Vplyv stravovania a motoriky na vývin reči u detí

Správny vývin reči u detí je komplexný proces, ktorý úzko súvisí s celkovým telesným a psychickým vývinom. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva nielen dostatočná stimulácia orofaciálnej oblasti, ale aj celková motorika a správne stravovacie návyky od útleho veku. Uznávaná logopedička Adelaida Fábianová vysvetľuje, aké dôležité je pre bábätká naučiť sa vhodne jesť a piť, aby neskôr začali správne rozprávať.

Nemôžeme generalizovať, že by nám plač malého dieťaťa vždy signalizoval poruchy s rečou. Vieme z neho vyčítať emócie a od dvoch-troch mesiacov sa krik stáva komunikačným. Iná situácia je však u detí, ktoré majú genetické problémy, u predčasne narodených detí, detí ohrozených vývojom. Pokiaľ sú veľmi oslabené, nemajú dostatok síl na to, aby kričali, nemajú silný výdych, ktorý by rozozvučal hlasivky, aby mali adekvátny tón plaču. Ak sa napríklad narodí dieťa so sluchovým problémom, jeho krik a prvotné džavotanie je v podstate rovnaké ako u ostatných detí. Zlom nastáva až po šiestom mesiaci. Tým, že nemá spätnú väzbu, džavotanie stagnuje, až úplne zmizne.

Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom dopĺňajú. Reč sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu. Pokiaľ dieťa stagnuje v pohybe, teda v motorickom vývine, predpokladáme, že psychický vývin bude oneskorený. Ak nie je dostatočne stimulovaná orofaciálna - tvárová oblasť, artikulácia, je to ako s chôdzou. Ak človek dostatočne nechodí, je ochabnutý. Podobné sa stáva s rečou.

Pri dojčení sú dostatočne stimulované všetky periorálne svaly. Využíva sa pritom sací a hltací reflex. Aby sa dieťa najedlo, namáha sa. Ak je dieťa kŕmené fľaškou, zaujíma nás, či nemá veľmi veľký otvor na cumlíku, pretože takto môže iba pasívne prehĺtať, mlieko mu stečie do tráviacich ciest. Ďalšou kategóriou sú najmä predčasne narodené deti, ktoré neprijímajú stravu normálne cez ústa, ale sondou. V neskoršom veku sa u nich môže vyvinúť až fóbia prijímať potravu ústami. Dieťa môže byť hypersenzitívne, preferuje prijímať potravu iba hladkej konzistencie, odmieta žuť a inú štruktúru jedla. Nenamáha si jazyk a svalstvo dôležité na príjem potravy.

Väčšina detí zrejme všetko dobehne sama, aj keď pili z fľaše a neboli dojčené. V súčasnosti sa síce preferuje dojčenie, ale za bývalého režimu bolo bežnejšie dávať mlieko z fľaše a tí ľudia nemajú rečové problémy. Samozrejme, môžu to dobehnúť. Problém nastáva, ak sa fľaška podáva pridlho. Dieťa neprijíma nemliečnu potravu od šiestich mesiacov. Nepovedala by som, že škodia, ale môžu ho brzdiť vo vývoji.

Existuje metodika „baby-led weaning“, keď sa dieťaťu podáva v celku parený zemiak, mrkva či petržlen. Dieťa si rúčkou na ne siaha a snaží sa hryzacími pohybmi, hýbaním sánky hore-dole potravu spracovať. Je to najlepší prirodzený tréning. Nehovorím o prvom kŕmení. Keď na to bude dieťa zrelé. Vývin podlieha určitým medzníkom a nemôžeme preskakovať vývinové štádiá.

Vedecké výskumy ukázali, že v momente, keď dieťa do úst prvýkrát vezme pohár alebo zovrie lyžičku perami, dochádza k ich aktivizácii. Do mesiaca po tejto aktivite začne vytvárať hlásky b, p, m. Keď dieťa začne prijímať tuhšiu potravu, musí jazykom kmitať smerom hore a dole. Tu už máme pôdu na to, aby dieťa začalo rozprávať hlásky d, t, n, keď sa jazykom dotýka tvrdého podnebia. Netreba sa zľaknúť toho, ak dieťa bude stravu vypľúvať. Aj pri zavádzaní nových potravín treba byť trpezlivý, deti si skutočne privyknú po ôsmich - desiatich pokusoch.

Je dokázané, že ak po dvanástom mesiaci veku dieťa pije len z fľašky, dochádza k oneskorenému zreniu orálno-motorických pohybov. To máte ako s motorickým vývojom. Dieťa najprv leží, potom začne dvíhať hlavičku, pretáčať sa. Začne sa plaziť, preskočí fázu štvornožkovania a postaví sa. Niektoré maminy vtedy povedia, super, má osem mesiacov a udrží sa pri nábytku. Síce stojí, ale nemá dostatočne stabilné svaly v driekovej oblasti. Je ako taká handrová bábika.

