Každý pôrod je jedinečný a jeho priebeh môže výrazne ovplyvniť celkový zážitok ženy. V posledných rokoch sa čoraz viac diskutuje o rozdieloch v pôrodnej starostlivosti medzi krajinami, pričom Dánsko vyniká svojím prístupom k prirodzeným pôrodom a minimalizáciou lekárskych intervencií.
Vzpriamená poloha pri pôrode môže byť pre ženu dobrým prostriedkom úľavy od bolesti. Vzpriamená poloha pri pôrode navyše poskytuje výhody, pre ktoré ju odporúčajú aj odborné gynekologické organizácie.
Európske štatistiky perinatálneho zdravia
Viac ako 5 miliónov žien v európskych krajinách privádza na svet bábätká. Bremeno chorobnosti a úmrtnosti v perinatálnom období - tehotenstvo, pôrod a popôrodie - stále znepokojuje Európu. Európska Správa o perinatálnom zdraví vydaná projektom EURO-PERISTAT je najobsiahlejšia správa o zdraví a starostlivosti o tehotné ženy a batoľatá v Európe a spája údaje 26 členských štátov Európskej Únie spolu s Islandom, Nórskom a Švajčiarskom z roku 2010. Správa prezentuje údaje o úmrtnosti, nízkej pôrodnej hmotnosti a predčasného pôrodu zároveň s údajmi o zdravotnej starostlivosti a materských charakteristikách, ktoré môžu ovplyvniť výsledok gravidity. Európska správa o perinatálnom zdraví obsahuje tiež údaje z dvoch ďalších európskych projektov: Pozorovanie mozgovej obrny v Európe (SCPE) a Európske sledovanie vrodených anomálií (EUROCAT).
Fetálna mortalita od 28 a viac týždňov tehotenstva sa pohybuje od 2.0 na 1000 živo a mŕtvo narodených v Česku a na Islande do 4.0 a viac na 1000 vo Francúzsku, Lotyšsku, v regióne Brusel a v Rumunsku. Predchádzajúce správy, vrátane novej štúdie od skupiny EURO-PERISTAT objavili nárast v celkových mierach predčasných pôrodov počas posledných 15 rokov. Paradoxne, spracované údaje v publikácii za rok 2010 naznačujú, že tento rast sa mohol v niektorých krajinách zastaviť. Prevalencia medzi živonarodenými bola 20.9 na 1000 pôrodov. Extrapolované na EU-27, toto reprezentuje asi 112 000 postihnutých živých pôrodov. Hoci väčšina plodov postihnutých vrodenou anomáliou prežije prvý rok života, tieto anomálie sú hlavnou príčinou fetálnych a novorodeneckých úmrtí. Celková miera perinatálnej mortality spojená s vrodenou anomáliou bola 0.81 na 1000 pôrodov. Miera ukončenia tehotnosti pre anomáliu plodu sa mení medzi regiónmi a krajinami od 0 do 10.5 na 1000 pôrodov. Mozgová obrna ročne postihuje jedného z 500 novorodencov.
Miera materských úmrtí (MMR) sa pohybuje od 3 na 100 000 (v Estónsku, Taliansku, Rakúsku a Poľsku) ku viac ako 10 na 100 000 živých pôrodov (Lotyšsku, Maďarsku, Slovinsku, Slovensku a Rumunsku). Hoci pozoruhodné variácie pochádzajú z veľmi malých čísiel úmrtí, existujú dôkazy, že materské úmrtia odvodené z rutinných štatistických systémov sú podhodnotené. Toto by sa malo preskúmať najmä v krajinách, kde sú miery veľmi nízke.
Rizikové faktory v tehotenstve
Niektoré rizikové faktory vzrástli, iné klesli. Viacnásobné tehotenstvá: Miera viacnásobných tehotenstiev sa v Európe veľmi líši. Od nízkych hodnôt 9 až 13 na 1000 žien so živo aj mŕtvo narodenými v Rumunsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku až do 20 na 1000 v Bruseli, Česku, Dánsku, Cypre, Španielsku, a Malte. Hodnoty však stúpali v 20 z 23 krajín, ktoré poskytli údaje o tomto indikátore v oboch časových úsekoch. Materský vek: Od roku 2004 sa priemerný vek rodiacich žien v Európe zvýšil, ale podiel matiek 35 a viacročných kolíše v krajinách medzi 10.9% v Rumunsku a 34.7% v Taliansku. Fajčenie počas tehotenstva: Porovnanie výstupov z krajín, ktoré mali tieto údaje dostupné, ukazujú pokles počtu fajčiacich žien v tehotenstve. V mnohých krajinách však viac ako 10% žien v tehotenstve neprestane fajčiť. Krajiny s najväčším podielom tehotných fajčiarok boli: Španielsko (údaje z Katalánska - 14.4%), Francúzsko (17.7%) a Veľká Británia, vrátane Škótska (19%), Walesu (16%), Severného Írska (15%). Nízka hmotnosť, nadhmotnosť a obezita: Údaje o indexe telesnej hmotnosti pred graviditou sme zbierali prvýkrát v tejto správe, hoci 18 krajín tieto údaje nemá.
