Neplánované tehotenstvo už nemusí byť dôvodom pre svadbu, vyplýva z najnovších štatistík americkej vlády, podľa ktorých sa mimomanželské spolužitie v prípade dvojíc, ktoré počali potomka ešte pred svadbou, stáva stále bežnejším javom.
Tento trend medzi nezosobášenými rodičmi bude pritom podľa amerických demografov pravdepodobne pokračovať aj naďalej, čo okrem iného súvisí aj s tým, že deťom narodeným mimo manželstva nehrozí taká sociálna stigma ako v minulosti, ale aj s ekonomickými faktormi.
V Slovenskej republike nie je tehotenstvo vo veku 15 rokov samo o sebe trestným činom. Ak máte 15 rokov a ste tehotná, ako tehotná osoba ste podľa zákona neporušili žiadny právny predpis. Čo sa týka sexuálnej aktivity, zákon stanovuje vekovú hranicu pre súhlas so sexuálnym stykom. V Slovenskej republike je tento vek 15 rokov. To znamená, že osoba, ktorá má menej ako 15 rokov, nemôže legálne udeliť súhlas na sexuálny styk, a ak osoba mladšia ako 15 rokov mala pohlavný styk s osobou staršou ako 15 rokov, táto staršia osoba môže byť obvinená z trestného činu sexuálneho zneužívania“ podľa § 201 a nasl.
Právne rámce a možnosti
Podľa ust. § 8 Obč. zákonníka platí, že spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.
Vzhľadom na vek Vašej priateľky, aby ste mohli uzavrieť manželstvo, potrebujete súhlas súdu. Aby maloletá matka mohla byť zákonným zástupcom dieťaťa musí nadobudnúť plnoletosť, a to buď dovŕšením 18. rokov.
Dôležitosť súdneho rozhodnutia o povolení uzavrieť manželstvo maloletému vyžaduje, aby sa súdy starostlivo venovali zisťovaniu skutočného stavu veci. Najmä musia venovať pozornosť osobám obidvoch snúbencov a preverovať všetky okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie ich predpokladov k založeniu harmonickej rodiny a k riadnej výchove detí. Súdy sa musia zaoberať aj otázkou, ako bude rodina, ktorú hodlajú snúbenci založiť, plniť svoju ekonomickú funkciu. Preto treba zisťovať zárobky oboch snúbencov, a pokiaľ ešte žiaden z nich nie je zárobkovo činný, treba skúmať, ako inak bude rodina hmotne zabezpečená; v týchto prípadoch je namieste zisťovať zárobkové pomery rodičov snúbencov.
Ešte uvádzame, že podľa zákona o rodine (§ 29) Súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa. Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Určovanie otcovstva
V zmysle Zákona o rodine sa otcovstvo určuje na základe troch zákonných domnienok otcovstva. Prvou domnienkou otcovstva je, že za otca dieťaťa sa považuje manžel matky, druhou je, že za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý spolu s matkou dieťaťa súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa a treťou je koncepcia založená na tzv. rozhodnom období. Pri všetkých troch domnienkach je rozhodujúcou skutočnosťou narodenie dieťaťa.
Ak v čase narodenia dieťaťa budete stále vydatá, automaticky sa za otca dieťaťa bude považovať Váš manžel. Prvá domnienka totiž pôsobí zo zákona, bez ďalšieho tým, že matka dieťaťa je vydatá. V zmysle § 85 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Teda v rodnom liste dieťaťa bude ako otec zapísaný Váš manžel a nie jeho biologický otec.
V tomto prípade je potrebné podať na súd návrh na zapretie otcovstva. Zaprieť otcovstvo môže Váš manžel v lehote do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa Vám narodilo (§ 86 ods. 1 ZR) alebo Vy ako matka môžete v lehote do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je Váš manžel (§ 88 ods. 2 ZR).
Ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva k dieťaťu, bude možné určiť otcovstvo biologického otca. V zmysle § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. V zmysle § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie môžete urobiť pred matričným úradom, nemožno ho však urobiť písomne, len ústne. Po tomto bude v rodnom liste Vášho dieťaťa zapísaný ako otec Váš priateľ.
Ak by ste pred narodením dieťaťa boli s manželom právoplatne rozvedení a uzavreli by ste manželstvo s Vaším priateľom, biologickým otcom dieťaťa. V takom prípade by bol možný postup podľa ustanovenia § 85 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého, ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po to, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. V takom prípade by bol v rodnom liste ako otec zapísaný biologický otec dieťaťa.
