Hospodárske zviera je domestikovaný živočíšny druh chovaný človekom v umelých životných podmienkach s cieľom získania poľnohospodárskych produktov živočíšneho pôvodu.
Hospodárske zvieratá tvoria početnú skupinu v rámci domácich zvierat chovaných človekom.
Vzhľadom na zootechnickú prax a plemenársku prácu je potrebné rozlišovanie skupín populácií v rámci druhu, ktoré majú značne rozdielne morfologické a fyziologické vlastnosti.
Pre tento účel bola v zootechnickej praxi zavedená umelá taxonomická jednotka - plemeno.
Plemená hospodárskych zvierat
Hovädzí dobytok je skupina veľkých prežúvavcov chovaná najmä pre produkciu mlieka a mäsa.
Vedľajšími produktami sú koža a rohovina.
V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zamerané na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa (tzv. špecializované plemená), alebo na kombinovanú produkciu obidvoch hlavných produktov.
Ošípané sa v prvom rade chovajú pre produkciu bravčového mäsa, ktoré je najkonzumovanejším druhom mäsa na Slovensku.
Technika chovu ošípaných je vysoko mechanizovaná a automatizovaná, krmivársky priemysel poskytuje kompletné kŕmne zmesi.
Ošípané sa od najmladších kategórií ustajňujú na slamovej podstielke.
Kone sa v minulosti využívali ako pracovná sila, v súčasnosti sa využívajú hlavne v na športové účely, v agroturistike a na rekreačné jazdenie.
Na pracovné účely sa využívajú pri prácach v lese, a to v lokalitách kam sa nedostane ťažká mechanika, a na ťahanie povozov a kočiarov.
Ovce a kozy sú skupina malých prežúvavcov ktoré tvoria u väčšiny chovateľov vedľajšiu živočíšnu výrobu.
Ovce sú na Slovensku chované prevažne pre mäsovú produkciu, pričom vedľajším produktom je vlna.
V minulosti sa chovali aj špecializované vlnové plemená, ktoré však v modernom poľnohospodárstve nevedeli konkurovať kvalitnej jemnej vlne novozélandských oviec.
Preto sa chovatelia oviec preorientovali na produkciu jatočných jahniat.
Chov kôz je rozšírený ešte menej, poskytujú špecifické vysokokvalitné mlieko, ale jeho realizácia v mliekárenských podnikoch sa stretáva so značnými problémami.
Hydina je skupina malých pernatých hospodárskych zvierat začleňujúca hlavne kuru domácu, kačicu domácu, hus domácu, morku domácu.
Tieto zvieratá poskytujú hlavne vysokokvalitné hydinové mäso, znáškové hybridy kury domácej vajcia.
Morfologické a fyziologické zmeny u hospodárskych zvierat
Z morfologických znakov sa zmenila hlavne farba kože a srsti.
Bola potlačená jednofarebnosť, niektoré hospodárske zvieratá sú úplne albinotické úplne, iné sú albinotické len na niektorých častiach tela, hovoríme že sú strakaté.
Vyskytuje sa veľké množstvo rozlične zafarbených plemien v rámci jedného druhu, čo predstavuje veľkú variabilitu znakov ktorá sa u divožijúcich druhov nevyskytuje.
Niektorým skupinám hospodárskych zvierat sa zredukovala srsť alebo perie, pri iných sa zmenil charakter srsti - zhustla podsada, predĺžila sa alebo skučeravela.
Ochabenie kožných svalov spôsobilo previsnuté uši u niektorých skupín hospodárskych zvierat.
Podľa smeru hospodárskeho využitia sa zmenil aj vývin svalstva.
Výkrmové plemená majú značné osvalenie tela, záprahové kone majú lepšie osvalený chrbát, na druhej strane jazdecké kone majú lepšie osvalenie pleca.
Fyziologické zmeny sa týkajú vyvinutejšej srdcovej a cievnej sústavy, taktiež dýchacej sústavy.
