Počuli zvuk srdiečka, no potom o bábätko prišli. Náhle bolesti a krvácanie počas tehotenstva - to často neveští nič dobré a môže to byť aj signálom spontánneho potratu. Prinášame vám výpovede známych žien, ktoré prežili rovnakú bolestivú skúsenosť a rozhodli sa o nej povedať nahlas.
Štatistiky hovoria, že spontánny potrat je častejší, ako si mnohí myslíme. Nie je teda prekvapením, že zasahuje nielen bežných ľudí, ale aj tých celebritných. Medzi známymi ženami sú mnohé, ktoré majú za sebou negatívnu skúsenosť a museli prekonať, že prišli o bábätko. Ktoré z nich sa priznali nahlas?
Príbehy známych osobností
Neúspešné tehotenstvá, zamlčané potraty a nekonečné prázdno na duši neobchádza ani známe ženy. Až 25% tehotenstiev dnes končí potratom, zvyčajne v prvom trimestri tehotenstva. Veľa žien si ich pretrpí v tichosti a nikomu o svojej ťažkej skúsenosti nepovedia. Nesmierna bolesť zo straty, najmä ak už išlo o pokročilejšie týždne tehotenstva, zasiahla i mnohé celebrity.
Beyoncé
Jedna z najslávnejších speváčok sveta, Beyoncé, sa o svojom prežitom trápení rozhovorila v dokumente. Priznala, že pred dcérou Blue Ivy sa musela zmieriť s nevydareným tehotenstvom a nahlas o tom prehovorila kvôli ostatným ľuďom. Chcela ich povzbudiť a dodať im odvahu, pretože sama zažila, aké je to vysporiadať sa s potratom.
V roku 2012 sa slávnej speváčke a jej manželovi Jay-Z narodila dcéra Blue Ivy a nedávno porodila dvojčatá. Avšak pred týmito dvoma tehotenstvami zažili aj sklamanie. Na potrat odkazuje Jaz-Z aj v niektorých textoch piesní. Beyoncé sa o tejto neblahej skúsenosti vyjadrila v roku 2013 v dokumente pre HBO. „Pred dvoma rokmi som bola tehotná po prvýkrát (v r. 2011 - poznámka redakcie) a počula som jeho srdiečko - to bola najkrajšia hudba, ktorú som v živote počula. Vybrala som mená, predstavovala som si, ako bude naše dieťa vyzerať. Bola som veľmi materinská. Odletela som späť do New Yorku na kontrolu - a nebolo počuť srdiečko. Všetko bolo v poriadku, len srdiečko už nebilo. Išla som do štúdia a napísala najsmutnejšiu skladbu, ktorú som kedy v živote napísala,“ vyjadrila sa Beyoncé a dodala, že to bola pre ňu najlepšia forma terapie. Bola to najsmutnejšia vec, ktorú prežila.
Meghan Markle
Manželka princa Harryho Meghan Markle vedela, že potratila, keď pocítila v bruchu ostrý kŕč. V tej chvíli práve prebaľovala svojho prvorodeného syna Archieho. „Zosypala som sa na zem, s Archiem v náručí. Náhly potrat oboch manželov zasiahol a neverili, že sa z toho niekedy dostanú. „Desať či dvadsať zo sto žien si prešlo potratom, napriek tomu je debata o tejto téme tabu. Ľudia to vnímajú ako hanbu, s ktorou sa musia popasovať sami,“ napísala vtedy Meghan, ktorá chcela povzbudiť všetky ženy, aby sa necítili samy a aby neniesli pocit zlyhania.
Gwyneth Paltrow
Gwyneth je momentálne jednou z hviezd filmov o Avengeroch. V roku 2013 vyšla s pravdou von aj Gwyneth Paltrow. Po tom, čo vychovávala dve deti, sa pokúšala o tretie, no nedopadlo to úspešne. Herečka o bábätko prišla a navyše mala vážne zdravotné komplikácie, ktoré sa s potratom spájali. Aj preto sa vyjadrila, že o treťom bábätku už následne radšej neuvažovala...
Gwyneth má spolu s bývalým manželom Chrisom Martinom dve deti - dcéru Apple a syna Mosesa. Avšak, herečka prezradila, že bola tehotná trikrát a jedno dieťatko tragicky stratila. V otvorenom rozhovore povedala, že deti veľmi chceli ďalšie bábätko. Avšak po veľmi zlej skúsenosti (okrem potratu skoro zomrela) sa ďalšieho tehotenstva dosť obáva.
