V živote každého rodiča existujú míľniky, ktoré sú vnímané ako „veľké víťazstvá“. Prvý úsmev, prvé pretočenie, prvé kroky a, samozrejme, moment, keď dieťa začne vnímať svet z vertikálnej perspektívy - teda keď sa posadí. V dnešnej dobe orientovanej na výkon však často podliehame tlaku okolia alebo porovnávaniu v tabuľkách. Pravdou však je, že predčasné a pasívne posadzovanie je jedným z najväčších prehreškov, ktorých sa môžeme na vývoji detskej chrbtice dopustiť.
Dieťa sa rodí s chrbticou, ktorá má tvar totálneho oblúka (totálna kyfóza). Ak dieťa posadíme umelo (pasívne), jeho svalový korzet - teda hlboké stabilizačné svaly trupu - nie je dostatočne pevný na to, aby udržal váhu hlavy a hornú časť tela. Keď ho budeš ťahať až do sedu, zvykne si na to. Začne si zvykať na to, že ho do sedu dávaš, a budeš mať problém. V ľahu alebo na brušku bude nervózny, a neviem, čo s ním urobíš, kým bude mať 8 mesiacov a samo si sadne.
Lebo sedenie je, až keď si dieťa samo sadne. Keď je šikovné, tak ho dávaj čo najviac na bruško. To je jediný spôsob, ako si zdravo posilní svalstvo natoľko, že sa začne plaziť, potom štvornožkovať, a nakoniec si sadne. To je zdravý vývoj. Ak ho budeš dávať sedieť alebo ťahať za ručičky až do sedu, môžeš mu pokriviť chrbát. Jasné, že chce ísť do sedu, lebo nie je hlúpe. Vie, že všetko uvidí, sedieť chce.
Vývojové míľniky a dôležitosť samostatného sedu
Priemerný vek samostatného sedu je 8. až 10. mesiac. Ak vaše dieťa v 7. mesiaci nesedí, je to úplne v poriadku. Ak však nesedí v 10. mesiaci, je dobré sa poradiť s lekárom.
Zdravý vývoj je ako stavba domu. Všetko začína tu. Práve na brušku si dieťa posilňuje šijové svaly, medzilopatkové svaly a svaly pozdĺž chrbtice. Okolo 6. až 7. mesiaca sa bábätko často dostáva do tzv. šikmého sedu. Dieťa leží na boku, opiera sa o jeden lakeť alebo dlaň a spodnú nožičku má pokrčenú. Väčšina rodičov si myslí, že dieťa si sadne z ľahu na chrbte (ako keď my robíme „brušáky“). To je však omyl. Zdravé dieťa sa do sedu dostáva z polohy na štyroch.
Ruky sú voľné - dieťa sa nimi nemusí podopierať o zem, aby nestratilo rovnováhu.
Čo predchádza sedeniu a ako podporiť správny vývoj
Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezliví a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktoré mu najviac vyhovuje.
Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy
- Dostatočná sila hornej časti tela
- Držanie tela
- Statická rovnováha
- Dynamická rovnováha
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu.
Dieťatko bolo 40 týždňov v brušku v polohe klbku, bez aktívneho pohybu. Keď bola dcérka bábätko, vždy som mala nejaký cieľ. Nech sa už vie konečne sama premiestňovať v priestore, nech už aspoň plazí. Potom otázky … kedy už bude loziť? A nemala by už vedieť sedieť? Už má 11. mesiacov, už by mala predsa chodiť. Neponáhľajme sa. Najprv si musí dieťatko posilniť svaly okolo chrbtice a spevniť brušné svaly, aby bolo schopné kvalitne sedieť. Pri prvom vzpriamení (3.-4. mesiac) si posilňuje šijové, lopatkové svaly. Postupne pri bočnom vzpriamovaní (5. mesiac) pracujú bočné brušné svaly. Taktiež správnou manipuláciou spevňujeme brušné a chrbtové svaly, ako aj podporujeme orientáciu v priestore a koordináciu. Vďaka tomuto je dieťatko pripravené na sed. Sadnúť si musí dokázať dieťatko samo, svojimi vlastnými silami a telom.
Keď je dieťa na štyroch, dávajte hračky mierne nabok a do výšky, aby sa za nimi muselo vytočiť. Dvíhajte dieťa cez bok (nabalovaním), nie priamym ťahom za ruky nahor. Priamy ťah za ruky do sedu (tzv. ťahanie za ručičky) je nesprávny.