Cisársky rez: Celosvetový trend a Slovensko
Miera pôrodov sekciou sa vo väčšine krajín medzi rokmi 2004 a 2010 zvýšila. S výnimkou Fínska a Švédska, kde hodnoty klesali. Nárasty sa šírili od 0.2% v Taliansku až po viac ako 7% v Litve, Slovensku a Poľsku. Praktiky spojené so sekciami sú nekonvergentné. Počet vykonaných sekcií v roku 2010 sa pohyboval od 52.2% na Cypre, 38.0% v Taliansku, 36.9% v Rumunsku a 36.3% v Portugalsku k menej ako 20% v Holandsku, Slovinsku, Fínsku, Švédsku, Islande a Nórsku. Rozdiely v rizikových faktoroch pre cisársky rez ako sú materský vek a parita neprispievajú k vysvetleniu týchto veľkých rozdielov. Veľký počet sekcií spomedzi krajín s vysokým podielom starších rodičiek uvádzajú Taliansko a Portugalsko, pričom v Holandsku a Fínsku, ktoré majú rovnako vysoký podiel starších rodičiek, ich bolo menej. A to napriek tomu, že využitie menej invazívnych procedúr je vo väčšine dátových systémov podhodnotené alebo nie je hlásené vôbec.
Počet detí narodených cisárskym rezom sa celosvetovo v rokoch 2000 až 2015 takmer zdvojnásobil, pričom miera stúpla z 12 % na 21 %. Na Slovensku sa v roku 2017 pohybovala miera cisárskeho rezu na úrovni 30 %, čo je v porovnaní s inými európskymi krajinami relatívne vysoké číslo. Až 60 % krajín má vyššiu mieru cisárskych rezov a 25 % krajín má nižšiu než odporúčanú mieru, čo naznačuje výrazné rozdiely v dodržiavaní odborných odporúčaní v praxi.
Hoci cisársky rez je život zachraňujúca operácia pri komplikáciách, ako sú krvácanie, tieseň plodu, vysoký krvný tlak alebo neobvyklá poloha plodu, predpokladá sa, že z medicínskych dôvodov je potrebné ukončiť cisárskym rezom len 10 až 15 % pôrodov. Napriek tomu v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, je miera cisárskych rezov vyššia, čo vyvoláva otázky o nadužívaní tejto metódy.
Samotný cisársky rez je spojený s krátkodobými a dlhodobými rizikami pre matky aj deti. V prípade, že sa vykoná bez medicínskej indikácie, neprináša matke a dieťaťu žiadne výhody. Úmrtia matiek a poškodenie ich zdravia sa vyskytujú častejšie po cisárskom reze ako po vaginálnom pôrode. Čas potrebný na zotavenie matky po cisárskom reze je dlhší a zákrok môže spôsobiť zjazvenie tkaniva maternice. To môže mať pri ďalšom tehotenstve za následok krvácanie, nesprávne vyvinutie placenty, mimomaternicové tehotenstvo, potrat a predčasný pôrod. Pribúdajú aj dôkazy o tom, že deti narodené cisárskym rezom sú vystavené iným hormonálnym, fyzickým, bakteriálnym vplyvom a tiež vplyvom liekov podaných počas pôrodu, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravie.
Dánsky prístup k pôrodnej starostlivosti
Režisérka Maia Martiniak navštívila dánsku univerzitnú pôrodnicu v Aarhuse, aby zistila, ako prebiehajú pôrody v severskej krajine. Zistila, že tehotná žena v Dánsku navštívi gynekológa trikrát, praktického lekára dvakrát a pôrodnú asistentku asi päťkrát počas tehotenstva. Prvorodičky majú možnosť absolvovať predpôrodné kurzy, kde sa dozvedia informácie o pôrode, dojčení a rodine. Všetky pôrodné izby sú vybavené pôrodnými posteľami a ak to zdravotný stav ženy dovoľuje, môže si vybrať spôsob a polohu pôrodu, prípadne rodiť do vody.
