Cysta je patologická dutina s vlastnou výstelkou, často guľatého tvaru. Je vyplnená tekutou alebo tuhšou hmotou, ktorá je produktom tejto výstelky či orgánu, v ktorom sa cysta nachádza. Pôvodne sa cystou nazývala prirodzená telová dutina. Názov vznikol z gréckeho kystis, čo v preklade znamená dutina.
Cysty a pseudocysty sa formujú z rôznych dôvodov. Najčastejšie príčiny vzniku cýst sú zadržaním obsahu, ktorý má byť vylúčený a je zastavený vývod zo žliazky, napríklad cysta kožných žliaz. Cysta sa môže vyformovať v ktorejkoľvek časti organizmu, vrátane kostí, mäkkých tkanív a orgánov. Väčšina cýst je nerakovinových (benígnych), avšak občas môže rakovina viesť k vzniku cysty.
Príčiny vzniku cýst nie sú úplne jasné. Ich výskyt je v detskej aj dospelej populácii. Dôvody, prečo cysty vzniknú, nie sú úplne jasné. Ich tvorbu však môže mať na svedomí aj staroba tkanív, ktoré chabnú a následne sa menia v takéto útvary, no na vine môžu byť i rozličné defekty tkanivových buniek. Najčastejšou príčinou je blokáda žliaz v ktoromkoľvek orgáne ľudského tela. To znamená, že k tvorbe cýst môže dochádzať naozaj v hocakej časti organizmu.
Typy cýst a ich prejavy
Cysty sú útvarmi obalenými epitelovou membránou a s dutinou naplnenou krvou, hnisavou tekutinou alebo skvapalnenými odumretými bunkami. K tvorbe cýst dochádza vplyvom cystickej degenerácie, ktorá pomenúva proces štrukturálnej zmeny existujúceho tkaniva v organizme. K zmene dochádza v momente, keď tkanivo začne z istého dôvodu chabnúť alebo sa rozpadať.
Cysty sa často nájdu ako nález pri vyšetrení ultrazvukom, prípadne pri počítačovej tomografii (CT). Medzi hlavné vyšetrenia, ktoré detegujú cysty, patrí MRI (snímkovanie magnetickou rezonanciou), CT (počítačová tomografia), röntgen a ultrazvuk. Niekedy je potrebná diagnostická punkcia cysty, pričom obsah (punktát) sa posiela na laboratórny rozbor.
Cysty na tvári plodu, ako napríklad bilokulárna cysta tváre plodu, sa môžu objaviť kdekoľvek na tele. Často sa jedná o náhodný nález počas ultrazvukového vyšetrenia.
Cysta choroidálneho plexu je malá akumulácia tekutiny, ktorá sa vyvíja na choroidálnom plexe mozgu nenarodeného dieťaťa. Choroidný plexus je sieť buniek a krvných ciev v rôznych priestoroch naplnených tekutinou v mozgu, známych ako komory. Cysta choroidálneho plexu sa môže vyvinúť, ak je tekutina zachytená vo vrstvách buniek choroidálneho plexu. Tvorba cysty choroidálneho plexu je podobná pľuzgieru, ktorý sa tvorí pod kožou.
Cysta choroidálneho plexu sa začína rozvíjať približne v šiestom týždni tehotenstva. Lekár môže cystu vidieť na ultrazvuku okolo 25. týždňa tehotenstva. Asi u 1 - 2 percent normálnych detí (1 z 50 - 100) sa pri vytváraní plexus choroidey odtrhne malá bublinka tekutiny. Lekár si zvyčajne všimne cystu choroidálneho plexu na ultrazvukovom vyšetrení počas druhého trimestra tehotenstva. Tento typ cysty sa vyvinie približne u 1 až 2 percent tehotenstiev. Zvyčajne nespôsobuje žiadne zdravotné problémy a pred narodením dieťaťa sa vyrieši sám.
Choroidný plexus je časť mozgu, ktorá neovplyvňuje inteligenciu alebo kognitívny vývoj človeka. Asi v tretine prípadov sa cysty choroidálneho plexu vyvinú u plodov s trizómiou 18, tzv. Edwardsov syndróm. Embryo môže zdediť extra chromozóm od rodiča, alebo sa tento extra chromozóm môže vyvinúť pri počatí. Spôsobuje veľa zdravotných problémov. Niekoľko plodov s trizómiou 18 neprežije do narodenia v dôsledku orgánových abnormalít.
