Digitálny svet a jeho vplyv na deti: Výzvy a riešenia pre rodičov

Pre deti sú veľkým lákadlom vymoženosti dnešnej modernej doby v podobe mobilov, tabletov, notebookov, na ktorých môžu niekoľkými kliknutiami získať množstvo zábavných aktivít, hier, komunikačných možností.

Internet, mobil, počítače vládnu dnešnej dobe. Z výhod, ktoré ponúkajú môžeme menovať aspoň niektoré: ponúkajú množstvo informácií, uľahčujú vyhľadávanie informácií, rozvíjajú strategické myslenie, uľahčujú nám prácu a učenie, urýchľujú komunikáciu, umožňujú kontakt na diaľku a podobne.

Digitálne technológie sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov a životov našich detí. S nástupom internetu, sociálnych sietí a smartfónov sa hodnoty a priority menia závratnou rýchlosťou. Je dôležité pochopiť, ako tento digitálny svet ovplyvňuje vývoj detí a ako môžu rodičia zohrať kľúčovú úlohu v ich sprevádzaní týmto prostredím.

Pre dnešné deti je digitálny svet prirodzeným prostredím, v ktorom sa pohybujú od útleho veku. Technológie nie sú pre nich len nástrojom, ale súčasťou ich života. Deti, ktoré sa narodili po roku 2000, nepoznajú svet bez internetu, sociálnych sietí a rýchlej dostupnosti akejkoľvek informácie.

Rodičia, ktorí vyrastali v analógovom svete, často cítia, že nedokážu držať krok s neustálym vývojom technológií a obávajú sa o budúcnosť svojich detí. Majú pocit, že technológie preberajú kontrolu nad životmi ich detí a že sa svet mení na nepoznanie.

Nástrahy digitálneho sveta

Žiaľ, na naše deti číha na internete aj mnoho nástrah ako sú: kyberšikana, podvodné stránky, falošné profily, klamlivé súťaže, erotické stránky, možnosť kontaktovania neznámym človekom...

Dieťa sa stáva otrokom hier a podvodníkov a my o tom ani netušíme.

Kyberšikanovanie: Deti sú na sociálnych sieťach častejšími obeťami online šikanovania.

Sexizmus: Deti sa môžu stretnúť so sexistickým obsahom a správaním.

Agresívne hry: Hranie agresívnych hier môže mať negatívny vplyv na ich správanie.

Online zoznamovanie: Deti, ktoré sú naivnejšie a dôverčivejšie ako dospelí, by si mali dávať pozor na online zoznamovanie.

Zdieľanie osobných údajov: Deti by sa mali naučiť nikdy nezverejňovať na internete svoju adresu, meno, názov školy, či iné citlivé informácie.

Phishing: Pri tomto type online podvodu sa páchatelia snažia získať citlivé informácie, ako sú heslá, čísla kreditných kariet alebo bankové údaje, vydávajúc sa za dôveryhodné osoby.

Dezinformácie: Sociálne siete sú zaplavené dezinformáciami a rôznymi ďalšími obsahmi, ktoré môžu nabúravať zdravý a etický vývin osobnosti dieťaťa.

Sociálne siete majú významný vplyv na prežívanie detí. Dokonalý obraz, ktorý deťom dávajú sociálne siete, môže priamo poškodzovať ich sebavedomie. Dlhodobo diskutované sú poruchy príjmu potravy (najmä, ale nielen u mladých dievčat), vstup do takzvanej manosféry, teda priestoru internetu, ktorý plní nenávisť voči ženám.

Podľa štúdie vytvorenej New York Times až 84% užívateľov sociálnych sietí na svoje profily uverejňuje len emocionálne pozitívne príspevky. Čím sa sociálne siete stávajú vykonštruovanou realitou. Dieťa sa z dôvodu ovplyvnenia virtuálnym svetom môže v reálnom svete cítiť nedocenené. Dieťa sa môže stať na sociálnych sieťach závislé, pretože zidealizovaný svet, ktorý tam vidí je pre neho veľmi lákavý.

