Francúzsko, oficiálne Francúzska republika, je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe. Jeho metropolitná oblasť sa rozkladá od Rýna po Atlantický oceán a od Stredozemného mora po Lamanšský prieliv a Severné more. Okrem európskeho kontinentu patrí k Francúzsku aj zámorské územia ako Francúzska Guyana v Južnej Amerike, Saint Pierre a Miquelon v severnom Atlantiku, Francúzske Antily a mnohé ostrovy v Oceánii a v Indickom oceáne. Jeho osemnásť integrálnych regiónov sa rozkladá na ploche 643 801 km2 a žije v nej 68 miliónov obyvateľov.
Francúzsko je unitárna poloprezidentská republika s hlavným mestom Parížom, ktorý je zároveň najväčším mestom a hlavným kultúrnym a obchodným centrom krajiny. Metropolitné Francúzsko je často prezývané l'Hexagone, teda šesťuholník, pre svoj geografický tvar.
Počiatky Francúzskeho Štátu
Metropolitné Francúzsko bolo v dobe železnej osídlené keltskými kmeňmi známe ako Galovia. Neskôr, v roku 51 pred n. l., oblasť anektoval Staroveký Rím, čo viedlo k vzniku svojejbytné galsko-rímskej kultúry. V ranom stredoveku vytvorili germánski Frankovia Franskú ríšu, ktorá sa stala jadrom karolínskej ríše. Verdunská zmluva z roku 843 rozdelila ríšu a Západofranská ríša sa v roku 987 stala Francúzskym kráľovstvom.
Frankovia, časť germánskych kmeňov, si vytvorili svoju ríšu na čele s Chlodovikom. Franská ríša vznikla z Galie a jej zakladateľom bol Chlodovik (481 - 511) z rodu Merovejovcov. V rokoch 497 - 498 prijali dovtedy pohanskí Frankovia pod jeho vedením kresťanstvo. Neskôr sa majordómovia fakticky stali vládcami štátu. V roku 732 sa Karol Martel v bitke pri Poitiers postaral o porážku Arabov, čím zabránil ich hlbšiemu prenikaniu do Európy. Prvým majordómom, ktorý sa stal franským kráľom, bol Pipin III. Krátky, čím na trón nastúpila dynastia Karolovcov. Najvýznamnejším panovníkom Franskej ríše sa stal Karol Veľký (768 - 814), ktorý vďaka svojim reformám a vojenským výpravám rozšíril ríšu a stal sa prvým cisárom od zániku Západorímskej ríše. Obdobie jeho vlády sa nazýva Karolínska renesancia. Po smrti Karola Veľkého jeho potomkovia nedokázali ríšu udržať pohromade. Verdunská zmluva (10.8. 843) ju definitívne rozdelila na tri časti: západnú (neskoršie Francúzsko), východnú (neskoršie Nemecko) a Porýnsko s severným Talianskom. V roku 987 vymreli Karolovci a za kráľa bol zvolený Hugo Kapet, zakladateľ dynastie Kapetovcov.
Francúzsko vo Vrcholnom a Neskorom Stredoveku
Vo vrcholnom stredoveku bolo Francúzsko mocným, ale decentralizovaným feudálnym kráľovstvom. Obdobie vlády prvých Kapetovcov bolo silne poznačené feudálnou rozdrobenosťou. Postupne sa však kráľovská moc upevňovala. Filip II. August (1180 - 1223) konsolidoval vnútornú situáciu vyberaním daní od šľachty a budovaním verného úradníckeho aparátu. Filip IV. Pekný (1285 - 1314) budoval silný centralizovaný štát a uskutočnil právne reformy. Storočná vojna (1337-1453) bola dlhodobým konfliktom medzi Anglickom a Francúzskom. V rozhodujúcej fáze vojny sa objavila Johanka z Arku, ktorej víťazstvo pri Orleánse bolo kľúčovým momentom. Po jej smrti sa stala národnou hrdinkou a bola vyhlásená za svätú.
V 16. storočí sa Francúzsko stalo centrom francúzskej renesancie, ale zároveň bolo zasiahnuté náboženskými vojnami medzi katolíkmi a hugenotmi. Bartolomejská noc (23.-24.8. 1572) bola masakrom hugenotov, ktorý viedol k ďalším vojnám. Nantský tolerančný edikt, vydaný Henrichom IV. v roku 1598, ukončil náboženské vojny a zrovnoprávnil katolícke a hugenotské náboženstvo.
Absolutizmus a Osvietenstvo
V 17. storočí upevnili absolutizmus kardináli Richelieu a Mazarin. Vrchol absolutizmu dosiahol Ľudovít XIV. - kráľ Slnko (1643 - 1715). Pod jeho vládou sa Francúzsko stalo európskou veľmocou. Ekonomická teória merkantilizmu, ktorú presadzoval minister financií Jean Baptiste Colbert, napĺňala štátnu pokladnicu, avšak vojny viedli k jej vyprázdňovaniu. Ľudovít XIV. získal dôležité kolónie v Amerike, Ázii a Afrike.
