Je radosť sledovať, keď deťom môžete pridávať do jedálnička ďalšie nové potraviny a vďaka tomu spoznávajú ďalšie zaujímavé chute. Niekedy je komické, ako im kriví ústočká, ale napriek tomu sa nechcú vzdať tohto bádania. Od deviateho mesiaca im pribudnú ďalšie suroviny, z ktorých im môžete pripravovať nové jedlá.
Pri plánovaní detského jedálnička je dôležité myslieť aj na príjem omega-3 mastných kyselín, ktoré prirodzene obsahujú najmä morské ryby. Zdravé stravovanie detí nie je o dokonalosti, ale o dlhodobom nastavení správnych návykov. Nie je potrebné pripravovať kulinárske skvosty - postačia jednoduché, pestré a kvalitné jedlá. Dôležité je jesť pravidelne, s radosťou a v pokoji. Každé dieťa je iné, preto sa nebojte prispôsobiť jedálniček jeho potrebám aj chuti.
Základné princípy zdravej stravy pre deti
Správne zostavený jedálniček by mal pokrývať potreby dieťaťa nielen z hľadiska energie, ale predovšetkým z hľadiska základných živín, vitamínov a minerálov. Detská výživa by mala byť pestrá a prirodzená. To znamená pravidelné stravovanie niekoľkokrát denne, s dôrazom na prirodzené, čo najmenej priemyselne spracované suroviny.
Kľúčové zložky stravy
- Bielkoviny: Sú nevyhnutné pre rast tkanív, vývoj svalov a správne fungovanie imunitného systému. Najlepším zdrojom bielkovín pre deti sú mäso (ideálne chudé), ryby, vajcia, strukoviny a mliečne výrobky.
- Komplexné sacharidy: By mali tvoriť hlavný zdroj energie počas dňa. Oproti jednoduchým cukrom (napr. v sladkostiach či limonádach) poskytujú energiu postupne a stabilne.
- Tuky: Sú zdrojom energie a dôležitou súčasťou výživy - najmä tie z kvalitných rastlinných zdrojov.
- Vláknina: Je dôležitou súčasťou denného režimu, aj u detí. Nájdeme ju predovšetkým v zelenine, ovocí, strukovinách, ako sú šošovica, cícer alebo fazuľa, a tiež v celozrnných obilninách - napríklad v ovsených vločkách.
- Vitamíny a minerály: Hrajú významnú úlohu v celkovej skladbe jedál. Prirodzene sa vyskytujú napríklad v ovocí a zelenine.
Pravidelnosť stravovania
Dieťa by malo jesť pravidelne - ideálne päťkrát denne: raňajky, dopoludňajšia desiata, obed, popoludňajšia desiata a večera.
- Raňajky: Sú prvým a kľúčovým jedlom dňa, ktoré telu dodáva energiu a slúži ako „štartovacie palivo“ pre dopoludňajšie aktivity.
- Dopoludňajšia desiata: Má za cieľ udržať energiu a stabilnú hladinu cukru do obeda.
- Obed: By mal byť najbohatším jedlom dňa - mal by obsahovať bielkoviny (mäso, ryby, strukoviny), sacharidovú prílohu (zemiaky, ryža, cestoviny) a vždy zeleninovú prílohu - ideálne varenú aj surovú.
- Popoludňajšia desiata: Má podobný význam ako dopoludňajšia.
- Večera: Patrí k ľahším jedlám dňa, ale aj tak by mala zostať výživná a obsahovať základné živiny. Telo tak získa energiu na záver dňa, bez toho aby bola narušená kvalita spánku. Ľahké bielkoviny, menšie množstvo komplexných sacharidov a zelenina tvoria jej ideálny základ.
Dôležitosť pitného režimu
Dostatočný príjem tekutín často býva podceňovaný. Pri tom pre správnu činnosť tela, koncentráciu aj termoreguláciu je nevyhnutný. Najvhodnejšie nápoje pre deti sú voda, nesladené čaje alebo slabo riedené 100% ovocné šťavy. Množstvo tekutín sa líši podľa veku, aktivity aj ročného obdobia.
