Test na anti-mülleriánsky hormón (AMH) patrí medzi jednoduché krvné vyšetrenia, ktoré lekárom poskytujú dôležité informácie o reprodukčnom zdraví ženy. AMH test je krvné vyšetrenie, ktoré meria hladinu anti-mülleriánskeho hormónu v organizme. Tento hormón produkujú bunky vo vaječníkoch - konkrétne v malých vačkoch nazývaných folikuly, v ktorých dozrievajú vajíčka. Pretože každý folikul obsahuje jedno vajíčko, množstvo AMH v krvi pomerne dobre odráža tzv. ovariálnu rezervu.
Čo je AMH a akú má funkciu?
AMH alebo antimülleriánsky hormón je produkovaný granulózovými bunkami vo vaječníkoch ženy. Jeho hlavnou úlohou je riadiť proces dozrievania vajíčok. Koncentrácia AMH v krvi priamo súvisí s počtom vajíčok vo vaječníkoch, čo ho robí užitočným markerom ovariálnej rezervy. Hormón reguluje, aby folikuly nedozrievali naraz vo veľkom množstve, čím by sa zásoby vajíčok mohli predčasne vyčerpať. Po menopauze sa už v tele ženy nedá zachytiť.
Anti-mülleriánsky hormón zohráva významnú úlohu už počas vývoja plodu. V mužskom plode sa produkuje vo vyšších množstvách a bráni tomu, aby sa vyvinuli ženské pohlavné orgány. Po narodení sa situácia mení. U žien začnú AMH produkovať bunky vo vaječníkoch, presnejšie vo folikuloch obsahujúcich nezrelé vajíčka.
Počas vývoja plodu sú u oboch pohlaví prítomné takzvané Müllerove kanáliky. Prítomnosť a neprítomnosť AMH je rozhodujúca pre vývoj pohoja plodu. U chlapcov prítomnosť AMH zabráni vývoju Müllerových kanálikov do ženských reprodukčných orgánov. Naopak dievčatám hormón chýba, a tak sa tieto embryonálne štruktúry vyvinú do ženských reprodukčných orgánov (vajcovody, maternica). Tento proces prebieha počas raného embryonálneho vývoja a je nevyhnutný pre správnu tvorbu reprodukčného systému u oboch pohlaví.
Význam AMH pre plodnosť a plánovanie tehotenstva
Výsledok AMH testu poskytuje informáciu o tom, koľko vajíčok sa pravdepodobne ešte nachádza vo vaječníkoch. V niektorých prípadoch môže upozorniť aj na to, že vaječníky starnú rýchlejšie ako je bežné. To môže byť dôležité napríklad pre ženy, ktoré plánujú materstvo v neskoršom veku. Nižšia hladina AMH môže signalizovať kratšie časové okno na otehotnenie.
Anti Müllerian Hormon (AMH) riadi u žien dozrievanie vajíčok a plodnosť. Jeho hladina koreluje s počtom vajíčok a dá sa podľa nej odhadnúť, koľko pohlavných buniek žene zostáva a akú šancu má na prirodzené počatie. Vedci odhalili, že po 31. roku života má hladina AMH prudko klesajúcu tendenciu a je čím ďalej náročnejšie prirodzene počať.
Anti Müllerian Hormon slúži ako marker ovariálnej rezervy, ktorý udáva počet zostávajúcich vajíčok vo vaječníkoch ženy a hrá kľúčovú úlohu v reprodukčnom systéme.
Hladina AMH prirodzene klesá počas života, rovnako tak klesá aj zásoba vajíčok. Medzi 20. a 24. rokom je priemerne 3 ng/ml, medzi 25. a 29. rokom klesá na 2,5 ng/ml. Po 30. roku sa ovariálna rezerva prirodzene znižuje, hladiny AMH tak ďalej klesajú. Priemerná hodnota Antimülleriánskeho hormónu je 2 ng/ml. Po 35. roku života sa zásoba vajíčok znižuje ešte viac a priemerná hodnota AMH je približne 1,5 ng/ml.
