V prvých rokoch života dieťaťa prebieha neuveriteľný rozvoj, ktorý sa dotýka aj jeho reči a slovnej zásoby. Sledovať, ako sa dieťa učí nové slová a ako ich postupne spája do viet, je fascinujúci proces. Slovná zásoba dieťaťa je ako farebná paleta, ktorú môžu naši najmenší maľovať svoje myšlienky, pocity a sny. Čím viac slov poznajú, tým je ich svet pestrejší.
Schopnosť hovoriť a bohatá slovná zásoba zohrávajú veľký význam pri formovaní ostatných schopností a zručností. Štúdie ukázali, že deti, ktoré pri nástupe do školy poznajú viac slov, majú rozvinutejšiu schopnosť hovoriť a ich slovná zásoba súvisí s lepšími výsledkami. Nejde len o známky alebo schopnosť porozumieť učivu, ide aj o lepšiu schopnosť riešiť sociálne a emocionálne otázky. Taktiež majú lepšie správanie a presnejšie sa vyjadrujú, keď potrebujú pomoc.
Vývoj detí neprebieha úplne synchrónne, niektoré začnú chodiť či hovoriť o pár týždňov alebo mesiacov skôr ako iné deti. Existujú však jasné "termíny", dokedy by deti mali zvládať isté zručnosti, inak im v tom treba pomôcť. Navyše, oneskorenie v rôznych zručnostiach, ako aj v rozprávaní, môže znamenať aj zdravotné problémy.
Vývoj slovnej zásoby v jednotlivých obdobiach
Obdobie prvých slov (okolo 12. mesiaca)
V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé.
Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.
V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku).
Obdobie od 18. do 24. mesiaca
Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík.
Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj! Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa.
Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám.
V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je? Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
Obdobie od 24. do 30. mesiaca
Bába spala. Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - spíš, spievaš, ideš, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli.
Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).
Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť.
Obdobie od 30. do 36. mesiaca
Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.
Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/ y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Ako podporiť rozvoj slovnej zásoby u detí
Rozširovanie slovnej zásoby je pre vývoj reči dieťaťa kľúčové a je úžasné, že ste sa rozhodli venovať pozornosť práve tejto téme. Spoločné čítanie kníh, hranie slovných hier, aktívna každodenná komunikácia a zábava s interaktívnymi knihami sú skvelými spôsobmi obohacovania slovnej zásoby. Nezabudnite, že každé slovo, ktoré sa vaše dieťa naučí a začne používať, mu otvorí nové možnosti pre seba-vyjadrenie a porozumenie svetu, ktorý ich obklopuje.
1. Rozprávajte sa s dieťaťom počas dňa
Rozprávanie sa s dieťaťom počas dňa je najjednoduchší spôsob, ako rozvíjať reč u detí úplne prirodzene. Nemusíte si na to vyhradiť špeciálny čas - stačí, že budete vedome pomenúvať, čo robíte. Každý deň sa nájdu desiatky situácií, pri ktorých sa dajú objaviť nové slová - či už pri obúvaní topánok, raňajkách, v aute alebo v obchode. Skúste napríklad namiesto stručného „Podaj mi to“ povedať: „Podaj mi, prosím, tú malú lyžičku zo stola.“ Alebo jednoducho opíšte, čo robíte. Napr.: „Teraz idem nakrájať jablko na olovrant.“ Opakujte nové slová a pomenujte nimi pocity, zvuky aj činnosti. Potom prirodzene na to nadviažte rozhovorom. Deti si najľahšie rozširujú slovnú zásobu tým, že jazyk pravidelne počúvajú a vnímajú, ako sú slová spojené s konkrétnymi situáciami.
2. Čítajte s deťmi
Čítanie s deťmi je ďalší prirodzený a účinný spôsob, ako rozvíjať slovnú zásobu. Deti si takto slová zapamätajú až 4 x rýchlejšie. Okrem samotného počúvania textu je dôležité dieťa do príbehu aktívne zapojiť. Rozprávku nemusíte čítať celú na jeden dych - pokojne sa pri rôznych vetách či obrázkoch zastavujte, pýtajte sa otázky a komentujte, čo sa deje. Otázky, ktoré môžete položiť, môžu byť úplne jednoduché, adekvátne veku dieťaťa. Napr: „Čo myslíš, čo spraví zajačik teraz?“ „Prečo sa lienka bála?“ „Čo všetko vidíš v košíčku?“ Ak dieťa nevie odpovedať, pomôžte mu: zopakujte slovo, vysvetlite ho, ponúknite príklad. Dôležité je, aby sa dieťa necítilo pod stresom a malo priestor bez ostychu rozprávať, čo mu príde na jazýček.
