miešok) sa vyvíja vo vajíčku semenníka. Prenos peľu na bliznu sa nazýva opelenie. Rozlišujeme samoopelenie (autogamiu) a cudzoopelenie (alogamiu). Rastliny sa samoopeleniu bránia napríklad biochemickým blokom (autoinkompatibilita) alebo časovým nesúladom dozrievania samčích a samičích orgánov v kvete.
Proces dvojitého oplodnenia je unikátny pre krytosemenné rastliny. Po vniknutí peľovej trubice do vajíčka prebehnú dve splynutia súčasne: prvá spermácia splynie s oosférou, čím vzniká diploidná zygota (budúce embryo). Druhá spermácia splynie s centrálnou bunkou, čím vzniká bunka s triploidným jadrom, z ktorej sa neskôr sformuje zásobný triploidný endosperm vyživujúci embryo. Z oplodneného vajíčka sa vyvíja semeno chránené osemením. Pre úspešný vývin a klíčenie sa v semene koncentrujú kľúčové živiny a fosfor. Semeno následne stratí väčšinu vody a prechádza do stavu spánku (dormancie).
Výnimkou je apomixia, pri ktorej semeno vznikne bez oplodnenia. Pri pohlavnom rozmnožovaní je rastlina opelená buď peľom z toho istého kvetu (samoopelenie), alebo peľom z iného kvetu tej istej alebo inej rastliny toho istého druhu (cudzoopelenie). Samoopelenie je nežiaduce, preto sú rastliny fylogeneticky prispôsobené tak, aby sa mu čo najviac zabraňovalo. Niektorým rastlinám, napr. jabloniam, blizny a peľnice v tom istom kvete nedozrievajú naraz, takže sa môžu opeliť len peľom z iného kvetu. Iné rastliny, napr. prvosienka jarná, využívajú priestorový mechanizmus, kde rastliny tvoria kvety s dlhými čnelkami a krátkymi tyčinkami, alebo naopak, čo núti hmyz prenášať peľ výhradne medzi rôznymi jedincami.
Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie
Nepohlavné rozmnožovanie, známe aj ako vegetatívne, je proces, pri ktorom vzniká nový jedinec z časti tela materskej rastliny. Tento proces nevyžaduje spojenie pohlavných buniek a potomstvo je geneticky identické s rodičovským organizmom, čiže ide o klony. Nepohlavné rozmnožovanie je energeticky výhodné a umožňuje rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia.
Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z častí tela materskej rastliny, ktoré dorastú. Potomstvo vzniknuté pri nepohlavnom rozmnožovaní je vždy geneticky zhodné s rodičmi. Jedince vzniknuté nepohlavným rozmnožovaním nazývame klony. Nepohlavné rozmnožovanie je relatívne rýchle, ale neumožňuje genetickú premenlivosť a tým pádom ani adaptáciu na zmenu prostredia. Nový jedinec pri tomto type rozmnožovania vzniká z telových (somatických) buniek a je geneticky zhodný s rodičovským organizmom. Vývin jedinca vzniknutého nepohlavným rozmnožovaním (blastogenéza) býva jednoduchší ako vývin oplodneného vajíčka (embryogenéza).
Existuje mnoho spôsobov nepohlavného rozmnožovania. Jednoduché organizmy využívajú na množenie základné fyziologické formy:
- Bunkové delenie - typické pre sinice a jednobunkové riasy. Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí mitózou na dva dcérske jedince. Delenie môže byť priečne (nálevníky) alebo pozdĺžne (bičíkovce).
- Fragmentácia - rozpad organizmu na niekoľko menších častí, z ktorých vzniknú noví jedinci. Využívajú ju napríklad mnohobunkové sladkovodné spájavky.
- Výtrusy - jednobunkové útvary na šírenie, u nižších húb a organizmov tvorené aj mitoticky.
Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov:
- Rozmnožovacia cibuľka - pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Je charakteristická pre čeľaď ľaliovité (tulipán, cesnak) a amarylkovité (snežienka, narcis).
- Podzemok (rizóm) - vodorovne rastúca podzemná stonka, z ktorej uzlov rastú korene a púčiky tvoriace nové rastliny. Bežný u papradí, kostihoja, pýru.
