Reprodukcia v ekonomike

Východiskovým bodom každej ekonomickej činnosti sú ľudské potreby. Potreba je v podstate uvedomený alebo neuvedomený nedostatok, ktorý sa človek snaží odstrániť. Je to základná hnacia sila, ktorá stimuluje ľudskú aktivitu a formuje ekonomický svet okolo nás. Na uspokojenie týchto potrieb slúžia statky. Statok je všetko užitočné, čo dokáže uspokojiť ľudské potreby. Statky môžu byť výsledkom prírodných procesov alebo produktom ľudskej práce.

Ekonomika ako veda skúma ekonomiku, teda časť spoločenského života spojenú s ekonomickou činnosťou ľudí. Skúma využitie vzácnych zdrojov na výrobu užitočných statkov a ich rozdeľovanie medzi členov spoločnosti. Ekonomika je hospodárska činnosť ľudí využívajúca vzácne zdroje.

Základné otázky, na ktoré musí každá ekonomika odpovedať, sú: Čo vyrábať? - Aké statky a služby sú potrebné a v akom množstve. Ako vyrábať? - Aké výrobné metódy a technológie použiť. Pre koho vyrábať? - Ako rozdeliť vyrobené statky a služby medzi členov spoločnosti.

Fázy reprodukčného procesu

Reprodukčný proces predstavuje opakovanie základných fáz ekonomickej činnosti. V rámci ekonomiky každej krajiny prebieha určitý nepretržitý, opakujúci sa proces. Tento proces môžeme rozdeliť do štyroch základných fáz:

1. Výroba - je činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy na výstupy. V tomto procese sa menia materiály prostredníctvom rôznych nástrojov a s využitím rôznych energetických zdrojov na výrobné výstupy v podobe konkrétnych výrobkov, prác a služieb.
2. Rozdeľovanie - v rámci neho sa určí kedy, kde a na aký účel sa majú dodať výrobky spotrebiteľovi. Rozdeľovaním sa tiež určuje podiel jednotlivca na vytvorenom produkte vo forme rôznych dôchodkov.
3. Výmena - v nej dochádza k nadobúdaniu statkov za dôchodky.
4. Spotreba - v nej sa uspokojujú potreby jednotlivcov. Vytvárané statky sa využívajú podľa ich charakteru. Ide o uspokojovanie potrieb jednotlivcov pomocou statkov a služieb. Môže ísť o spotrebu nevýrobnú a spotrebu výrobnú. Nevýrobná spotreba predstavuje konečnú spotrebu pri uspokojovaní potrieb človeka (napr. topánky, nohavice). Pri výrobnej spotrebe statky a služby predstavujú určité medziprodukty (napr. múka, koža), ktoré vstupujú v podnikoch do ďalšieho výrobného procesu.

Výroba a spotreba sa navzájom ovplyvňujú. Neustála výroba nových zaujímavých výrobkov (s novými funkciami) vyvoláva potreby a spotreba neustále rastie.

Typy reprodukcie

Reprodukcia v ekonomike znamená neustále obnovovanie a rozširovanie výroby. Zahŕňa nielen produkciu nových statkov a služieb, ale aj obnovu výrobných faktorov a uspokojovanie neustále sa vyvíjajúcich ľudských potrieb. Rozlišujeme tri základné typy reprodukcie:

1. Jednoduchá reprodukcia - reprodukčný proces sa opakuje v rovnakom rozsahu, t. j. objem výroby sa nemení.
2. Rozšírená reprodukcia - reprodukčný proces sa opakuje vo väčšom rozsahu, t. j. objem výroby sa zvýši. Rozšírená reprodukcia znamená extenzívny alebo intenzívny rast výroby. Extenzívny rast sa zabezpečuje vstupom dodatočných výrobných faktorov (pracovnej sily, strojov, zariadení a podobne).
3. Znížená reprodukcia - reprodukčný proces sa opakuje v menšom rozsahu, t. j. objem výroby sa zníži oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Reprodukčný proces môžeme vyjadriť ako sústavný kolobeh peňazí (cena tovaru, mzda za vykonanú prácu) a kolobeh tovaru (práca, statky, služby) v prostredí národného trhu, kde pôsobia 3 základné subjekty - domácnosť, podniky, štát.

Investovanie a obstarávanie majetku

Obstarávanie materiálových alebo nemateriálnych statkov označujeme pojmom investovanie. Investície sú peňažné prostriedky na jeho obstaranie. Najčastejšou formou obstarávania dlhodobého majetku (DM) je jeho kúpa, ktorá sa označuje ako dodávateľská forma. Počas obstarávania hovoríme o investíciách.

Niektoré druhy DM sa nedajú kúpiť naraz, ale náklady na ne vznikajú postupne, napr. stavby. Investícia sa stáva DM až po jej úplnom dokončení a zaradení do používania, pri čom sa vystaví doklad zápis (protokol) o zaradení DM do používania.

Spôsoby obstarania dlhodobého majetku:

• Kúpou - najčastejšia forma, vystupuje dodávateľ a odberateľ.
• Vytvorením vlastnou činnosťou - ak je to pre podnik výhodné, obstará si DM vlastnou činnosťou. Vznikajú vlastné náklady, ktoré sa po dokončení spočítajú a zaradia do majetku (aktivovanie DM).
• Darovaním - nevznikajú náklady na obstaranie, ale môžu vzniknúť iné náklady.
• Preradenie z osobného užívania do podnikania - individuálny podnikateľ môže použiť svoj osobný majetok na účely podniku.
• Nájomná zmluva s dohodnutým právom kúpy prenajatej veci (finančný lízing) - podnik (nájomca) si prenajme DM od prenajímateľa a platí dohodnuté splátky. Po skončení prenájmu majetok zvyčajne ostáva nájomcovi.