Drieková oblasť nám paralelne pôsobí s oblasťou ramenného pletenca, krku, pohyblivými časťami sánky a jazyka. V praxi som sa stretla s tým, že mnohé deti majú palatálny sigmatizmus - špecificky narušenú výslovnosť sykaviek. Pokiaľ dieťa neštvornožkuje, v prípade samotnej artikulácie ho to môže postihnúť, ale nemusí. Evidujeme, že tieto deti majú v predškolskom a školskom veku problémy s koordináciou, problémy s matematickými operáciami.

V tejto súvislosti sa dajú spomenúť reflexy, s ktorými sa človek narodí, napríklad hltací a sací. Ukazovateľom neurologického problému je ich absencia. Primárne reflexy však musia odoznieť, napríklad Morov či tonický labyrintový reflex.

Kľúčové je vyhľadať pomoc včas. Nemáme vešteckú guľu, nedokážeme všetko odhaliť. Mnohé deti krásne rozprávajú a sú nechodiace, iba ležia. Ale rozprávať začali neskôr. V praxi sa však často stretávam s rodičmi, ktorí prichádzajú do našej ambulancie s dvaapolročnými nehovoriacimi deťmi. Mnohé sa rozhovoria až vtedy, keď rodičov naučíme techniky, ako s dieťaťom komunikovať, akú formu hry majú predkladať, aby dieťa zaujali, ale zároveň robilo to, čo chceme my. Áno, takéto dieťa môže začať normálne rozprávať. No je tu jedno „ale“ s veľkým výkričníkom. Nemôžu čakať do štvrtého alebo piateho roku veku. Samo to nepríde, dieťa potrebuje odbornú pomoc. Nemyslím pritom len lekárov - logopédov. Chcem upozorniť, že včasná intervencia je naozaj veľmi dôležitá.

Matky s viacerými deťmi už vedia vypozorovať, že niečo nie je v poriadku, a vyhľadajú pomoc. U prvorodičiek sa objavujú dva typy matiek - jedny hyperprotektívne a druhé, ktoré problém uzavrú tým, že však dieťa sa z toho nejako vystrábi, samo sa dovyvíja. V tomto prípade by som sa priklonila k tej prvej skupine. Radšej sa trikrát poradiť, ako niečo zanedbať.

Zaostávanie v hrubom motorickom vývine vplýva aj na oromotorický vývin. Čo v prípade, ak dieťa malo správny motorický vývoj, no napriek tomu rozpráva iba svojou rečou, ktorej okolie nerozumie? Ja odporúčam v dvoch rokoch. Pokiaľ má dieťa centrálnu tonusovú poruchu alebo koordinačnú poruchu, ide zväčša o deti s traumatickým príchodom na svet, predčasne narodené, a mali by ísť k rehabilitačnému lekárovi, ktorý následne inštruuje fyzioterapeutov, aby pracovali s dieťaťom metodikou Vojta alebo Bobatha.

Problémom môže byť aj skutočnosť, ak v dvoch rokoch dieťa spracováva potravu tak, že jazyk tlačí medzi zuby. A nejde len o estetický problém - jazyk vynakladá taký tlak, že zuby tlačí von. Dieťa môže mať predhryz, pokrivené zuby. Potom sú deti, ktoré nemajú dostatočne spevnený stred jazyka. A keď rozpráva, ale slová sú úplne skomolené, napríklad lopte hovorí pam?

V prvom rade zisťujeme, či dieťa dostatočne rozumie, zaujíma sa o svoje okolie, udrží očný kontakt, používa gestá, zvuky. Neskôr posudzujeme, akú má slovnú zásobu. V troch rokoch by jeho reči mali rozumieť i cudzí ľudia, nie len tí najbližší. Pokiaľ hovoríme v súvislostiach motoriky a svalového napätia, tak je rozdiel, či dieťa nedokáže hovoriť hrdelné hlásky alebo obojperné. Takéto nedostatky sa dajú odstrániť cvičením?

Áno, všetko sa dá odstrániť cvičením. Ak dieťa preskočilo fázu štvornožkovania, malo by sa k nej vrátiť už len kvôli tomu, že pritom dochádza ku kooperácii oboch hemisfér. U nás v centre spolupracujeme s viacerými odborníkmi.

Pokiaľ hovoríme o deťoch so zvýšeným svalovým napätím, u ktorých je neskôr diagnostikovaná detská mozgová obrna, majú ťažko ovládateľné ruky a nohy, je zrejmé, že je ťažko ovládateľný aj jazyk.

