Obrazovky nás dnes sprevádzajú na každom kroku. Doma máme pustený televízor, pracujeme na počítači, v ruke držíme mobil. Médiá používame jednak na prácu, ale veľmi často aj doma v rámci relaxu. Deti od rodičov všetko „odkukávajú“ , a tak niet divu, že keď vidia mamu a ocka sústavne hľadieť na obrazovku, virtuálny svet ich zaujíma čoraz viac.
Škodí vašim deťom sledovanie televízie, dlhé pozeranie na mobil či do obrazovky tabletu?
Najčastejším dôvodom, prečo rodičia posadia deti za televízor, je snaha zabaviť ich, keď rodič potrebuje niečo urobiť, alebo chce mať chvíľku času pre seba. V niektorých domácnostiach je televízia pustená od rána do večera. Avšak aj tu platí, že nič netreba preháňať.
Dieťa sa učí hlavne pozorovaním, a tak sa do jeho podvedomia dostáva aj všetko to, čo vidí na obrazovkách. Či sa nám to páči, alebo nie. Rodičia v dnešnej dobe často zapínajú televíziu už malým bábätkám. Púšťajú im rozprávky a detské pesničky, či rôzne videá z internetu. Pohyblivé obrázky, samozrejme, detské očká rýchlo zaujmú a dokážu dieťatko zabaviť aj na dlhší čas.
Zo začiatku malé bábätko vníma televíziu iba pasívne, ale neskôr, keď už ako batoľa vníma veľmi intenzívne dianie okolo seba, chce sa aj ono zúčastňovať na sledovaní televízie s rodinou. Je to ale vôbec pre detský vývoj správne a prospešné? Nie je dôležité iba to, koľko času strávi dieťatko pred obrazovkou, ale aj to, aký program sleduje. Polhodinka, v lepšom prípade krátke 2 - 4 minútové príbehy, sú preň tak akurát.
Batoľa vníma televíziu ako hračku. Napodobňuje to, čo robia postavičky, máva im, smeje sa, keď sa smejú ony. Zrakom a sluchom veľmi intenzívne vníma to, čo ide v televízii. Ak ide o krátke videá či rozprávky, môže byť televízia prínosom aj pre takéto malé dieťa. Avšak netreba zabúdať na to, že dieťa ešte nevie pochopiť súvislosti, nerozumie napríklad tomu, že keď princ zachráni princeznú pred drakom, tak je odvážny a preto je to hrdina, takéto veci treba deťom vysvetľovať.
Koľko môže dieťa pozerať televízor?
Na túto otázku sa odpovede rodičov rôznia, najmä v prípade, ak sami rodičia radi sedia pred obrazovkou. Odborníci sa však zhodujú, že čas, ktorý deti trávia sledovaním rozprávok či seriálov, treba určite regulovať. Štvorročné až sedemročné deti by nemali pred televízorom/počítačom sedieť viac ako polhodiny denne. Dvakrát do týždňa by na obrazovky navyše nemali hľadieť vôbec.
Pre dieťa vo veku od 7 do 11 rokov je vhodná maximálne hodina sledovania denne. Pre rodičov niekedy môže byť náročné obmedziť čas strávený sledovaním televízie, ale detské zdravie za to predsa stojí. Televízia nám síce sprostredkúva informácie o celom svete, ale tieto výhody nám prináša iba vtedy, ak ju pozeráme v primeranej miere.
Ak dieťa často a pridlho vysedáva pred obrazovkou, môže sa to dosť výrazne prejaviť na jeho emocionálnom a sociálnom vývine. V prípade malých detí platí, že čo nepoznajú, to nebudú cielene vyhľadávať. Ak rodičia nedávajú deťom sladkosti, nebudú si ich pýtať. Platí to aj pri televízii a iných médiách. Snahou rodiča by malo byť, aby sa dieťa zoznámilo s televíziou v ideálnom prípade čo možno najneskôr.
