Samovoľný potrat patrí medzi častejšie komplikácie skorého tehotenstva a pre mnohé ženy prichádza nečakane. Odhaduje sa, že približne 10 až 20 % známych tehotenstiev sa skončí potratom, pričom mnoho strát nastane ešte skôr, než žena zistí, že je tehotná. Spontánny potrat je spontánne ukončenie tehotenstva, najčastejšie v prvých týždňoch. Hoci ide o citlivú tému, je dôležité vedieť rozpoznať varovné príznaky, vedieť, kedy vyhľadať pomoc, a zároveň si pripomenúť, že vo väčšine prípadov nejde o zlyhanie ženy.
Samovoľný potrat je strata tehotenstva bez vonkajšieho zásahu. V praxi sa často používa aj označenie spontánny potrat. Medicínsky portál WebMed definuje potrat ako stratu plodu do 20. týždňa tehotenstva. Väčšina potratov sa vyskytuje v prvom trimestri tehotenstva.
Príznaky potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva. Medzi najčastejšie patria: krvácanie (ktoré sa môže líšiť od mierneho špinenia až po silné krvácanie), kŕče v podbrušku (podobné menštruačným bolestiam alebo pôrodným kontrakciám), bolesť a vylučovanie tkaniva alebo krvných zrazenín. Je dôležité si uvedomiť, že tieto príznaky sa môžu vyskytnúť aj bez potratu. Mnohé ženy sa zľaknú pri prvom špinení, no nie každé krvácanie v tehotenstve znamená potrat. Špinenie sa môže objaviť aj pri tehotenstve, ktoré pokračuje normálne. Najmä na začiatku gravidity sa môže objaviť slabé krvácanie alebo pobolievanie podbruška bez toho, aby išlo o stratu tehotenstva.
V prvom trimestri tehotenstva sa takmer 50 % všetkých potratov vyskytuje v dôsledku chromozomálnych abnormalít. Počas oplodnenia, keď sa vajíčko a spermie spoja, spoja sa aj dve sady chromozómov. Ak má však vajíčko alebo spermie viac alebo menej chromozómov ako normálne, plod môže mať nepárny počet chromozómov. Keď sa z oplodneného vajíčka vyvinie plod, jeho bunky sa niekoľkokrát delia a množia a môžu sa vyskytnúť abnormality. Najčastejšie ide o náhodné chyby vo vývine embrya, najmä v prvom trimestri. Mnohé ženy sa po strate tehotenstva vyčíta bežné denné aktivity. Samotný samovoľný potrat však zvyčajne nespôsobí obyčajný pohyb, bežná práca, sex ani jednorazový stres. Existujú však rizikové faktory, ktoré môžu zvýšiť šancu na spontánny potrat. Medzi ne patrí vyšší vek ženy (nad 35 rokov), niektoré zdravotné problémy ako hormonálne poruchy, autoimunitné ochorenia, neliečená cukrovka, a tiež životný štýl ako fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a užívanie drog počas tehotenstva.
Počas tehotenstva dodáva vaše telo vyvíjajúcemu sa plodu hormóny a živiny. To pomáha vášmu plodu rásť. Po potrate sa tieto hormóny začnú vracať do normálu, čo ovplyvňuje aj menštruačný cyklus. Fyzické zotavenie býva individuálne. Krvácanie môže trvať niekoľko dní až približne dva týždne. Menštruácia sa zvyčajne vráti v priebehu niekoľkých týždňov. Vo väčšine prípadov sa menštruačné krvácanie obnoví o 4 až 6 týždňov po potrate. Aj keď tehotenské hormóny môžu po potrate pretrvávať niekoľko mesiacov v krvi, mali by ste mať normálnu menštruáciu znova o štyri až šesť týždňov. Ovulácia ale môže nastať už po 14 dňoch od potratu. Je dôležité si uvedomiť, že každá žena je individuálna a časový rámec sa môže líšiť. Štádium tehotenstva, typ potratu a celkový zdravotný stav ženy môžu ovplyvniť čas návratu menštruácie.
Po spontánnom potrate sa môže menštruačný cyklus dočasne zmeniť. Niektoré ženy môžu mať nepravidelnú menštruáciu, silnejšie alebo slabšie krvácanie, alebo zmeny v dĺžke cyklu. Väčšinou sa však cyklus časom vráti do normálu. Ak by pretrvávali nejaké problémy s menštruačným cyklom, konzultujte svoje ťažkosti vždy s vaším lekárom.
Existuje niekoľko druhov potratov, ktoré sa líšia priebehom a potrebou lekárskeho zásahu: kompletný potrat (maternica sa sama úplne vyprázdni), nekompletný potrat (časť tkaniva zostáva v maternici), zamĺknutý potrat (vývin embrya sa zastaví, ale krvácanie sa neobjaví hneď) a syndróm miznúceho dvojčaťa. V prípade zamĺknutého potratu sa vývin embrya zastaví, ale krvácanie sa neobjaví hneď.
Liečba potrebná po potrate závisí od typu potratu a stavu ženy. Medzi možnosti patria: vyčkanie na prirodzený priebeh, podanie liekov na urýchlenie potratu alebo chirurgické vyčistenie maternice (kyretáž). Po zákroku sa zvyčajne odporúča kontrola u gynekológa o niekoľko dní, ideálne vtedy, keď prestanete krvácať.
Otázka, kedy sa snažiť o ďalšie tehotenstvo, je veľmi osobná a závisí od individuálnych okolností. Názory lekárov sa v tejto otázke líšia. Kedysi sa ženám odporúčalo, aby s ďalším tehotenstvom počkali aspoň 3 až 6 mesiacov. Niektorí odporúčajú počkať aspoň šesť mesiacov, kým sa maternica "spamätá" a celkom zregeneruje, aby bola dostatočne pripravená na ďalšie tehotenstvo. Iní hovoria, že stačí čakať cca tri mesiace. Je dôležité zvážiť nielen fyzické, ale aj emocionálne aspekty. Po potrate je dôležité dať si čas na smútok a emocionálne uzdravenie. Jeden samovoľný potrat ešte automaticky neznamená problém s ďalším otehotnením. Mnoho žien následne donosí zdravé dieťa. Vo všeobecnosti sa odporúča riešiť ďalšie pokusy o otehotnenie podľa toho, ako sa žena cíti fyzicky aj psychicky a čo odporučí gynekológ.
Spontánny potrat je nielen fyzická, ale aj emocionálna trauma. Je dôležité dopriať si čas na smútok a emocionálne uzdravenie. Nebojte sa vyhľadať pomoc u blízkych, priateľov, terapeuta alebo podpornej skupiny. Zdieľajte svoje pocity úprimne a otvorene so svojím partnerom. Pocity viny, smútku, hnevu či prázdna sú bežné.
Ak sa samovoľný potrat zopakuje viackrát po sebe, netreba čakať príliš dlho s odbornou konzultáciou. Po prípadných dvoch až troch neúspešných tehotenstvách za sebou sú indikované niektoré vyšetrenia.
Je dôležité pripomenúť, že nie všetkým potratom sa dá zabrániť. Môžete však podniknúť kroky, ktoré vám pomôžu udržať zdravé tehotenstvo. Pamätajte, že potrat nutne neznamená, že v budúcnosti už viac nepočnete dieťa.