Príznaky a dôsledky digitálnej závislosti

Deti, ktoré žijú virtuálnym svetom, nevedia prijať zodpovednosť za svoje správanie, nevedia ovládať svoj hnev a svoje emócie, strácajú kontakt s priateľmi, odmietajú športové aktivity, sú rozrušené a neochotné vypnúť mobil, majú zníženú schopnosť sústrediť sa, prejavuje sa u nich motorický nepokoj prípadne tiky.

Dieťa môže situáciu najskôr zľahčovať. Neskôr sa bude snažiť svoje aktivity zatajiť príp. oklamať, napríklad povie, že si robí na počítači projekt do školy, ale v skutočnosti trávi čas četovaním, hraním alebo na sociálnych sieťach. V noci počká, kým zaspíte, potom vstane a ide sa hrať na počítač alebo mobil. Vyrobí si ospravedlnenku do školy, aby mohlo zostať doma a pokračovať vo svojich aktivitách. Takýmto spôsobom sa prejavy závislosti postupne stupňujú.

Bežne sa stretneme s agresívnymi alebo prehnanými emočnými reakciami na obmedzenie prístupu na internet. V takýchto prípadoch je potrebné zaviesť pravidlá používania internetu, prípadne vyhľadať psychologickú pomoc.

Pri odvykaní a liečbe sa uplatňujú podobné postupy ako pri liečbe iných závislostí: abstinencia, teda nepoužívanie technológií; pevný režim; vytváranie nových návykov; výborná je tiež podpora skupiny a zdieľanie s ľuďmi s podobnými skúsenosťami. Dôležitá je zmena v pôvodnom prostredí a prísne dodržiavanie pravidiel. Ak sa nič nezmení, ak chýbajú podporné vzťahy a zapojenie blízkych ľudí, je vysoké riziko návratu závislosti.

Niektorí odborníci dokonca používajú v tejto súvislosti pojem „digitálna demencia“ - ako úbytok rozumových schopností a zručností pod vplyvom čoraz častejšieho a intenzívnejšieho využívania digitálnych technológií. Tento pokles sa však netýka len myslenia detí, avšak aj vývinu ich rečových schopností, vôľových vlastností, emócií a najmä sociálneho správania. U detí a mladých ľudí vinou digitálnych médií dramaticky klesá schopnschopnosť učenia a výsledkom sú poruchy pozornosti, čítania a písania, úzkostné a depresívne poruchy, poruchy spánku, nadváha, násilné prejavy v správaní a v konečnom dôsledku úpadok spoločnosti.

Poruchy pozornosti: Deti konzumujú obsah zo sociálnych sietí častokrát popri inej činnosti, napríklad pri učení alebo sociálnej interakcii, čo môže viesť k narušenej pozornosti.

Nedostatok pochopenia a sprevádzania: Ak deti nenájdu doma pochopenie, rozhovor, nastavené hranice ani sprevádzanie, môžu sa utiekať k displejom, aby tam hľadali prijatie, útechu a istotu.

Z výskumov i našich skúseností z poradenskej praxe vieme, že výrazne klesá vek, kedy dieťa vykazuje v správaní znaky závislostí od mobilu alebo tabletu, resp. hier, čo je alarmujúci stav.

Alarmujúcimi sú aj najnovšie výskumné zistenia od našich západných susedov, ktorých výskumy ukazujú, že viac ako 60% detí nemá rodičmi limitovaný čas strávený na internete. Každé šieste dieťa zdieľa svoje intímne fotografie alebo videá. Tretina detí by sa pri zneužití svojich intímnych fotiek bála zdôveriť. Každé druhé dieťa četuje s cudzími ľuďmi a pätina z nich by neodmietla osobné stretnutie.

Deti používajúce mobilné telefóny a tablety

Riešenia a odporúčania pre rodičov

Preto by sme nemali tento virtuálny svet podceňovať avšak mali by sme sa naň pripraviť.

Odporúčame všetkým rodičom byť pozorný voči prejavom závislosti u svojho dieťaťa už v začiatkoch, skôr než sa rozvinie.

Čo s tým? Ak chceme, aby z našich detí vyrástli zrelé osobnosti, musíme ich naučiť prijať zodpovednosť za svoje správanie. Mali by sme mať jasnú predstavu o tom, čo sme ochotní tolerovať, a čo už nie. Dôležité je túto predstavu aj zrealizovať v podobe jednoznačných pravidiel používania internetu pre deti i pre nás.