3. Hrajte sa rôzne jazykové hry
Slovné hry používali na rozvoj reči už naše staré mamy a ich staré mamy. Deti si vďaka nim osvojujú jazyk spontánne, s radosťou a bez zbytočného nátlaku. Zároveň pomáhajú trénovať tzv. fonematické uvedomovanie - schopnosť vnímať zvuky v slovách, čo je dôležité pre budúcich prvákov a prvé slabikovanie slovíčok. Vďaka slovným hrám sa dieťa učí tiež vytvárať si asociácie a premýšľať tvorivo. Hry ako „Slovný futbal“ alebo „Nájdi slovo na…“ pomáhajú deťom precvičovať ich aktívnu slovnú zásobu. Hádanky učia deti chápať prenesené významy: „Čo je to?“
Môžete sa hrať napríklad tieto hry:
- Povedzte dieťaťu slovo a nech tvorí od toho slova zdrobneniny. Napríklad: slnko-slniečko, dievča-dievčatko...
- Hľadajte spolu rýmy. Povedzte slovo a nech dieťa k slovu hľadá rým. Napríklad: les-pes, mamička-dušička...
- Dieťa hľadá opačné slová. Napríklad: veľký-malý, tučný-chudý...
- Dieťa hľadá k slovu synonymá, teda podobné slová. Napríklad: dom-budova-stavba...
- Dieťa vymýšľa, aké vlastnosti môže mať uvedené slovo. Napríklad: MAMA (Aká môže byť mama? Pekná, dobrá, veselá...)
- Zoberte si obrázok. Povedzte dieťaťu, nech ho opíše.
- Rozprávajte príbeh striedavo. Začnite vy a potom nech pokračuje dieťa. Môžete začať rozprávať nejakú známu rozprávku, potom začnite meniť dej rozprávky. Pridávajte nové prostredie, vymyslite si ďalšie postavy, vymýšľajte si neobvyklé situácie.
- Hrajte spolu bábkové divadlo a meňte hlasy podľa postáv, ktoré v divadielku vystupujú.
4. Spievajte a recitujte
Dobrým zdrojom slovnej zásoby sú aj piesne a hudba. Nevyhýbajte sa ani ľudovým piesňam, hoci slovná zásoba je tam archaická. Rozprávajte sa o textoch, aby dieťa rozumelo tomu, o čom spieva. Piesne majú rytmus, rým a opakujúce sa frázy, vďaka čomu si dieťa ľahšie zapamätá nové aj známe slová. Podporuje výslovnosť, sluchové vnímanie aj schopnosť rozlišovať jednotlivé hlásky. Riekanky majú významnú úlohu pri rozvoji detskej reči a slovnej zásoby. Deti ich majú rady aj preto, lebo obľubujú rytmus a melódiu. Čo je však podstatné, dieťa takto rytmizované vety dokáže vnímať omnoho skôr ako bežný hovorený prejav, a preto sa ich dokáže i ľahšie naučiť. Riekankami si deti precvičia slovnú zásobu, ale aj pamäť.
5. Choďte na zaujímavé miesta
Všetko to, čo je pre dospelých bežné, je pre dieťa nové a vzrušujúce. Takže často chodievajte na nové miesta v prírode, v meste, kdekoľvek sa nachádzate. Vytlačte obrázky rôznych druhov chrobákov, mravce, hmyz, čokoľvek, čo viete nájsť v najbližšom parku a choďte to spolu hľadať. Choďte na farmu alebo salaš. Choďte do lesa a pomenujte spoločne stromy. Alebo pozorujte rôzne druhy vtákov, ovoňajte kvety. V meste deti dokážu vnímať jednoduchšie veci aj v múzeách a na výstavách. Navštevujte knižnicu - je to skvelé miesto, kde by ste mohli budovať slovnú zásobu predškoláka. Výskum ukazuje silnú koreláciu medzi využívaním knižnice a schopnosťami budovať gramotnosť u malých detí.