S pribúdajúcimi rokmi je pre ženy čoraz náročnejšie splodiť dieťa. Podľa Štatistického úradu sa najviac detí narodilo matkám vo veku 30 až 34 rokov. Dlhoročný trend zvyšovania veku prvorodičiek zvýšil povedomie o takzvanom anti-Müllerovom hormóne (AMH) a ovariálnej rezerve. Tento hormón naznačuje, koľko času žene zostáva na založenie rodiny. Nie je to však jediný určujúci faktor.
Kedy si nechať skontrolovať hladinu AMH?
Vyšetrenie hodnoty AMH je nevyhnutné pre liečbu porúch plodnosti. Stanovenie ovariálnej rezervy u žien vo veku 30 a viac rokov, ktoré plánujú v budúcnosti otehotnieť, je prvým krokom v manažmente párov s poruchami plodnosti. Vyšetrenie AMH a veľkosť ovariálnej rezervy môže lekárom napovedať, aká bude reakcia ženy na hormonálnu stimuláciu vaječníkov pri asistovanej reprodukcii a predchádzať tak možným komplikáciám.
Hladinu AMH by si mala nechať skontrolovať každá žena, ktorá je staršia ako 28 rokov a premýšľa o odklade rodičovstva. U zhruba 10 % žien dochádza k strate plodnosti skôr. Je teda dobré si včas overiť, či je vhodné materstvo odsúvať na neskôr. Hodnota AMH nám hovorí, koľko ešte žene zostáva vajíčok a prípadne aj času na založenie rodiny.
Okrem ovariálnej funkcie sa hormón vyšetruje pri sledovaní stavu syndrómu polycystických vaječníkov. Ženy s polycystickými vaječníkmi majú často zvýšený počet malých folikulov, ktoré sú zodpovedné za produkciu vyšších hladín AMH. Vyšetrenie hladiny hormónu je preto jedným z diagnostických kritérií. Odporúča sa tiež ženám s endometriózou, po zákrokoch na vaječníkoch či absolvovaní chemoterapie.
Ako prebieha vyšetrenie AMH?
AMH test je veľmi jednoduchý. Ide o bežný odber krvi zo žily v ruke, ktorý trvá len niekoľko minút. Na rozdiel od niektorých iných hormónov sa AMH počas menštruačného cyklu výrazne nemení. Dobrou správou je, že na AMH test sa netreba špeciálne pripravovať. Nie je potrebné držať diétu, prísť nalačno ani plánovať vyšetrenie na konkrétny deň cyklu.
Vyšetrenie hladiny AMH sa vykonáva zo vzorky krvi bez ohľadu na obdobie cyklu, keďže jeho hladina je nemenná. Jeho koncentrácia v krvi sa v priebehu menštruačného cyklu významne nemení, môže sa teda testovať kedykoľvek. Výsledky sú hotové do týždňa. Výsledok vám oznámi a vysvetlí lekár.
Na trhu sa dnes objavujú aj domáce testy na AMH, ktoré fungujú na princípe odberu malej kvapky krvi z prsta. Hoci môžu byť praktické a rýchle, odborníci odporúčajú interpretovať výsledky vždy s lekárom.
Vysoká hladina AMH: Čo to znamená?
Príliš vysoká hladina AMH môže byť signálom syndrómu polycystických vaječníkov (PCOS). Ženy s polycystickými vaječníkmi majú často zvýšený počet malých folikulov, ktoré sú zodpovedné za produkciu vyšších hladín AMH. Vyšetrenie hladiny hormónu je preto jedným z diagnostických kritérií.
Syndróm polycystických vaječníkov (PCOS) je hormonálna porucha, ktorá postihuje ženy v reprodukčnom veku. Jedným z charakteristických znakov PCOS je zvýšená hladina AMH. To je spôsobené tým, že ženy s PCOS majú väčší počet malých folikulov vo vaječníkoch, ktoré produkujú AMH.
Pri umelom oplodnení (IVF) je dôležité monitorovať hladinu AMH, pretože vysoké hodnoty môžu znamenať riziko hyperstimulačného syndrómu (OHSS). Pri IVF sa musí robiť len mierna stimulácia, lebo hrozí hyperstimulačný syndróm. Presne ide o to, aby ste nedostali hyperstimulačný syndróm.
Nízka hladina AMH: Čo to znamená?