Na veľkosti cysty choroidálneho plexu zvyčajne nezáleží. Lekári považujú cysty choroidálneho plexu za súčasť normálnej ľudskej variácie. Cysty dieťatku neublížia. Cysta choroidálneho plexu zvyčajne nevyžaduje liečbu, pretože väčšina cýst zmizne sama od seba do 28. týždňa tehotenstva. Zdravé dieťa s cystou choroidálneho plexu sa pravdepodobne vyvinie normálne.
Dermoidná cysta je vrodený novotvar, ktorý sa môže objaviť kdekoľvek v tele človeka, vrátane novorodencov. Je preň charakteristické, že je zvnútra vyplnený kožou, vlasmi či mazom. Dermoid nikdy nezmizne sám. Potreba chirurgického zákroku sa odvíja od jeho lokality, prípadne i eventuálnych komplikácií, ktoré so sebou jeho prítomnosť prináša.
Dermoid, alebo dermoidná cysta, je nezhubný nádor. Ide o vakovitú, vrodenú, kožnú, vývojovú anomáliu, ktorá vzniká počas embryonálneho vývinu a pretrváva v organizme aj po narodení. Je vo väčšine prípadov nezhubná. V tomto význame sa označenie cysta chápe aj ako drobný vačok. Asi 40 % dermoidných cýst sa odhalí už pri narodení, ďalších 60 % sa zvykne diagnostikovať do 5. roku života.
Jednou z hlavných vlastností dermoidov je, že rastú pomaly. Majú typickú výstelku a nachádzajú sa v nich zrelé kožné výrastky, maz, keratín, mazové žľazy, vlasy či zuby. Dermoid sa môže vyskytnúť kdekoľvek na tele, ale až 8 z 10 prípadov dermoidných cýst sa objavuje na hlave a krku. Ďalším častým miestom výskytu je ženský vaječník. V oblasti hlavy a krku ich možno pozorovať najčastejšie v čelovej, záhlavnej a nadočnicovej oblasti. Najčastejšie postihnutou oblasťou je vonkajšia tretina obočia, ale vyskytuje sa aj ako pevne priľnutý uzlík horného viečka. Aj dolné viečko býva dermoidom niekedy zmenené - ako nebolestivý útvar, postupne zväčšujúci sa opuchom.
Príčiny vzniku a diagnostika
Príčina vzniku dermoidnej cysty zostáva väčšinou neznáma. Podľa niektorých autorov nejestvuje korelácia medzi vznikom dermoidu a pohlavím, rasou či vekom pacienta. Z epidemiologických prieskumov je však zrejmé, že dermoidné cysty patria medzi najčastejšie detské nezhubné nádory lebky.
Etiológia vzniku dermoidných nádorov ešte nebola objasnená. Najpopulárnejšou teóriou je teória „posunutých blastomér“, podľa ktorej zárodočné bunky po oddelení zostávajú nehybné a nedelia sa, kým nenastane nepriaznivý moment, provokačný faktor. Vzhľadom na to, že posunuté blastoméry nemajú žiadne spojenie s telom, začnú sa zapuzdrovať a tvoriť hustú pseudocystu. Dermoidy v skutočnosti nie sú cysty v klasickom zmysle tohto útvaru, pretože ich obsah je viac podobný nádoru - v dutine nie je tekutina. Dermoid obsahuje časti všetkých troch zárodočných vrstiev, čím skôr sa blastoméry oddelia, tým viac variantov prvkov je v obsahu cysty. Preto sa predpokladá, že príčiny vzniku dermoidného nádoru sú spojené s porušením vnútromaternicového vývoja v najskoršom štádiu - embryogenéze.
Existuje aj teória o genetickom, dedičnom faktore a to na materskej línii. Podľa tejto verzie je príčinou vzniku dermoidných nádorov patologická partenogenéza (samoaktivácia). Táto teória sa nazýva aj teória „zygoty“. Zygota (nová kmeňová bunka) vyžaduje diploidnú chromozómovú sadu a rovnaký počet chromatíd (23 od každej) od otca aj matky. Okrem toho musia materské a otcovské gény prejsť genomickým imprintingom, to znamená, že niektoré z nich musia zanechať svoju „stopu“.