Príkrmy pre bábätká: Zvyšovanie kalorického príjmu
Priberanie na váhe je dôležitým ukazovateľom zdravého vývoja bábätka. Ak sa u bábätka priberanie na hmotnosti, dovtedy inak pravidelné, spomalí prípadne zastaví, dieťatko si pýta častejšie papať, zvyčajný čas dojčenia alebo množstvo mlieka sa mu zdá málo, zrejme je čas začať s príkrmami. Zvyčajne je to obdobie okolo 6. mesiaca života u detí dojčených a ukončeného 4. mesiaca u detí na umelom mliečku. Vtedy už väčšinou dosahujú deti hmotnosť 6 kg a viac, objavujú svet nielen z polohy na chrbátiku, energetický výdaj, a tým samozrejme aj potreba prijatej energie podstatne stúpa.
Bábätká by sa mali začať prikrmovať najskôr po ukončenom 4. mesiaci života a najneskôr po ukončenom 6. Majte trpezlivosť, ak dieťa vypľúva prvé lyžičky kaše. Najskôr sa musí naučiť kašu prehĺtať. Po ukončenom 4.- ukončenom 6. mesiaci života samotné materské mlieko, resp. mliečna výživa nepostačujú viac na to, aby Vaše dieťatko dostalo všetky potrebné živiny a potrebnú energiu. Prechod na tuhú stravu okrem toho trénuje svalstvo úst. A v konečnom dôsledku dieťa zavedením prikrmovania spoznáva rozmanitosť rôznych chutí - aj to je dôležité pre jeho vývoj.
Poznámka: Umelé mlieko by malo byť používané ako núdzová náhradná výživa v situácii, kedy bábätko do veku 4 mesiacov potrebuje zvýšiť kalorický príjem a vyčerpali sa všetky možnosti pre zlepšenie dojčenia a nie je k dispozícii darcovské materské mlieko. V prípade, že ide o bábätko, ktoré má dovŕšený 4. mesiac života, je podávanie umelej núdzovej náhradnej výživy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie považované za „škodlivé“ a „zbytočné“. Z uvedeného vyplýva, že 9-mesačné bábätko už nemá dostávať umelé mlieko. Ak sa vyčerpali možnosti zlepšiť dojčenie, potom je najlepšou možnou voľbou podávanie kalorického jedla.
Výber potravín pre 9-mesačné bábätko
Nepodávať „jednozložkové“ príkrmy (napr. - zemiaky, sladké zemiaky, kombinované napr. Inými slovami, bábätko v tomto veku môže jesť rodinnú stravu - teda to, čo jete vy, nie sú potrebné nejaké špeciálne jedálničky len pre bábätko. Môže jesť bežnú zdravú stravu, ktorá je ochutená rovnako ako pre vás.
Nové suroviny a úpravy
- Mäso: Zatiaľ čo v prvé mesiace sa odporúča podávať iba kuracie, morčacie alebo králičie mäso, teraz sa už môže jedálniček vášho dieťaťa rozšíriť. Najprv začnite variť hovädzie alebo jemnejšie teľacie mäso. Pripravte z neho napríklad vývar so zeleninou a všetko po dovarení nasekajte na drobné kúsočky. V desiatom mesiaci môžete uvariť aj trocha bravčoviny. Musí to však byť chudé mäso ako napríklad jemná panenka, karé alebo stehno. Pripravte ho napríklad v šťave a podávajte k nemu ryžu. Dbajte na to, aby bravčové mäso bolo naozaj iba doplnkom a netvorilo hlavnú časť jedálnička.