Zmenila sa plodnosť samíc.
Napr. ošípaná má až 3,5-krát viac mláďat ako divá ošípaná.
Znáška vajec kury domácej vzrástla z cca 15ks za rok na neuveriteľných vyše 340 ks na rok u niektorých moderných znáškových hybridov.
Ale netreba zabúdať na fakt, že niektoré vlastnosti hospodárskych zvierat sa aj zhoršili alebo úplne stratili.
Napr. zvýšením stresových situácií v moderných chovateľských podmienkach sa zmenilo aj samotné správanie zvierat.
Produkty z hospodárskych zvierat
Mäso
Pod pojmom mäso sa všeobecne rozumejú všetky požívateľné časti zabitých zvierat, teda koň, pľúca, obličky, črevá a pod., podkožné a vnútorné telové tekutiny, ktoré obaľujú vnútornosti, a v neposlednom rade tuky v mäse a to podkožný tuk, medzisvalový tuk a vnútrosvalový tuk.
Medzi kvalitatívne vlastnosti mäsa patria farba, pH, mramorovitosť (prerastenosť tukom), schopnosť viazať vodu, obsah bielkovín, obsah aminokyselín a pod.
Mlieko
Mlieko je sekrét mliečnej žľazy živočíchov triedy cicavcov (Mammalia), ktorý obsahuje všetky živiny potrebné pre vývoj mláďaťa.
Hospodárske zvieratá získali schopnosť produkovať väčšie množstvo mlieka ako je potrebné pre odchov mláďat, preto ho človek môže získavať dojením.
Mlieko samíc jednotlivých druhov nemá rovnaké zloženie, je druhovo špecifické.
Najvyužívanejší druh mlieka vo výžive človeka je kravské mlieko, ktoré obsahuje v priemere 87,7% vody, 3,61% tuku, 4,65%laktózy (mliečny cukor), 3,29% proteínov (bielkovina) a 0,75% minerálnych látok.
Mlieko je významná zložka výživy obyvateľstva.
Pre ľudí predstavuje mlieko zdroj mliečnych bielkovín, cukrov, tukov a z minerálnych látok predovšetkým vápnika.
Mlieko sa tvorí v mliečnych alveolách, sú to mechúriky vystlané jednovrstvovým epitelom, ktoré zabezpečujú sekréciu mlieka.
Bunky epitelu prijímajú živiny z krvi, premieňajú ich na mlieko a vylučujú do dutiny alveoly.
Alveola naplnená mliekom má priemer 0,1 - 0,3 mm.
Skupina alveol sa vlieva do mliekovodu, čím tvoria funkčnú jednotku lalôčik.
Niekoľko lalôčikov sa vlieva do ďalšieho mliekovodu, čím tvoria jednotku lalok.
Mlieko z viacerých lalokov je cez mliekovod nazvaný galaktofor odvádzané do mliečnej cisterny.
Tá slúži ako rezervoár mlieka, je schopná udržať až 400ml mlieka.
Mliečna cisterna prechádza do ceckovej cisterny s kapacitou 35 - 45 ml.
Dĺžka laktácie (tvorby mlieka) je obdobie od pôrodu po zasušenie (strata mlieka).
Dĺžka laktácie závisí od druhu, plemena ale aj individuality zvieraťa.
Dojivosť je schopnosť spúšťať mlieko, počas dojenia je z hypofýzy uvoľňovaný oxytocín, ktorý je spúšťacím faktorom uvoľňovania mlieka z mliečnej žľazy, pôsobí len 8 - 10 min. od začiatku dojenia a za tento čas by zviera malo byť úplne podojené.
Niektoré dojnice začnú samé spúšťať mlieko v prípade začutia dojacieho zariadenia, dojiča a pod.
Dojiteľnosť - teda funkčné a tvarové vlastnosti vemena podmieňujúce predpoklad tvorby mlieka v mliečnej žľaze, vemeno musí byť úplne a správne vyvinuté.