Ako sa však zachovať, keď nechceme dieťa celkom „odstrihnúť“? Zakázať dieťaťu prístup k počítaču resp. internetu je dnes už takmer nemožné. Bolo by to rovnako nezmyselné, ako bývať pri mori a nedovoliť dieťaťu kúpať sa v ňom, zo strachu, že sa v ňom utopí. Lepšie je dieťa naučiť dobre plávať. Naučiť dieťa ako dobre a zmysluplne používať internet a médiá.

Naše odporúčania sú: Rozprávajte sa s deťmi o médiách, počítačoch, hrách a internete. Podporujte ich v kritickom myslenia, v uvažovaní o tom, čo nám média hovoria a zobrazujú. Aký je rozdiel medzi virtuálnym svetom a skutočnosťou. Aké techniky používajú tvorcovia programov, hier aby nás zaujali. Čo chcú aby sme cítili. Aký je ich konečný zámer.

Deti by mali vedieť s čím súhlasíte a čo je už pre vás neprípustné. Našou povinnosťou je poučiť deti o tom, prečo nie je vhodné aby mali prístup na niektoré stránky. Pripraviť ich na možné riziká a úskalia. Porozprávajte sa s dieťaťom o rizikách zverejňovania osobných údajov na internete, ktoré si dieťa nemusí uvedomovať (napríklad zverejnenie informácie, kedy sa chystá celá rodina na dovolenku, zverejňovanie fotografií, posielanie intímnych fotografií a pod.).

Vybudujte si dôveru u svojho dieťaťa, aby vám bolo ochotné povedať ak bude mať nejaký problém, ktorý nebude vedieť vyriešiť. Buďte súčasťou svojho dieťaťa, nie iba spolubývajúcou autoritou. Pýtajte sa dieťaťa aké hry ho bavia, čo vyhľadáva na internete, aké má vzťahy a záujmy.

Zvážte prítomnosť počítača v detskej izbe. Deti, ktoré majú v detskej izbe počítač, trávia viac času jeho využívaním. Je viac pravdepodobné, že budú počítač resp. internet využívať nezdravým spôsobom. Dohodnite si pravidlá a čas používania počítača, ale aj mobilu príp. hracích konzol.

Aktivity na týchto vymoženostiach modernej doby môžu byť pre dieťa prospešné len ak berieme ohľad na zrelosť detskej nervovej sústavy, podľa veku dieťaťa. U menších detí v predškolskom a mladšom školskom veku neodporúčame tráviť za počítačom viac ako 30-35 minút denne, 3 - 4 dni v týždni. Dohodnite si s vašimi deťmi presný čas od kedy do kedy, a ktoré dni v týždni môže byť na internete. Dávajte pozor na jeho dodržiavanie. Berte zreteľ aj na určenie času pri používaní iných médií akými sú televízia alebo herné konzoly.

Pre zdravý telesný i psychický vývin detí je dôležité vyvážiť čas strávený pri internete resp. elektronických hrách skutočnými reálnymi zážitkami a dostatkom pohybových aktivít najlepšie na čerstvom vzduchu.

Ako rodičia by sme mali ísť deťom príkladom, čo sa týka využívania voľného času, používania mobilu, notebooku, trávenia času pri sociálnych sieťach. Minimalizujte teda aj množstvo svojho času stráveného pri internete. Majte na pamäti, že deti sa učia od vás pozorovaním a napodobňovaním.

Vzdelávajte sa aj vy v nových technológiách, majte o tom aspoň nejakú predstavu, na čom vaše deti „frčia“. Využite napríklad internetovú stránku www.zodpovedne.sk, kde sa dozviete množstvo informácií potrebných pre rodičov o bezpečnom využívaní internetu. Je pre vás dôležité vedieť o internete minimálne toľko čo vaše deti, aby vás nemohli oklamať, predbehnúť či dostať sa do nejakého rizika. Dôveruj, ale preveruj J. Zaujímajte sa o možnosti zabezpečenia neprípustných a nebezpečných stránok, kontroly počítačov a pod. (väčšina poskytovateľov internetových služieb príp. mobilní operátori ponúkajú v dnešnej dobe jednoduché spôsoby rodičovskej kontroly) Dohodnite sa spolu na riešení, ktoré vyhovuje obom stranám, na kompromise, čo potrebujú deti a čo vy, aké máte očakávania vy a aké vaše deti.