6. Venujte sa synonymám a triedeniu hračiek
Synonymá sú slová podobného významu. Hlavne vďaka synonymám si deti vo veľkej miere rozširujú slovnú zásobu. Môžete využívať napríklad synonymický slovník na internete, ktorý vám vyhľadá viac synoným takmer ku každému slovu. Ak chcete, aby sa váš predškolák naučil viac slov, uľahčite mu to aj tým, že mu poviete, aby si potriedil hračky do jednotlivých škatúľ alebo košov. Počas triedenia každú hračku môže pomenovať. Môže k nej priradiť aj farbu, veľkosť alebo tvar. Napríklad: „Teraz držím v ruke autíčko. Je malé a červené.“ Na každú škatuľu napíšte a nalepte lístok s názvom. Napríklad bábiky, autá, kocky, ceruzky, plyšové hračky a podobne. Keď dieťa večer upratuje svoju izbu, tak sa snaží vložiť hračky do správnej škatule. Pri upratovaní sa snaží aj počas ďalších dní opäť hračky pomenovať. Neskôr môže začať tvoriť vety súvisiace s hračkami.
Lucinka Pusinka naučí deti správne vyslovovať
Pasívna a aktívna slovná zásoba
Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Rovnako u dieťaťa platí - koľko slovíčok používaš, toľkokrát sa ľahšie dorozumieš s okolím. My rodičia u detí môžeme vnímať predovšetkým aktívnu slovnú zásobu - slová a zvuky, ktoré si batoľa opakuje a dokáže ich použiť. Jeho porozumenie svetu je však oveľa širšie.
Slová, ktorým rozumie, hoci ich aktívne (mnohé vlastne nikdy) nepoužíva, patria do pasívnej slovnej zásoby. Čím je bohatšia, tým ľahšie a rýchlejšie si dieťa spája súvislosti, ktoré vidí alebo počuje.
Čo je pasívna slovná zásoba?
Je to obrovská zásobáreň slov, ktoré nám umožňujú čítať s porozumením, chápať dianie okolo nás a budovať si svoj vnútorný svet. Pasívna slovná zásoba obsahuje okrem bežných slov, ktoré tradične nepoužívame, aj rôzne citoslovcia zvukov, nárečové či zastaralé slová, historizmy, ktoré sa objavujú často v rozprávkach (kedy ste naposledy použili slovo kolovrátok), ale aj odborné výrazy či vulgarizmy.
Pasívna slovná zásoba je odrazom dvoch pôsobení. Tou prvou je samotný jazyk. Čím je bohatší, tým viac je možné pasívnu slovnú zásobu dopovať. Napríklad angličtina má dnes viac ako milión slov a vďaka vplyvu iných kultúr je oficiálne najbohatším jazykom na svete. Naopak čínština patrí medzi náročné jazyky s menšou slovnou zásobou. Slovná zásoba sa teda rozvíja podľa podmienok kultúry, v ktorej sa dieťa narodí. Veľké pôsobenie na jazyk má aj prostredie, v ktorom sa dieťa pohybu. Čím je bohatšie, tým viac slov sa dieťaťu ukladá do zásoby. Výsledkom je individuálna slovná zásoba, ktorá je odrazom jedinečnej osobnosti každého človeka.
Od pasívnych slov k aktívnemu rozhovoru
Kým v 18. mesiacoch tvorí pasívnu slovnú zásobu 380 slov, v dospelosti je to 30 000 až 50 000 výrazov. To však neznamená, že čím viac slov ovládame, tým sme lepší rečníci. Naopak, veľakrát je vzdelaný človek v spoločnosti mlčanlivý a rozhovor preberá do rúk ten, kto nemá väčší rozhľad ani vedomosti, ale v aktívnej slovnej zásobe predbehne aj ľudí s titulom. Je to najmä praxou - môžeme mať bohatý slovník a poznať množstvo názorov, ak však nemáme príležitosť často a veľa rozprávať, naša aktívna a pasívna slovná zásoba nespolupracujú.
Schopnosť aktívne a plynule komunikovať a poruke dostatok slov predstavuje predovšetkým pre deti obrovskú výhodu. Ľahšie sa vyjadrujú v rozhovore či pri písaní, čo im dodáva sebavedomie a najmä introvertným deťom istotu, že v komunikácii nezlyhajú.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte pocit, že vaše dieťa nerozpráva toľko, ako by mohlo? Alebo že sa niekedy ťažšie vyjadruje? Obmedzená slovná zásoba dokáže nepríjemne sťažiť bežné dni - či už doma, v škôlke aj medzi rovesníkmi. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má výrazne slabšiu slovnú zásobu alebo sa u neho prejavujú typické poruchy reči v predškolskom veku, sledujte ho pri bežných činnostiach a snažte sa u neho podporiť rozvoj reči už doma. Zároveň sa poraďte s učiteľkou v škôlke alebo pediatrom, ktorí vás môžu nasmerovať k logopédovi. Včasná intervencia pri oneskorenom vývine reči je kľúčová - čím skôr sa začne, tým ľahšie sa prípadné ťažkosti podchytia.
Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva.