Problémové deti v predprimárnom vzdelávaní: Prevencia a stratégie

Učitelia v materských školách sa často stretávajú s náročnými situáciami pri zvládaní problémového správania detí, ako je hádzanie predmetov, prerušovanie aktivít iných detí alebo bitky. Hoci niektoré z týchto prejavov môžu byť krátkodobé a ľahko zvládnuteľné, iné sú vytrvalé a intenzívne. Takéto správanie môže výrazne narušiť proces učenia detí a ich schopnosť zapájať sa do prosociálnych interakcií s rovesníkmi a dospelými.

Výskumy potvrdzujú variabilitu v sociálno-emocionálnych schopnostiach predškolákov, ako je regulácia emócií a kooperatívne správanie. Niektoré deti nastupujú na základnú školu s istým znevýhodnením, čo im môže sťažiť adaptáciu na nové vzdelávacie prostredie. Ak nedostatky v predškolskom sociálno-emocionálnom vývine pretrvávajú dlhšie obdobie, môžu sa neskôr prejaviť ako školské a sociálne problémy.

Prevencia ako základný kameň

Namiesto tradičného prístupu, ktorý rieši problémy až po ich vzniku, je efektívnejšie zamerať sa na prevenciu. Následujúce postupy sú navrhnuté tak, aby zvýšili pravdepodobnosť prosociálneho správania a znížili výskyt problémového správania detí, čím sa minimalizuje potreba intenzívnejších intervencií.

1. Optimalizácia prostredia v triede

Fyzické usporiadanie triedy a dostupné materiály sú kľúčové prvky, ktoré môžu ovplyvniť správanie detí a ich interakcie s rovesníkmi. Učitelia môžu predchádzať náročnému správaniu a podporovať prosociálne správanie a zapojenie detí prostredníctvom:

• Jasného vymedzenia hraníc jednotlivých vzdelávacích oblastí.
• Oddelenia priestorov pre aktívnu hru od priestorov pre pokojné aktivity.
• Zabezpečenia dostatočného množstva rôznorodých a pre deti relevantných materiálov.
• Jasného delegovania úloh, napríklad pri upratovaní hračiek.

Konzistentný a predvídateľný denný rozvrh, ktorý zahŕňa vyvážené aktivity v malých aj veľkých skupinách, aktívne a pokojné činnosti, voľnú hru aj štruktúrované aktivity, môže zvýšiť pravdepodobnosť pozitívneho správania detí.

Keďže časté striedanie činností alebo naopak dlhotrvajúce rutinné činnosti sú momentami, kedy sa najčastejšie objavuje problémové správanie, učitelia by mali skrátiť dobu čakania medzi aktivitami a zabezpečiť, aby deti presne vedeli, čo sa od nich v týchto špecifických okamihoch očakáva. Prechody je možné uľahčiť vizuálnymi pomôckami (napr. plagát znázorňujúci sled denných aktivít s obrázkami detí) a slovnými pokynmi (napr. upozornenie 5 minút pred odchodom, použitie známej pesničky ako signálu na prechod).

2. Definícia a osvojenie očakávaného správania

Niektoré deti môžu vykazovať nevhodné správanie z dôvodu nejasne stanovených očakávaní správania v triede. Jasne definované pravidlá triedy sú základným nástrojom na podporu osvojenia si vhodného správania u detí.

Vzhľadom na očakávania správania v triede a typické problematické správanie, ktoré sa v nej vyskytuje, môžu učitelia - ideálne v spolupráci s deťmi - stanoviť tri až šesť pravidiel správania. Tieto pravidlá by mali byť jednoduché, pozitívne a ľahko dodržiavateľné (napr. "Hraj sa bezpečne", "Používaj láskavé slová", "Po hre si uprac hračky").

Po diskusii v triede je nevyhnutné modelovať správanie spojené s každým pravidlom. Pravidlá by mali byť vyvesené v triede (s obrázkami detí predvádzajúcich žiaduce správanie) a deti by sa k nim mali pravidelne vracať, najmä pred aktivitami, pri ktorých je výskyt problémového správania najpravdepodobnejší.