V Dánsku sa kladie veľký dôraz na minimalizáciu nástrihu hrádze. Používajú techniku z Nórska, kde sa rukami snažia chrániť hrádzu a minimalizovať natrhnutia. Počas pôrodu prikladajú na hrádzu teplé obklady, aby ju čo najviac uvoľnili. Po zavedení štatistiky, kde sa sledovali čísla epiziotómie pre každú pôrodnú asistentku zvlášť, zistili, že jedna asistentka mala 80% nástrihov. Kvôli prípadnej ruptúre hrádze musia byť opatrní s pôrodnou stoličkou a s neurýchľovaním pôrodu.
Barbora Budzáková žije v Dánsku päť rokov. S priateľom Michalom má dcéru Viktoriu. Pôrod v Dánsku bol pre ňu prirodzenou voľbou. Tehotenská starostlivosť bola minimálna: tri kontroly u všeobecného lekára, ktorý bol zároveň gynekológom, a dve kontroly u skutočného gynekológa. Po 20. týždni tehotenstva preberala starostlivosť pôrodná asistentka. Kontroly boli minimálne, bez zbytočných zásahov, s dôrazom na prirodzený priebeh.
V prípade Barbory pôrod trval dlho a nakoniec skončil akútnou sekciou. Napriek tomu bol prístup personálu veľmi ľudský. Partner mohol byť prítomný pri sekcii a držal ju za ruku. Po pôrode bola dcéra priložená na hruď a strávila prvú noc na izbe s matkou. Ženy v Dánsku často odchádzajú z nemocnice už na druhý deň po pôrode.
Materská dovolenka v Dánsku je štedrá a trvá 50 týždňov, s možnosťou flexibilného delenia medzi matku a otca. Rodičovský príspevok je stanovený na základe zmluvy so zamestnávateľom a existuje aj prídavok na dieťa. Zamestnávateľ je povinný držať miesto počas materskej dovolenky a žena nemôže dostať výpoveď z dôvodu tehotenstva.
Jasle a škôlky sú bežnou súčasťou dánskeho systému starostlivosti o deti, pričom deti často nastupujú už od pol roka veku. Stravovanie v jasliach je zamerané na zdravé a čerstvé potraviny. Aj napriek tomu, že dánsky prístup k rodičovstvu je často vnímaný ako uvoľnenejší, dôraz je kladený na samostatnosť detí od útleho veku.
Slovenská realita vs. Dánska skúsenosť
Žena opisuje svoj prvý pôrod v Nitrianskej nemocnici na prelome rokov 2011-2012. Po príchode do nemocnice jej oznámili, že je otvorená na 6 cm a ide na sálu. Napichli jej žilu, zaviedli kanylu a zakázali jej piť a jesť, čo považovala za ponižujúce. Hodinu hopsala na fitlopte, keď prišli tlaky. V miestnosti s pôrodným lôžkom sa spýtala, či tam musí rodiť, lebo nechce rodiť v polohe ležmo. Doktor jej necitlivo prehmatal vnútornosti a narezal jej hrádzu. Po pôrode jej dieťa odniesli preč a ukázali jej ho až po štyroch hodinách.
Ďalší pôrod v Nitrianskej nemocnici bol úžasný. Našla si svoju ideálnu polohu, nedovolila pôrodníkovi spraviť rez ani prepichnutie plodových blán. Dieťatko si hneď po porodení vzala na svoje brucho, pupočník bol prerušený, až keď dopulzoval a odmietla odniesť bábo na meranie, váženie a injekčný K vitamín.
V minulosti sa na Slovensku stretávali ženy s nedôverou a zlou povesťou pôrodníckych operácií, ako je epiziotómia (nástrih) a cisársky rez. Niektoré ženy po vákuumextrakcii vnímali svoj pôrod horšie, ako keby porodili akútnym cisárskym rezom. V pôrodných plánoch sa často objavovali požiadavky typu „nechcem kliešte ani vákuumextrakciu, radšej cisársky rez“.