Sprevádzanie, nie zákaz: Najťažšie na tom je, že to najlepšie riešenie si musí nájsť každý sám. Rozhodol si sa zakázať deťom mobil? OK, ak ste si to doma vysvetlili, prijali, dohodli sa, tak je to vaše rodinné nastavenie. Ale nenúťme iných mať rovnaký postoj. Rezignoval si? Dovolil si svojmu dieťaťu všetky appky sveta, môže byť nonstop online? Nezaujíma ťa jeho bezpečnosť v online svete? Za mňa je tým správnym slovom sprevádzanie. Páčilo by sa mi, ak by existoval iba jeden tábor rodičov, a to ten, ktorý sa rozhodol sprevádzať deti aj v online priestore.

Otvorená komunikácia: Otvorene komunikujte a zaujímajte sa o to, čo vaše deti zaujíma. Pýtajte sa ich, čo robia na sociálnych sieťach, aké hry hrajú, čo ich baví.

Nastavenie pravidiel: Všetko je o nastavení pravidiel. Ak mám doma pravidlo, že môže byť dieťa pol hodinu denne na internete a zabávať sa tam, tak potom musíme nastaviť budík na tablete, telefóne a to dá signál dieťaťu, že jeho čas vypršal.

Vzor: Byť vzorom. Napríklad aj v tom, že nebudeme spať s mobilom pri hlave. Nebudeme šoférovať a zároveň sms-kovať. Že nedáme pred dieťaťom prednosť každému cinknutiu notifikácie či zazvoneniu mobilu.

Záujem o online aktivity: Rodič nemusí byť technologický expert, ale mal by sa úprimne zaujímať o to, čo dieťa robí s mobilom v ruke či za inou obrazovkou.

Vzdelávanie: Učme sa s deťmi. Pýtajme sa, čo ich baví, sledujme spolu ich obľúbených tvorcov či hry, skúšajme porozumieť ich slovníku.

Reflexia digitálneho sveta: Ak venujeme dostatočný priestor reflexii toho, čím deti v digitálnom priestore žijú, tak ich ochránime najlepšie.

Rešpekt a záujem: Prístup k deťom s rešpektom a záujmom, dopredu ich neodsudzovať za „hlúpy“ obsah, ktorý cez sociálne siete konzumujú, ale snažiť sa pochopiť, aké potreby im takýto obsah napĺňa.

Pozor na nevhodný obsah: Internet je super nástroj, ale viem aj to, že tam môžeš ľahko naďabiť aj na veci, ktoré ťa zarazia, ktoré ti môžu uškodiť, ktoré ťa vystrašia, ktoré ťa budú priťahovať alebo aj manipulovať. Prosím, nevenuj takémuto obsahu pozornosť, ničím ťa to neobohatí, odíď preč.

Informovanosť: Deti sú dnes šikovné, netreba ich podceňovať v zmysle, že „toto by ešte nemali vedieť.“ Ony sa dozvedia informácie oveľa skôr, ako my v minulosti. Ideálne by bolo, ak by sme tie hrozby predbehli.

Spoločné učenie: Technológie nemajú rodinu rozdeľovať. Keď rodičia s deťmi spolu skúmajú umelú inteligenciu - napríklad cez jednoduché projekty - deti sa učia zvládať ju nielen technicky, ale aj hodnotovo. Nech vám dieťa ukáže aplikáciu, ktorú používa, a vysvetlí, čo sa mu na nej páči. Hovorte o etike, súkromí a stopách, ktoré po sebe nechávame. Deti dnes bežne zdieľajú fotografie, komentujú, používajú generátory obrázkov. Často netušia, že každá z týchto akcií je stopa, niekedy nezmazateľná.

Spýtajte sa: „Kto vidí, čo si práve urobil?“ Učte deti, že „súkromné“ v digitálnom priestore nie je. Predtým, než niečo zverejníte, položte si otázky: Je to bezpečné? Je to fér?

