Narodenie dieťaťa je významnou udalosťou v živote každej rodiny, ktorá prináša nielen radosť, ale aj nové zodpovednosti. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce, reflektuje potrebu zabezpečiť zamestnancom primerané pracovné voľno a podmienky v tomto citlivom období. Tento článok sa zameriava na aspekty právneho voľna súvisiace so starostlivosťou o dieťa v kontexte slovenského Zákonníka práce, s osobitným dôrazom na práva otcov.
Základné práva zamestnanca a dovolenka
Zákonník práce zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a právo na zotavenie sa po práci, a toto právo sa premieta aj do nároku na dovolenku. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, má však na náhradu mzdy. Táto suma predstavuje výšku jeho priemerného zárobku. Zákonník práce pritom určuje minimálne sadzby na dovolenku v trvaní 4 týždňov pre ľudí do 33 rokov a 5 týždňov pre ľudí starších ako 33.
Dovolenka a starostlivosť o dieťa
Vyššia výmera dovolenky pre rodičov
Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú - v zmysle zákona - obaja rodičia, a to za predpokladu, že sa trvale starajú o dieťa. V praxi tak ide o rodičov, ktorí zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom.
Ak zamestnanec nežije v domácnosti s dieťaťom, je potrebné, aby preukázal relevantnú mieru starostlivosti. V prípade, ak súd rozhodol o úprave vzťahov rodičov k dieťaťu, kedy napríklad jednému z rodičov určil osobnú starostlivosť o dieťa a druhý má len právo styku s dieťaťom, tak tento druhý rodič, ktorý má len právo styku s dieťaťom (prípadne len platí výživné na dieťa), nevykonáva z pohľadu uvedenej právnej úpravy trvalú starostlivosť o dieťa a nemá preto ani nárok na rozšírenú dovolenku v zmysle citovaného ustanovenia.
Definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa
Novelou Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla do zákona legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Podľa tejto definície sa za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa na účely Zákonníka práce považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.
Vznik a zánik nároku na dovolenku v priebehu roka
Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.
Písomné oznámenie starostlivosti o dieťa
Písomné oznámenie trvalej starostlivosti o dieťa nemá zákonom predpísanú formu. Zamestnávateľ môže spôsob oznamovania vzniku, resp. zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa vrátane požadovaných dokladov upraviť v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise.
Ďalšie formy pracovného voľna súvisiace so starostlivosťou o dieťa
Ošetrovanie člena rodiny (OČR)
Platené voľno, respektíve náhradu mzdy, je nutné akceptovať aj v prípade potvrdenia starostlivosti o rodinných príslušníkov, a to maximálne v trvaní sedem dní. Rodič s dieťaťom má nárok na ďalších desať dní náhrady mzdy v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sprevádza do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Ošetrovné za ošetrenia člena rodiny (OČR) poskytuje od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Aj tu však platí maximálna hranica OČR v trvaní 14 dní. Cieľom ošetrovného je poskytnúť nemocensky poisteným osobám hmotné zabezpečenie v čase, keď nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ošetrovania chorého dieťaťa, príp. iného chorého člena rodiny alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku v zákonom stanovených prípadoch.
Pracovné voľno pri starostlivosti o dieťa
Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci, okrem iných, aj počas ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy alebo ak osoba, ktorá sa o neho stará, ochorela. Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť v práci zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, okrem iných aj z dôvodov ošetrovania chorého člena rodiny a starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov.
Za obdobie ošetrovania chorého člena rodiny a starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku patrí zamestnancovi, ktorý je nemocensky poistený, ošetrovné, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia.
Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie
Poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní. V zmysle § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
V Zákonníku práce nie je presne uvedené, že na potvrdení musí byť uvedené aj meno a priezvisko rodinného príslušníka, ktorého zamestnanec do zdravotníckeho zariadenia sprevádzal. Musí mu však existenciu takejto prekážky dokladovať, čiže musí zamestnávateľovi predložiť potvrdenie zdravotníckeho zariadenia, že zamestnanec sprevádzal rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Sme toho názoru, že na predmetnom potvrdení musí byť uvedené aspoň to, koho sprevádzal, teda napríklad matku, otca, manžela, manželku, vnuka, čiže aby zamestnávateľ vedel posúdiť, či ide o rodinného príslušníka v zmysle § 40 ods.