V domácnosti s malými deťmi úplne postačí jeden televízor. Ten by mal byť na nenápadnom mieste, aby deti zbytočne nelákal. Televíziu by sme nemali zapínať iba ako zvukovú kulisu, ktorú máme zapnutú napríklad popri upratovaní. Keď ju už zapneme, sústreďme sa iba na jej sledovanie.
Sledovanie televízie a jedlo
Ak zvyknete jedávať a popritom sledovať televíziu, mali by ste v záujme vašich detí tento zvyk stopnúť. Keď sa rodina zíde pri jednom stole, vhodné je využiť tento čas na dialóg a komunikáciu. Navyše, ak jeme pri sledovaní televízie, často zjeme omnoho viac, než by sme zjedli bez pozerania na obrazovku.
Rozptýlenie je jednou z hlavných teórií, prečo by ste mohli jesť viac pri sledovaní televízie. Keď ste vtiahnutí do strhujúcej zápletky, máte menej pozornosti smerom k jedlu. Znamená to, že si neuvedomujete telesné signály, ktoré vám hovoria, že ste sýti. A práve to by mohlo viesť k prejedaniu. Existuje tiež výskum, ktorý naznačuje, že si nepamätáte, čo ste jedli, keď konzumujete jedlo pred televízorom. Keď sa potom neskôr snažíte odhadnúť množstvo, ktoré ste zjedli, ťažko sa to určuje. Sám si to totiž nepamätáte.
Dôležité je tiež podotknúť, že pri sledovaní vášho obľúbeného seriálu pravdepodobne nejete práve vyváženú stravu. Keď len tak leňošíte pri vysielaní, ktoré obsahuje reklamy, na čo si spomínate? Čipsy, zmrzlina, sladkosti, nápoje s umelými farbivami. Odborníci upozorňujú, že keď vidíte tieto druhy jedál na obrazovke, dostanete na ne chuť a potom hľadáte kadečo po byte.
Vplyv na spánok
Sledovanie televízie je pre ľudí relaxom. Oddýchneme si pri obľúbenom filme, seriáli, dozvieme sa zo spravodajstva, čo sa deje na Slovensku a v zahraničí, zasmejeme sa a zasúťažíme si pri televíznej šou. Škodí deťom sledovanie televízie? Veď je to predsa úplne neškodné a dieťa to baví, môže niekto argumentovať. Áno, ale… Aj pozeranie televízie sa môže zvrhnúť, ak rodič neustráži správnu zdravú mieru.
Znížená tvorba melatonínu: Modré svetlo z obrazoviek potláča produkciu melatonínu, hormónu, ktorý reguluje spánok. Nižšia hladina melatonínu zhoršuje zaspávanie a bráni udržaniu konzistentného spánkového režimu. Neskorší čas spánku: Napínavé filmy a seriály udržiavajú mozog aktívny a bdelý, čo zabraňuje rýchlemu zaspávaniu. Znížená kvalita spánku: Mentálna stimulácia z televízie narúša schopnosť prejsť do hlbokých, regeneračných fáz spánku.
Namáhanie očí: Dlhodobé sledovanie obrazovky je pre oči namáhavé a spôsobuje diskomfort, dráždi oči a vyvoláva syndróm suchého oka. Chronický nedostatok spánku: Sledovanie televízie do neskorých hodín vedie k posunutiu času spánku a k skráteniu jeho dĺžky, čo má negatívny dosah na zdravie, náladu a kognitívne funkcie.
Odporúčania pre rodičov
Čo, koľko a kedy by mali deti pozerať televíziu? Program, ktorý pozeráme s malými deťmi, nesmie obsahovať sexuálne a násilné scény. Večerné správy sa na dennej báze pozerajú v mnohých rodinách, na čom nie je nič zlé. Malé dieťa však ich obsahu nerozumie. Aj programy pre deti by mal rodič sledovať spolu s dieťaťom.