Pasívne sedenie a jeho negatívny vplyv
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže sa zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
Ak dieťa v sede padá do strán, vankúše ho síce udržia vo vertikálnej polohe, ale jeho svaly sú pasívne. Je to ako keby ste chceli postaviť dom z kariet a podopreli ho tehlami. Vnútorná štruktúra ostáva slabá. Pasívne polohovanie v kočíku pomocou zdvihnutej opierky (ak dieťa ešte nesedí) vedie k tomu, že dieťa sa v kočíku zosúva, panva sa dostáva do nesprávnej polohy a chrbát sa guľatí.
Podnožka (opierka nôh) - toto je najčastejšia chyba. Ak dieťaťu visia nohy vo vzduchu, dochádza k ťahu za panvu a dieťa sa v stoličke rúca.
Ako vyzerá správny sed u dieťaťa?
Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.
Najvhodnejším povrchom je tvrdá, ale nešmykľavá podložka (penové puzzle, hracie podložky). Kedy ho použiť na sedenie? Takéto hniezdo je vhodné používať na krátky čas (napr. Sedenie pri jedle je často jedinou výnimkou, kedy dieťa na krátky čas (15-20 minút) posadíme, aj keď ešte nesedí úplne samo (ale už má dobrú stabilitu trupu a je v šikmom sede).
Tento typ sedu (zadoček medzi pätami, nohy do tvaru W) je u detí obľúbený, pretože poskytuje veľkú stabilitu bez námahy. Môže viesť k budúcim problémom s kolenami a plochými nohami. Keď dieťa sedí na kolenách, veľký pozor, aby špičky smerovali k sebe. Nepodporujte tzv. sedenie do písmena W, pri ktorom zadkom sedí na zemi, kolenami k sebe a lýtka má vytočené do strán, tak, že tvoria ramená písmena W. Tento sed oslabuje svaly trupu a bráni ich rozvoju, pretože dieťa v tomto sede ich nepotrebuje na udržanie rovnováhy a stability. Môže to viesť k skráteniu niektorých svalov, pričom tento sed spôsobuje zbytočné napätie na kĺby a šľachy. Takto si môže dieťatko nesprávne naučiť aj loziť, to znamená, že pri lození kladie dieťatko špičky od seba. Naprávať, naprávať a ešte raz naprávať. Neustále musíte dieťatko naprávať. Nezabudnite mu to aj komentovať, aby si dalo špičky k sebe a vystrelo chrbátik.
Správna manipulácia a podpora vývoja
Pani doktorka, moje 6-mesačné dievčatko sa neustále budí ručičkami v spánku. Stále ju preto zavinujeme. Už je však silná a ručičky ľahko vystrčí, potom si žmolí očká, vyráža dudlík a nikdy sa jej ešte takto nepodarilo zaspať. Ona akoby ich musela vystrčiť a zároveň to neznáša a totálne sa upokojí až keď ich má zavinuté.
Vôbec ho do sedu nepriťahujte a hlavne ho neobkladajte vankúšmi, aby sedelo. Posaďte ho do detskej sedačky-lehátka, alebo ho nechajte sedieť pri pestovaní na kolenách. Všetko na chvíľu.
Cvičenie s dieťatkom je dôležité, ak sa ešte samo neťahá do sedu vo veku 7 mesiacov. Novorodenecká gymnastika, ktorú vás naučia v pôrodnici, veľa nosenia, ukazovanie okolia, aby videlo, meniť polohy - to všetko sú formy podpory.
Psychomotorický vývoj dieťaťa - David Bartalos podcast 1 s fyzioterapeutom Róbertom Baumannom
Podporujte ho v lození, preliezaní vankúšov, či Vašich nôh. Keď dieťatko sedí na kolenách, veľký pozor, aby špičky smerovali k sebe. Neskôr keď bude väčšie a rozumnejšie, bude stačiť keď ho len upozorníte a samé to už urobí správne. Ďalšou podporou je správna manipulácia a cvičenie, napríklad „váľať sudy“, to znamená pretáčať sa z chrbta na bruško a späť.
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá ručičkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrch podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.
Sedenie je pre dieťa bránou k socializácii - môže jesť s rodičmi pri stole, môže sa lepšie hrať. Je však dôležité pochopiť, že sed je výsledkom, nie cieľom. Ak doprajete dieťaťu čas a nebudete ho do sedu nútiť, darujete mu do života to najcennejšie - zdravú a funkčnú chrbticu. Pamätajte, že žiadne dieťa neostalo ležať na podlahe navždy. Všetky zdravé deti sa raz posadia.