Dôležité je nezabúdať na pozitívne a konkrétne ocenenie detí, ktoré sa správajú vhodne (napr. "Majka, veľmi sa mi páčilo, ako si sa s Miškom podelila o puzzle"), čím sa zvýši pravdepodobnosť, že sa takéto správanie bude opakovať.

Rola vzťahu medzi učiteľom a dieťaťom

Úspech akéhokoľvek prístupu k zvládaniu náročného správania detí je neodmysliteľne spojený s existenciou pozitívneho a dôveryhodného vzťahu medzi dospelými a deťmi, ktorý sa vyznačuje vrelými a citlivými interakciami. Výskumy preukázali, že deti, ktoré zažívajú pozitívne interakcie s dospelými, s vyššou pravdepodobnosťou vykazujú viac sociálnych zručností a menej problémov s chovaním.

Z tohto dôvodu by malo byť prioritou vytvorenie prostredia v triede, kde sa všetky deti cítia vítané, príjemne a bezpečne.

Legislatívny a praktický kontext predprimárneho vzdelávania na Slovensku

Na Slovensku existuje snaha o zlepšenie predprimárneho vzdelávania, čo dokazujú aj diskusie a aktivity profesijných organizácií. Tieto organizácie, ako napríklad Rada pre rozvoj materských škôl, Spoločnosť pre predškolskú výchovu a Slovenský výbor Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu (SV OMEP), vyjadrujú svoje stanoviská k návrhom zákonov, ktoré sa týkajú predprimárneho vzdelávania a zamestnancov v tomto sektore. Napríklad, vyjadrujú sa k návrhom na zmenu školského zákona, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť profesijný rozvoj učiteliek materských škôl.

V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa ukázali medzery v slovenskom vzdelávacom systéme, ktoré najviac postihli zraniteľné deti. V reakcii na to boli spustené projekty zamerané na podporu inkluzívneho vzdelávania, ako napríklad "Škola inkluzionistov" a "Inkluškôlky". Tieto projekty sa snažia vzdelávať učiteľov, riaditeľov a ďalších odborníkov v oblasti práce s deťmi s rôznymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvárať inkluzívne prostredie v materských školách.

Projekt "Inkluškôlky" ponúka materským školám metodickú pomoc pri práci s deťmi s rôznymi potrebami a vyvinul nástroje ako metodická príručka o tvorbe inkluzívneho prostredia. Cieľom je začleniť inkluzívne vzdelávanie do praxe a podporiť spoluprácu všetkých dôležitých dospelých v materských školách.

Vzdelávacie programy pre predprimárne vzdelávanie sa neustále prehodnocujú a revidujú, aby lepšie reflektovali potreby detí. Dôležitou súčasťou je aj legislatíva, ako napríklad Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, ktorý slúži ako základ pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

Dotazníky zamerané na problémové správanie detí v materských školách na Slovensku sledujú jeho výskyt a spôsoby eliminácie na základe skúseností pedagógov. Tieto prieskumy pomáhajú zmapovať situáciu a navrhnúť efektívne riešenia.

Napriek rastúcemu trendu navštevuje predprimárne vzdelávanie na Slovensku v porovnaní s priemerom krajín OECD menší podiel detí. Aj po zavedení povinného predprimárneho vzdelávania niektoré 5-ročné deti materskú školu nenavštevovali. V školskom roku 2021/2022 navštevovalo materské školy približne 96 % 5-ročných, 82 % 4-ročných a 74 % 3-ročných detí. Deti, ktoré nenavštevujú materské školy, často pochádzajú z domácností s nízkymi príjmami, s nízkym vzdelaním rodičov, z oblastí s horšou dostupnosťou materských škôl a vyšším podielom rómskeho obyvateľstva. Častejšie ide o deti s viacerými súrodencami do 6 rokov, zhoršeným zdravotným stavom a deti s jedným rodičom.

tags: #problemove #dieta #v #predprimarnom #vzdelavani #raabe