Pri aktivitách ako rozprávanie sa s priateľom, používanie počítača, čítanie knihy, ste aktívni a váš mozog musí pracovať. Naopak, pri sledovaní televízie nepotrebuje náš mozog podávať väčší výkon, nemusí sa sústrediť, a preto sa akoby „vypína“. Na obrazovku sa stačí predsa len pozerať.
Deti, ktoré často pozerajú na obrazovku televízora, sú nepozornejšie a pasívnejšie. Treba si dávať pozor aj na to, že televízia je návyková a hrozí riziko vzniku závislosti. Do akej miery práve u vás doma škodí deťom sledovanie televízie?
Deti pod 5 rokov by podľa odporúčaní expertov nemali sedieť pred TV samé. Pozerajte televíziu radšej spolu, odpovedajte na otázky detí, ktoré pri sledovaní vznikajú. Obrazovky, ktoré deti sledujú bezprostredne pred spaním, majú dopad aj na hormonálnu rovnováhu u dieťaťa. Neprimerané svetelné efekty, neustále impulzy, vibrácie, elektronický smog … , to všetko negatívne ovplyvňuje tvorbu melatonínu a funkciu amygdaly.
Vedci tiež upozorňujú, že ak odkladá dieťa mobil či tablet tesne pred tým, ako ide spať, je prestimulované, a preto zaspáva zle a vo väčšine prípadov neskôr. Ak už vaše deti večer pred spaním pozerajú rozprávku, mali by ste ustriehnuť pôsobenie „modrého svetla“ na mozgové centrá, ktoré minimálne pol hodinu pred zaspávaním potrebujú byť bez zásahu „svietenia“.
Ak chcete, aby vaše dieťa o 20.-tej hodine už spalo, začnite večerný predspánkový rituál o 19-tej. Odborníci odporúčajú hodinu pred spánkom venovať uprataniu hračiek, večernej hygiene, pokoju na lôžku s knihou alebo s obľúbenou hračkou, rozhovoru s rodičom.
Brutálna rada lekára, ako OKAMŽITE skrátiť čas strávený pred obrazovkou
Obývačka bez televízora: Trend, ktorý prináša viac pokoja
V poslednom desaťročí rastie počet domácností, ktoré sa rozhodli žiť bez televízora priamo v centre pozornosti. Jedným z hlavných dôvodov je presýtenosť obrazovkami. Namiesto ďalšieho displeja mnohí hľadajú vizuálny pokoj a návrat k jednoduchosti. Absenciou televízora vzniká priestor, ktorý pôsobí čistejšie, vzdušnejšie a pokojnejšie.
Keď televízor stratí svoj výsostný post, vzniká prirodzená otázka: Čo sa stane centrom miestnosti? V mnohých domácnostiach túto úlohu preberá kozub, rozsiahla knižnica alebo priestor pre spoločenské hry a konverzácie. Z praktického hľadiska má absencia televízora zásadný vplyv aj na rozloženie nábytku. Pohovka už nemusí byť otočená čelom k stene. Môže smerovať k stredu miestnosti, k iným kreslám, k stolíku s čajom alebo spoločenskými hrami. Takto usporiadaný priestor podporuje dialóg, kontakt očí, pocit blízkosti.
Keď človek odstráni televízor z centra obývačky, získa nielen viac miesta, ale aj viac voľného času. Nahradenie večerného „zabíjania času“ pri obrazovke kvalitným oddychom, hlbokým rozhovorom alebo koníčkami, zvyčajne pocíti aj pozitívny dopad na psychické zdravie.
Spánková hygiena predstavuje súbor pravidiel a odporúčaní, ktoré pomáhajú vytvoriť optimálne podmienky na kvalitný a zdravý spánok. S televízorom je to rovnké, ako keď nenecháte dieťa samé s celou bonboniérou, musíte stanoviť aj pravidlá a primeraný čas. Na pozeranie televízie nie viac ako 30 minút za deň u detí mladších ako štyri roky a nie viac ako jednu hodinu za deň u detí do šiestich rokov.