Krava má dva páry mliečnych žliaz, t. j. 4 cecky.
Ovca a koza majú po jednom páre mliečnych žliaz, teda 2 cecky.
Vajcia
Slepačie vajce je v podstate gigantická pohlavná bunka-vajíčko, slúži na reprodukciu hydiny.
Vo výžive ľudí je nezastupiteľnou zložkou ako bohatý zdroj živočíšnych bielkovín a tukov.
Vlna
Vlna oviec je dôležitým artiklom textilného priemyslu.
Ovčia vlna na živom zvierati alebo surová vlna ostrihaná a v jednom celku sa nazýva rúno.
Ovčiu vlnu tvoria chlpy ktoré vyrastajú z kože.
Ovčie rúno obsahuje aj nečistoty, ktoré znižujú kvalitu vlny a vlnotuk, ktorý sa získava z vlny praním a používa sa na výrobu lanolínu.
Perie
Perie vodnej hydiny, hlavne husí je vedľajším produktom chovu hydiny, vyznačuje sa tepelnou nevodivosťou, preto sa používa na výrobu paplónov, vankúšov a iných priemyselných tepelných izolácií.
Husacie perie je pružné, jemné a ľahké.
Zrelé perie sa dá ľahko vytrhnúť a šklbe sa na bruchu, prsiach a chrbte.
Koža
Koža je v podstate pokrývka tela chrániaca organizmus zvieraťa, kožušina je koža so srsťou, po zabití sa surová koža spracováva v kožiarskom a kožušníckom priemysle.
Kvalita kože závisí od jej veľkosti a mechanického poškodenia.
Reprodukcia hospodárskych zvierat
Reprodukcia zvierat chovaných človekom je základom úspechu chovu, úspešná reprodukcia zabezpečuje obnovu starnúceho stáda zvierat, zabezpečuje dostatočný počet zvierat v chovoch zameraných na úžitkovosť, umožňuje šľachtenie zvierat, zlepšovanie úžitkových vlastností zámerným výberom rodičovského páru a pod.
Reprodukcia hospodárskych zvierat v podmienkach súčasného poľnohospodárstva vychádza nielen z hodnotenia počtu uliahnutých (narodených) mláďat, ale aj počtu odchovaných, resp.
Plodnosť hospodárskych zvierat je považovaná za jednu z úžitkových vlastností zvierat, priamo ovplyvňuje ekonomiku chovu ako aj výšku produkcie celého stáda.
Plodnosť samíc sa hodnotí podľa pravidelnosti pôrodov a schopnosti rodiť do vysokého veku dobre vyvinuté, životaschopné mláďatá v počte primeranom druhu.
Počet mláďat vo vrhu je dané predovšetkým počtom uvoľnených vajíčok pri ovulácii.
Z tohto hľadiska delíme hospodárske zvieratá na uniparné (jednorodé), pri ktorých sa pri ovulácii uvoľňuje jedno vajíčko.
Patrí sem napr. kobyla, krava a niektoré plemená oviec.
Viacpočetné pôrody sú spôsobené náhodným uvoľnením dvoch vajíčok počas jednej ovulácii alebo rozdelením oplodneného vajíčka z ktorého sa vyvinú dva jedince.
Druhou skupinou sú multiparné (viacrodé) druhy, kedy sa pri ovulácii uvoľňuje viac vajíčok.
Patrí sem koza, ošípaná, králičica a niektoré plemená oviec.
Pri hodnotení plodnosti samíc sa berie ohľad aj na typ pohlavného cyklu.
Monoestrické hospodárske zvieratá majú ruju raz do roka s čím potom súvisí aj počet odstavených mláďat za rok.
Polyestrické zvieratá majú ruju pravidelne sa opakujúcu počas celého roka čo umožňuje pripúšťanie (oplodnenie) aj viackrát za rok s ohľadom na dĺžku gravidity a čas odchovu mláďat.
