Výživné predstavuje zákonnú povinnosť a zároveň právo, ktoré existuje medzi rodičmi a deťmi, manželmi, nemanželskými partnermi a priamymi príbuznými. V prvom rade je vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom, a to aj po dovŕšení plnoletosti, ak dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na konkrétny vek, ale na reálnu schopnosť dieťaťa zabezpečiť si vlastné živobytie.
V súlade so zákonom o rodine, rodičia sú povinní vyživovať plnoleté dieťa, ktoré dokončilo vzdelávanie, ale počas jedného roka od jeho skončenia si nedokáže nájsť zamestnanie. Táto povinnosť trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. V praxi sa ustálilo, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole získaním druhého stupňa vysokoškolského vzdelania. Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere relevantné. Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve automatickou hranicou pre zánik výživného.
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť rodiča zaniká. Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, je potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu je potrebné uviesť, že dieťa ukončilo štúdium a je schopné sa samostatne živiť.
Súd pri posudzovaní vyživovacej povinnosti prihliada na mnoho faktorov. Okrem veku dieťaťa je dôležitý aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, ako aj odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa. Dôležité sú aj majetkové pomery rodičov a ich schopnosti a možnosti. Výška výživného sa určuje na základe životnej úrovne rodiča a odôvodnených potrieb dieťaťa. Súdna prax uvádza, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozmedzí 20 až 30 percent príjmov povinného rodiča, v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa.
V prípade, ak rodič neplní vyživovaciu povinnosť, je možné podať návrh na exekúciu alebo sa obrátiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý môže poskytnúť náhradné výživné. Podmienkou na poskytnutie náhradného výživného je podanie návrhu na vykonanie exekúcie.
Kedy rodič prestáva byť povinný platiť výživné?
Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Toto kritérium sa posudzuje individuálne, pričom nie je rozhodujúci len formálny zánik štúdia, ale najmä reálna možnosť dieťaťa zabezpečiť si svoje živobytie vlastnou prácou alebo iným majetkom.
Ak dieťa prestane študovať a má možnosť zamestnať sa, jeho vyživovacia povinnosť zaniká. V prípade, ak dieťa študuje denným štúdiom, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do ukončenia štúdia. Ak dieťa pokračuje v štúdiu na inžinierskom stupni, vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá.
V prípade, ak má rodič pochybnosti o tom, či je dieťa ešte odkázané na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd následne preskúma, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav.
Je dôležité si uvedomiť, že ak dieťa ukončí štúdium a je schopné sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť rodiča zaniká. Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, je potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Proces určovania výživného
Výživné je možné upraviť prostredníctvom povinného poradenstva, ktoré sa poskytuje pred začatím konania o rozvod manželstva, ak manželia majú spoločné maloleté dieťa. Taktiež je možné stanoviť výživné prostredníctvom mediácie v rodinných veciach.
Dieťa môže uplatniť nárok na výživné v zjednodušenom mimosúdnom konaní. V prípade rozvodu môžu manželia uzavrieť dohodu o výživnom. Ak rodič, s ktorým dieťa žije, z neopodstatnených dôvodov neuplatnil právo na výživné, môže konať v mene dieťaťa a začať konanie o výživné Chorvátsky inštitút pre sociálne zabezpečenie.
Strany môžu podať návrh na súd osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. V prípade sporov týkajúcich sa zákonnej vyživovacej povinnosti je príslušný súd, na ktorého území má navrhovateľ trvalý pobyt alebo bydlisko.
V rámci konania na súde sa platia súdne poplatky. Možnosť oslobodenia od platenia súdnych trov a právo na profesionálnu právnu pomoc sú upravené v osobitnom zákone.
Súd pri priznaní výživného zohľadňuje celkové materiálne potreby dieťaťa, ako sú náklady na bývanie, stravu, oblečenie, hygienu, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Minimálne sumy sú stanovené ako percentuálny podiel priemerneho čistého mesačného platu.
V prípade, ak mzda dlžníka podlieha exekúcii, suma stanovená na dve tretiny priemernej čistej mzdy je z exekúcie vyňatá. Pri vymáhaní pohľadávky na zákonné výživné sa stanoví suma na polovicu priemerného čistého platu.
Dieťa má nárok na dočasné výživné vo výške 50 % minimálneho zákonného výživného, ak spĺňa podmienky stanovené zákonom.
Ako platiť menej výživného na dieťa #výživné
Kedy sa vyživovacia povinnosť považuje za splnenú?
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť v naturálnej alebo peňažnej forme, dobrovoľne alebo na základe súdneho rozhodnutia. Vyživovacia povinnosť je viazaná na schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, nie na dosiahnutie konkrétneho veku.
Príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu počas osobného styku, nie sú považované za výživné, ak nepresiahnu stanovenú hranicu. Ak dieťaťu vznikne nárok na sociálne štipendium, toto sa považuje za jeho príjem a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného.
V prípade, ak dieťa počas denného štúdia popri štúdiu aj pracuje, jeho vyživovacia povinnosť nevylučuje nárok na výživné, ale môže ovplyvniť jeho výšku. Ak príjem z brigády nie je zanedbateľný, súd môže primerane znížiť výšku výživného.
Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto zamestnanie neskôr prerušilo s cieľom ďalšieho štúdia, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Výživné sa platí v hotovosti do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo priamo plnoletému dieťaťu, najčastejšie na bankový účet.
V prípade, ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, ktorá na predchádzajúcu školu nenadväzuje, súd skúma, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, kvalitu školy, šance na uplatnenie na trhu práce a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Aj keď plnoleté dieťa je schopné čiastočne uspokojovať svoje životné potreby, rodičia sú povinní zabezpečiť mu bývanie, až kým si ho nebude vedieť zabezpečiť samo.
V prípade, ak dieťa študuje a riadne pokračuje v štúdiu až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky.
V prípade, ak rodič neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace, má oprávnená osoba nárok na náhradné výživné.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou.
Ak dieťa nie je schopné sa samo živiť, napríklad kvôli štúdiu na vysokej škole, súd môže rozhodnúť o vyživovacej povinnosti. Ak dieťa študuje dennou formou, vyživovacia povinnosť rodiča trvá až do ukončenia štúdia.
Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.
V prípade, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
V prípade, ak dieťa študuje na vysokej škole, súd pri určovaní výšky výživného prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súdna prax uvádza, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozmedzí 20 až 30 percent príjmov povinného rodiča.
V prípade, ak rodič dobrovoľne neprispieva na výživu dieťaťa, odporúča sa najprv pokúsiť s ním dohodnúť. Ak to nie je možné, dieťa môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti.
V návrhu na súd je potrebné uviesť, že dieťa nie je schopné sa samo živiť, je evidované na úrade práce a že rodič neprispieva na jeho výživu. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností rodiča.