Deti tejto vekovej kategórie dokážu pochopiť len jednoduché „obrazce“ ako dobrý a zlý, odvážny a zbabelý. Hovoríme tomu silná polarizácia. Preto vyžadujú také filmové postavy, ktoré sa dajú použiť na túto schému. Komplikovanejšie charaktery ešte nechápu. Preto si malí škôlkari myslia, že všetko, čo sa deje v televízii, je aj skutočnosť. Deti tak zažívajú scény, akoby boli ich súčasťou. Až v predškolskom veku postupne začínajú chápať, že ide len o príbeh.
V každom veku však platí zásada: deti musia rozumieť tomu, čo pozerajú a musia to vedieť spracovať. Ak to nedokážu, môžu vzniknúť problémy. Ak dieťa pozerá video alebo DVD, treba urobiť viacero prestávok (približne po 20-30 minútach). Ako dieťa prežíva sledovanie televízie, môžeme ľahko zistiť podľa jeho telesných reakcií: ak je príliš zahĺbené do deja, pri väčšom napätí si napríklad obhrýza nechty, alebo cmúľa končeky vlasov, zatvára oči alebo si zapcháva uši, skrýva sa a pod. Tieto preťaženia však nezmiznú so skončením programu, ale môžu mať za následok napríklad zvýšenú teplotu (červené uši), zvýšený tep alebo nočné mory.
Priaznivé pre každú vekovú skupinu je, ak rodičia môžu pozerať televíziu spolu s deťmi a mladším deťom tak dodávajú svojou fyzickou prítomnosťou istotu. So staršími deťmi by sa mohli rodičia porozprávať o tom, čo práve pozerali - a hovoriť treba najmä o problematickejších scénach. V konečnom dôsledku je dôležité, aby mal film happy end, a pokiaľ je to možné, aby ho dieťa videlo. Lebo iba tak sa môže znovu správne uvoľniť.
Zatiaľ, čo sedí pred televíznou obrazovkou, nevšíma si, ako rýchlo ubieha čas. Dieťa je v úplne inom svete a nie je preto zriedkavosťou, že reaguje agresívne, ak DVD vyplo alebo program sa v televízii skončil. Záleží teda len od rodičov, aby určili dieťaťu hranice a priebežne ho informovali o čase, ktorý môže stráviť pri televízore. Rodičia by mali deťom zadeľovať čas. V našej spoločnosti, kde všetko tak rýchlo plynie, je dôležité poskytnúť dieťaťu aj čas, kedy sa môže hrať, maľovať si alebo len tak leňošiť. Nezabudnite na dôležitú vec: Dieťa potrebuje čas na objavovanie a chápanie sveta. Čas, ktorý strávi dieťa do šiestich rokov pred televízorom, je čas, ktorý mu potom chýba na rozvoj jeho kreatívneho myslenia. Hra mu umožňuje oboznamovať sa s vecami a situáciami, a to pomocou jemu známej reči, dôverne známeho okolia a skúseností. Televízor neposkytuje žiaden priestor pre takéto symbolické hry a blokuje rozvoj kreativity. Dieťa si pamätá videné z televízora, spracúva to, ale nie je samotným tvorcom nápadov a myšlienok.
Sledujte spolu s dieťaťom programy primerané jeho veku, aj to v rozumnom rozsahu. Nepokúšajte sa zneužiť televízor alebo počítač ako pestúnku na dlhé hodiny. Hovorte o obsahu programov. Nechajte dieťa, aby vám občas prerozprávalo, čo pozeralo v televízii. Príliš rýchly sled obrazov pri neharmonických filmoch môže dieťa preťažiť. Ako všade, aj tu platí: Buďte vzorom, podľa ktorého sa môžu deti orientovať.
