Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Ako vzniká a ako vyzerá placenta?
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po Концепция. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.

Aké úlohy má placenta?
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.
Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Problémy s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.
Nedostatok plodovej vody (oligohydramnion)
Vedela si, že aj plodová voda dokáže skomplikovať priebeh tehotenstva? Odchýlky v jej hladine totiž vedia byť príčinou predčasného pôrodu a zároveň príznakom, že sa orgány dieťatka nevyvíjajú správne. Jedným z takýchto prípadov je aj oligohydramnion, alebo inak povedané - málo plodovej vody. Prečo tento jav vzniká a k akým komplikáciám až môže viesť?
Málo plodovej vody môže byť dôsledkom rôznych príčin. Ide o znížený stav plodovej vody, ktorý môže vzniknúť z rôznych dôvodov. Nedostatok plodovej vody môže nastať v priebehu celého tehotenstva, no najčastejšie sa vyskytuje v jeho posledných týždňoch alebo počas prenášania. Štatistiky hovoria, že sa oligohydramnion vyskytne u cca 4% tehotných žien.
Čím skôr sa oligohydramnion diagnostikuje, o to závažnejšia býva jeho príčina. Málo plodovej vody v prvom a druhom trimestri často vedie k zisteniu, že dieťaťu nefungujú obličky, zatiaľ čo v treťom trimestri väčšinou býva príčina na strane matky.
Príčiny vzniku nedostatku plodovej vody:
- Zlyhávanie alebo nedostatočnosť placenty - dôsledkom zníženej funkcie placenty bábätko nedostáva toľko živín a kyslíka, koľko by potrebovalo, čo má vplyv aj na činnosť jeho orgánov, ktoré v tvorbe a k obnove plodovej vody prispievajú. Rovnako sa oligohydramnion môže vyskytnúť pri predčasnom odlúčení placenty, ktoré tiež vedie k jej zlyhávaniu.
- Nedostatočná činnosť obličiek dieťaťa - keďže bábätko plodovú vodu pije, filtruje cez obličky a následne ju prostredníctvom moču vracia späť do prostredia maternice, v obrovskej miere jeho trakt prispieva k výmene plodovej vody. Ak je však funkcia jeho obličiek narušená, dieťatko vodu iba spotrebuje, no nevracia späť. Tým pádom nastáva jej nedostatok. Porucha činnosti obličiek je často spojená s niektorými vývojovými vadami dieťaťa.
- Predčasný únik plodovej vody - plodová voda je uzatvorená v plodovom obale, ktorý zvyčajne praskne až pred pôrodom, tým pádom začína odtekať, čo signalizuje, že sa bábätko chystá na svet. Môže sa však stať, že sa plodové obaly narušia a prepúšťajú plodovú vodu aj v týždňoch tehotenstva, v ktorých je do pôrodu ešte ďaleko.
- Ochorenia alebo životný štýl matky - za nízku hladinu plodovej vody môžu zodpovedať napríklad cukrovka, preeklampsia alebo vysoký krvný tlak tehotnej ženy. Takisto hladinu plodovej vody nepriaznivo ovplyvňujú aj nedostatočný pitný režim a dehydratácia.
Nedostatočnosť placenty vo väčšine prípadov vedie k predčasnému pôrodu cisárskym rezom. Čo je to nedostatočnosť placenty a aké môže mať príznaky? Je to stav, kedy placenta nie je schopná dostatočne vyživovať dieťa a zásobovať ho kyslíkom. Dieťatko rastúce v maternici má teda obmedzené podmienky pre svoj rast a vývoj, čo vedie k celému spektru problémov. Môže byť spôsobená inou komplikáciou v tehotenstve alebo môže vzniknúť dôsledkom nedostatočného vyvinutia placenty.
Nedostatočnosť placenty sa nazýva aj - insuficiencia placenty, placentárna nedostatočnosť či zlyhávanie placenty. Príznaky sú závislé od samotnej príčiny a v drvivej väčšine prípadov nie sú ihneď viditeľné. Pri postupnom zlyhávaní placenty totiž žena nekrváca ani nepociťuje žiadne iné symptómy, ktoré by ju mohli naviesť k skoršiemu vyhľadaniu pomoci. Často sa teda tento problém odhalí až počas bežného či screeningového vyšetrenia v tehotenstve.