Mnoho ľudí s dermoidom nemá žiadne príznaky. Dermoidné cysty sa väčšinou vyskytujú ako osamotené, solitárne zmeny. Zvyčajne sa navonok nijako neprejavujú, nepulzujú a nie je možné ich stlačiť. Niekedy môžu mať podobu bledého, pevného, podkožného uzlíka. Dermoidná cysta môže, no nemusí byť pri vyšetrení hmatná. Ak sa vyskytuje v podkoží, je prítomná ako drobná hrudka.
Rovnako ako iné benígne nádory, dermoidné útvary najčastejšie dlho nevykazujú klinické príznaky. Príznaky dermoidnej cysty u dieťaťa sa buď zisťujú v novorodeneckom období, keď sú vizuálne viditeľné, alebo sú určené zväčšením, zápalom, hnisavosťou, tlakom na blízke orgány. Klinický obraz dermoidných útvarov je spojený s lokalizáciou, veľkosťou cysty, ako aj s vekom dieťaťa. Najčastejšie sa dermoidné neoplazmy nachádzajú v oblasti hlavy (oči, koreň nosa, uši, nadočnicová kosť, ústna dutina, krk, týl), kľúčnej kosti, kostrče, menej často v mediastine, retroperitoneálnom priestore.
Dermoidná ovariálna cysta u dievčaťa sa môže prejaviť bolesťami brucha, ak nádor narastie do veľkej veľkosti. Klinické príznaky dermoidného nádoru u dieťaťa sa zvyčajne objavujú iba v prípade zväčšenia cysty, jej zápalu, hnisania. Benígne dermoidy malej veľkosti nemenia zdravie detí k horšiemu a nevyvolávajú funkčné poruchy vnútorných orgánov. Jednoduché dermoidy sú skôr kozmetickým, viditeľným defektom, ktorý obťažuje dieťa aj jeho rodičov.
Jedným z hlavných diagnostických nástrojov na dôkaz dermoidnej cysty je magnetická rezonancia. Ak je útvar spojený s kostnou eróziou, je vhodné použiť skôr CT, v niektorých prípadoch môže pomôcť ultrasonografia. Ak je dermoidná cysta prítomná vo vnútri lebky či v miešnej oblasti, je nutná konzultácia s neurochirurgom. Pri vaječníkovej dermoidnej cyste stav rieši gynekológ.
Dermoidné nádory sa diagnostikujú bez problémov vďaka ich typickej lokalizácii a pretože všetky germinálne bunkové nádory tohto typu majú pri palpácii charakteristickú konzistenciu. Jedinou ťažkosťou môže byť presné určenie nádorového útvaru v oblasti obočia a koreňa nosa, pretože predné mozgové hernie sú veľmi podobné dermoidom, a to ako vizuálne, tak aj palpačne. Rozdiel medzi mozgovými nádormi spočíva v bolesti pri tlaku a niektorých kostných defektoch lebky odhalených röntgenovým vyšetrením. Lipómy sú tiež veľmi podobné dermoidným cystám, ale sú o niečo mäkšie, pohyblivejšie a nemajú také jasné hranice.
Liečba a prognóza
Nie je vhodné samoliečenie. Pri stlačení cysty môže dôjsť k jej prasknutiu a zaneseniu infekcie. To môže mať neblahé následky. Najvážnejšou komplikáciou cysty je totiž jej prasknutie (ruptúra). Väčšinou je spojené s krvácaním, čo môže ohroziť život pacienta. Opatrnosť treba zvýšiť hlavne pri ovariálnych cystách, kde okrem ruptúry môže rastom cysty dôjsť aj k pretočeniu vaječníka a jeho následnej nekróze (odumretiu).
Lekár lieči cysty viacerými spôsobmi. Jedným z nich je punkcia, pri ktorej napichne túto dutinku (pokiaľ je vhodne lokalizovaná) a drénuje ju pomocou katétra. V prípadoch infekčnej cysty môže podať do oblasti cysty kortikosteroidnú injekciu. Dobrou správou je, že väčšina z cýst je benígnych a nerakovinových.
Vzhľadom k tomu, že dermoidné cysty majú pomalý rast, no potenciálne môžu spôsobovať kostné deformácie či tlačiť na okolité útvary, je nutné pristúpiť k radikálnej liečbe. Pri malých bezpríznakových dermoidných cystách sa nemusí stav okamžite riešiť chirurgicky. Niekedy sa dokonca pozoruje aj postupné vstrebanie cysty, respektíve regresia tohto ochorenia, aj keď nie úplná. Dermoidná cysta môže tiež byť dlhodobo stabilnou, bez zmeny. V niektorých prípadoch, kedy cysta prirástla k okoliu, je možné vykonať len čiastočné chirurgické vyrezanie cysty.