Príprava na cisársky rez trvá dlhšie - minimálne 10 minút a aj to pri maximálnom úsilí všetkých členov tímu a predpokladu, že operačná sála je pripravená. Na druhej strane, kliešte alebo vákuumextraktor sú vždy nachystané na pôrodnej sále. Pokiaľ robíme cisársky rez pri hlboko vstúpenej hlavičke, môže byť problém vybrať dieťa, môže to trvať aj niekoľko minút (väčšinou je to pár sekúnd). Ruka pôrodníka musí ísť z maternice hlboko do vagíny, pri tomto sa môže potrhať maternica, čo so sebou prináša zvýšené krvácanie.
Indikáciou na extrakčnú operáciu je väčšinou akútna hypoxia plodu, čiže keď na CTG vidíme, že plod prestáva byť dobre okysličený. Mnoho žien má traumu z pôrodu a hlavne z komplikovaného pôrodu. Prichádza obviňovanie personálu pôrodnice „urobili mi vákuum/kliešte“, alebo obviňovanie seba „nie som dobrá matka, lebo som nevedela dieťa sama vytlačiť“. Na to, aby sme takúto operáciu spravili, vznikla indikácia. Netreba zabúdať, že nie každý pôrod je ľahký, inak by odbor pôrodníctvo vôbec nemusel existovať. Často „vinník“ neexistuje, jednoducho je nevyhnutné reagovať na okolnosti.
Pri každej komplikácii je nevyhnutná dobrá komunikácia. Pri samotnom zákroku nie je veľa času vysvetľovať, ale samozrejmosťou má byť aspoň veta: „Vaše dieťa sa nemá dobre, musí ísť von, najlepšie je spraviť vákuumextrakciu.“ Po pôrode má prísť podrobné vysvetlenie a rozhovor.
V modernom pôrodníctve sa nesmú používať kliešte na vytiahnutie plodu z vysokých rovín panvy. Vákuumextrakcia je extrakčná pôrodnícka operácia, pri ktorej sa na hlavičku plodu priloží klobúčik, vytvorí sa podtlak, ktorý klobúčik drží na mieste a pôrodník pomocou klobúčika dieťa vytiahne. Je však dôležité upozorniť, že pôrodník iba pomôže ťahom k vášmu aktívnemu tlačeniu. Tu je veľmi dôležitá spolupráca. V ideálnom prípade sa hlavička pomocou oboch síl (tlačenie aj ťahanie) dostane cca do tretiny až polovice von, a potom už žena tlačí sama. Kliešte (forceps) pochádzajú zo 17. storočia. Dnes sa ale využívajú čoraz menej. Skladajú sa z dvoch častí, do pôrodných ciest sa vloží najprv jedna, potom druhá, a to tak, že hlavička je akoby v obale, kliešte nezvierajú hlavičku, aj keď ten názov tomu môže napovedať. Sú pôrodníci, ktorí preferujú kliešte, niektorí zase vákuum. Mladší pôrodníci zvyčajne uprednostňujú vákuum, pretože je jednoduchšie sa to naučiť a je viacero odporúčaní a výskumov, že vákuumextrakcia je metóda prvej voľby. Starší pôrodníci často celý život robia kliešte a nie sú veľmi zvyknutí pracovať s vákuumextraktorom. V mnohých krajinách sa od používania klieští ustupuje kvôli väčšiemu riziku závažných poranení. Riziko poranenia svalu, ktorý sa volá musculus levator je trojnásobne vyššie pri použití klieští ako pri vákuumextraktore.
Vákuumextrakcia sa nemá používať pri tehotenstvách mladších ako 34. V roku 2018 sa vykonalo vo Fínsku a Dánsku 0 % kliešťových pôrodov a počet vákuumextrakcií bol v Dánsku 6,6 %, vo Fínsku 9,6 %. V iných krajinách sa vykonáva forcepsov viac, napr. V každom prípade sa tieto metódy robia kvôli tomu, že dieťa a/alebo mama potrebujú pomôcť. Takže výčitky voči personálu pôrodnice ani voči sebe nie sú na mieste.
V Dánsku sa pôrodné izby často podobajú skôr na izby v hoteli, než na sterilné nemocničné prostredie. Ženy majú možnosť využiť pôrodnú vaňu, pôrodnú stoličku alebo iné pomôcky na uľavenie od bolesti. Prístup personálu je maximálne podporný a rešpektujúci voči voľbe ženy.
