Interrupcia, známa aj ako umelé prerušenie tehotenstva, umelé prerušenie ťarchavosti, umelé ukončenie tehotnosti alebo umelý potrat, predstavuje prerušenie alebo ukončenie tehotenstva prostredníctvom chirurgického zákroku alebo chemickej látky. Tento zákrok sa riadi platnou legislatívou, v Slovenskej republike konkrétne Zákonom 73/1986 Zb. a príslušnými vyhláškami Ministerstva zdravotníctva.
Sexualita je komplexný aspekt ľudského života, ktorý zahŕňa pohlavie, rodovú identitu, sexuálnu orientáciu, erotiku, pôžitok, intimitu a reprodukciu. Je prežívaná a vyjadrovaná prostredníctvom myšlienok, túžob, postojov, hodnôt, správania a vzťahov. Na sexualitu vplýva interakcia biologických, psychologických, sociálnych, ekonomických, politických, kultúrnych, etických, právnych, historických, náboženských a spirituálnych faktorov.
Reprodukčné zdravie je definované ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, ktorý sa netýka len absencie choroby alebo poškodenia v súvislosti s reprodukčným systémom. Zahrňuje tiež schopnosť mať uspokojivý sexuálny život, možnosť reprodukcie a slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak učiniť. Dôležitým aspektom je aj právo na informácie a prístup k bezpečným, efektívnym a akceptovateľným metódam plánovaného rodičovstva.
Národný program ochrany reprodukčného zdravia
Najdôležitejšími cieľmi v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v Slovenskej republike sú zlepšenie kvality a dostupnosti zdravotníckych služieb, monitoring a kontrola sexuálne prenosných infekcií a prevencia onkologických ochorení. Medzi ďalšie oblasti patria prevencia a manažment domáceho násilia, sexuálneho zneužívania a obchodovania so ženami.
Cieľom Národného programu ochrany reprodukčného zdravia (NPRZ) je poskytovanie zdravotníckych služieb v súlade s domácou legislatívou a medzinárodnými dokumentmi. NPRZ predstavuje výhľadový plán, ktorý zahŕňa definíciu sexuálneho a reprodukčného zdravia, analýzu súčasného stavu, zdôvodnenie potreby programu, definíciu cieľov a ich rozpracovanie na aktivity, ako aj špecifikáciu nástrojov a zdrojov na jeho plnenie a hodnotenie.
Strategické oblasti Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) na zlepšenie reprodukčného zdravia žien zahŕňajú zabezpečenie rovnosti a spravodlivosti v zdraví, dostupnosť služieb a informácií počas celého života žien, potrebu špeciálnych služieb pre ženy a dievčatá a vytvorenie prostredia umožňujúceho ženám dosiahnuť zdravie. SZO považuje nerovnoprávne postavenie žien v spoločnosti za najväčšiu bariéru pre dosiahnutie optimálnej úrovne sexuálneho a reprodukčného zdravia.
Vývoj plodu a gravidita
Proces oplodnenia, brázdenia, migrácie a nidácie je základom vzniku nového života. Oplodnenie je splynutie vajíčka a spermie, ktoré vedie k vzniku zygoty. Tá sa následne delí (brázdenie) a migruje do maternice, kde sa uhniezdi (nidácia). Graviditu možno hovoriť až po úspešnej nidácii.
Vývin plodového vajca sa delí na tri obdobia: blastogenézu (do 15. dňa po oplodnení), embryogenézu (3. až 10. týždeň po oplodnení) a fetálne obdobie (od 11. týždňa do pôrodu). Plodové vajce na konci gravidity sa skladá z plodových obalov (placenta, plodové blány), plodovej vody a pupočníka.
Zmeny v organizme gravidnej ženy zahŕňajú endokrinné, zmeny na rodidlách, zmeny ostatných orgánov a celkové metabolické zmeny. Príznaky gravidity sa delia na neisté (zmeny nálady, únava, nevoľnosť), pravdepodobné (zmeny na pohlavných orgánoch) a isté (ozvy plodu, pohyby plodu, dôkaz plodu, tehotenské testy).
Hygiena v gravidite predstavuje súbor zásad pre zdravie ženy a vývin plodu. Zahŕňa pokojné prostredie, pobyt na čerstvom vzduchu, dostatočný spánok, pravidelný pohyb, správnu výživu, obmedzenie soli, vitamínové doplnky, ochranu pred infekciami, zákaz fajčenia, alkoholu a návykových látok, vyhýbanie sa röntgenovému žiareniu a kontaktu s jedmi či infekčným materiálom.
Prenatálna starostlivosť spočíva v sledovaní zdravotného stavu gravidnej ženy a kontrole vývinu plodu. V Slovenskej republike sú zriadené prenatálne poradne. Gravidné ženy s rizikovou anamnézou (potraty, predčasné pôrody, komplikované pôrody, gynekologické operácie, chronické choroby) sú dispenzarizované ako rizikové.
Ochorenia a poruchy v priebehu gravidity
Gravidná žena môže trpieť na ochorenia, ktoré vznikli pred graviditou alebo počas nej. Gestózy sa delia na včasné (poruchy trávenia v prvých troch mesiacoch) a neskoré (príznaky poškodenia ciev a obličiek v posledných troch mesiacoch).
Infekčné ochorenia počas gravidity môžu mať nepriaznivý vplyv na plodové vajce, v skorých štádiách môžu spôsobiť potrat, v neskorších vrodené vývojové chyby. Medzi antropozoonózy patria toxoplazmóza, listerióza a brucelóza. Virózy ako rubeola či chrípka môžu tiež vážne poškodiť plod.