Z konzumenta tvorcom: Deti sú prirodzene tvorivé. Technológie by mohli tvorivosť aj rozvíjať nie zabíjať. Nech dieťa niečo vytvorí - video, krátku hru, jednoduchý projekt s AI. Pomôžte mu pochopiť, že technológie nie sú len pasívnou zábavou, ale aj nástrojom. Keď dieťa samo vymyslí, ako niečo funguje, získava pocit kontroly.

Buďte vzorom. Vaše činy hovoria viac ako vaše slová. Rodičia často upozorňujú: „Polož ten mobil!“ … zatiaľ čo sami po ňom siahajú každé tri minúty. Deti nás sledujú. Ak im chceme ukázať zdravý vzťah k technológiám, musíme začať pri sebe. Technológia nie je nepriateľ. Démonizovať technológie nefunguje. Deti si k nim aj tak nájdu cestu. Oveľa účinnejšie je ukázať, že môžu byť dobrým sluhom, nie zlým pánom.

Spoločne si naplánujte „digitálny projekt“. Zostaňte zvedaví. Digitálny svet sa mení rýchlejšie, než stíhame reagovať. To, čo dnes platí, zajtra nahradí niečo iné.

Raz za niekoľko mesiacov si urobte „digitálny audit“. Čo nové používate? Čo vám pomáha, a čo vás oberá o čas či pokoj?

Byť digitálne gramotný rodič znamená vedieť sa pýtať, počúvať a učiť sa spolu s deťmi.

Rodičovstvo sa vždy menilo s dobou. Dnes sa mení s každou aktualizáciou. Nie je to boj proti obrazovkám.

Digitálna gramotnosť nie je o tom, koľko času trávi dieťa na mobile. Je o tom, či rozumieme svetu, v ktorom vyrastajú naše deti. Naučte sa hovoriť jazykom technológií

Ak dieťa rozumie pojmu „algoritmus“ skôr ako rodič, niečo sa deje. Skúste si niekedy sadnúť a preskúmať veci, ktoré sú pre vás neznáme. Napríklad, ako funguje odporúčací systém YouTube. Zistite, kto vám vlastne radí.

Algoritmus nie je kamarát: Na sociálnych sieťach ani v hernej aplikácii nie je nič „neutrálne“. Každé odporúčané video, každý článok, ktorý sa objaví, tam niekto - alebo niečo - poslal z nejakého dôvodu.

Urobte si s dieťaťom malý experiment: pozrite si jedno video o psíkoch a pozorujte, čo príde po ňom. Možno ďalší pes, možno reklama na krmivo, možno niečo úplne iné. Keď deti pochopia, že ich správanie formuje ich digitálny svet, začnú sa na ňom správať vedomejšie.

Učte deti (a seba) pýtať sa „Prečo?“: Digitálna gramotnosť nie je o tom, vedieť ovládať nejakú aplikáciu. Je to schopnosť pýtať sa, kto obsah vytvoril, prečo a čo z toho má.

Pri každej reklame, videu, článku, sa skúste pýtať: Čo chce jeho autor, aby sme urobili?

Nastavte si rodinné pravidlá, ktoré majú zmysel: Nie, nejde len o „hodinu denne“ alebo „bez mobilu pri večeri“. Pravidlá musia odrážať hodnoty rodiny.

Zákaz Mobilov v Školách: Áno alebo Nie? Ministerstvo školstva navrhlo v apríli zákaz mobilov v školách, argumentujúc zníženým sústredením sa na školské povinnosti. Barbora Okruhľanská k tomu hovorí: „Vidím, že rozvírila debaty, čo je aj dobré. Som proti tomu, aby deti používali mobily hala-bala počas školy. Ale zároveň som proti tomu, aby sme vytesnili mobily a technológie zo sveta študentov. Pod dohľadom pedagógov majú svoje miesto aj vo vyučovacom procese.“

Prevencia a Ochrana v Online Svete: Je dôležité, aby sa deti učili pravidlám aj v online svete, podobne ako sa učia pravidlám v bežnom svete. Niektoré organizácie a projekty, ako napríklad zodpovedne.sk, ovce.sk, pomoc.sk, internetovazavislost.sk a stopline.sk, ponúkajú široké spektrum manuálov a príručiek pre pedagógov a rodičov v prevencii rizikového správania v online priestore.

