Myslenia, nálad a správania človeka ovplyvňuje život jednotlivca svojím vlastným spôsobom. Poruchy príjmu potravy sú ochorenia, ktoré ovplyvňujú fyzické aj psychické zdravie dieťaťa. Existujú však aj iné psychické poruchy, ktoré zasahujú do ich každodenného fungovania. Tieto poruchy môžu mať vážne následky na ich fyzické, emocionálne aj sociálne zdravie. Je veľmi dôležité včas vyhľadať odbornú pomoc, pretože presné príčiny mnohých porúch nie sú úplne objasnené. Duševné zdravie a schopnosť človeka pracovať, učiť sa či udržiavať vzťahy sú kľúčové pre kvalitu života. Výrazne zlepšiť život detí so psychickými poruchami je možné už vďaka včasnej intervencii a podpore.
Tvoje dieťa práve rozlialo pohár vody/rozbilo tanier/vypľulo obsah ústnej dutiny na gauč a teba ide roztrhnúť od hnevu, lebo to je teraz to úplne najposlednejšie, čo chceš riešiť. Zišiel by sa ti pár rúk, ktorý by túto pohromu pomohol utrieť, avšak, tvoje dieťa nielenže nepomáha s odstraňovaním následkov jeho činov, ale… neveríš vlastným očiam… stojí a smeje sa! Má na tvári úsmev od ucha k uchu, akoby sa náramne bavilo. Keď ho tam vidíš, prejde tebou zúrivosť a prestávaš sa ovládať…Je ti takáto situácia povedomá? Existuje všeobecné presvedčenie, že keď sa deti smejú, robia tak preto, že vidia niečo vtipného alebo zábavného. Konieckoncov, to sú situácie, kedy ich my takto zažívame a je preto prirodzené, že naša interpretácia ich smiechu znie asi takto: „Dobre sa na mne baví.“ „Chce ma vyprovokovať.“ „Vysmieva sa mi.“ „Chce ma naštvať.“ „Je drzý/á.“ Avšak, ten smiech, ktorý zažívame v situáciách, kedy sa na nich my dospelí hneváme alebo sa s nimi hádame, je iný smiech. Ten smiech, ktorý my takto negatívne interpretujeme, si naše deti nevyberajú. Keď sa deti totiž ocitnú v situácii, v ktorej sa cítia ohrozené alebo v strese, ich tela reagujú vylúčením hormónov stresu. Tieto hormóny zvyšujú ich srdcovú frekvenciu a dýchanie, aby im pomohli čeliť nebezpečenstvu. V tomto momente môže smiech detí slúžiť ako spôsob uvoľnenia napätia a zníženia hladiny hormónov stresu v ich tele. Aj z evolučného hľadiska má táto reakcia význam. Keď sa deti v minulosti cítili v ohrození, napr. nejakým členom iného kmeňa, ktorý práve raboval ich jaskyňu, mali deti len jeden nástroj ako sa zachrániť - vlastný úsmev. Ten úsmev, ktorý hovorí “prosím, neubližuj mi, som milučký/á a ešte k tomu úplne neškodný/á.” Aj v súčasnosti tento spôsob deeskalácie konfliktu deti využívajú, a to práve vtedy, keď sa snažia vyhnúť konfrontácii s nami, dospelými. Robia teda, čo môžu, aby sa vyhli nášmu hnevu a kritike, zmiernili napätie a získali nás na svoju stranu. Buď si vedomý/á svojich interpretácií ich smiechu. Mysli na to, že sa deti môžu smiať aj v situáciách, kedy sa nám to nezdá byť vhodné. Deti majú svoje vlastné spôsoby, ako sa vyrovnávať so stresom a úzkosťou. Na tento úsmev nereaguj.
Faktory ovplyvňujúce duševné zdravie detí
Duševné zdravie detí je komplexná oblasť, ktorá je ovplyvnená mnohými faktormi. Ak sa v rodine vyskytnú psychické ochorenia, je väčšia pravdepodobnosť, že bude duševné zdravie trápiť aj deti, ktoré v tejto rodine vyrastajú. Deti s dobrým duševným zdravím majú lepšiu schopnosť zvládať stres, prekonávať prekážky a rozvíjať pozitívny obraz o sebe. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu ovplyvniť duševné zdravie detí:
- Stabilné a podporné rodinné prostredie je kľúčom k zdravému duševnému vývoju detí.
- Kvalita vzťahov s rovesníkmi a učiteľmi má veľký vplyv na sebavedomie a sociálne zručnosti detí.
