Každý rodič pozná situáciu, keď sa dieťa správa nevhodne, nepočúva, či dokonca ubližuje iným. V takýchto chvíľach sa často obraciam na učiteľov v škôlkach a školách s otázkou, ako by sa mali deti správať podľa vzoru rodiča, učiteľa a ako by sa mal riešiť problémový vývin dieťaťa.
Vzťah medzi rodičom a učiteľom je kľúčový pre správny vývin dieťaťa. Bohužiaľ, v slovenskom vzdelávacom systéme často chýba kultúra komunikácie medzi pedagógom a rodičom. Rodičia zriedka dostanú pozitívnu spätnú väzbu o svojom dieťati a výchovných metódach. Na druhej strane, ani zo strany rodiča nie je každodenné poďakovať sa učiteľovi zato, že sa počas dňa stará o jeho dieťa. Následkom uvedených majú mnohí rodičia zmiešané pocity, ak sa učiteľ snaží o konverzáciu.
Problémy v správaní sú najnápadnejším znakom, že niečo nie je v poriadku. Prvá vec, ktorá nás napadne, keď vidíme zlé dieťa je, že je určite zle vychované, že to správanie vidí od rodičov, alebo je rozmaznané. Priznajme si, v mnohých prípadoch na tom niečo je, aj keď je dôležité dodať, že dnešní rodičia nie sú v ľahkej situácii, pokiaľ ide o výchovu. V každom prípade je dobré si uvedomiť, že dôslednou a milujúcou výchovou možno mnohým problémom so správaním predchádzať alebo ich vyriešiť.
Existuje však skupina problémov správania sa, ktoré nie sú pedagogického pôvodu, a preto môžu byť len čiastočne ovplyvnené výchovnými metódami. Problémy správania by mali byť vnímané ako druh signalizačného systému, pretože „zlé správanie“ nie je otázkou vedomého rozhodnutia. Dieťa zásadne chce byť dobré, chce vyhovieť dospelým okolo seba a snaží sa o to, aby bolo milované. Ak sa správa zle, aj on to vníma ako zlyhanie.
Rôzne prístupy k rodičovstvu a ich vplyv na dieťa
Vo vzťahu k škole môžeme rozlíšiť viacero typov rodičov:
- Rodič ako klient - zákazník: Tento typ rodiča sa väčšinou nepodieľa aktívne na spolupráci so školou a ak nie je spokojný s ponúkanými službami, vyberie pre dieťa inú školu. V súčasnej dobe existuje veľké množstvo práve týchto rodičov.
- Rodič ako partner: Tento model sa najviac približuje ideálnemu stavu partnerstva rodičov a školy. Títo rodičia sú ideálnymi partnermi pre úspešnú spoluprácu a efektívne riešenie školských problémov.
- Rodič ako občan: Ide o vzťah medzi občanmi a štátnou inštitúciou, kedy rodičia ako občania uplatňujú svoje práva voči škole ako inštitúcii.
- Rodič ako problém: Existujú aj rodičia, ktorí sú negatívne nastavení voči škole a považujú ju len za nutné zlo pre svoje deti.
Je dôležité uvedomiť si, že rodičia sú prvými vychovávateľmi svojich detí. Škola však významne dopĺňa proces výchovy. Úzka spolupráca školy a rodiny nám môže výrazne pomôcť pripraviť deti na výzvy, ktorým čelia.
Očakávania rodičov od školy
Želania rodičov voči škole môžu byť rôzne a povaha ich prianí vychádza z individuálne definovaných očakávaní voči škole. Zo strany rodičov existujú rôzne dôvody, prečo sa angažovať v školskom prostredí:
- Niektorí rodičia to robia preto, aby tak ovplyvnili zvyšovanie školskej úspešnosti svojich detí.
- Niektorí chcú vedieť, čo sa deje v škole.
- Ďalší chcú takto získať kontakty s inými rodinami.
- Niektorí majú skutočný záujem pomôcť.
Rodič musí predovšetkým dobre poznať svoje dieťa a podľa toho mu aj vyberať školu. Treba myslieť na to, že okrem toho, že dieťa má vedomosti, malo by v škole prežívať aj pocit šťastia. Známka nie je všetko.