Céline Dion
Ako najmladšia zo 14 súrodencov bola vždy obklopená rodinou. Obľúbená speváčka si túžila založiť svoju vlastnú veľkú rodinu, ale nebolo to jednoduché. Jej manželovi Renému diagnostikovali rakovinu hrtana a manželia sa báli, že chemoterapia a ožarovanie poškodia jeho spermie. Lekári po vyšetrení však zistili, že Reného spermie boli už aj tak veľmi pomalé, a tak sa Céline Dion rozhodla pre umelé oplodnenie. Cyklus bol úspešný a 25. Keď chcela speváčka o niekoľko rokov opäť rozšíriť svoju rodinu, podstúpila šesť kôl umelých oplodnení, kým porodila svoje zázračné dvojičky. Medzitým niekoľkokrát potratila, no nikdy sa nevzdala. V roku 2010 vtedy 42-ročná Celine oznámila, že je tehotná a čaká dvojčatá, Nelson a Eddy sa narodili zdravé v 33. 13. 6. 2018, 10:00
Celine v roku 2009 prezradila, že sa s manželom snažili otehotnieť už štyrikrát, ale neúspešne. Niektoré médiá tvrdia, že prekonala ešte viac potratov. Slávna žena však verila, že na piatykrát to vyjde. Zostala tehotná a ultrazvuk potvrdil tri plody. Jeden z nich zomrel, avšak v roku 2010 porodila zdravých chlapcov Eddyho a Nelsona. Žiaľ, v januári minulého roka pochovala manžela, otca dvojičiek, ktorým bol manažér pre talenty René Angélil. Podľahol dlhému trápeniu s rakovinou vo veku 73 rokov. Na svoje skúsenosti s potratmi povedala: „Taký je život. Veľa ľudí zažíva podobné veci....“
Pink
Keď Pink čakala prvé dieťa, svetu to oznámila pomerne neskoro. V neskoršej talkshow potom priznala, že sa s oznámením radostnej správy neponáhľala, nakoľko predtým prekonala potrat. Viac sa vyjadrovať nechcela a je to celkom prirodzené.
Mariah Carey
Táto speváčka má dvojčatá s exmanželom Nickom Cannonom, ale prvé tehotenstvo páru skončilo spontánnym potratom. Keď oznámili tehotenstvo s dvojčatami v roku 2010, prezradil aj fakt, že pred dvoma rokmi prežili potrat. Mariah priznala, že oboma to poriadne otriaslo. „Keď sa to stalo... nebola som schopná s nikým o tom hovoriť. Nebolo to ľahké,“ opisuje speváčka svoje náročné dni.
Giuliana Rancic
V deviatom týždni tehotenstva potratila aj známa moderátorka z E! News Giuliana Rancic. Otehotnela umelým oplodnením a na margo problémov s tehotenstvom sa vyjadrila: „Je to stále veľké tabu, ale spontánny potrat je bežný a častý problém. Dúfame, že pomôžeme ľuďom pochopiť, že to nie je nič za čo by sa mali hanbiť. Mnoho ľudí o tom nehovorí, pretože majú pocit, že niečo urobili zle alebo je v nich chyba...“ Samozrejme, tak to nie je. Táto dáma sa s manželom rozhodla pre náhradné tehotenstvo potom, čo Giuliane bola diagnostikovaná rakovina prsníka.
Štatistiky a celosvetový problém
Umelé potraty predstavujú celosvetový problém, ktorý si vyžaduje hlbšiu analýzu a diskusiu. V roku 2024 sa opäť stalo zabíjanie nenarodených detí umelým potratom najčastejšou neprirodzenou príčinou úmrtia vo svete. Tento článok sa zaoberá štatistickými údajmi o umelých potratoch, ich príčinami a dôsledkami, ako aj názormi rôznych odborníkov a organizácií na túto kontroverznú tému.
Celosvetové štatistiky
Podľa stránky Worldometer, ktorá zhromažďuje údaje od vlád a iných organizácií, sa každý rok na celom svete vykoná približne 73 miliónov umelo vyvolaných potratov. K tomu treba pripočítať skryté potraty dosiahnuté pomocou tzv. „núdzovej antikoncepcie“. Za prvý polrok 2025 je už zaregistrovaných viac ako 25 miliónov vykonaných umelých potratov. Tieto čísla sú alarmujúce a poukazujú na rozsiahly problém, ktorý presahuje hranice jednotlivých štátov a kultúr.
Pre porovnanie: na rakovinu v roku 2024 umrelo približne 10 miliónov ľudí, 6,2 milióna údajne na následky fajčenia, 2 milióny na AIDS a 17 miliónov na rôzne ďalšie ochorenia. Tieto čísla ukazujú, že umelé potraty sú oveľa častejšou príčinou úmrtia ako mnohé iné závažné ochorenia.