Tragické príbehy zo slovenských pôrodníc
Niektoré ženy na Slovensku zažili pri pôrode nepríjemné situácie, ktoré sa negatívne podpísali na ich psychike. Spomínajú na nedostatočnú anestéziu pri šití, necitlivé prehmatávanie, nástrihy hrádze bez opýtania, či odobratie novorodenca na dlhý čas po pôrode. Tieto skúsenosti vyvolávajú otázky o prístupe k rodičkám a potrebe zlepšiť pôrodnú starostlivosť na Slovensku.
Článok sa dotýka aj citlivej témy nútených sterilizácií rómskych žien na Slovensku, ktoré sa diali od 60. rokov až do roku 2004. Protizákonnosť sterilizácií vychádza z nedostatočného informovaného súhlasu pacientok. V niektorých prípadoch lekári vyžadovali podpísaný súhlas dodatočne po vykonaní zákroku, iným ženám o tom, že už viac nebudú mať deti, nepovedali vôbec. Slovensko dodnes čelí ostrej kritike medzinárodných organizácií, predovšetkým OSN a Rady Európy. V roku 2021 vláda Eduarda Hegera vydala oficiálne ospravedlnenie za vykonávanie sterilizácií ako prostriedku na reguláciu pôrodnosti sociálne slabších vrstiev, ktoré sa uskutočňovalo najmä u rómskych žien.
"Keďže som chcela rodiť prirodzene, tak som si asi nezaslúžila anestézu na šitie a dostala som akurát lokálne akýsi sprej, ktorý vôbec nezabral," spomína na pôrod v roku 2011 Tamara Čižmárová z Bratislavy. Meno nemocnice nezverejňujeme, lebo podobné praktiky opisujú rodičky z rôznych špitálov po celom Slovensku.“ "Každý vpich ihlou do môjho tela bol horší a horší, zakaždým mi myklo celým telom." „Mladá doktorka ju šila asi 70 minút. Jej novonarodený syn bol celý čas na nej, manžel ho musel pridržiavať, pretože posledných 20 minút sa triasla od bolesti a plakala. "Každý vpich ihlou do môjho tela bol horší a horší, zakaždým mi myklo celým telom," hovorí Čižmárová. Keď lekárka skončila, zavolala staršieho lekára, aby prišiel skontrolovať, či ju dobre zašila. "Keď prišiel, tak som ho so slzami v očiach prosila, aby mi už nič nerobil, že už neviem tú bolesť vydržať," hovorí rodička. Nepomohlo."S úsmevom mi strčil do miesta, z ktorého pred hodinou vyšlo 4,4-kilogramové dieťa a ktoré 70 minút zaživa zašívali, ruku a povedal: 'Veď iba jeden prst, čo poviete manželovi, že ani on nemôže?'" opísala. Niekde je velka systemova chyba. Ale teda mozno bola len rodicka trosku precitlivena a sitie zaziva aj taketo spravanie sa da v pohode prezit, ved moze byt rada, ze porodila zdrave dieta.. Aj toho dr. co sa chvalil fackovanim, odvolali, hoci sa divim, preco. Ved si staci precitat diskusie tu alebo na inych portaloch.. polovica ludi to fackanie obhajuje.
Vianočné tradície v Dánsku
Článok sa dotýka aj vianočných tradícií v Dánsku, ktoré sa líšia od slovenských zvykov. Vianočné trhy v Kodani sú komerčné, ale ponúkajú autentické špeciality ako æbleskiver a gløgg. Dáni si potrpia na predvianočné „hygge“ a adventné kalendáre. Populárny je zvyk s vianočnými škriatkami, ktorí deťom prinášajú darčeky alebo vyvádzajú huncútstva.
Štedrovečerný stôl v Dánsku je bohato prestretý, zvyčajne s pečenou kačkou, karamelizovanými zemiakmi a rôznymi druhmi mäsa a rýb. Dezertom je mandľová ryža s čerešňovou omáčkou. Dáni radi pozývajú k štedrovečernému stolu aj neznámych ľudí, ktorí by inak sviatky trávili sami. Darčeky nosí „julemand“ (Santa Claus).
Silvester v Dánsku je skromnejší ako na Slovensku, s dôrazom na rodinné oslavy v domácom prostredí. Traja králi sa v Dánsku už neoslavujú.
Czechia vs Denmark Full Penalty Shootout | FIFA World Cup Qualifier’s
Vikingské dedičstvo Dánska
Druhé najväčšie dánske mesto Roskilde je známe Múzeom vikingských lodí. Klinkerová obšívka - drevené obloženie bokov lodí, keď sú latky pripevňované na rebrá lode pomocou drevených kolíkov alebo kovových klincov - bola zaradená na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