Ak má zamestnanec prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v trvaní 1 hodiny, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu. Napríklad, zamestnanec má 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ročný limit platenej náhrady v počte 7 dní je v prepočte na hodiny v rozsahu 56 hodín. Zamestnávateľ si môže v kolektívnej zmluve dohodnúť vyšší nárok na platenú prekážku, ako je zákonom stanovené.
Kto sa považuje za rodinného príslušníka na účely Zákonníka práce, je uvedené v § 40 ods.
Prestávky na dojčenie
Ak svoje dieťa dojčíte, musí vám zamestnávateľ poskytnúť osobitné prestávky na dojčenie. Pokiaľ pracujete po určený týždenný pracovný čas, náležia vám do konca šiesteho mesiaca dieťaťa dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu. V prípade kratšieho pracovného času (ktorý ale dosahuje aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času) máte len jednu polhodinovú prestávku na dojčenie. Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume vášho priemerného zárobku.
Úprava pracovného času a ochrana rodičov
Právo na úpravu pracovného času
Zákonník práce chráni zamestnancov, ktorí sa trvale starajú o dieťa. Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Osamelá matka starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov má právo požiadať zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ je povinný jej vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Zamestnávateľ nemôže zamestnávať takúto zamestnankyňu prácou nadčas bez jej súhlasu a nemôže jej ani jednostranne nariadiť pracovnú pohotovosť.
Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Ak zamestnávateľ nevyhovie žiadosti zamestnanca o úpravu pracovného času, je dôležité pokúsiť sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou s preplatením dovolenky.
Ochrana pred výpoveďou
Zamestnávateľ nemôže dať výpoveď osamelej zamestnankyni alebo osamelému zamestnancovi, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky. Podľa Zákonníka práce, osamelý zamestnanec starajúci sa o maloleté dieťa mladšie ako tri roky požíva ochranu v podobe zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa alebo zákazu okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu
Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno sa delia na štyri skupiny:
- výkon verejnej alebo odborovej funkcie,
- občianska povinnosť,
- iné úkony vo všeobecnom záujme,
- výkon dobrovoľníckej činnosti.
Výkon verejnej alebo odborovej funkcie
Výkon verejnej alebo odborovej funkcie je výkon poslanca NR SR, mestského zastupiteľstva, primátora, starostu a pod. - pracovné voľno sa poskytuje dlhodobo na výkon tejto funkcie. Ak je funkcia vykonávaná popri práci, tak zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno maximálne v rozsahu 30 pracovných dní v kalendárnom roku, a to vždy bez náhrady mzdy.
Občianska povinnosť
Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť:
- svedka, tlmočníka, znalca,
- pri poskytnutí prvej pomoci,
- pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
- občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
- pri mimoriadnych udalostiach,
- pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.
V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.
Iné úkony vo všeobecnom záujme
Iné úkony vo všeobecnom záujme sú najmä:
- darovanie krvi a aferéza,
- darovanie ďalších biologických materiálov,
- výkon funkcie v odborovom orgáne,
- činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
- účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,
- činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR,
- činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
- činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárske a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,
- činnosť člena poradného orgánu vlády SR,
- činnosť člena rozkladovej komisie,
- činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
- činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady SR prezidenta SR a do orgánov územnej samosprávy.
Aj v týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi len pri darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a účasti zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.
Výkon dobrovoľníckej činnosti
Výkon dobrovoľníckej činnosti - v takomto prípade zamestnávateľ má zamestnávateľ na výber, či poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.
Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti
Ďalším dôvodom na poskytnutie pracovného voľna je výkon brannej povinnosti. Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Zamestnávateľovi túto zaplatenú náhradu mzdy preplatí okresný úrad v sídle kraja.
Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie
Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.
Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:
- v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
- 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
- 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória,
- 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
- 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
- 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.
V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy.
Dôležité osobné prekážky v práci
Do tejto skupiny prekážok patria spravidla udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho. Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí:
- dočasná PN, materská alebo rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V týchto prípadoch zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, ale je hmotne zabezpečený počas PN nemocenskou dávkou, počas materskej dovolenky materskou dávkou, počas rodičovskej dovolenky rodičovským príspevkom.
- vyšetrenie zamestnanca: zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, ak vyšetrenie nie je možné mimo pracovného času. Pri pracovnom voľne nad 7 dní už zamestnávateľ nemusí poskytnúť náhradu mzdy. Tehotné ženy majú právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom.
- narodenie dieťaťa: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do pôrodnice a späť.
Narodenie dieťaťa nie je výnimočným momentom len pre matku, aj pre otca. Slovenská legislatíva počíta s tým, že aj otec sa môže aktívne podieľať na starostlivosti o novorodenca a zároveň si uplatniť niekoľko foriem voľna a dávok. Každý zamestnaný otec má nárok na voľno z práce v deň pôrodu manželky. Presnejšie, ide o voľno na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do pôrodnice a späť. Konkrétne ide o tzv. voľno s náhradou mzdy podľa Zákonníka práce. Nárok vzniká bez ohľadu na to, či ide o prvé alebo piate dieťa. V praxi to zvyčajne znamená, že zamestnávateľ uvoľní otca na čas odvozu partnerky do nemocnice (prípadne celý deň, keďže pôrod môže trvať dlhšie) a rovnako na čas, keď matku s novorodencom vezie domov po prepustení z pôrodnice.
Dôležitá poznámka: Zákonník práce výslovne hovorí o narodení dieťaťa manželke zamestnanca. Ak teda otec nie je s matkou dieťaťa zosobášený, striktne vzaté nemá na takéto platené voľno zo zákona nárok.
Otcovská dovolenka (tzv. Otcovské)
Otcovské je označenie pre dvojtýždňové pracovné voľno, ktoré môžu otcovia čerpať krátko po narodení dieťaťa. Na Slovensku bola táto možnosť zavedená od 1. novembra 2022. Dávku otcovské vypláca Sociálna poisťovňa a jej výška je 75 % denného vymeriavacieho základu. Môže ju poberať každý otec - zamestnanec, živnostník či dobrovoľne nemocensky poistený - ktorý splní zákonné podmienky (zaplatené nemocenské poistenie aspoň 270 dní za posledné dva roky).
Otec dieťaťa môže poberať aj dávku materské namiesto matky. Nastúpiť na ňu môže najskôr po uplynutí 6 týždňov od pôrodu. Štandardná dĺžka je 28 týždňov. Ak je otec osamelý (napríklad matka zomrela, alebo otec je jediný rodič), má nárok na 31 týždňov, a ak sa narodia dvojičky či viacerčatá, otec môže poberať materské až 37 týždňov - podobne ako matka v týchto situáciách. Počas poberania dávky nemôže pracovať na tú istú pracovnú zmluvu, z ktorej mu dávka vznikla.
Otcovia nemusia vyčerpať celú materskú naraz. Môžu si ju rozdeliť na viac období podľa dohody so zamestnávateľom - napríklad otec si vyčerpá 3 mesiace v prvom roku dieťaťa a zvyšok si nechá na neskôr. Zvyšnú časť materskej dovolenky (ktorú otec nevyužil hneď) je možné vyčerpať najneskôr do 3. roku veku dieťaťa.
Aj otec, ktorý nie je klasicky zamestnaný, ale pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) alebo má inú formu podnikania, má v zásade podobné možnosti, avšak s istými špecifikami. Ak má otec splnených 270 dní poistenia a je aktuálne poistený, môže poberať otcovské dva týždne po narodení dieťaťa a prípadne aj materské až do 28 týždňov po uplynutí šestonedelia. Nárok má zamestnanec, SZČO aj dobrovoľne poistený otec, rovnako aj otec v 7-dňovej ochrannej lehote po zániku poistenia.