Na insuficienciu placenty môže poukázať súbor týchto znakov/vyšetrení: veľkosť dieťaťa, ktorá je pre daný týždeň tehotenstva netypická - ide o tzv. zaostávanie v raste, nedostatočný prietok krvi v pupočníku alebo v niektorých orgánoch dieťaťa, množstvo plodovej vody - nízka hladina alebo tzv. oligohydramnion, abnormálna hrúbka placenty, vyšetrenie krvi tehotnej ženy - skúmajú sa v nej konkrétne parametre, zníženie oziev dieťaťa - srdcová akcia, teda ozvy, sa merajú pomocou CTG prístroja.
Dôvodov pre placentárnu nedostatočnosť môže byť mnoho, pričom nie vždy sa samotnú príčinu podarí aj spätne odhaliť. Najčastejšie však za nedostatočnosť placenty môžu tieto príčiny: Problém s placentou: Abrupcia placenty - predčasné odlúčenie placenty od steny maternice spôsobí, že placenta viac nie je schopná vyživovať dieťa. Môže byť zapríčinená vysokým krvným tlakom, úrazom alebo myómami na maternici. Infarkt placenty - laicky povedané, infarkt placenty predstavuje prerušenie ciev v placente, dôsledkom čoho jej časť odumiera. Hoci sú infarkty placenty v tehotenstve úplne bežné, problém nastáva vtedy, ak ide o rozsiahly alebo opakovaný jav. Placenta, ktorej podstatná časť odumrela, nemôže vykonávať svoju funkciu naplno. Nedostatočné vyvinutie placenty - výnimočne sa stáva, že sa placenta úplne nevyvinie, a preto nedokáže v plnej miere zabezpečovať kyslík a živiny pre dieťatko. Lekári môžu tento stav môžu nazvať aj ako tzv. mikroplacenta. Problém v organizme ženy: Vysoký krvný tlak - vyšší tlak v cievach môže spôsobiť ich narušenie a zvýšiť tak riziko vzniku napríklad abrupcie či infarktu placenty. Preeklampsia - ide o tehotenské ochorenie, ktoré súvisí práve s vysokým krvným tlakom. Preeklampsia sama osebe môže vyústiť do množstva komplikácií, ktoré majú za následok aj nedostatočnosť placenty. Porucha zrážanlivosti krvi - ak sa v cieve placenty vytvorí zrazenina, zablokuje sa dostatočné prúdenie krvi, čo vedie napríklad k infarktu placenty a následnej placentárnej nedostatočnosti. Cukrovka - cukrovka sa považuje za nesmierne rizikový faktor vedúci k problémom s placentou.

Ako sa meria plodová voda?
Meranie plodovej vody je možné urobiť pomocou ultrazvuku. Popíšeme si metódu zmerania vertikálneho stĺpca. Lekár nájde miesto, v ktorom je plodovej vody najviac a určí tzv. vertikálny stĺpec plodovej vody. Na základe jeho dĺžky sa zhodnotí, či je plodovej vody dostatok, nedostatok alebo priveľa.
| Dĺžka vertikálneho stĺpca | Stav plodovej vody |
|---|---|
| nezmerateľné množstvo | anhydramnion |
| menej ako 1 cm | ťažký oligohydramnion |
| 1 - 2 cm | mierny oligohydramnion |
| 2 - 8 cm | ideálny stav |
| 8 - 12 cm | mierny polyhydramnion |
| 12 - 16 cm | stredne závažný polyhydramnion |
| viac ako 16 cm | závažný polyhydramnion |
Riziká nedostatku plodovej vody
Plodová voda má pre vývoj dieťaťa v maternici nenahraditeľnú funkciu. Chráni dieťa pred infekciami, poskytuje mu ideálne prostredie pre rast, tlmí nárazy z vonkajšieho prostredia a stimuluje činnosť jeho orgánov. Ak je jej hladina príliš nízka, môže nastať celé spektrum komplikácií:
- Obmedzenie pohybov dieťaťa - často je nízka hladina plodovej vody dôvodom, že sa bábätko v brušku pred pôrodom neotočí.