Ocenenie majetku

Pri oceňovaní majetku rozlišujeme niekoľko druhov cien:

• Obstarávacia cena - je cena, za ktorú sa majetok obstaral kúpou, vrátane nákladov, ktoré vznikli pri obstarávaní (prepravné, clo, montáž). Nepatria sem napr. penále, poplatky za omeškania, výdavky na opravy a udržiavanie.
• Vlastné náklady - sú všetky priame a nepriame náklady bezprostredne súvisiace s vytvorením DHM a DNM vlastnou činnosťou.
• Reprodukčná obstarávacia cena - je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. Väčšinou ju určuje súdny znalec alebo sa určí porovnaním s cenou rovnakého alebo podobného majetku na trhu. Oceňuje sa ňou napr. darovaný majetok.
• Menovitá hodnota - je cena uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú znie pohľadávka alebo záväzok.

Technické zhodnotenie majetku

Podnikom sa umožňuje počas používania dlhodobého majetku (DM) ho technicky zhodnotiť. To znamená, že sa zvýši jeho hodnota. Zvýšená vstupná cena je vstupná cena DM zvýšená o technické zhodnotenie v druhom a ďalších rokoch jeho používania. Technické zhodnotenie zahŕňa napríklad rekonštrukcie (zmena technických parametrov alebo účelu použitia) a modernizácie (rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti).

Využívanie dlhodobého majetku

Využívanie dlhodobého majetku sledujeme z viacerých hľadísk:

• Časové využívanie DM - nazýva sa extenzívne využívanie DM. Porovnáva sa skutočný čas činnosti stroja s plánovaným pracovným časom.
• Výkonové využitie DM - nazýva sa aj intenzívne využitie DM. Porovnáva sa skutočné množstvo vyrobených výrobkov a výkonová norma. Jeho zvýšenie dosiahneme zdokonalením technológie.
• Celkové využívanie DM - nazýva sa aj integrálne využitie DM.

Štruktúra ekonomiky

Ekonomická činnosť sa zvyčajne delí na sektory:

• Primárny sektor - zahŕňa prvovýrobu, t. j. získavanie primárnych surovín z prírody (poľnohospodárstvo, rybolov, baníctvo).
• Sekundárny sektor - zahŕňa priemyselnú výrobu a stavebníctvo.
• Terciárny sektor - zahŕňa služby obyvateľstvu a podnikom (obchod, doprava, vzdelávanie, zdravotníctvo).
• Kvarciárny sektor - zahŕňa oblasť vedy a techniky, výskum, školstvo, zdravotníctvo a i.

Jednotlivé odvetvia sa v procese ekonomického rozvoja nevyvíjali rovnako, preto sa vytvorilo viacero sfér (sektorov) ekonomickej činnosti. Sektor je určitá oblasť ekonomickej činnosti, ktorá má podobné charakteristické znaky.

Základné makroekonomické ukazovatele

Medzi základné makroekonomické ukazovatele patria:

• HDP (Hrubý domáci produkt) - predstavuje celkovú hodnotu finálnych statkov a služieb, ktoré boli vytvorené pomocou výrobných faktorov na území určitej krajiny za 1 rok. Je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorým meriame celkovú ekonomickú činnosť krajiny.
• HNP (Hrubý národný produkt) - predstavuje celkové množstvo vyrobených konečných výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory občanov určitého štátu za jeden rok.
• Inflácia - ekonomický jav, ktorý sa prejavuje dlhším rastom cenovej hladiny alebo znížením kúpnej sily peňazí. Inflácia zvyšuje aj ceny výrobných činiteľov.
• Nezamestnanosť - pod pojmom nezamestnanosť sa rozumie zväčša nedobrovolné a dlhotrvajúce prerušenie práce. Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich ekonomikách.

Inflácia

Inflácia sa najčastejšie charakterizuje ako znehodnotenie peňažnej jednotky, čo sa prejavuje rastom cenovej hladiny, resp. poklesom kúpnej sily peňazí. K inflácií dochádza, ak rastie cenová hladina. Opakom inflácie je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, keď celková cenová hladina klesá.

Formy inflácie podľa rýchlosti rastu cien:

• Mierna inflácia - ceny rastú pomaly, je celkom prijateľná (jednociferné ročné miery).
• Cválajúca inflácia - ceny rastú v rozsahu 10 - 999 % ročne, spôsobuje veľké ekonomické problémy.
• Hyperinflácia - miera inflácie viac ako 1000 %, spojená s výraznou dezorganizáciou ekonomiky a rozpadom peňažného hospodárstva.

Príčiny inflácie:

• Inflácia ťahaná dopytom - rast cien je spôsobený prevahou dopytu nad ponukou.
• Inflácia tlačená nákladmi - rast cien je spôsobený rastom výrobných nákladov (suroviny, energia, mzdy).

Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je stav, keď počet nezamestnaných presahuje počet voľných pracovných miest. Rozlišujeme rôzne formy nezamestnanosti:

• Frikčná (dočasná) nezamestnanosť - spôsobená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania.
• Štruktúrna a technologická nezamestnanosť - vyplýva z modifikácie ekonomických štruktúr alebo nesúladu medzi ponukou a dopytom po pracovných silách.
• Cyklická nezamestnanosť - vyplýva z hospodárskych kríz a je najvážnejšia.
• Lokálna (miestna) alebo profesná nezamestnanosť - vyplýva z nemožnosti sťahovať sa za prácou alebo z nedostatočnej kvalifikácie.
• Dobrovoľná nezamestnanosť - ľudia volia nečinnosť kvôli dostatočne vysokým podporám v nezamestnanosti.

Vlády sa snažia o politiku plnej zamestnanosti, ktorou sa rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti.

tags: #reprodukcia #ekonomia #referaty