Ako adoptovať dieťa: komplexný sprievodca

Adopcia, známa aj ako osvojenie, je proces vytvorenia rodinného zázemia pre dieťa, ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva rodičovské práva a povinnosti. Na svete sú ľudia, ktorí veľmi túžia po deťoch, ale aj takí, ktorí ich k životu nepotrebujú. Niektorí však vlastné dieťa nemôžu mať (alebo ani nechcú) a uvažujú nad adopciou. Pre niekoho je adopcia dieťaťa jedinou možnosťou, ako byť rodičom, pre iného zas dáva väčší zmysel než mať biologické dieťa.

Väčšina ľudí si pod adopciou predstaví zdĺhavý proces, niektorí vôbec netušia, aké sú podmienky adopcie na Slovensku. Tému priblížila psychologička a sociálna pracovníčka Soňa Očkášová z Návratu o.z. Vysvetlila, kto si dieťa môže osvojiť a prečo môže adopčný proces trvať aj niekoľko rokov.

Kto môže adoptovať dieťa na Slovensku?

Adopciu/osvojenie podrobne upravujú dva hlavné zákony: Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Osamelá osoba môže dieťa osvojiť naozaj výnimočne. Takéto osvojenie je skôr raritou ako pravidlom.

Jednou zo základných podmienok pre adopciu dieťaťa je, aby osoba osvojiteľa spĺňala zákonom ustanovené predpoklady. Osvojiteľom sa totiž môže stať len fyzická osoba, ktorá okrem spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, musí spĺňať aj osobné predpoklady, a to najmä zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady. Súčasne musí osvojiteľ spôsobom svojho života dávať záruku, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.

Preskúmavanie osobných predpokladov patrí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, tzv. kuratela. Tá vedie zoznam žiadateľov o adopciu ako aj spisovú dokumentáciu osvojiteľa. Súčasťou tejto spisovej dokumentácie, na ktorej podklade súd taktiež rozhoduje o osvojení je aj doklad o majetkových pomeroch osvojiteľa. To znamená, že osvojiteľ musí preukázať, že disponuje primeraným finančným základom na plnenie si rodičovských povinností, jednoducho, že má vytvorený majetkový základ na zabezpečovanie potrieb dieťaťa.

Zdravotné predpoklady sa skúmajú z toho hľadiska, či s ohľadom na Váš zdravotný stav budete vedieť vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, a to nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska.

Zákon o rodine neupravuje vekový limit na osvojenie maloletého dieťaťa. Čo sa týka veku, tak limit sa vzťahuje iba na dieťa, ktoré musí byť maloleté. V druhej rovine sa vek spomína pri vekovom rozdiele medzi osvojiteľom a osvojencom, kedy musí byť dostatočný vekový rozdiel zodpovedajúci približnej jednej generácii (25 ročný pár si nemôže osvojiť 15 ročné dieťa a pod.).

Adopcie pármi rovnakého pohlavia u nás právne nie sú umožnené. To sa rovnako týka aj párov rôzneho pohlavia, ktoré nie sú zosobášené.

Ilustrácia páru žiadajúceho o adopciu

Proces adopcie: krok za krokom

Prvým krokom na ceste k osvojeniu alebo pestúnskej starostlivosti je registrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Predtým je možné sa telefonicky alebo na osobnom stretnutí informovať, poradiť o postupe napríklad na infolinke Návratu, prípadne po dohode aj na osobnom informatívnom stretnutí.

Prvý krok:

  1. Navštíviť obvodný (okresný) Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (UPSVR) v mieste vášho bydliska, konkrétne oddelenie sociálnoprávnej ochrany a pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len NRS) vám poskytne informácie potrebné k podaniu žiadosti.
  2. Objasní vám jednotlivé formy NRS, bude s vami hovoriť o dôvodoch, motivácii vášho rozhodnutia, o vašich predstavách o dieťati, odpovie vám na vaše prípadné otázky a vysvetlí vám, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť.
  3. Žiadosť si potom podáte na Krajskom UPSVR.

Druhý krok:

Sociálna pracovníčka/sociálny pracovník uskutoční návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov. Štát bude prostredníctvom vyškolených sociálnych pracovníkov zisťovať vašu finančnú situáciu, majetkové pomery, budú sa taktiež informovať na váš život v miestnom úrade prípadne susedov.

Tretí krok:

Absolvovanie prípravy na náhradnú rodinnú starostlivosť v niektorom z akreditovaných subjektov, ako je Návrat a Úsmev ako dar, alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Príprava má zo zákona trvanie minimálne 26 hodín. Zahŕňa informácie o formách náhradnej rodinnej starostlivosti, o vývine dieťaťa a špecifikách náhradného rodičovstva, výchovných postupoch, právach dieťaťa a povinnostiach i právach náhradných rodičov.