- Stlačenie pupočnej šnúry - dieťaťu hrozí čiastočné alebo úplné zastavenie prísunu kyslíka a živín.
- Nepriaznivý vplyv na vývoj pľúc, obličiek a tráviaceho traktu.
- Sterilné prostredie v maternici je narušené - hrozí vznik infekcie.
- V krajných prípadoch môže byť jedinou možnosťou predčasný pôrod.
- Môže vzniknúť Potterovej syndróm.
Potterovej syndróm
Bábätká vyvíjajúce sa v nedostatku alebo v úplnom deficite plodovej vody často trpia Potterovej syndrómom - súborom špecifických znakov, medzi ktoré patria: typické tvárové rysy - nízko posadené uši, sploštený nos, oči vzdialené ďaleko od seba, atď., chronické zlyhávanie obličiek, chronické pľúcne ochorenia. Ide o mimoriadne vážny stav a vo väčšine prípadov spôsobuje Potterovej syndróm smrť dieťaťa ihneď po pôrode, prípadne pár hodín po pôrode. Ak sa dieťa dožije dojčeneckého obdobia, jeho kvalita života je obmedzená a poznačená chronickými chorobami pľúc a obličiek, ktoré sú spojené so zlyhávaním týchto orgánov.
Ako sa postupuje, ak sa zníži stav plodovej vody?
Postup lekárov pri zistení nízkej hladiny plodovej vody je individuálny. V závislosti od toho, aký veľký je deficit plodovej vody, aká je jeho príčina a v ktorom týždni tehotenstva sa táto komplikácia objaví, pristupuje sa k ďalším krokom.
- Úprava životného štýlu matky: Pri menej závažných formách oligohydramnionu lekár naordinuje prísny pokojový režim a odporučí zvýšiť prijímanie tekutín - môže ísť až o 4 l denne. Tehotná žena môže byť v domácom prostredí, no rovnako jej je často odporučená aj hospitalizácia, počas ktorej dostáva tekutiny infúznou formou. Väčšinou je odpoveď tela na úpravu životného štýlu veľmi dobrá a hladina plodovej vody stúpne na požadované alebo aspoň uspokojivé množstvo.
- Doplnenie plodovej vody amnioinfúziou: Amnioinfúzia predstavuje invazívny zákrok, počas ktorého sa hladina plodovej vody doplní vstreknutím priamo do plodového obalu. Vstreknutie fyziologického roztoku môže prebiehať dvomi spôsobmi - buď vpichom cez vagínu, alebo podobne ako amniocentéza - vpichom cez brušnú stenu. Ide o roztok, ktorý optimalizuje hladinu plodovej vody, no zákrok prináša i svoje riziká. Táto metóda sa však nevykonáva, prípadne ju lekári volia len výnimočne, ak za nízky stav plodovej vody zodpovedá nedostatočná funkcia obličiek dieťaťa.
- Zalepenie plodového obalu: V prípade, že plodová voda odteká predčasne dôsledkom narušenia plodového obalu, môže sa pristúpiť k zalepeniu miesta na plodovom vaku, ktoré plodovú vodu prepúšťa. Táto metóda sa volá amniopatch a prebieha podobne ako amniocentéza - cez brušnú stenu sa lekár pomocou ihly dostane k danému miestu a aplikuje naň špeciálne lepidlo alebo zmes krvných doštičiek a plazmy matky.
- Podávanie kortikoidov: Keďže je nedostatkom plodovej vody ohrozený vývoj pľúc dieťaťa, na podporu ich rastu sa matke, ktorá je hospitalizovaná, podávajú kortikoidy. Väčšinou sa vtedy počíta aj s možnosťou skoršieho vyvolania pôrodu. Okrem toho matka často dostáva aj preventívne antibiotiká, ktorých úlohou je zabrániť vzniku infekcie.
- Predčasný pôrod: Únik plodovej vody, ktorý vážne ohrozuje vývoj dieťaťa, je častou indikáciou k predčasnému pôrodu cisárskym rezom. Volí sa väčšinou len v pokročilejšom štádiu tehotenstva, kedy je šanca, že bábätko predčasný pôrod zvládne.