Novorodenci často mávajú reflux. Priamo nie, ale nepriamo áno. Pozorujeme, či potrava vychádza aj cez nos, či je permanentný. Často nemusí byť reflux len o tom, že potrava vyjde z úst alebo nosa. Môže sa zastaviť v oblasti pažeráka, dieťa vtedy pociťuje obrovský diskomfort, má tlak na hrudníku, plače a matka nevie prečo. Čiže reflux na reč vplyv nemá, ale na príjem potravy áno. A tu máme sekundárny dôsledok.

Pokiaľ sa bavíme o deťoch, okrem výslovnosti riešime ťažké poruchy prijímania a spracovávania potravy. Rodičia prichádzajú s tým, že deti sú hypersenzitívne, vôbec nechcú prijímať potravu, lebo ich už pri pohľade na ňu napína. Alebo naopak: sú hyposenzitívne, všetko si dávajú do ústočiek - hračky, predmety… Samozrejme, v určitom období vývoja je to v poriadku, dieťa tým spoznáva svet. Rodičia prídu, že ich deti veľmi dlho držia potravu v ústach, že im pridlho trvá, kým sa najedia.

Rodičia by určite nemali dávať dieťa sedieť, kým sa samo neposadí. Spraví to až v momente, keď bude mať dostatočne spevnené svaly okolo chrbtice. Dieťa potrebuje pohyb, pohyb a ešte raz pohyb. Spontánny, prirodzený pohyb - a ten je aj v ľahu. Hýbe rukami, naťahuje sa za hračkami. Pracuje aj nohami, často si ich dáva až do ústočiek. Keď je zafixované v sedačke či detskej stoličke, rodičia sa mnohokrát tešia, ako sa pozerá dookola. Ale vtedy môže pohybovať len rukami, nohami len obmedzene. Treba si uvedomiť, že keď deti ležia, jazyk majú uložený v ústach. Keď sa už pretočia na brucho, jazyk je uvoľnenejší. Keď sa dieťa postaví, jazyk má opäť v inej polohe. A to všetko smeruje k tomu, aby mali v poriadku reč.

Ohľad treba brať aj na vhodne zvolené krúžky. Dlhodobým pozorovaním odborníkov venujúcich sa vývinu hrubej motoriky sa prišlo k záveru, že ich používanie nie je pre deti prospešné. Dominujú argumenty, že nie sú podporované obranné reflexy pri chôdzi, bedrové kĺby sú nadmerne zaťažené, pohyb nôh je asymetrický a tak ďalej. V minulosti sa nazeralo na chodúľky ako na prospešnú pomôcku.

Keď dieťa nevie prijímať potravu, zväčša v troch-štyroch mesiacoch. Najčastejšie zisťujeme prirastenú uzdičku, ktorej nastrihnutie by sa malo riešiť ešte v pôrodnici, čo však dnes už nie je také bežné ako v minulosti. A pritom je to veľmi jednoduchý, rýchly zákrok. Presne tak, dieťatko sa zbytočne trápi. Odporúčame potom odborníka, ktorý zákrok vykoná. Je to nenáročné, rýchlo sa to hojí a zlepší sa pohyblivosť jazyka.

Veľakrát dieťa vytláča cumlík z úst, keď je kŕmené fľaškou. Matky nedokážu dať do úst mlieko. Učím ich vykonávať pasívnu stimuláciu. Keby sme im len povedali „skúšajte, skúšajte“, tak sa nič nepohne. Čiže najčastejšie riešim príjem potravy, vypľúvanie, vypadávanie jedla z úst, príliš hltavé pitie mlieka, problémy so satím.

Nie som zástancom toho, že cumlík by vôbec nemal byť. Dieťa sa tiež potrebuje upokojiť po náročnom dni. Ale treba nájsť správny tvar cumlíka. Rôzne anatomicky tvarované a moderné cumlíky spôsobujú, že dochádza k tlaku horného podnebia a zuboradia, pokiaľ už dieťa má zuby. Optimálne je, aby ho dieťa malo, kým zaspí, a potom ho dať von. Čím skôr, tým lepšie. Sú deti, ktoré prišli s cumlíkom v piatichšiestich rokoch. To je absolútne neprípustné.

Deti mnohokrát prišli na rehabilitačný pobyt vo veku štyroch alebo piatich rokov a nedokázali povedať nič. Iba vydávali nešpecifické orálne hlásky á, ó, ú a odchádzali s tým, že dokázali povedať mama. To nie je vzácny moment len pre samotnú mamu, ale aj pre logopéda. Tým, že sa im u nás v centre venujeme intenzívne, dokážu to už po dvoch týždňoch. Ak má dieťa extrémny slinotok, nedokáže prehĺtať vlastné sliny a po dvoch týždňoch to dokáže, je to výborný výsledok. Rodičia sa tešia, že konečne môžu ísť do reštaurácie alebo kamkoľvek. Naposledy mi šťastná mamička hovorila, ako u nás v centre jedli palacinky. Dovtedy musela všetko mixovať. Sú to maličkosti, ktoré si človek neuvedomí.