- U detí, ktoré zažili traumatické udalosti, je väčšia pravdepodobnosť vzniku problémov duševného zdravia.
- Vzdelávacie prostredie hrá významnú úlohu v živote dieťaťa.
Prejavy poruchy duševného zdravia u detí
Poruchy duševného zdravia u detí sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré môžu byť fyzické, emocionálne alebo behaviorálne. Tieto prejavy môžu vážne ovplyvniť ich každodenné fungovanie.
Emocionálne a behaviorálne prejavy
Deti s poruchami duševného zdravia môžu uzatvárať sa do seba alebo zažívať prudké zmeny nálady. Môžu mať problémy s neverbálnou komunikáciou (mimika, očný kontakt) a ťažkosťami v porozumení bežným spoločenským normám a situáciám. Niektoré deti s touto poruchou zvláštne myslenie a veľmi zle komunikujú. Môžu mať problémy s dodržiavaním požiadaviek autorít, či už doma alebo v škole. Ich správanie môže byť nadmerne aktívne, preto je vhodné im poskytovať častejšie prestávky na pohyb. Stáva sa to každému rodičovi - jednému viac, inému menej. Toto sú situácie, počas ktorých svojmu dieťaťu možno nerozumiete. Len chcete situáciu zvrátiť, zlepšiť, ukázať správnu cestu alebo správanie. Lenže niekedy svojimi snahami spôsobujeme viac škody ako úžitku a zhoršujeme to. Čo je frustrujúce, pretože úmysel je dobrý. Napokon to končí vyčerpávajúco pre rodičov aj deti. Výbuchy hnevu dajú zabrať. Deti sa učia impulzy ovládať. Pravidlá porušovať budú, ale nemôžu za to. Proces učenia regulácie impulzov je pomalý a zdĺhavý. Kľúčom pre vás je preto byť trpezliví, ostať pokojní, nechať si čas na premyslenie a miesto „toto už nerob, nerob to viac, neopakuj to, opováž“ povedzte len „to je v poriadku, opravíme to nejako, čo povieš? Máš nápad?“ Nevydarené deti sa môžu začať správať ako objekty, ktoré nevnímajú, že sa niečo deje, a sú v takom stave, že sa k nim neexistuje prístup. Deti sa v takom stave nevedia ovládať, preto je vhodné ich ignorovať, pokiaľ sa samé neupokoja. Nehovorte „upokoj sa, prestaň“, sú to frázy, ktoré nefungujú. Radšej sa spýtajte „si unavený/á? Potrebuješ pokoj a ticho?“ a poskytnite im prostredie, v ktorom sa môžu sami a v tichosti hrať, alebo odpočinúť si. Odložte aktivity na inokedy, redukujte intenzívne skúsenosti, aby ste dosiahli balans, rovnováhu v tom, čo denne prežívajú - a ich správanie sa zlepší. Deti nemajú kapacitu vyjadriť svoje pocity slovami, regulovať výbuchy a ovládať emócie. Hnev, zúrivosť, úzkosť, strach, stres, nervozita, obavy, zahanbenie, vina, frustrácia, vzrušenie, smútok, žiarlivosť - ide o emócie s veľkou silou. Myslite na to, že za každým správaním stojí emócia - treba ju pomenovať, aby sa jej deti nebáli. Identifikujte pocity v druhých, aby si ich deti vedeli spojiť. Učte ich, akým správaním ich môžu vyjadriť. Dajte im priestor, pokoj a čas. A hlavne buďte prítomní - tu a teraz. Deti sú aktívne a potrebujú sa stále hýbať. Sú plné energie a potrebujú od nás pochopenie a zapojenie - veľakrát stačí pomôcť deťom energiu vybiť a napríklad sa pridať k šanteniu, aby sme s nimi zdieľali tieto pozitívne „vybúrenia“. Alebo im strčte pod zadok bicykel, na nohy korčule, skateboard, bežecké topánky, dajte ich na plávanie, futbal, akýkoľvek vyhovujúci šport. Ide o vývojovú potrebu, ktorej nepomôže naše „neskáč, nebehaj, nebi sa, nenaháňaj sa“. Deti nie sú zlé, len energické. Malé dieťa sa prebudí a odíde si do kuchyne spraviť raňajky. Má len tri roky a na tanier si naloží kinder čokoládu. Nie sú to správne raňajky a nerozumela som, prečo sa takto začala moja dcérka zrazu správať - lenže pre dieťa je vývojovo prirodzené, keď sa samo rozhodne realizovať svoje plány, iniciovať nápady, riešiť situácie po svojom. Odstrihnúť si vlasy, obuť rôzne topánky, vyzliecť sa donaha. Ide o potrebu separovať sa, byť samostatnejšie a nezávislejšie, pretože sú myšlienkovo vyvinutejšie a chcú sa stať vlastnými pánmi. Nie všetky ich rozhodnutia a realizácie sú vhodné či správne, ale môžete ich aspoň podporiť v snahe robiť ich. Miesto „nie takto, toto nerob, ja to spravím, radšej ti pomôžem“ povedzte „to si spravil/a úplne sám/a? Vyzerá to perfektne! Podarilo sa ti to!