Rozvod a starostlivosť o dieťa: Komplexný sprievodca

Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.

Rozvodové konanie bezdetných manželov alebo manželov, ktorých deti sú už dospelé, býva pomerne bezproblémové. Komplikovanejšia situácia však nastáva, ak sú manželia rodičmi detí, ktoré sú ešte maloleté. Medzi rodičovské práva a povinnosti patrí aj starostlivosť o maloleté dieťa. Na Slovensku existujú tri takéto formy.

Právna úprava starostlivosti o deti po rozvode

Spolu s konaním o rozvod manželstva je spojené i rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa Vaše manželstvo rozviedlo, súd upraví i výkon rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ktoré sa narodili počas manželstva alebo ešte pred uzavretím manželstva. V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku.

V prípade, ak nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úprave pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností.

Konanie o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.

Formy starostlivosti o deti po rozvode

Na Slovensku existujú tri základné formy starostlivosti o deti po rozvode:

1. Spoločná osobná starostlivosť: Táto forma bola zavedená do právneho poriadku v roku 2023 a ide o pomerne nový model. Základom je režim starostlivosti, ktorý fungoval už pred rozvodom a rodičia ho chcú zachovať aj po ňom. V prípade dohody rodičov na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne. Súd neurčuje, u koho a kedy budú deti, ani presné časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa. Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov len na základe ich dohody a musí byť preukázané, že toto riešenie je v záujme dieťaťa. V prípade spoločnej starostlivosti nemusia byť upravené ani žiadne ďalšie aspekty, ako zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku alebo výživné. Rozsudok súdu v tejto forme starostlivosti bude krátky a obaja rodičia budú mať rovnaké práva a povinnosti. Predpokladá sa, že sa budú vedieť v každej situácii spoločne rozhodovať, prispôsobiť sa a budú komunikovať.
2. Striedavá osobná starostlivosť: Ide o model, kedy dieťa trávi čas s oboma rodičmi v dohodnutých intervaloch. Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil, inak je nevykonateľná. Spoločnosť si však aj v tomto prípade často predstavuje striedavú starostlivosť veľmi jednotvárne, že rodičia sa striedajú po týždni alebo dvoch, no aj po troch dňoch. Často sa tiež zabúda na to, že rozsah striedavej starostlivosti nemusí byť len vyrovnaný. Je totiž možné dohodnúť sa aj na asymetrickej striedavej starostlivosti, kedy jeden rodič s dieťaťom strávi viac času a druhý menej. Dôvodom môžu byť pracovné povinnosti jedného z rodičov alebo aktivity dieťaťa. Uznávame, že asymetrická striedavá starostlivosť je zatiaľ na Slovensku skôr výnimočná. Pokiaľ to urobíme naopak, teda sa budeme snažiť zmeniť život dieťaťa a jeho rodiča tým, že mu umelo naplánujeme život podľa ustálených pravidiel, nebude to s najvyššou pravdepodobnosťou fungovať. Klienti sa nás často pýtajú, kedy sa súd zaoberá tým, či je možné zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd musí v tomto prípade skúmať, či bude tento druh starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa, ak s ním súhlasí minimálne jeden z rodičov dieťaťa.
3. Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Toto je forma, ktorá je známa väčšine z nás. Ide o stav, kedy je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, teda buď matky, alebo otca. V našej praxi sa často stretávame s tým, že sú otcovia prekvapení, že by dieťa malo byť zverené do ich starostlivosti, pretože im bolo povedané, že dieťa sa vždy zveruje do starostlivosti matky. Toto je mýtus. Otec je rovnocenný rodič ako matka.

V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (tzn. styk druhého rodiča s dieťaťom) nemusí upravovať.

Najlepší záujem dieťaťa ako priorita

Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej alebo osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov ako je napr. záujem každého rodiča na úprave starostlivosti o dieťa, schopnosť rodiča zabezpečiť dieťaťu primerané prostredie, stabilitu, emocionálnu podporu a ďalšie relevantné aspekty, ktoré ovplyvňujú dobro dieťaťa. Ďalším dôležitým faktorom pri výbere konkrétnej formy starostlivosti je aj vzdialenosť bydlísk oboch rodičov a vzájomná komunikácia. Na prvom mieste by mal stáť najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nejde teda o záujem matky, no ani o záujem otca, ako si mnohí rodičia myslia. Avšak aj súd aj Vy ako rodičia by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť.

Mýty a realita

Ďalším mýtom je, že styk dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzený na každý druhý víkend v mesiaci. Podľa právnych predpisov má dieťa právo na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov. To sa dá, samozrejme, dosiahnuť len tak, že dieťa bude tráviť dostatočné množstvo času aj s rodičom, ktorému nebolo zverené do starostlivosti. Konkrétnu úpravu styku rodiča s dieťaťom je potrebné vždy posúdiť individuálne s ohľadom na okolnosti daného prípadu. „Styk druhého rodiča s dieťaťom nemusí byť zúžený na každý druhý víkend v mesiaci. Vyššie uvedené možnosti sú len príklady. Styk je možné akokoľvek prispôsobiť potrebám dieťaťa a možnostiam rodiča. Každý prípad je iný.