Osobný príbeh a spoločenské vnímanie
Niekedy sa nám v živote stanú veci, ktorým sami neveríme. Môj príbeh je zamotaný, ale pomaly sa dostávam do stavu, že čo sa stalo, malo sa stať. S manželom sme žili v zahraničí a náš vzťah sa vyvíjal ako každé manželstvo. Problém bol v tom, že sme nemali deti. Otehotnela som štyrikrát, ani jedno tehotenstvo som však nedonosila a v prvom trimestri potratila. Počas toho roka, keď som nežila s manželom, som spoznala mladého muža, s ktorým som otehotnela. Tehotenstvo bolo síce neplánované, ale dieťa som si nedala vziať. Po mojich zlých skúsenostiach som neverila, že ho vôbec donosím do 12. týždňa. Stalo sa. Môj partner o dieťati nechcel ani počuť, protestoval, že nemôže byť jeho, ale veľmi ma to netrápilo. Moje dieťa vo mne žilo. To bolo jediné, na čom mi záležalo. On nebol, priznávam, pre mňa taký podstatný. Bola som unavená z neistoty, zo vzťahov bez budúcnosti, z neustáleho pocitu straty.
V minulosti otehotnenie slobodnej ženy často viedlo k rýchlemu sobášu, pretože dieťa by malo prísť do manželského zväzku. Dnes naopak mnohí budúci rodičia so vstupom do manželstva počkajú na obdobie po pôrode.
Niektoré páry však manželstvo nepovažujú za podstatnú vec v ich vzťahu. „Silu svojho zväzku môžu demonštrovať aj spoločným potomkom, ktorého vnímajú ako oveľa relevantnejšiu reprezentáciu pevnosti vzájomného puta v porovnaní s úradným potvrdením svojho zväzku,“ vysvetľuje sociologička.
Dôvody sú podľa nej rôzne. „Od prozaických, ako je jednoduchšie a pohodlnejšie absolvovanie predsvadobných príprav a samotného svadobného dňa bez rastúceho tehotenského bruška až po neľahkú, komplikovanú finančnú situáciu nastávajúcich rodičov, ktorá je často pádnym dôvodom pre odklad sobáša,“ povedala pre Aktuality.sk sociologička Gabriela Tydlitátová. Ako dodáva, sobáš je v rozpočte mladej domácnosti sám o sebe nákladnou položkou a peniaze tak radšej odložia pre dieťatko.
Aj v minulosti existovali prípady legalizácie nemanželských detí, resp. ich osvojenia. „Často sa stávalo, že si dievča aj s dieťaťom zobral nejaký muž z dediny a do matriky sa dodatočne dopísal ako otec dieťaťa,“ uvádza archivárka.
Vzťah k sexualite a viere
Sex pred manželstvom sa v našej spoločnosti stal takým bežným, dokonca očakávaným, že mnohí vyznávajúci kresťania ho ani nepovažujú za hriech. Naša kultúra predpokladá, že ľudia nemajú toľko sebaovládania, aby sa mohli zdržať sexu až do manželstva, a tak sa táto myšlienka stala nereálnou. Božie slovo sa však nemení a Biblia nám hovorí, že sex mimo manželstva je nemorálny (Matúš 15:19; 1. Korinťanom 6:9; 6:13; 7:2).
Každý človek, ktorý sa stal znovuzrodeným kresťanom tým, že svoju vieru a dôveru vložil do Krista, už nepatrí sám sebe. V 1. liste Korinťanom 6:18-20 sa píše: „Vyhýbajte sa smilstvu! Každý hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela. Kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. 19 A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? 20 Boli ste draho vykúpení. Nedodržiavanie Božieho plánu pre manželstvo, sex a rodinu má vždy za následok tieto duchovné alebo fyzické dôsledky: zarmútenie Ducha Svätého (Efezanom 4:30), pocit viny, hanba, ľútosť, strata úcty k sebe a k druhým, rozdelenie v rodinách a medzi veriacimi, zlé vzory, bolesť pre budúcich manželov, nechcené tehotenstvo, potrat a pohlavne prenosné choroby.
Boh chce, aby bol sex intímnym vyjadrením lásky a oddanosti, ktoré majú zdieľať len manželia. Každému, kto urobil chybu a mal sex mimo manželstva, môže byť odpustené, aj keď táto chyba vyústi do neplánovaného tehotenstva. V 1. Jánovom liste 1:9 sa píše: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ To neznamená, že On vymaže následky našich činov, ale môžeme byť duchovne obnovení, ak sa priznáme k svojim hriechom a budeme ich ľutovať.
Prirodzenosť intímneho styku manželov „sa zakladá na nerozlučnom spojení dvojakého významu manželského aktu, ktorý Boh určil a ktorý človek z vlastného podnetu nemôže rozbiť: je to význam spojivý a plodivý“ (Pavol VI., encykl. Humanae Vitae, čl. 12). Cirkev teda „nestanovuje“, ale len vyjadruje zákon, ktorý Boh vpísal do stvorenia, že prerušovaný sex, antikoncepcia aj priama sterilizácia je zlom, ktoré nikdy nemôže priniesť šťastie nikomu, kto sa naň podujme. Manželská sexualita prežívaná v súlade s Božím zákonom nie je ľahkou cestou, ale je tou evanjeliovou „tesnou bránou“ a „úzkou cestou“, ktorá však „vedie do života“ (porov. Mt 7,14) a k spoločnému dobru manželov.
tags: #otehotnenie #mimo #manzelstva