Veľká Francúzska Revolúcia a Napoleonské Cisárstvo
Veľká Francúzska revolúcia v roku 1789 zvrhla starý režim a prijala Deklaráciu práv človeka a občana. V roku 1799 sa moci chopil Napoleon Bonaparte, ktorý sa v roku 1804 vyhlásil za cisára a založil Prvé francúzske cisárstvo. Napoleonské vojny zásadne ovplyvnili celý európsky kontinent. Po Napoleonovej porážke nastalo obdobie relatívneho úpadku a búrlivého striedania vlád až do vzniku Tretej republiky v roku 1870.
20. Storočie a Súčasnosť
Francúzsko bolo jedným z hlavných účastníkov prvej svetovej vojny a patrilo medzi spojenecké mocnosti v druhej svetovej vojne. Po oslobodení v roku 1944 vzniklo krátko trvajúca Štvrtá republika, ktorá neskôr zanikla. Súčasnú Piatu republiku založil v roku 1958 Charles de Gaulle. V 60. rokoch 20. storočia sa Alžírsko a väčšina francúzskych kolónií osamostatnili.
Francúzsko je vyspelou krajinou s celosvetovo vysokým nominálnym príjmom na obyvateľa a jeho ekonomika patrí k najväčším na svete. Je svetovým centrom umenia, vedy a filozofie a poprednou svetovou turistickou destináciou. Je veľmocou v svetovom dianí, patrí medzi päť stálych členov Rady bezpečnosti OSN a je oficiálnym štátom disponujúcim jadrovými zbraňami.
Migračné Vlny a Vplyv na Francúzsko
Francúzsko, ako krajina s dlhou históriou a strategickou polohou, bolo vždy cieľom rôznych migračných vĺn. Počas svojej histórie zažilo Francúzsko mnoho prisťahovaleckých vĺn, čo je príznačné aj pre súčasné Francúzsko. Vyplýva to z jeho geografickej polohy na západnom okraji európskeho kontinentu, ktorá z neho urobila miesto, kde sa zastavovali invázie a usadzovali sa votrelci. Najvýznamnejšie stopy v dejinách Francúzska zanechali Galovia, Rimania a Frankovia. Prístup k imigrantom bol na území Francúzska takmer výhradne asimilačný, čo znamená, že kultúra, jazyk a genetické dispozície novo prisťahovaných sa rozpúšťali medzi už skôr usadeným obyvateľstvom, pričom ich samozrejme do istej miery aj obohacovali.
Z hľadiska civilizačného bol najzásadnejší vplyv galorománskej kultúry, čo sa odráža aj na dnešnej podobe francúzštiny, ktorú radíme medzi románske jazyky. Výskyt mnohých oblastných jazykov, ktoré väčšinou nemajú s latinským jazykom príliš spoločného (bretónčina, baskičtina, korzičtina, holandčina alebo alsaské nárečie nemčiny), však veľmi názorne dokladá, že vytváranie francúzskeho národa bolo omnoho zložitejšie a nejednoznačnejšie. Napriek stáročiam centralizačných tlakov, ktoré stmelili Francúzov do jediného národa so silným citom pre národnú identitu, bol tento národ vytváraný množstvom rozdielnych etník.
Tajemství Versailles Francouzské královny Marie Antoinetty...Historický dokument CZ
V kontexte štúdia pôvodu predkov a ich potenciálneho nároku na slovenské občianstvo, sa objavuje otázka migrácie a usadzovania sa ľudí z rôznych častí sveta na Slovensku. Hoci priamy text sa primárne zameriava na iné témy, môžeme sa zamyslieť nad širším kontextom migrácie a jej vplyvu na spoločnosť. Slovensko, rovnako ako mnohé iné krajiny, bolo v priebehu stáročí svedkom rôznych migračných vĺn, ktoré boli ovplyvnené politickými, ekonomickými a sociálnymi faktormi. Ľudia prichádzali z rôznych regiónov Európy, vrátane západnej Európy, a prinášali so sebou svoje kultúry, tradície a vedomosti. Hoci nie je v texte explicitne uvedené, že by sa predkovia narodený vo Francúzsku usadili na Slovensku, môžeme predpokladať, že v rámci širších európskych migračných procesov sa takéto presuny mohli diať. Dôvody mohli byť rôznorodé - od hľadania nových príležitostí, cez únik pred konfliktmi, až po obchodné a kultúrne výmeny.
Kultúrne a Jazykové Dedičstvo
Francúzsko si po stáročia udržuje status svetového centra umenia, vedy a filozofie. Francúzsky jazyk, ktorý má svoje korene v galorománskej kultúre, je jedným z najvýznamnejších svetových jazykov. Napriek silnému tlaku na centralizáciu a jednotný jazyk, sa na území Francúzska zachovalo množstvo regionálnych jazykov a dialektov, ktoré svedčia o bohatej a rozmanitej histórii krajiny.
Vplyv Francúzska na svetovú kultúru je nepopierateľný. Od literatúry a umenia, cez gastronómiu a módu, až po politické a filozofické myšlienky, Francúzsko zanechalo nezmazateľnú stopu v dejinách ľudstva.
tags: #predkovia #narodeni #vo #francuzsku