Otec je rovnocenný rodič ako matka. V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (tzn. styk druhého rodiča s dieťaťom) nemusí upravovať.

V prípade, ak by Váš bývalý manžel podal na súd návrh, aby súd zmenil doterajšiu striedavú osobnú starostlivosť a zveril syna do jeho osobnej starostlivosti, Vy môžete v tom istom prebiehajúcom konaní uplatniť vlastný návrh, aby súd zveril syna do Vašej výlučnej osobnej starostlivosti. V praxi to urobíte tak, že podáte písomné vyjadrenie k jeho návrhu a zároveň doň jasne uvediete, čo navrhujete Vy (t. j. „navrhujem zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky“) a ako má súd upraviť styk otca a výživné. Dôležité je, že pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.

V prípade rozvodu, kde je prítomný problém alkoholizmu, súd bude pri rozhodovaní o zverení detí zohľadňovať najlepší záujem detí. Je dôležité nazbierať dôkazy o nevhodnom správaní manželky, napríklad dokumentáciu od lekárov alebo svedectvo od ľudí, ktorí boli svedkami jej správania. Môžete podať návrh na rozvod spolu s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, kde môžete navrhnúť zverenie detí do vašej starostlivosti. Ak je situácia naliehavá, možno požiadať aj o predbežné opatrenie, ktorým by súd rozhodol o dočasnej úprave starostlivosti o deti.

Ak máte dôkazy alebo svedkov, že bývalý partner je často pod vplyvom alkoholu, odporúčam tieto skutočnosti zdokumentovať (napr. správy, fotografie, svedectvá známych, prípadne lekárske správy alebo zásahy polície).

V prípade, ak Váš bývalý partner pracuje v zahraničí a je doma len 9 dní do mesiaca, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd totiž prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou.

Čo sa týka právnej stránky zmeny danej dohody. V zmysle §26 Zákona o rodine môže súd (dokonca aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Poukážte na Vami uvádzané skutočnosti a povedzte súdu ako to bolo, a teda, že ste museli čeliť vydieraniu a domácemu násiliu. Keďže ide o konanie, ktoré môže zaťať aj bez návrhu, teda ex offo, súd bude aj sám zisťovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, avšak aktivita z Vašej strany môže veci urýchliť a určite pomôže. Návrh podajte na miestne príslušný súd, ktorým je súd v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodu rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

Vplyv rozvodu na deti

Rozvod rodičov môže mať rôzny vplyv na deti v závislosti od ich veku a individuálnej citlivosti. V prvom rade by malo byť vždy zachované najlepšie záujem dieťaťa. Deti si vytvárajú pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u nich vedomie vlastného ja a k nemu potrebujú vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom.

Deti v predškolskom veku (do 6 rokov): Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi.

Deti školského veku (6-12 rokov): Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod.

Dospievajúci (nad 12 rokov): Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým.

Dospievajúce deti (adolescenti): V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.

Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v pube, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami. V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu. V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.

V prípade, ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.

Čo robiť v prípade nezhôd?

Rozvod môže byť náročný pre všetky zúčastnené strany, no je dôležité, aby sa rodičia zamerali na najlepší záujem dieťaťa a našli pre neho vhodnú formu starostlivosti. Starostlivosť o deti po rozvode je výzvou, ale aj povinnosťou, ktorú je potrebné plniť s citlivosťou a zreteľom na potreby a pohodu dieťaťa.

Ak máte syna v striedavej starostlivosti a Váš bývalý manžel podal návrh na zverenie dieťaťa do jeho opatery, môžete aj Vy podať na súd návrh na zverenie dieťaťa do Vašej výlučnej opatery. V tomto prípade platia ust. zákona o rodine a súd môže na návrh ktoréhokoľvek rodiča upraviť výkon rodičovských práv a povinností, vrátane styku s deťmi. Súd vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, pričom prihliada na všetky okolnosti prípadu - vrátane pracovných možností rodičov, stability bývania, doterajšej starostlivosti, vzťahu detí k obom rodičom a ich vlastného názoru, ak sú dostatočne zrelé.

Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd. V prípade, že rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu.

Pri žiadosti o rozvod by mali manželia uviesť, ako si predstavujú starostlivosť o deti po rozvode. Môžu sa dohodnúť na spoločnej starostlivosti alebo inom usporiadaní, ktoré bude zohľadňovať najlepšie záujmy detí.

Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v prípade rozvodu manželov rozhoduje súd o úprave práv a povinností výlučne k maloletým deťom, to znamená k deťom vo veku do osemnásť rokov. V prípade, ak majú rozvádzajúci sa manželia maloleté deti, súd u detí rozhoduje nielen o zverení do starostlivosti, ale o úprave práv a povinností k deťom. Úprava práv a povinností k maloletým deťom predstavuje širší pojem než len zverenie do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo obom rodičom.

tags: #rozvod #a #opatrovnik #pre #dieta