“ Podporte u detí ich pokusy o autonómiu, ide o potrebu, ktorú potrebujú rozvíjať aj do budúcnosti. Ukážete im, že ich rešpektujete, dôverujete a posilníte ich sebadôveru. Uvidíte, ako pyšne a spokojne sa budú tváriť. Každé dieťa je iné - jedno je skvelé v matematike, ale doma nechce umývať riad, radšej kalkuluje a robí výpočty, čo s vreckovým. Iné je športovo zdatné, pomáha doma, ale nedokončí ani jednu domácu úlohu. Nič z toho neznamená, že je dieťa lenivé, neposlušné, nezodpovedné či zlé. Za zlé môžete označiť jedine jeho správanie - pretože to sa dá zmeniť. Ak označíte dieťa zlým, môže tomu uveriť a rezignovať na zmenu. Okrem toho na kritizovanie sú deti obzvlášť citlivé - kritika ich zráža k zemi, ničí motiváciu, necítia sa dosť dobré a teda hodnotné, prestanú si veriť, pretože si to berú k srdcu. Je potrebné, aby ste sa ako rodičia naučili odlišovať správanie dieťaťa v tom ktorom momente od toho, aké je - neodvádzali jeho osobnosť od jeho správania. Je lepšie im citlivo ukázať, čo za správanie nie je vhodné, nepovažujete za správne a ako to nabudúce spraviť inak. Tak im pomôžete lepšie. Maľuje si vaše dieťa tvár jedlom, steny fixkami, zo zubnej kefky sa stala loď bez kapitána - pozóóór, stroskotá! Na podlahe sú blatové stopy, jedenie bez naháňačky neexistuje - toto všetko je hra a nie neposlušné dieťa. Deti vidia hru vo všetkom a všade, v každom čase a nečase. Nie je ani zlé, ani sa nesnaží prekaziť vám všetky plány či narušiť režim. Deti milujú novosť, dobrodružstvo, zvláštnosti, vzrušenie, smiech, radosť. A vidia ich, vytvárajú. A zdieľajú ich - s nami, rodičmi. Hra je fundamentálny základ pre učenie a rast, pomáha deťom vyvíjať sa, spoznávať svet vôkol seba a svoju úlohu v ňom. Preto miesto „prestaň s tým už konečne“ sa k nim radšej pridajte a nechajte sa nakaziť dobrou náladou. Vytvárate si spoločne prekrásne spomienky. A budujete úžasný vzťah. Deti ako špongia reagujú na nálady, emócie a správanie dospelých vôkol seba. Ak je dospelý človek vystresovaný skoro stále, podľa neurovedy bude správanie detí túto náladu vyjadrovať - nepôjde však len o kopírovanie gest a tvárovej expresie, o imitáciu správania. Ale o doslova „emocionálnu nákazu“. Podľa výskumov stačia milisekundy na to, aby sme emóciami ako entuziazmus, radosť, smútok, strach, hnev nakazili ďalšiu osobu. A to bez toho, aby si to uvedomil jeden či druhý. Nieto naše deti. Nevedomky preberáme pózu, gestá, vystupovanie, držanie tela, neverbálnu komunikáciu, čo prebudí v nás túto emóciu, ktorú „mimikrujeme“ a začneme ju zažívať, vyjadrovať. Preto je pre vývoj detí dôležité pokojné prostredie, v ktorom môžu kopírovať zdravé pozitívne aj negatívne emócie. A ak to nejde, pomôcť by mohol smiech, ale aj obklopenie sa pozitívnymi vecami ako fotografie, talizmany, osobné veci špeciálneho významu, ktoré v nás vyvolávajú nádherné spomienky, lásku či nadšenie. Jeden večer prečítate jednu rozprávku, ďalší dve - potom sa nečudujte, že sa dieťa hnevá, ak nasledujúci odmietnete prečítať znovu dve alebo rovno tri rozprávky. Za pekné správanie dostane cukrík, tak prečo ho nedostane znovu, keď sa správa pekne? Ide o nekonzistentné pravidlá, ktoré sami rodičia nedodržiavajú, preto deti nerozumejú, pretože sa nemôžu naďalej správať ako doteraz. Prežívajú frustráciu, plačú, hnevajú sa, lamentujú, vyjednávajú, protestujú. Každé dieťa potrebuje vedieť, čo má očakávať, na čo sa môže spoľahnúť, čo sa bude stále opakovať. To zlepšuje ich správanie. Stačí len, aby v prvom rade rodičia dodržiavali sebou stanovené pravidlá.