Vývoj a rast hospodárskych zvierat
Život zvierat je nepretržitý kolobeh biologických procesov.
Úžitkové vlastnosti zvieraťa sa vytvárajú v priebehu rastu.
Poznanie biologických súvislostí pomáha vytvárať predstavy o procesoch, ktorých začiatok, priebeh alebo ukončenie súvisí s produkciou hospodárskych zvierat, alebo ju priamo determinuje.
Rast je niekoľko súčasne prebiehajúcich procesov kvantitatívneho zvyšovania hmotnosti, objemu, povrchu a rozmerov zvieraťa.
Rast zvierat môžeme rozdeliť na dve základné štádiá a to prenatálne (pred narodením) a postnatálne (po narodení).
Prenatálne obdobie
Obdobie od uliahnutia (narodenia) po nezávislosť od matky, zahŕňa obdobie mledzivovej výživy.
V prvých dňoch po pôrode produkuje mliečna žľaza mledzivo, ktoré je hustejšie ako mlieko a zabezpečuje vytvorenie základu imunity nového jedinca.
U hovädzieho dobytka trvá 10 - 14 dní, u ošípanej napr. len 7 - 10 dní.
Postnatálne obdobie
Obdobie mliečnej výživy
Obdobie výživy tuhej stravou nasleduje postupne po období mliečnej výživy, mláďa prijíma najprv malé množstvá tuhej potravy až nakoniec sa mikroflóra tráviacej sústavy úplne podobá mikroflóre dospelého jedinca.
V tomto období je jedinec schopný samostatného od matky nezávislého života.
Obdobie dospelosti
Obdobie dospelosti je obdobie ukončovania rastu, vrcholia úžitkové vlastnosti, prírastok na váhe je spôsobený ukladaním tuku.
Zo zootechnického hľadiska rozlišujeme tri druhy dospelosti.
Pohlavná dospelosť je charakteristická začiatkom produkcie pohlavných buniek schopných oplodnenia, ale rast tela ešte nie je dokončený.
Chovateľská dospelosť je obdobie v ktorom sa hospodárske zvieratá môžu prvýkrát využiť v reprodukcii bez toho aby bolo ohrozené zdravie zvieraťa.
Závisí od druhu, plemena a individuality jedinca.
Telesná dospelosť je určená ukončením telesného rastu.
Hodnotenie rastu
Meradlom absolútneho rastu je živá hmotnosť v určitom veku zvieraťa.
Na základe absolútneho rastu sa zostavuje rastová krivka (grafické znázornenie zvyšovania hmotnosti).
Na začiatku rastovej fázy je fáza pozvoľného rastu po ktorej nasleduje fáza intenzívneho rastu.
Na jej konci sa nachádza bod obratu (inflexný bod), kedy sa rast zastavuje, krivka dosiahne horizontálnu a neskôr zostupnú tendenciu.
Ďalším spôsobom vyjadrenia absolútneho rastu je prírastok hmotnosti v kg na určité časové obdobie, zvyčajne jeden deň, 100 kŕmnych dní, obdobie výkrmu, rok a pod.
Prírastok živej hmotnosti zahŕňa rast kostry, svaloviny, väzivových tkanív a vnútorných orgánov.
Relatívny rast zvierat sa vyjadruje prírastkom hmotnosti alebo telesných rozmerov v percentách.
Index rastu vyjadruje prírastok hmotnosti v % k začiatočnej hmotnosti (narodenie, začiatok výkrmu a pod.).
This is how nomadic farmers live
Produkcia mäsa je výsledkom celého radu morfologických a fyziologických vlastností organizmu, ktoré závisia od genetických činiteľov a faktorov vonkajšieho prostredia, predovšetkým výživy.
Rozhodujúcim faktorom mäsovej úžitkovosti je rast jedinca a plodnosť rodičovského stáda.
tags: #reprodukcia #hospodarskych #zvierat