Soňa Slaninová: Príbeh sanatória a jeho dopad

V čase, keď hrozilo zrušenie Sanatória pre deti s respiračnými ochoreniami na bratislavskej Kolibe, sa objavili konkrétne návrhy na riešenie. Napriek tomu, že väčšina masmédií sa sústredila na senzácie, politické strany priniesli aj návrhy riešení. Jednou z nich bola aj Eva Černá, vtedy ombudsmanka z Aliancie nového občana, ktorá písomne poďakovala MUDr. Napriek tomu, že väčšina masmédií aj ostatných, ktorí sa problémom zaoberali, išla len po senzáciách, z ANO prišli aj konkrétne návrhy na možnosti riešenia.

V liste sa uviedlo, že ich zdravotnícky expert sa spojil s riaditeľom Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) MUDr. Róbertom Vetrákom. Podľa jeho vyjadrenia boli argumenty riaditeľa vyslovene ekonomického charakteru. Ročné náklady na prevádzku sanatória predstavovali 4,2 milióna Sk. MUDr. Soňa Slaninová však tieto informácie považuje za nepravdivé.

Teoreticky by poisťovne mali za činnosť sanatória uhrádzať okolo 1 milión Sk, čo by podľa týchto informácií znamenalo stratu 3,2 milióna Sk. V praxi však bude mať DFNsP krátené príjmy o 15 % oproti reálnym finančným tokom z roku 2000. Riaditeľ DFNsP mal výhradne ekonomické argumenty a snahu v prvom rade udržať prevádzku špičkovej nemocnice, ktorá slúži všetkým deťom na Slovensku. Toto všetko bolo potrebné akceptovať.

Možnosti riešenia a nečinnosť

Existovali tri možnosti riešenia situácie: štát prevezme sanatórium a bude ho financovať cestou ministerstva zdravotníctva, sanatórium bude odštátnené (údajne bola takáto možnosť v roku 2001, no nebolo zaradené do zoznamu), alebo prevezme sanatórium obec či VÚC. Navrhnuté bolo aj takéto riešenie: „Listom sa obrátime na MZ SR ohľadom bodu 1. Obrátime sa na predsedu VÚC Ľ. Romana, ktorý je členom našej strany a požiadame ho o pomoc a súčasne sa obrátime na starostu príslušnej mestskej časti, aby tiež navrhol riešenie. O výsledku našich krokov vás budeme informovať...“

Ďalšie kroky sa však už akosi neudiali. Napriek tomu udalosti nabrali rýchly spád. Ministerstvo zdravotníctva SR sa síce od celého rušenia dištancovalo, no primárke 9. apríla 2002 oznámili, že na základe rozhodnutia kolégia riaditeľa DFNsP sa k 30. aprílu 2002 z ekonomických dôvodov končí prevádzka detského sanatória respiračných chorôb na Jeséniovej ulici v Bratislave.

Situáciu skomplikovala správa, podľa ktorej „v súvislosti s novými zmluvami medzi DFNsP a zdravotnými poisťovňami Vám oznamujeme, že od 15. 4. 2002 pacienti nebudú hospitalizovaní v detskom sanatóriu, to znamená, že dňom 12. 4. 2002 budú ukončené všetky hospitalizácie“. Podpísaný MUDr. Róbert Vetrák, MPH, riaditeľ DFNsP.

Rodičom detí sa posielali telegramy, aby si prišli vyzdvihnúť deti, keďže zdravotnícke zariadenie malo týždňovú prevádzku. V tomto období sa Hospodársky denník venoval problému a v súvislosti s praktikami, ktoré sprevádzali privatizáciu na Slovensku, sa opakovane konštatovalo, že by bola určite zaujímavá odpoveď na otázku, či perspektívne pôjde toľko spomínané sanatórium pre deti s respiračnými ochoreniami do privatizácie a aká skupina za tým bude stáť. Pripomína sa, že ide o atraktívnu lokalitu a keďže ide „až v prvom rade“ o peniaze, môže sa stať čokoľvek.

Spomínala sa síce jeho premena na psychiatrickú liečebňu, no ministerstvo sa slovami svojho hovorcu od akéhokoľvek zrušenia v tom čase dištancovalo, takže to neznelo hodnoverne. Dnes nie je po psychiatrii na Kolibe ani stopy, areál je zamknutý a budova chátra. Podľa vyjadrenia MUDr. Róberta Vetráka, riaditeľa DFNsP, by bola rekonštrukcia na centrum mentálneho zdravia veľmi nákladná, a tak je už vyňaté zo zdravotníckej siete a môže sa používať na iné účely. Komunikujú s ministerstvom zdravotníctva a ak sa pre ňu nenájde uplatnenie v rezorte, budú sa usilovať aspoň o to, aby takouto formou mohli zohnať peniaze do ich nemocnice. Zrejme o čosi také išlo hneď na začiatku. Budova stojí na vyše 20-árovom pozemku, bolo by zrejme naozaj zaujímavé vedieť, čo tam v skutočnosti bude.

Ilustračná fotografia detského sanatória

Biologická olympiáda a úspechy

Text sa ďalej venuje Biologickej olympiáde (BiO), ktorá je určená žiakom základných, osemročných gymnázií a stredných škôl so záujmom o biológiu, geológiu, environmentalistiku a iné biologické vedy. Organizuje sa v štyroch kolách - školskom, okresnom, krajskom a celoštátnom.