Po jej absolvovaní je záujemca o náhradnú rodinnú starostlivosť zaradený do zoznamu žiadateľov, ktorý spravuje úrad práce v príslušnom kraji. V tomto zozname čaká na „svoje“ dieťa. Bude oslovený pracovníčkami určeného úradu podľa poradia a kritérií, teda očakávaní, ktoré si stanovil v príprave.

Infografika zobrazujúca kroky adopčného procesu

Typy adopcií a ich špecifiká

Z právneho hľadiska sú niektoré adopcie jednoduché a iné zdĺhavé. Dali by sa rozdeliť nasledovne:

  1. Adopcia z utajeného pôrodu: Administratívne najjednoduchšia. Biologická matka má 6 týždňov na to, aby stiahla svoje rozhodnutie. Žiadatelia často kontaktujú dieťa ešte v pôrodnici, keď má napr. 2 - 5 dní. V tomto prípade idú žiadatelia do procesu s vedomím, že riskujú - že ak si to matka v priebehu lehoty rozmyslí, oni sú povinní dieťa "vrátiť". Nevýhoda utajeného pôrodu je, že dieťaťu počas dospievania a vytvárania si svojej identity veľmi chýbajú informácie o biologickej rodine.

  2. Súhlas biologických rodičov s adopciou: Ďalšia možnosť je, že biologickí rodičia podpíšu súhlas s adopciou. Majú 6 týždňov na stiahnutie rozhodnutia. Dieťa môže ísť rovno do novej rodiny - aj sa to preferuje, aby nebolo potrebné nariadiť mu ústavnú starostlivosť. Výhoda pre dieťa je, že sa môže v prípade záujmu dozvedieť, kto sú jeho biologickí rodičia.

  3. Deti, ktorým súd vyriekol osvojiteľnosť: Okrem utajeného pôrodu a súhlasu s osvojením môžu ísť do osvojenia všetky deti, ktorým súd vyriekne osvojiteľnosť. Sú to deti, ktorých rodičia v období 6 mesiacov nepreukážu o nich skutočný záujem. Dnes už nestačí iba pohľadnica. Za skutočný záujem sa považuje kontakt, ideálne osobný a pravidelný a taktiež platenie výživného. Po ½ ročnej lehote niekto kompetentný z okolia dieťaťa (odborníci CDR, soc. Pracovník UPSVaR) dá podnet na súd. Bez toho, aby súd vyriekol tzv. právnu voľnosť dieťaťu, môže byť sprostredkované len formou pestúnskej starostlivosti. Žiadatelia, ktorí si chcú osvojiť - adoptovať právne voľné dieťa, teda musia čakať až do tohto bodu. Dieťa má medzitým vek od niekoľko mesiacov až po 1,5 roka, respektíve aj viac, ak sa jedná o deti odobraté neskôr, napr. z nevhodných domácich podmienok.

  4. Pestúnstvo s vyhliadkou na adopciu: Sociálni pracovníci vedia niekedy odhadnúť podľa zázemia biologickej matky alebo iných faktorov, že niektoré deti sa pravdepodobne budú dať po nejakom čase osvojiť/adoptovať. Napríklad, ak ide o siedme dieťa, a všetky ostatné deti sú niekde umiestnené. Alebo ide o závislých rodičov, alebo o rodičov s psychiatrickými diagnózami z ktorých možno usudzovať, že sa o dieťa nebudú starať. Výhoda pre rodičov aj pre dieťa je, že sa k nim môže dostať rýchlo a nemusí čakať na rozhodnutie súdu o osvojiteľnosti v Centre pre deti a rodinu (predtým detský domov). Ak sú žiadatelia, budúci náhradní rodičia, ochotní podstúpiť malé riziko, že by sa dieťa malo od nich vrátiť do pôvodnej rodiny (ak by biologická mama vyriešila svoje problémy a chcela sa o dieťa starať), tak môžu preskočiť roky čakania v poradovníku a zároveň ponúknuť domov dieťaťu, ktoré by sa inak možno nikdy nedostalo na zoznam detí na adopciu. Dieťa, ktoré môže ísť len do pestúnstva, má veľký predpoklad, že zostane v centre pre deti a rodinu (v detskom domove), lebo je akoby neviditeľné pre väčšinu žiadateľov. (Keďže väčšina žiadateľov žiada o osvojenie.) Každé dieťa má síce pridelenú kurátorku, ktorá môže požiadať o vyslovenie osvojiteľnosti, keď budú splnené podmienky, ale môže sa stať, že v záplave zložiek takýchto detí nikto nepodá žiadosť na súd o osvojiteľnosť, ak to nespraví práve pestúnska rodina. Alebo bude dieťa už v takom veku, keď nebude oň záujem zo strany väčšiny žiadateľov.