Potraty v jednotlivých krajinách
Žiaden kontinent na planéte sa tomuto zvrátenému „ženskému právu“ nevyhol. V Spojených štátoch je každý rok potratených takmer milión detí. Od rozhodnutia v prípade Roe verzus Wade z roku 1973, ktoré Najvyšší súd v roku 2022 zrušil, bolo v Spojených štátoch potratom zabitých odhadom 66 miliónov nenarodených detí.
V Anglicku a Walese dosahuje v posledných rokoch prax umelých potratov skutočne raketový nárast. V tejto dnes extrémne liberálnej krajine bolo v roku 2023 vykonaných 103 097 potratov, čo predstavuje 4,8 % nárast v porovnaní s rokom 2022, uvádza španielske ministerstvo zdravotníctva. Na Slovensku sa podarilo v roku 2024 zabiť 4 896 nenarodených detí, v Maďarsku sa v roku 2023 podarilo zabiť približne 21 000 detí, v Rakúsku vykonajú približne 30 000 potratov ročne (oficiálne štatistiky sa nevedú, aby „nezraňovali“, ide o odhad pro-life organizácií), v Česku za rok 2022 to bolo 27 500 potratov.
Príčiny, dôsledky a názory
Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ženy rozhodujú pre umelý potrat. Niektoré z nich sú ekonomické, sociálne, osobné alebo zdravotné. Propaganda ľavicových liberálov a neomarxistov pritom nepoľavuje a s jedlom pre satanistického molocha rastie aj jeho chuť. Vo Francúzsku sa právo na potrat dostalo priamo do ústavy, ako v prvom štáte Európy, v Británii nedávno dekriminalizovali umelý potrat až do narodenia dieťaťa a v Nemecku najnovšie vyhlasuje kandidátka na členku Ústavného súdu, že dieťa má práva až po narodení.
Umelé potraty majú vážne dôsledky pre jednotlivcov, rodiny a spoločnosť ako celok. Pre ženu môže umelý potrat znamenať fyzické a psychické problémy, ako sú komplikácie pri ďalších tehotenstvách, depresie, úzkosti a posttraumatická stresová porucha. Pre rodinu môže umelý potrat znamenať stratu a smútok, ako aj narušenie vzťahov. Pre spoločnosť môže umelý potrat znamenať demografický pokles, stratu potenciálnych talentov a narušenie morálnych hodnôt.
Rôzne pohľady na potraty
Na tému umelých potratov existujú rôzne názory a postoje. Niektorí ľudia považujú umelý potrat za právo ženy rozhodovať o svojom tele a živote. Iní ľudia považujú umelý potrat za vraždu nevinného človeka a porušenie jeho práva na život. Existujú aj ľudia, ktorí zastávajú kompromisné riešenia, ako napríklad obmedzenie umelých potratov na určité prípady alebo obdobia tehotenstva.
Zástupcovia najväčších svetových cirkevných organizácií ostro kritizovali dokument vyzývajúci k úplnej legalizácii potratov, ktorý v apríli prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy. Ženám v ňom priznáva „právo v plnej miere nakladať so svojím telom“ a konštatuje nevyhnutnosť vytvoriť v členských krajinách také zákonné mechanizmy, ako aj sanitárne, lekárske a psychologické podmienky, aby ženy mohli efektívne uplatňovať svoje právo na „bezpečný potrat“. „Rezolúcia prijatá Parlamentným zhromaždením Rady Európy odhaľuje jednostranné názory jej autorov. Vyzýva k uznaniu práva ženy nakladať s vlastným telom, ľudskej bytosti v lone matky však fundamentálne právo na život upiera,“ povedal sekretár moskovského patriarchu pre vzťahy cirkvi a spoločnosti Grigorij Riabič. „Ak je človeku súdené prísť na svet, nikto a nič mu v tom nesmie brániť. Člen Verejnej komory Ruskej federácie (RF), prezident Ruskej únie evanjelikálnych kresťanov (piatidesiatniki) Sergej Riachovskij nazval prijatie takéhoto dokumentu PZRE „podpisom rozsudku smrti“ pre Európu. Pojem „bezpečný potrat“ podľa neho znie „priam bohorúhačsky“, niečo ako „bezpečné zadusenie“ alebo „bezpečné rozštvrtenie“.