Projektová časť celoštátneho kola BiO pre kategórie A, B a C sa realizuje formou vedeckej konferencie. Celoštátne kolo Biologickej olympiády, kategória A, B, teoreticko-praktická časť, sa konalo v termíne 27. - 29. marca. Celoštátne kolo Biologickej olympiády, kategória A, B, C, projektová časť, sa konalo v termíne 17. - 19. apríla.

Medzinárodná biologická olympiáda (IBO) sa konala v termíne 18. - 23. júla 2021 online formou z portugalského Lisabonu. Súťaž pozostávala z dvoch testov, teoreticko-praktického a teoretického. Súťažiaci ich riešili v IUVENTE - Slovenskom inštitúte mládeže pod dozorom národnej koordinátorky IBO, doc. Miroslavy Slaninovej z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Všetci štyria slovenskí súťažiaci získali bronzové medaily.

Medzinárodným výstupom projektovej časti Biologickej olympiády bol 10. ročník GENIUS Olympiad, ktorý bol organizovaný dištančne z Rochesteru, USA. Účasť na súťaži zabezpečovali Dr. Marcela Adamcová z Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici a Dr. Blanka Lehotská z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Slovenský súťažiaci Matúš Litvín z Gymnázia, Školská 2, Dubnica nad Váhom získal striebornú medailu za svoj projekt „The influence of bacteriophages on biofilm formation and degradation in Escherichia coli strains“ v kategórii veda.

V dňoch 14. - 21. júla 2019 sa v Segedíne, Maďarsko, uskutočnil jubilejný 30. Medzinárodného kola sa zúčastnilo spolu 285 súťažiacich zo 78 krajín.

V dňoch 17. - 22. júla 2019 sa v Oswego, USA, uskutočnil 9. Medzinárodného kola sa zúčastnilo spolu 1289 projektov zo 79 krajín sveta a 39 štátov USA.

V dňoch 15. - 22. júla 2018 sa v Teheráne, Irán, uskutočnil 29. Medzinárodného kola sa zúčastnilo spolu 261 súťažiacich zo 71 krajín.

V dňoch 23. - 30. júla 2017 sa v Coventry, Spojené kráľovstvo, uskutočnil 28. Medzinárodného kola sa zúčastnilo spolu 248 súťažiacich zo 64 krajín. Výsledkom slovenských účastníkov bolo zisk troch bronzových medailí, jedno čestné uznanie a cena za najlepšie video.

V dňoch 17. - 24. júla 2016 sa v Hanoji, Vietnam, uskutočnil 27. Medzinárodného kola sa zúčastnilo spolu 253 súťažiacich zo 68 krajín. Neočakávané a neplánované bolo stretnutie slovenskej delegácie IBO s premiérom Vlády SR Robertom Ficom na veľvyslanectve SR v Hanoji.

V dňoch 12. - 19. júla 2015 sa v Aarhuse, Dánsko, uskutočnil 26. ročník IBO. Zabezpečenie prekladov teoretických aj praktických úloh bolo prvýkrát na IBO online formou. Medzinárodného kola sa zúčastnilo spolu 239 súťažiacich zo 62 krajín.

V dňoch 1. - 3. mája 2015 sa v Tbilisi, Gruzínsko, uskutočnil 9. ročník IYIPO. Súťaž je zameraná na projekty z oblasti biológie a ďalších prírodovedných disciplín. Študenti prezentujú svoj projekt pred komisiou v anglickom jazyku.

V jednotlivých ročníkoch Biologickej olympiády sa udeľujú ceny dekana Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici úspešným súťažiacim v rôznych kategóriách a odbornostiach.

Infografika o úspechoch slovenských študentov na medzinárodných olympiádach

Počasie a jeho vplyv

V texte sa spomína aj vplyv počasia na zdravie. Na území Slovenska sa očakáva vyššia záťaž dýchacieho systému, čo podmieňuje častejší výskyt dýchacích ťažkostí (pri prieduškovej astme, chronickom zápale priedušiek, chronickej nádche). Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, najmä u ľudí s nízkym tlakom krvi a pri ochoreniach krčnej chrbtice, ako aj ťažkosti u osôb s poruchami krvného obehu.

Nižšia môže byť telesná a duševná výkonnosť a schopnosť koncentrácie. Je sklon k mrzutosti, únave, prípadne k depresívnym stavom. Pozor na úrazy a nehody! Zajtra sa očakáva pretrvávanie uvedeného počasia na meteosenzitívnych ľudí, prípadne zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia.

Predpoveď počasia na najbližšie dni: Dnes bude jasno a polooblačno, v západnej polovici územia miestami oblačno. Najvyššia teplota 22 až 25, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 20 stupňov. V utorok bude jasno až polooblačno, cez deň od juhozápadu pribúdanie oblačnosti a neskôr ojedinele občasný dážď. V stredu bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach dážď.

LEKÁRI BIJÚ NA POPLACH: Tento „jed“ vo vašej strave vám potichu ničí nervy! Hlavná príčina neuropat

tags: #sona #slaninova #dieta