Vplyv učiteľa na dieťa a jeho správanie
Povolanie učiteľa je v mnohých ohľadoch psychicky náročné. Okrem množstva povinností je učiteľ aj pod väčším tlakom. Kriticky ho hodnotí zamestnávateľ, kolegovia, rodičia a aj žiaci. Materiálne hodnoty a túžba po úspechu devalvovali význam vzdelania.
Učiteľ vychováva už len spôsobom, ako rozpráva, ako reaguje na bežné situácie, ako sa oblieka, ako karhá, či používa alebo nepoužíva iróniu, ako chváli. Ak pokarhá dieťa pred celou triedou, je to správny výchovný prístup? Alebo keď si cez dieťa vybavuje svoje antipatie s rodičmi? Jedným z významných výchovných prvkov je vlastný príklad. A ten sa ukazuje cez bežné veci dňa.
V súčasnosti sa zdôrazňuje potreba dobrých vzťahov medzi rodinou a školou a ideálom sa rozumie partnerstvo, v ktorom ani jedna strana nie je autoritou s neobmedzenou mocou, ale predpokladá sa ich aktívna spolupráca. Škola by mala byť pre celú rodinu, nielen pre dieťa.
Rodičia a dospelé deti- vzťah, správanie
Kľúč k úspešnej spolupráci: Komunikácia a dôvera
Komunikácia je základom, na ktorom sa vytvára a udržiava dôvera. Žiaci sú v školskom prostredí dobre motivovaní, ak cítia záujem okolia. To je dobrý predpoklad toho, ako predchádzať konfliktom medzi rodinou a školou tak, aby komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi bola efektívna a viedla v prospech všetkých zúčastnených strán, no najmä žiakov.
Podľa Belešovej (2018) na učiteľov stresujúco pôsobia aj faktory spojené s nedostatočným záujmom rodičov o dosahované výsledky ich detí v škole alebo ich celkový nezáujem o svoje dieťa. Rovnako negatívne pôsobí na učiteľov aj prehnaný záujem rodičov o deti v snahe ovplyvňovať proces edukácie, učiteľa a jeho spôsob výučby.
Súčasťou výchovného procesu je aj reakcia na nevhodné správanie. Ak dieťa ubližuje inému dieťaťu, rodič je ten, ktorý musí zakročiť a chrániť iné deti pred svojím dieťaťom. V detskom svete dostať jednu po ruke nie je žiadna tragédia, veď si mu neodťali ruky ani nezbili do krvi. Je veľa spôsobov ako si ubrániť svoje hranice aj bez násilia. Väčšinou pomôže pekne vysvetliť, úprimne povedať, čo ti vadí, čo vadí tvojmu dieťaťu.
Vzťah učiteľa a rodiča, ktorého dieťa navštevuje materskú školu, je veľmi špecifický. Vo vývinovo významnom a pre mnohých odborníkov najvýznamnejšom období života dieťaťa sú práve toto tí najdôležitejší ľudia, ktorí sa podieľajú na formovaní jeho osobnosti. Rodič by sa mal na učiteľa pozerať a vnímať ho ako osobu, ktorá bude kľúčová pre rozvoj jeho dieťaťa v nasledujúcich rokoch alebo roku.
Ak rodič cíti prijatie, atmosféra na škole je úplne iná. Keď sa na škole rieši komunikácia len poznámkami do žiackej knižky, ťažko sa vybuduje dobrý vzájomný vzťah. Máme veľa času na písanie pokarhaní, ale nemáme čas napísať pochvalu alebo čo sa dieťaťu podarilo? Na väčšine škôl sa učiteľ s rodičmi stretne osobne, až keď je nejaký problém.
Ak škola rezignuje na pozitívnu spätnú väzbu o dieťati, tak ani rodič nemá potrebu sa viac priblížiť k škole. Na druhej strane máme rodičov, ktorí majú pocit, že môžu hodnotiť každý krok učiteľa, čo tiež asi dôvere neprospieva.
Je dobrá komunikácia rodiča a učiteľa dosiahnuteľná na bežných školách? Alebo je to len výsadou súkromných či komunitných škôl? Je to reálne na každej škole. Základom je zmena myslenia. My sme už roky nastavení v móde, že škola a rodina sú dve oddelené inštitúcie s minimálnym prienikom.