V súčasnosti sa dermoidná cysta väčšinou operuje endoskopicky, prostredníctvom zavedenia drobnej kamery a inštrumentária. Liečba takmer všetkých benígnych nádorov je chirurgická. Malé dermoidné cysty podliehajú pozorovaniu a potom sa pri prvej príležitosti a pri absencii kontraindikácií nádor odstráni. Ani farmakoterapia, ani fyzioterapeutické postupy, ani tzv. ľudové metódy nie sú účinné. Liečba dermoidnej cysty u dieťaťa by sa mala vykonávať iba chirurgicky, bez ohľadu na to, ako veľmi sa jej rodičia bránia.
Radikálna neutralizácia dermoidu je nevyhnutná, aby sa predišlo všetkým druhom rizík, napriek tomu, že zrelý teratóm - ako sa dermoidná cysta tiež nazýva, je takmer z 99 % benígny novotvar, existuje 1 - 1,5 % riziko jeho vývoja na rakovinu. Okrem toho samotný obsah cysty neumožňuje jej inú liečbu.
Liečba dermoidnej cysty u dieťaťa môže zahŕňať aj dlhodobé pozorovanie v prípadoch, keď je nádor malý, nespôsobuje funkčné poruchy, prestal sa vyvíjať a nie je viditeľnou kozmetickou vadou. Takmer všetci lekári však odporúčajú odstrániť dermoid čo najskôr, pretože počas puberty sa cysta v dôsledku hormonálnych zmien môže buď zväčšiť, alebo sa zapáliť a spôsobiť vážne komplikácie.
Odstránenie dermoidnej cysty u dieťaťa sa môže vykonať v nemocnici aj ambulantne. Podstatou chirurgického zákroku je, že cysta sa vyreže v rámci zdravého tkaniva. U detí mladších ako 6-7 rokov je indikovaná celková (intubačná) anestézia; u staršieho dieťaťa sa cysta môže odstrániť v lokálnej anestézii. Ak je dermoid malý a jeho lokalizácia to umožňuje, vykoná sa šetrný zákrok s malou punkciou alebo rezom, cez ktorý sa cysta vylúči a odstráni spolu s kapsulou. Ak sa dermoidný útvar zapálil, hnisal a je sprevádzaný klinickým obrazom „akútneho brucha“, čo môže byť prípad ovariálneho dermoidu u dievčat alebo retroperitoneálnej cysty, operácia sa vykoná urgentne. Hnisavá cysta sa otvorí, vyreže a potom sa nainštaluje drenáž.
Odstránenie dermoidnej cysty u dieťaťa nie je komplikovaná, život ohrozujúca alebo komplikujúca operácia. Obavy rodičov sa skôr vysvetľujú úzkosťou o svoje dieťa a obavami z možných rizík.
Celková prognóza pacientov s dermoidnou cystou je dobrá, nakoľko vo väčšine prípadov sú tieto útvary neškodné. Rozhodujúce je, či cystický útvar rastie v čase. Ak dochádza k vnútrolebečnému rozšíreniu či prerastaniu cez lebečnú kosť, môžu sa dostaviť neurologické komplikácie. V týchto prípadoch je nutná chirurgia. Rovnako, ak sa zanesie dermoidná cysta infekciou, môže to mať fatálne následky. Ak sa dermoid objaví na vaječníku, jeho chirurgické odstránenie by nemalo mať zásadný vplyv na plodnosť.
Nezvyčajná novorodenecká brušná cysta
Ak sa dermoidná cysta u novorodenca tvorí v oblasti krížovej kosti, medzi konečníkom a kostrčou, počas pôrodu sa v mieste nádoru môže vyvinúť traumatický hemangióm. Ďalšou komplikáciou je, že kostrčový dermoid sa zisťuje prevažne u dievčat a nádor môže vyplniť panvovú oblasť, ale bez poškodenia alebo narušenia kostného tkaniva. Treba poznamenať, že 90 % takýchto teratómov sa zistí in utero, keď tehotná žena podstúpi ultrazvukové vyšetrenie medzi 22. a 34. týždňom tehotenstva.