Nový Zákon na Ochranu Detí v Digitálnom Priestore: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR predstavilo zásadný krok smerom k bezpečnému digitálnemu prostrediu pre deti a mladých ľudí.

Digitálna gramotnosť a Európsky rámec

Rozvoj digitálnych zručností a kompetencií tak predstavuje základ pre každého jedinca pre úspešné zapojenie do diania v spoločnosti a uplatnenie sa na trhu práce. „Digitálna gramotnosť pritom nezahŕňa iba schopnosť pracovať s počítačom, ale digitálne gramotní ľudia dokážu využiť technológie vo svoj prospech a zefektívniť tak svoju prácu. Poznajú nástrahy online sveta, dokážu vyhľadať informácie a posúdiť ich pravdivosť. Dôležité je preto rozvíjať aj kritické a analytické myslenie, ktoré je v súčasnosti nevyhnutné pre bezpečné a zodpovedné fungovanie v online svete.“ hovorí Eva Klimeková z Nadácie Pontis.

Nedávna štúdia Institute for the Future v spolupráci so spoločnosťou Dell predpovedá, že 85 percent pracovných miest, ktoré budú dostupné v roku 2030, ešte nebolo vynájdených.

Európsky rámec digitálnych kompetencií pre občanov, skrátene DigComp je vzorom na vypracovanie rámcového modelu digitálnych štandardov pre 21. storočie a predstavuje akýsi štandard digitálnych zručností a kompetencií, ktorý by mal na určitej úrovni ovládať každý občan aby bol schopný existovať v digitálnej dobe.

DigComp opisuje dvadsaťjeden kompetencií, rozdelených do piatich oblastí:

  • Informačná a dátová gramotnosť: prehliadanie, vyhľadávanie a filtrovanie dát, informácií a digitálneho obsahu, vyhodnocovanie dát, informácií a digitálneho obsahu, manažment dát, informácií a digitálneho obsahu.
  • Komunikácia a spolupráca: interakcia prostredníctvom digitálnych technológií, zdieľanie prostredníctvom digitálnych technológií, zapojenie sa do občianstva prostredníctvom digitálnych technológií, spolupráca prostredníctvom digitálnych technológií, etiketa na internete, manažment digitálnej identity.
  • Vytváranie digitálneho obsahu: návrh, vytváranie a rozvíjanie digitálneho obsahu, integrácia a prepracovanie digitálneho obsahu, autorské práva a licencie.
  • Bezpečnosť: ochrana zariadení, ochrana osobných dát a súkromia, ochrana zdravia a pohody, ochrana životného prostredia.
  • Riešenie problémov: riešenie technických problémov, identifikácia potrieb a technologických riešení, kreatívne používanie digitálnych technológií, identifikácia medzier v digitálnej spôsobilosti.

Tento zoznam môže prekvapiť o to viac, že digitálne zručnosti nemáme dôkladne pokryté v školských osnovách. Samoštúdium pre staršie generácie je náročné a dohľadať si potrebné informácie keď nám tieto zručnosti chýbajú je takmer nemožné.

V rámci projektu Digirodič sme realizovali školenia, ktoré rodičom umožnili vzdelávať sa v oblasti digitálnych zručností.

Infografika Európskeho rámca digitálnych kompetencií DigComp

Projekt Digitálni Rodičia, ktorý vedú Baška Okruhľanská a Peter Šebo, je výborným zdrojom informácií a podpory pre rodičov v digitálnej dobe. Ich podcast získal ocenenie Podcast roka 2024 a 2025 v kategórii Zo života. Ponúkajú praktické rady a tipy, ako sa zorientovať v online svete a ako lepšie porozumieť svojim deťom."Naše podcasty sú aj o tom, ako sa rodičia môžu lepšie spojiť so svojimi deťmi v digitálnom svete," hovorí Peter Šebo. "Jedny z najmilších a najautentickejších epizód sú práve tie, kde si pozývame deti ako hostí. Rodičia si tak môžu vypočuť priamo od detí, čo ich trápi, čo ich baví a ako sa cítia v digitálnom priestore."

Ilustrácia rodičov a detí pracujúcich spolu na počítači

tags: #projekt #dieta #a #digitalny #svet