  5. Pestúnska starostlivosť: Ak nie je súhlas na adopciu, dieťa je ponúkané do pestúnskej starostlivosti. Rozdiel medzi adopciou a pestúnstvom je aj v tom, že biologická rodina môže udržiavať kontakt s dieťaťom. Psychológovia považujú záujem biologických rodičov za plus pri vývoji dieťaťa, aj keď pestúnski rodičia sa kontaktu môžu obávať. Návrat, o. z. poskytuje asistenciu pri týchto stretnutiach, aby to bolo bezpečné pre všetkých zúčastnených a vyhodnocuje, či je efekt stretnutí v záujme dieťaťa a ako ho nastaviť, aby bol pre dieťa prínosný. Ak biologická rodina neudržiava kontakt, pestúnska rodina môže dať návrh na súd na osvojenie. Ak súd vyhovie, dieťa môže ostať v osvojení u svojej pestúnskej rodine, nedostáva sa do ponuky pre iných žiadateľov. Zmena treba podľa odborníkov dôsledne zvážiť, lebo pre dieťa je toto zásah do identity - mení sa mu napríklad priezvisko. Ak ide o školáka, môže s tým mať pred spolužiakmi rozpaky. Pestúnska starostlivosť z právneho hľadiska končí 18. rokom veku dieťaťa. Keďže ľudsky vytvorené vzťahy zvyčajne trvajú naďalej a väčšina detí zostáva v pestúnskych rodinách aj po dovŕšení plnoletosti, adopcia môže dieťaťu zabezpečiť napríklad oficiálne právo na dedičstvo.

  6. Deti, ktoré sa nepodarilo umiestniť: Deti, ktoré sa nepodarilo umiestniť ani do adopcie ani do pestúnskej starostlivosti, ostávajú v centre pre deti a rodinu (v detských domovoch), respektíve u zamestnancov CDR - profesionálnych rodičov.

Poznámka: Pestún a profesionálny rodič, nie je to isté. Profesionálny rodič je zamestnanie, vykonáva ústavnú starostlivosť o dieťa v domácom prostredí, zamestnanec dostáva za svoju prácu 24/7 mzdu a v zásade nemá možnosť "vyberať" si dieťa. Zatiaľ čo pestúnstvo je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, viac sa približuje osvojeniu, ale s tým, že biologická rodina môže udržiavať kontakt. Pestúnstvo končí dovŕšením plnoletosti, zákonnými zástupcami sú stále biologickí rodičia alebo iná určená osoba. Pestúnstvo je štátom finančne podporované príspevkom pre dieťa v pestúnskej starostlivosti a odmenou pestúna.

Schematické znázornenie rozdielu medzi adopciou a pestúnstvom

Čakacie doby a výzvy v adopčnom procese

Neuveriteľné čakacie doby sú realitou. Treba sa vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a akceptácie. Kým dostanete dieťa na Slovensku (ak ho vôbec dostanete) môže trvať aj roky, dokonca niekedy aj 5-10 rokov. Deje sa to najmä kvôli nedostatku vhodných detí na adopciu, ale aj kvôli niektorým administratívnym chybám.

Žiadatelia najviac túžia po bábätku do jedného roka, no takýchto možností je veľmi málo. Budúci rok totiž majú jasné predstavy o dieťati, ako napríklad dieťa musí byť zdravé, nesmie byť z rómskej rodiny, nesmie byť postihnuté atď. Tým sa všetko, celý proces zbytočne predlžuje. Rodičia však na výber toho ktorého dieťaťa majú právo.

Na Slovensku je momentálne približne 5000 detí v detských domovoch, zatiaľ čo čakacia doba na "top" deti v niektorých regiónoch dosahuje až 12 rokov. Nesúlad medzi dopytom a ponukou spočíva predovšetkým v tom, že približne 80-90% týchto detí môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Nesúlad je tiež v tom, že je záujem predovšetkým o malé zdravé deti majoritného etnika a väčšina týchto detí má buď nejaký zdravotný problém, sú v kontakte s biologickou rodinou alebo sú rómskeho etnika, prípadne sú staršie alebo väčšie súrodenecké skupiny, ktoré z dôvodu vzťahu neodporúčajú sprostredkovať osobitne.

Odpoveďou na to, prečo niekto čaká aj viac ako 10 rokov je fakt, že napr. v PO kraji mali za jeden rok len jediného nerómskeho novorodenca, ktorého matka spísala súhlas. To znamená, že žiadatelia PO kraja čakajúci na nerómske bábätko sa za daný rok posunuli o jedno miesto. Na druhej strane je však pozitívne, že matiek, ktoré by boli životnými okolnosťami nútené sa dieťaťa "vzdať" nie je veľa.