- Podzemková hľuza - zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak.
- Stonková hľuza - nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú a reprodukčnú funkciu, napr. kaleráb.
- Poplaz (stolón) - horizontálna plazivá stonka, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje vo svojich uzloch. Efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda.
- Listy - na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie odrezkami je jednou z najpopulárnejších a najdostupnejších metód vegetatívneho rozmnožovania. Je to jednoduchý spôsob, ako získať viac rastlín zadarmo a znížiť náklady na záhradu. Jedna rastlina vie dať mnoho odrezkov bez ohrozenia jej zdravia.
Odrezky sa odoberajú zo zdravých rastlín, ktoré nemajú kvety. Odrezky aj listy odoberáme zo stredu rozkonáreného vrcholu. Vysádzame ich do plytkého črepníka. Na urýchlenie zakoreňovania odrezkov sa veľmi osvedčili stimulátory. Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Jednoročné výhonky upravíme na dĺžku 15-20 cm tak, aby sme spodný rez urobili tesne pod púčikom. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezku.
Pôdu pred samotným zakoreňovaním dôkladne pripravíme. Záhony zrýľujeme, urovnáme. Na jeseň si vyhliadneme vhodnú materskú rastlinu, z ktorej budeme po opadaní listov odoberať drevité odrezky. Krík musí byť dobre rozrastený, dospelý a zdravý. Väčšinu okrasných drevín rozmnožujeme odrezkami. Pri rozmnožovaní stromov odrezkami je lepšie ich odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku - takto zostane trochu staršieho dreva.
Väčšina záhradkárov sa cíti neisto v tom, kedy je najvhodnejší čas odoberať odrezky a aký typ odrezkov vziať. Odobraté odrezky korenia dlho a zaberú na parapete malý priestor, ale budúcu jar budú pripravené na presadenie do kvetináčov, kde pekne porastú. Skoré jarné bujné výhonky sú bylinné, mäkké a slabé, takže odrezky skôr zvädnú a odumrú, než stačia zakoreniť. Neskôr trochu spevnejú, v spodnej časti jemne drevnatejú. Ide o polodrevité odrezky. Čím neskoršie leto, tým viac výhonky vyzrievajú, drevnatejú a vtedy môžeme získať aj drevnaté odrezky. Platí, že čím drevnatejší je odrezok, tým pomalšie korení.
Základný „recept“ na odber akéhokoľvek odrezka je rovnaký: odstrihneme výhonok niekoľko centimetrov od vrcholu. Avšak koľko, závisí od druhu, výšky výhonka a od toho, ako husto od seba sú listy. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je odrezok, tým viac obsahuje sacharidových zásob, ktoré mu pomôžu prežiť, kým zakorení. Rozmnožujeme len zdravé a vitálne rastliny, aby sme nešírili vírusy a iné choroby. Vyhneme sa tiež kvitnúcim výhonkom, pretože obsahujú najmä hormóny podporujúce kvitnutie a dozrievanie. Niekedy, napríklad pri muškátoch a fuksiách, musíme odobrať rozkvitnuté výhonky.
Prášky alebo gély na zakorenenie s rastovými hormónmi nie sú pri práci nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov. Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe. V tomto období roka niektoré rastliny nechcú veľmi rásť, iné korenia veľmi ľahko, hoci aj v pohári s vodou, napríklad vŕba, mäta, citrónová tráva. Substrát počas zakoreňovania musí byť stále vlhký.
Nádoby s odrezkami udržiavame vlhké. Postavíme ich na vnútorný okenný parapet, kde je menej svetla, a určite nie priame slnko. Drevnaté odrezky z kríkov drobného ovocia alebo ruží môžeme nechať zakoreniť vo vonkajšom záhone v dobre spracovanej pôde. Odrezky denne kontrolujeme. Zalievame ich tak, aby bol substrát vlhký a aby nezvädli, avšak nie príliš, aby nezačali hniť. To, že zakorenili, spoznáme zvyčajne podľa toho, že začnú tvoriť nové výhonky. Keď odrezky zakorenia, presadíme ich jednotlivo do kvetináčov. Mladým rastlinkám vytvárame optimálne prostredie v polotieni. Pravidelne zalievame a občas zľahka prihnojíme tekutým hnojivom. Keď podrastú a bude to potrebné, presadíme ich ešte raz do o niečo väčšieho kvetináča.