- Zelenina: Dieťa už v tomto veku môže jesť akúkoľvek koreňovú zeleninu. Pokrájajte ju na malé kúsky so zemiakom, uvarte úplne do mäkka, potom rozpučte a servírujte ako kašu. Jednotlivé jedlá môžete zdobiť petržlenovou vňaťou, ktorá im dodá aj dostatok vitamínu C. V tomto období už môžete variť aj jedlá so špargľou a taktiež rôzne druhy šalátov. Tie by ste mali najprv krátko spariť vo vode, pokrájať a pridať k mäsu. Čínsku kapustu im dajte do rúk a nechajte ich, aby ju trošku obhryzali.
- Ovocie: Deti majú v tomto období pomerne široký jedálniček, čo sa týka zastúpenia ovocia. Už im môžete pridávať avokádo, ktoré je pre nich zdrojom dôležitých zdravých tukov. V lete si pochutia na melóne, nechýbajú ani slivky a nektarinky. Ďalšou novinkou je malé ovocie, ktoré má drobné zrniečka. Do kaší alebo čerstvých kompótov bez cukru im teda odteraz môžete dávať aj maliny alebo černice, ktoré sú pre nich už lepšie spracovateľné.
- Mliečne výrobky: Naďalej sú veľmi dôležitou zložkou stravy jogurty. Vyberať môžete aj tie, ktoré obsahujú probiotiká. V tomto veku už majú byť oboznámené s kyslými chuťami, takže im môžete pridať acidofilné mlieko alebo cmar.
Textúra jedla a podpora žuvania
Prestaňte mixovať jedlo. Najdôležitejšia zmena prichádza v prípade mixovania. Niektoré mamičky sa boja vzdať tejto záverečnej úpravy jedla, aby sa ním náhodou dieťa nedusilo. No v deviatom mesiaci už musí vedieť žuť a prijímať stravu, ktorá nie je úplne hladká. Keby ste v tomto zvyku naďalej pokračovali, učili by ste ho na normálnu stravu o to ťažšie. Čiže choďte na to pekne postupne od pučenia, cez strúhanie až po krájanie na malé kúsky. Ak ste už dávno skončili fázu mixovania, začnite jedlo upravovať na trošku väčšie časti, aby ste podporili správne prežúvanie a zároveň tak dieťa aj viac zasýtili.
Špecifické situácie: Alergie a intolerancie
Ak máte u dieťaťa potvrdenú alergiu na potraviny, dojčite dôsledne najdlhšie ako sa dá, zo stravy vylúčte všetky potenciálne alergizujúce potraviny a pri zavádzaní nových príkrmov postupujte obzvlášť opatrne a pomaly. Alergia sa môže prejavovať formou kožnou, črevnou, alebo cez dýchací systém. Až po prvom roku postupne zaradíme takmer všetko to, čo sa v domácnosti konzumuje. Postupne sa zaradia citrusy a iné ovocie, ostatná zelenina (kel, kapusta, karfiol a brokolica, strukoviny, sójové výrobky, tofu, sladenie medom, celé vajíčka, mak. orechy, ryby.
Sledovanie váhového prírastku a konzultácia s pediatrom
Po narodení bábätka je jedným z hlavných ukazovateľov zdravého prospievania jeho prírastok na váhe. Váhový prírastok je jedným z ukazovateľov prospievania detí, preto sa naň pri poradniach prihliada. No striktne sa žiadny lekár či lekárka neriadia tabuľkami - každé dieťa je iné a má vlastné tempo. Pri určovaní prospievania dieťatka sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. Pre pediatrov sú však tabuľky smerodajné z toho pohľadu, že obsahujú spodnú a vrchnú hranicu (extrémy primálo - priveľa, ktoré môžu byť príznakom zdravotných problémov alebo spojené so zdravotným rizikom napr. nevhodnou stravou, stresom, fyzickou záťažou - do stredu spadá veľká väčšina detí). Sleduje sa okrem priberania aj rast detí, meria sa obvod hlavičky, pozoruje celkový psychomotorický vývoj a neskôr aj výška dieťaťa, aby sa mohlo prísť na prípadné odchýlky v napredovaní, napr. spomalený, oneskorený vývin, neprospievanie.