Fyzické prejavy
Zmeny v spánkových vzoroch (napr. nespavosť alebo nadmerná ospalosť), zmeny v chuti do jedla, časté bolesti hlavy alebo brucha bez zjavnej lekárskej príčiny, alebo celková únava a nedostatok energie môžu byť tiež prejavmi psychických problémov u detí. Pri poruchách príjmu potravy, ako sú bulímia alebo anorexia, sa môžu objaviť aj vážne telesné ťažkosti ako strata menštruácie, celková slabosť, odpadávanie, vypadávanie vlasov, zubov, rednutie kostí s následkom častých zlomenín až rozvrat metabolizmu. V prípade PTSD sa môžu objaviť rušivé spomienky a nočné mory.
Sociálne prejavy
Deti môžu mať problémy s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov s rovesníkmi, vyhýbať sa spoločenským aktivitám, alebo sa naopak správať agresívne a provokatívne. Ich správanie môže byť tiež impulzívne a bez premyslenia, čo často vedie k problémom. Môžu sa objaviť aj problémy s neverbálnou komunikáciou, ako je mimika a očný kontakt, a ťažkosti v porozumení bežným spoločenským normám a situáciám. Niektoré deti sa môžu stať sociálne izolovanými, vyhýbať sa kontaktu s rovesníkmi a rodinou. V prípade bipolárnej poruchy sa môžu objaviť aj zmeny v sociálnej interakcii počas manických alebo depresívnych epizód.
Kedy vyhľadať pomoc
Ak si všimnete, že zmenené emócie a správanie vášho dieťaťa trvajú týždne alebo dlhšie a narúšajú jeho bežný život v škole a doma, mali by ste zvážiť konzultáciu s odborníkom na duševné zdravie. Je dôležité včas vyhľadať odbornú pomoc, pretože presné príčiny mnohých porúch nie sú úplne objasnené. Ak máte obavy o smiech svojho dieťaťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Pediatra alebo detského psychológa by ste mali kontaktovať, ak: smiech je nadmerný a nekontrolovateľný; smiech je neprimeraný situácii; smiech je spojený s inými príznakmi, ako sú zmeny nálad, poruchy spánku, problémy s koncentráciou alebo zmeny v správaní; máte podozrenie, že smiech je prejavom psychického alebo neurologického problému. Ak takéto správanie pretrváva dlhšie ako šesť mesiacov a ovplyvňuje bežný život dieťaťa, je vhodné navštíviť odborníka a poradiť sa. Lekár či psychológ vám pomôže diagnostikovať poruchy ako ADHD, autizmus alebo poruchy opozičného vzdoru (ODD). Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte.
