V súčasnosti čelíme rastúcemu problému intoxikácie alkoholom, ktorý sa nevyhýba ani deťom a mladistvým. Tento problém sa premieta aj do oblasti zdravotnej starostlivosti, kde vznikajú otázky týkajúce sa úhrad za pobyt v nemocnici, najmä v prípadoch, keď je hospitalizácia spojená s požitím alkoholu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach pacientov a ich rodinných príslušníkov, ako aj o postupoch zdravotných poisťovní.
Základné princípy poskytovania zdravotnej starostlivosti
Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti má každý pacient právo na zdravotnú starostlivosť. Táto starostlivosť musí byť poskytnutá bezodkladne, najmä v prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Neodkladná zdravotná starostlivosť je definovaná v § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a zahŕňa aj zdravotnú starostlivosť poskytovanú pri pôrode. Lekár je povinný poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť aj pacientovi, ktorý je pod vplyvom alkoholu.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí bezodkladne ošetriť pacienta pod vplyvom alkoholu, aj keď vie, že takéto vyšetrenie sa nebude hradiť z verejného zdravotného poistenia. Dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti vykonáva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z.).
V prípade, že pacient vníma okolie, lekár je povinný ho poučiť o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z.). Vo všeobecnosti sa na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vyžaduje informovaný súhlas, ktorý je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa zákona (§ 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z.).
Paragraf 6 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. však ustanovuje výnimky. V prípade, že opitý pacient odmieta pomoc privolaného lekára a odmieta dať informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, poskytne sa mu neodkladná zdravotná starostlivosť, aj za prípadnej asistencie polície.
Zodpovednosť pacienta a regresné platby
V prípade, ak poistenec porušil liečebný režim alebo užil návykovú látku, zdravotná starostlivosť sa mu zúži len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť si nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri porušení liečebného režimu alebo užití návykovej látky (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z.).
Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 581/2004 Z. z., poisťovňa môže žiadať preplatenie nákladov od vás, ale aj od tých, ktorým ste pod vplyvom alkoholu spôsobili zranenie. Navyše, vyšetrenie nehradí poisťovňa, ale ten, u ktorého sa potvrdila prítomnosť alkoholu v krvi.
Nariadenie vlády SR č. 777/2004 Z. z. ustanovuje 100-percentnú spoluúčasť pacienta v prípade chorôb, ktorých spoločným menovateľom je určitá miera intoxikácie alkoholom (kódy Y90.0 až Y91.9).
Zdravotná poisťovňa má právo vymáhať úhradu za liečbu úrazu alebo inú zdravotnú starostlivosť v prípadoch, keď:
- Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v príčinnej súvislosti s požitím návykovej látky alebo alkoholu.
- Poistenec porušil liečebný režim a preto potreboval zdravotnú starostlivosť.
V prípade, že pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok zraníte druhé osoby, zúčastneným osobám sa musí poskytnúť zdravotná starostlivosť. Vaša zdravotná poisťovňa môže žiadať preplatenie nákladov od vás, ale aj od tých, ktorým ste pod vplyvom alkoholu spôsobili zranenie.
Transformáciou zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti od 1. júla sa spôsob vymáhania nemení. Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení bude Všeobecná zdravotná poisťovňa od januára 2006 uverejňovať a aktualizovať okrem iných zoznamov aj zoznam poistencov, ktorí nezaplatili úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo požitia návykovej látky.
Prípad úrazu dieťaťa a regresné platby
V posledných rokoch sa zaznamenal alarmujúci nárast počtu mladých ľudí intoxikovaných alkoholom, ktorí skončili v nemocnici. Detská fakultná nemocnica v Košiciach zaznamenala v roku 2008 takmer osemnásobný nárast oproti roku 2005. V prípade intoxikácie maloletého alkoholom môžu zdravotné poisťovne vymáhať náklady na liečbu od rodičov. Sumy sa v takýchto prípadoch môžu vyšplhať až do tisícok eur.
Príklad regresnej platby: Všeobecná zdravotná poisťovňa vymáhala od rodičov opitého dievčaťa takmer 3 000 eur za hospitalizáciu na ARO. Rodičia si uvedomovali svoju zodpovednosť a peniaze uhradili.
V extrémnych prípadoch sa regresné platby môžu vyšplhať až na takmer 10 000 eur, najmä ak ide o ťažké zranenia spojené s dlhodobou hospitalizáciou a finančne náročnými výkonmi.
Zdravotná poisťovňa má nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť aj v prípade úrazu dieťaťa, ak k nemu došlo zavineným protiprávnym konaním inej osoby alebo zanedbaním dohľadu zo strany rodiča. Každý prípad sa však posudzuje individuálne podľa konkrétnych okolností.
V prípade, ak vám príde faktúra za pobyt v nemocnici, máte právo požiadať zdravotnú poisťovňu o vysvetlenie, z akého dôvodu bola táto suma vyrúbená. Ak nesúhlasíte s vyrúbenou sumou, máte právo podať reklamáciu. Ak nemáte dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie faktúry, môžete sa s poisťovňou dohodnúť na splátkovom kalendári.
What Happens To Your Body When You Stop Drinking Alcohol
Zisťovanie alkoholu v krvi a súvisiace postupy
Zisťovanie alkoholu v krvi upravuje zákon NR SR č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona sú taxatívne vymedzené osoby, ktoré môžu vyzvať fyzickú osobu na vyšetrenie alkoholu v krvi.
Ak sa osoba odmietne podrobiť vyšetreniu, možno na požiadanie vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opitosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov.
Podľa súdneho lekára a právnika Petra Kováča, pri stanovovaní alkoholu v krvi môže vzniknúť problém s tzv. endogénnym alkoholom, ktorý sa spontánne vytvára v tele. Jeho hladina v krvi môže byť najčastejšie v rozmedzí 0,1 -- 0,2 mg/l, ale v literatúre sú údaje aj o koncentrácii až 1,9 mg/l.
Lekár nie je oprávnený vyzvať pacienta na vyšetrenie alkoholu v krvi. Ak má lekár podozrenie, že pacient si privodil poškodenie zdravia pod vplyvom alkoholu, mal by privolať políciu. Policajt by mal vyzvať pacienta, ak je schopný vnímať, na to, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu v krvi. Ak to pacient odmietne, navrhne sa krvná skúška.
V prípade, že pacient odmietne poskytnúť krv na vyšetrenie alkoholu v krvi, postup bude individuálny. V prípade, že bude od vás zdravotná poisťovňa žiadať refundáciu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a nemáte peniaze, vec sa dá riešiť. Poisťovne sú ochotné sa dohodnúť, napríklad na splátkach či splátkových kalendároch.
Podkladom na preukázanie skutočnosti, či poistencovi sa poskytla zdravotná starostlivosť v dôsledku užitia návykovej látky, bude písomné hlásenie ošetrujúceho lekára. Situácia bude rovnaká aj v prípade, ak bude pacient v bezvedomí.
Povinnosť strpieť odber krvi v trestnom konaní vyplýva z ustanovenia § 114 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestného poriadku). Podľa citovaného ustanovenia, ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.
Policajné predpisy dávajú celý rad oprávnení príslušníkom Policajného zboru SR. Príslušník Policajného zboru je oprávnený vyzvať na vyšetrenie aj iné osoby, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok.
Podľa § 14 ods. 1 písm. i) zákona č. 330/1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnanec je povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.