Logopédia sa stále spája s výslovnosťou - kedy budem rozprávať a či čisto. Pre niektorých pacientov je aj len fúknutie do píšťalky alebo sfúknutie sviečky problémom. A vieme: keď nie je koordinované dýchanie, nebude koordinovaná ani reč. Sú hlásky, ktoré si vyžadujú odlišný výdychový prúd vzduchu, napríklad á, ó, ú. Bez toho, aby sme napravili dýchanie a skoordinovali ho, to nebude.

Je veľmi veľa detí, ktoré sa javia, že sú mentálne postihnuté. Tým, že dieťa má narušené svaly, hlavové nervy, ktoré súvisia s pohybom jazyka, mäkkého podnebia. To nesúvisí s kogníciou. Deti môžu škúliť, nedokážu ovládať svoje mimické svaly. Nepozrú na vás, lebo jedno očko ide tam a druhé inde, sú vykrútené a majú slinotok. Mnohí ľudia si automaticky myslia, že takéto dieťa vám nerozumie. Ale to je chyba.

Podobným prípadom sú cievne mozgové príhody. Je rozdiel, či pacient prestane rozprávať a rozumie - alebo prestane rozprávať, lebo nerozumie. Ľudia majú tendenciu sa týmto pacientom prihovárať pomaly a hlasno.

Deťom zvyknem hovoriť, že je to ako s fitnescentrom, kam sa chodí cvičiť rukami a nohami; cvičiť treba aj jazykom. Prípadne by som to prirovnala k futbalistom. V podstate len behajú po štadióne a kopú do lopty. Mali by používať účinné komunikačné stratégie, ako napríklad opakovať činnosti, hry, melodicky sa mu prihovárať, aby prirodzený hlas rodiča nesuplovala nejaká nahrávka macíka. Macík síce intonuje, ale dieťa necíti napríklad teplo dychu, ľudskosť. Veľa spievať, hovoriť riekanky. Ľudové piesne majú niečo do seba - majú jednoduchý text, chytľavú melódiu.

Do vášho centra už môžu chodiť rodičia aj s mesačnými bábätkami. Hlavne prichádzajú s predčasne narodenými deťmi. Ich počet na Slovensku rastie, ročne sa predčasne narodí zhruba päťtisíc detí. Nervový systém sa musí u predčasniatok umelo dovyvíjať a vopred nevieme povedať, čím všetkým sú ohrozené. Mnohé majú symptomatické poruchy reči. To znamená, že môže byť postihnutý zrak, sluch, čo spätne vplýva na vývin reči. Ich stav sa môže vyvinúť do centrálnej tonusovej poruchy. Takéto malé deti môžu mať oslabenú iba jednu časť tela, môžu preferovať iba jednu ruku. Často, keď k nám prídu s polročným dieťaťom, už majú nejaký nesprávny stereotyp. Nesprávne zautomatizovaný pohyb. Napríklad nevie zdvihnúť rúčku a kompenzuje to inými svalmi.

Vlani v októbri sme otvorili diagnostické centrum pre malé bábätká, aby sa predišlo týmto komplikáciám. Je úžasné, že od októbra nám prešlo rukami okolo 80 detí a z nich drvivá väčšina nepotrebovala už ďalšiu intenzívnu rehabilitáciu.

Nevidím odlišnosť v rečovom vývine z pohľadu pôrodu. Spontánny pôrod je, samozrejme, najlepší, ale iba v prípade, ak sa dieťa či matka neocitnú v ohrození. V praxi sa stretávam s mnohými deťmi, ktorým komplikovaný príchod na svet spôsobil vážne zdravotné komplikácie.

V centre sa venujete aj vyrovnávaniu sa s následkami po mozgovej príhode. Čím skôr sa poskytne adekvátna liečba, tým väčšie šance na záchranu. A opätovné zaradenie do bežného života. Ak dôjde k ischémii, keď je prekážka v cieve, ktorá vedie kyslík k bunkám, tie bez neho odumrú. Ischemických príhod je 80 percent. Ďalej sú príhody hemoragické, keď sa krv vyleje do mozgu. V mnohých prípadoch dochádza k ischémii v dominantnej hemisfére mozgu. A tá je v tej časti, v ktorej hemisfére sídli schopnosť tvorby a porozumenia reči. Vo všeobecnosti má každý pravák dominantnú ľavú hemisféru. Ľudia po mozgovej príhode v ľavej mozgovej hemisfére majú problémy s rozprávaním či s porozumením.

tags: #reflex #archiv #postihnute #dieta