Spôsoby podpory duševného zdravia detí
Podpora duševného zdravia detí vyžaduje úsilie od rodičov aj učiteľov. Dôležité je prejavovať trpezlivosť, lásku a podporu. Uistite sa, že deti vedia, že sú milované a podporované. Vytvárajte otvorenú a dôvernú komunikáciu. Neskrývajte pred nimi svoje zlyhania. Nezabudnite svoje deti chváliť. Ak zlyhajú v hre alebo pri teste v škole namiesto ironických poznámok, zistite, ako sa cítia. Povzbudzujte deti k fyzickej aktivite, zdravej výžive a dostatočnému spánku. Pomáhajte deťom budovať silné a pozitívne vzťahy s rovesníkmi. Zabezpečte, aby mali dostatok príležitostí na sociálnu interakciu a zábavu. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Medikácia môže byť tiež súčasťou liečby, ale vždy pod dohľadom odborníka. Dôležité je tiež poskytnúť dieťaťu stabilné prostredie s jasnou štruktúrou. Reagujú lepšie na pozitívne posilňovanie než na tresty. Je dôležité povzbudzovať ho, aby sa rozvíjalo vo svojom vlastnom tempe. Vytvárajte podporujúce prostredie pre vaše dieťa. Uistite sa, že deti vedia, že sú milované a podporované. Vytvárajte otvorenú a dôvernú komunikáciu. Neskrývajte pred nimi svoje zlyhania. Nezabudnite svoje deti chváliť. Ak zlyhajú v hre alebo pri teste v škole namiesto ironických poznámok, zistite, ako sa cítia. Povzbudzujte deti k fyzickej aktivite, zdravej výžive a dostatočnému spánku. Pomáhajte deťom budovať silné a pozitívne vzťahy s rovesníkmi. Zabezpečte, aby mali dostatok príležitostí na sociálnu interakciu a zábavu. Stanovte jasné hranice: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva. Jasné pravidlá im dávajú pocit istoty. Buďte dôslední: Dodržiavanie pravidiel by malo byť pevné a jednotné. Dôsledky musia byť spravodlivé a predvídateľné. Chváľte úspechy: Pozitívne povzbudenie je často silnejšou motiváciou než kritika. Vyzdvihujte dobré správanie a ukážte, že si ho vážite. Venujte deťom čas: Spoločné chvíle - hranie, rozhovory alebo výlety - budujú pevné puto a posilňujú dôveru. Podporte ich pohodu: Ak dieťa čelí stresu alebo problémom s koncentráciou, môžu pomôcť vhodné doplnky výživy. Napríklad, produkty na zlepšenie koncentrácie alebo zvládanie stresu z lekárne Dr. Max môžu podporiť ich mentálnu pohodu. Predstavte si seba. Chceli by ste počuť v takej chvíli, prečo sa nachádzate v zajatí emócií? Vaše deti sa na vás stále pozerajú. Buďte si preto istí, že im ponúkate vhodný vzor dobrého správania na vyrovnávanie sa so svojou vlastnou frustráciou, keď rastú. Nechajte svoje dieťa, keď ho niečo rozruší, pomenovať svoje pocity. Keď hnev dieťaťa skončil, uvedomuje si, že ste neboli šťastní z jeho správania, ale nájdite na situácii niečo pozitívne, čo mu povedať. Ak vaše dieťa skúša niekoho kopať, búchať, hrýzť a podobne reagujte na jeho konkrétne správanie, nie na jeho záchvat. Pripomeňte mu, že ubližovanie iným nie je absolútne tolerované a vyvoďte z tohto správania dôsledky. Nezahanbujte dieťa zosmiešňovaním jeho správania. Myslite na dlhodobé následky pri učení tejto lekcie. Záchvaty hnevu sú určite veľmi nepríjemné, keď sú deti malé, ale uvedomte si, aké to môže byť, keď budú väčšie či prípadne tínedžeri. Je ideálne nastaviť si vzory správania tak skoro, ako sa len dá. Áno, môže to byť veľmi zahanbujúce, ak vaše dieťa dostane záchvat hnevu v dave ľudí na verejnosti, ale pamätajte si, že znepokojení môžete byť z vášho dieťaťa, ale nie z neznámych ľudí. Tak potichu ako len môžete, vezmite svoje dieťa na tiché miesto, napríklad do auta a nechajte ho upokojiť sa. Ubezpečte ho, že čím skôr sa upokojí, budete môcť pokračovať robiť to, čo ste prerušili. Neukazujte mu svoju netrpezlivosť alebo hnev na svojej tvári či v tóne hlasu. Vzdor môže byť jediným spôsobom, ako si dieťa môže získavať vašu pozornosť. Uistite sa, že mu poskytujete dostatok pozitívnej pozornosti. Vo väčšine prípadov nie sú záchvaty hnevu niečo, prečo by ste sa mali strachovať. Ak si nastavíte pevne vaše hranice, dieťa pochopí veľmi rýchlo, že toto správanie nie je pre neho riešením a nefunguje. Ak však napríklad nie ste s partnerom či manželom jednotní v tom, čo dieťa môže, či vo vašich reakciách na takéto správanie, môžu takéto záchvaty pretrvávať aj veľmi dlhú dobu. Preto si vždy v prvom rade úprimne zodpovedajte, ako fungujete ako rodičia, či ste jednotní, lebo iba to naozaj dieťaťu prospieva. Pochopte vaše dieťa a pomôžte mu. Poruchy správania u detí nemusia byť len problémom, ale aj príležitosťou. Príležitosťou spoznať ich svet, odhaliť, čo prežívajú, a ukázať im, že nie sú na svoje výzvy samé.
tags: #smejuce #sa #dieta #bezdovodne