Ak môžeme, urobíme tak skoro ráno. To je najlepšie, pretože vtedy sú pevné, naplnené vodou. Čerstvo odobraté odrezky vždy vložíme do plastového vrecúška, aby sa obmedzila strata vody. Do substrátu ich pozapichujeme čo najskôr po odobratí. Všeobecne sa dá povedať, že by na jednom odrezku malo byť 4 - 5 uzlov. Názvom „uzol“ sa označuje miesto na stonke, odkiaľ vyrastá list. Zo spodnej časti odrezka odstránime listy. Použijeme čistý ostrý nožík, ktorým urobíme čerstvý rez hneď pod listovým uzlom. Namixujeme si vlastný z viacúčelového substrátu a ostrého piesku (alebo zo záhradníckeho vermikulitu). Pre odrezky fuksií a iných rastlín obľubujúcich vlhkosť k substrátu primiešame cca 10 % piesku. Pre kry, levandule a ruže zvýšime podiel piesku či vermikulitu na 25 %. Do kvetináča s priemerom 8 cm zapichneme najmenej 4 - 5 odrezkov a to tak, aby sa vzájomne nedotýkali, pokojne i po obvode kvetináča.
Iné metódy vegetatívneho rozmnožovania
Okrem odrezkov existujú aj ďalšie metódy vegetatívneho rozmnožovania:
- Rozdelenie trsov - Trs materskej rastliny rozdelíme rýľom alebo pílkou na niekoľko častí tak, aby každá časť mala korene aj nadzemnú časť. Tento spôsob rozmnožovania môžeme použiť pri niektorých trvalkách či drobnom ovocí.
- Potápanie - Používa sa hlavne pri kríkoch, ktoré na báze drevnatejú a nemajú žiadne prírastky. Na jar zahrnieme dolnú časť rastliny zeminou, čím podporíme tvorbu koreňov na nových výhonkoch. Stonku prikryjeme pôdou, pričom je spojená s materskou rastlinou. Pri jednoduchom potápaní jednotlivé výhonky ohneme do vykopaných jarčekov, priháčkujeme ich a zasypeme zeminou tak, aby vrcholčeky smerovali nad pôdu.
- Hľuzy, cibule a pacibuľky - Záhradné rastliny tvoria špecializované útvary slúžiace k vegetatívnemu rozmnožovaniu. Rozmnožovacie cibuľky tvorí cesnak a cibuľa. Hľuzy tvorí georgína, zemiak. Hľuznaté rastliny sa rozmnožujú rozdelením hľuzy. Dcérske cibuľky opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom.
- Štepenie (vrúbľovanie a očkovanie) - Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom spájame časť vybranej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Vrúbľujeme do boku alebo do rázštepu, na koziu nôžku, kopuláciou či plátkovaním. Očkovanie jednotlivých druhov robíme v najvhodnejšom období, keď sú vyzreté očká a je plná miazga. Používame zdravé, vyzreté a kvalitné podpníky, očká a vrúble. Rez na vrúbľoch i očkách musí byť hladký a rezné plochy čisté. Pri spôsoboch, kde sa zatiera štepárskym voskom, vosk rozotrieme po celom obvode rezných plôch i na povrchu vrúbľa. Pri vrúbľovaní treba dávať pozor, aby sa kambiálne vrstvy podpníka a vrúbľa kryli aspoň z jednej strany, a tak umožnili prúdenie miazgy a rýchle zrastenie. Jednou z možností je Forkertov spôsob očkovania, ktorý má oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ veľkú výhodu. Nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. Skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji.
množenie ovocných kríkov odrezkami a acylpyrin
Rozmnožovanie rastlín je fascinujúci proces, ktorý nám umožňuje množiť si obľúbené druhy a obohacovať tak svoje okolie. Či už zvolíme pohlavné alebo nepohlavné rozmnožovanie, pochopenie základných princípov a správna technika sú kľúčom k úspechu.
tags: #o #skole #reprodukcia #rastlin