Fakty o potratoch - UNIKÁTNE INFORMÁCIE ep. 63
Umelé potraty a kriminalita
V 90-tych rokoch minulého storočia sa stalo v USA niečo, čo takmer nik nečakal. Kriminalita napriek negatívnym očakávaniam začala klesať. A odborníci rôznych vedných oborov, sociológiou začínajúc a ekonómiou nekončiac, sa snažili vysvetliť prečo. V článku Donohue a Levitt (2001) sa objavilo úplne iné a pre mnohých kontroverzné vysvetlenie. Autori tohto článku uznávajú vyššie uvedené dôvody a priznávajú im podiel na znížení kriminality. Na druhej strane však tvrdia, že sa opomína ešte jeden veľmi dôležitý dôvod. Podľa nich sa signifikantne podieľala na poklese objemu trestných činov v USA legalizácia potratov. Autori pripisujú umelým potratom až 50% podiel na poklese kriminality a to najmä z dôvodu, že prostredie, z ktorého pochádzal veľký podiel potratených detí a ich „nechcenosť“ z nich robili potenciálnych kriminálnikov.
Tvrdenie, že umelé potraty znižujú počet trestných činov, má v sebe nádych pohoršenia a nepočúva sa ľahko, hlavne ak patríte k odporcom umelých potratov. Ako sa s tým vysporiadať? Znamená to, že potraty sú jedným zo spôsobov akéhosi prirodzeného výberu? Skôr než začneme riešiť tieto otázky, je dôležité spýtať sa či autori, vedome alebo nevedome, nezneužili dáta na preukázanie javu, ktorý vlastne nemusí existovať? Neponúkajú nám prvoplánové a nepresné vysvetlenie oveľa komplikovanejšieho a komplexnejšieho javu?
Ku globálnej legalizácii potratov v USA došlo v roku 1973 v prípade, ktorý je známy pod menom Roe vs. Wade. Donohue a Levitt (DL) tvrdia, že vďaka rozsudku sa potraty stali dostupnými pre ženy z nižších sociálnych vrstiev, slobodné a mladé, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že ich dieťa bude vyrastať v chudobe a neúplnej rodine. A to je jednou zo známych príčin budúceho sklonu k delikvencii. Začiatkom 90-tych rokov by prvé potratené deti boli vo veku, kedy väčšina mladistvých začína páchať trestnú činnosť. A práve vtedy začala bujná kriminalita, známa zo 70-tych a 80-rokov, neočakávane postupne klesať.
Na druhej strane, John Lott (2008) vo svojej eseji ponúka úplne opačný pohľad na súvis umelých potratov a kriminality. Podľa neho legalizácia umelých potratov mala vplyv na zvýšenie kriminality, nie na jej zníženie. Jeho vysvetlenie je založené na zmene mentality smerom k takzvanej abortívnej mentalite. Spolu s legalizáciou potratov sa rozšírilo aj predmanželské spolužitie, a to preto, že legálny potrat mohol poslúžiť ako posledná inštancia v prípade neplánovaného tehotenstva. Ale ak žena možnosť potratu odmietla využiť, neznamenalo to, že sa rodičia vezmú, ako tomu bývalo predtým.
Riešenia a prevencia
Na zníženie počtu umelých potratov je potrebné prijať komplexné opatrenia, ktoré zahŕňajú prevenciu, vzdelávanie, podporu a pomoc. Prevencia spočíva v podpore zodpovedného sexuálneho správania, používaní antikoncepcie a poskytovaní informácií o rizikách umelých potratov. Vzdelávanie spočíva v šírení informácií o vývoji plodu, hodnote života a dôsledkoch umelých potratov. Podpora spočíva v poskytovaní finančnej, sociálnej a psychologickej pomoci tehotným ženám a matkám v núdzi. Pomoc spočíva v poskytovaní alternatív k umelým potratom, ako je adopcia alebo pestúnska starostlivosť.
Ako jedno z možných riešení sa núka grantový systém plánovania práce „pro-life“, čiže realizácia tých projektov, ktoré získajú finančnú podporu od zahraničných mecenášov. Zaujímavé je, že centrá pre rodinu v ruských katolíckych štruktúrach zorganizovali za posledných niekoľko rokov stovky teoretických konferencií a seminárov o škodlivosti potratu, avšak, pokiaľ je mi známe, nevznikol ani jeden skromný hospic pre slobodné mamičky, ktoré by v ňom mohli po odmietnutí potratu porodiť a čo i len rok prežiť s dieťaťom v priateľskej atmosfére, ďaleko od rodičovského hnevu a tlaku verejnej mienky, medzi ľuďmi, ktorí sa starajú… Rusku by takisto prospelo poučiť sa zo skúsenosti iných krajín, kde mníšky pri nemocniciach zakladajú hospice pre novorodeniatka a uhovárajú mladé ženy: „Ak nechceš dieťatko, nezabíjaj ho.“