Graf porovnávajúci počet detí v domovoch a počet žiadateľov o adopciu

Možnosti urýchlenia procesu a registrácia v Návrate

Jedna z možností, ako urýchliť to, aby vám bolo ponúknuté dieťa, je uviesť v žiadosti okrem adopcie aj možnosť pestúnstva s vyhliadkou adopcie, respektíve pestúnsku starostlivosť, avšak po dôkladnom zvážení tejto formy náhradnej rodinnej starostlivosti.

Ak máte väčšiu flexibilitu očakávaní na dieťa, druhou z možností, ako urýchliť proces, je, že sa zaregistrujete aj v Návrate a zvýšite tak pravdepodobnosť, že sa dozviete o konkrétnych deťoch.

Ako sa môžu záujemcovia v Návrate zaregistrovať:

Záujemcovia napr. v Prešovskom kraji môžu prísť do Návratu aj keď absolvovali proces prípravy niekde inde. Ak sa preukážu rozhodnutím úradu, že boli právoplatne zapísaní do zoznamu žiadateľov, môžu spísať s Návratom dohodu o sprostredkovaní, a teda aj my im môžeme hľadať deti.

Ak sú to pre nás úplne cudzí ľudia, dávame podmienku spoznať ich počas dvojdňovej skupinovej prípravy, s individuálnym stretnutím k ich predstavám. Je takmer nemožné ponúkať malú, zranenú, živú bytosť niekomu, koho vôbec nepoznáme. Tak preto tá podmienka.

Žiadatelia, v iných regiónoch sa do Návratu dostanú tak, že absolvujú základnú prípravu v Návrate, respektíve môžu v Návrate absolvovať aktualizáciu prípravy po dvoch rokoch, čo ale znamená absolvovať celú prípravu v rozsahu minimálne 26 hodín. Príprava v Návrate je podrobná za účelom, aby oboznámili žiadateľov s rôznymi alternatívami, pomohli im ujasniť si výhody aj nevýhody a vlastné nastavenie.

Poradovník vedie určený úrad a každý žiadateľ má v ňom svoje miesto, nezávisle od toho, v ktorej inštitúcii robí prípravu. Návrat žiadny poradovník nevedie, len pomáha u nich zaregistrovaným rodinám spárovať sa s voľným dieťaťom. Ak sa to podarí, následne sa proces právne dokončí na určenom úrade. Robia tzv. sprostredkovanie.

To, kde žiadateľ robí prípravu nemá vplyv na to, či si môže do žiadosti uviesť záujem o "top" deti /deti nerómske, zdravé, malé/, alebo aj o znevýhodnené deti. Rozdiel je v tom, že "top" deti sú rýchlo umiestnené priamo cez úrad, zatiaľ čo deti, ktoré sa dostanú do ich databázy, sú znevýhodnené. Zaregistrovanie sa u nich dáva žiadateľovi výhodu, že má svoje miesto v poradovníku na úrade, a zároveň mu môžu pomáhať hľadať vhodné dieťa.

Parents Open Up About Their Experience Adopting Teenagers | Today

Príprava prostredia pre dieťa

Najlepšie je, ak vytvoríte do príchodu dieťaťa náležité podmienky, na to, aby ste mu tento príchod uľahčili. Je potrebné pripraviť pre dieťa zázemie a najmä detskú izbu, nakúpiť potrebné veci, oblečenie, hračky a potrebné veci do školy, ak je dieťa školopovinné.

Vytvorenie pocitu domova a zoznámenie sa s rodinou

Okrem vzájomnej lásky, opory a ochrany vybudujte v dieťati aj rešpekt voči vám, ak je dieťa staršie. Nezabúdajte na to, že dieťa, ktoré je už staršie a vníma normálne, môže začať „vystrkovať rožky“. Nepoľavujte a nikdy si nedajte skákať po hlave.

Nezabúdajte, že neviete akú povahu mali jeho rodičia, a preto je vždy veľmi dôležité naučiť ho, aby vás vždy rešpektovalo, a aby vám neskôr nezačalo robiť problémy, ktoré by vás potom stáli zbytočne iba veľa stresu a sĺz.

Zoznámte ho s vašou rodinou a poriadne sa pripravte na prvý deň. Ak je dieťa novorodenec, prípadne malinké dieťa, ktoré ešte naplno nevníma, máte vyhraté, pretože si vás obľúbi ako rodiča odmalička a bude vás ľúbiť a rešpektovať.

Nesnažte sa nič uponáhľať, pokojne počkajte na termín informačného stretnutia o dieťati. Máte možnosť informovať sa povereným pracovníkom, že máte záujem o „sprostredkovanie“ a stále sa pýtajte v akom štádiu je vaša žiadosť. Na to máte zo zákona právo.

Ilustrácia detskej izby pripravenej pre nové dieťa

tags: #preco #si #chcem #adoptovat #dieta