Ochorenia obličiek, močových ciest, srdca, ciev a krvné ochorenia (kardiopatie, hypertenzná choroba, varixy, anémia) tiež predstavujú riziko počas gravidity.
Poruchy trvania gravidity zahŕňajú potrat (skončenie gravidity do 28. týždňa), prenášanie gravidity (pokračovanie po vypočítanom termíne) a mimomaternicovú graviditu (nidácia mimo dutiny maternice).
Krvácanie v gravidite sa považuje za príznak ohrozenia. V prvom trimestri môže signalizovať hroziaci potrat, v treťom trimestri môže ísť o odlúčenie placenty.
Fyziologický pôrod a jeho typy
Fyziologický pôrod sa rozlišuje podľa dĺžky trvania gravidity na predčasný (28.-38. týždeň), včasný (39.-40. týždeň) a oneskorený (po 41. týždni).
Podľa spôsobu vypudenia plodu sa rozlišuje spontánny pôrod (pôrodnými cestami), operačný pôrod (chirurgický zásah), medikamentózny pôrod (podávanie liekov) a indukovaný pôrod (úmyselne vyvolaný liečebným zásahom).
Pôrodné sily, tvorené sťahmi maternice a brušných svalov, zabezpečujú priebeh pôrodu. Pôrodné cesty sú priestor, ktorým prechádza plod.
Predpôrodné obdobie (posledné 3-4 týždne gravidity) sa vyznačuje nepravidelnými sťahmi maternice ("poslíčkovia").
Predčasný pôrod nastáva medzi 28. a 38. týždňom gravidity.
Pôrod plodu koncom panvovým nastáva v približne 3% prípadov.
Viacplodová gravidita je gravidita s viacerými plodmi, najčastejšie s dvoma.
Operačný pôrod zahŕňa kliešťový pôrod, vákuumextrakciu, cisársky rez a ďalšie chirurgické výkony.
Farmakoterapia a rizikové postupy v gravidite
Farmakoterapia v gravidite nesie riziko teratogénneho účinku, ktorý môže poškodiť vývoj gamét, embrya alebo plodu. Pre posúdenie účinku liekov na gravidnú ženu a plod bol vyvinutý odbor fetálnej farmakológie.
Kontraindikované a rizikové diagnostické a liečebné postupy v starostlivosti o ženu zahŕňajú röntgenové vyšetrenie vo včasnej gravidite, diagnostickú kyretáž, hormonálnu antikoncepciu v gravidite a iné.
Druhy interrupcií
Interrupcia sa delí na legálne a nelegálne (kriminálny) potrat.
Legálne metódy interrupcie:
- Miniinterrupcia (vákuová metóda): Podtlakové vysávanie maternice pomocou špeciálnej trubice. Je považovaná za menej škodlivú po fyziologickej stránke. Vykonáva sa do 45 dní od poslednej menštruácie u žien, ktoré nerodili, a do 55 dní u žien, ktoré už rodili.
- Kyretáž: Výškrab dutiny maternice pomocou kyrety a abortových klieští. Vykonáva sa od 8. do 12. týždňa tehotenstva, zvyčajne v celkovej anestézii. Nesie so sebou riziká ako perforácia steny maternice, krvácanie či infekcia.
- Potratová tabletka: Perorálne užitie lieku (napr. Mifepriston), ktorý blokuje účinok progesterónu. Môže sa použiť až do 9. týždňa tehotenstva a je považovaná za šetrnejšiu metódu.
Nelegálne metódy interrupcie:
Kriminálny potrat je zákrok, ktorý si žena vyvolá sama alebo ho vykoná neskúsená osoba, či lekár bez zákonného oprávnenia. Tieto metódy môžu viesť k trvalej neplodnosti alebo smrti ženy a sú trestným činom.
Fakty o interrupciách na Slovensku a v Európe
V Slovenskej republike počet umelých prerušení tehotenstva od roku 2000 neustále klesá. V roku 2003 bolo vykonaných 16 222 interrupcií, v roku 2004 - 15 307.
Cena umelého prerušenia tehotenstva sa pohybuje okolo 7 500 Sk. Zhruba tretina gynekologických pracovísk na Slovensku interrupcie nevykonáva.
Interrupciu je možné podstúpiť do 12. týždňa tehotenstva bez udania dôvodu. Do roku 1950 bolo umelé prerušenie tehotenstva trestným činom, neskôr bolo povolené zo zdravotných a sociálnych dôvodov.
Až 54 percent umelých prerušení tehotenstva majú ženy nad 27 rokov. Pri maloletých rodičkách do 15 rokov lekár hlási zneužitie polícii, od 15 do 16 rokov je potrebný podpis zákonného zástupcu.
Slovensko má po Holandsku druhú najnižšiu mieru potratovosti v Európe (necelých 13 potratov na 1000 žien vo fertilnom veku). Najlepšia situácia je v Belgicku a Holandsku (šesť potratov na 1000 žien), najhoršia v Maďarsku. V Poľskej republike sa ročne vykoná až 200 000 nezákonných potratov.
Riziká interrupcie
Medzi základné riziká spojené s výkonom interrupcie patria:
- Fyzické rizika: Možné narušenie plodnosti, mechanické poškodenie pôrodných ciest, infekcie, zjizvenie.
- Psychické rizika: Postinterrupčný syndróm, ktorý sa prejavuje úzkosťou, výčitkami, plačom, strachom či nespavosťou.
Rozhodnutie pre alebo proti interrupcii je komplexné a závisí od individuálnych okolností a presvedčení ženy.
tags: #prezentacia #powerpoint #potrat