Naopak, príliš nízka hladina znamená takmer vyčerpanú ovariálnu rezervu vajíčok schopných oplodnenia. Nízku hladinu AMH majú aj tehotné ženy, keďže ovariálne folikuly nedozrievajú, a tým prirodzene klesá aj množstvo hormónu v tele.
Hladina AMH zodpovedá hodnotám < 0,3 ng/ml a poukazuje na nízku ovariálnu rezervu, teda takmer vyčerpané zásoby vajíčok vhodných na oplodnenie. Vedie tiež k vyškrtnutiu zo zoznamu záujemkýň o umelé oplodnenie, pretože ukazuje, že žena bude negatívne reagovať na hormonálnu stimuláciu.
Faktory ovplyvňujúce hladinu AMH
Hlavným faktorom ovplyvňujúcim hodnotu AMH je vek. Ak hovoríme všeobecne, približne od 23 rokov, kedy je šanca na prirodzené počatie 25 %, začína klesať. Po 30. roku veku ženy je šanca už 20 % a po 35. roku len 15 %.
AMH hodnoty znižuje aj vek, obezita, chemoterapia a chirurgické odstránenie jedného alebo oboch vaječníkov. Syndróm polycystických ovárií (PCOS), naopak, hladinu AMH v krvi zvyšuje. Antikoncepcia, tehotenstvo ani konkrétny deň ženského menštruačného cyklu neovplyvňujú AMH hodnoty.
Dá sa ovariálna rezerva zachrániť?
Počet vajíčok vo vaječníkoch ženy je do značnej miery určený pri narodení a postupom času sa nezvratne znižuje. Pri liečbe neplodnosti lekári používajú protokoly stimulácie vaječníkov, ktoré môžu dočasne zvýšiť hladiny AMH pre ich lepšiu odozvu počas liečby. Zvýšenie AMH však nie je trvalé a nemá vplyv na celkovú ovariálnu rezervu. Pri vyčerpanej ovariálnej rezerve už nie je možné dosiahnuť vznik nových folikulov, ich rast a dozrievanie ani stimuláciou vaječníkov.
Ovplyvniť ženy môžu svoju životosprávu, ktorá vstupuje do celkového reprodukčného zdravia. Ideálne prestať s fajčením, udržať si optimálnu hmotnosť (obezita je tiež jedným z faktorov vzniku syndrómu polycystických vaječníkov, ktoré spôsobujú problémy s plodnosťou) a dopriať si vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály (prípadne zvážiť pri nedostatku užívanie výživových doplnkov).
Možnosťou, ako si zachovať plodnosť, je zamrazenie adekvátneho počtu vajíčok v mladšom veku, keď predpokladáme ich vyššiu kvalitu. Vajíčka tak zároveň chránime pred budúcimi možnými negatívnymi faktormi, ktoré môžu ich kvalitu výrazne znížiť. Napríklad v prípadoch, keď pacientku čaká chemoterapia, rádioterapia malej panvy alebo významná operačná liečba, ktorá zasiahne vaječníky.
Tehotenstvo vo vyššom veku a riziká
S pribúdajúcimi rokmi je pre ženy čoraz náročnejšie splodiť dieťa. Podľa Štatistického úradu sa najviac detí narodilo matkám vo veku 30 až 34 rokov. Dlhoročný trend zvyšovania veku prvorodičiek zvýšil povedomie o takzvanom anti-Müllerovom hormóne (AMH) a ovariálnej rezerve. Tento hormón naznačuje, koľko času žene zostáva na založenie rodiny. Nie je to však jediný určujúci faktor.
Keď ženská plodnosť spontánne klesá, prirodzene stúpa riziko, že tehotenstvo sa skončí spontánnym potratom. Riziko tehotenských strát je v mladom veku relatívne nízke. Do 30. roku života je to cca do 10 %. Po 40. roku života sa môže neúspechom skončiť až tretina tehotenstiev a po 45. roku je riziko ešte vyššie.
Mužská plodnosť nie je často preberanou témou, či už medzi laickou verejnosťou, alebo v médiách. Dlho sme si mysleli, že sa mužská plodnosť nemení, ale opak je pravdou. Vyšší vek mužov tiež ovplyvňuje šance na počatie a má vplyv na zdravie plodu, ale aj na zdravie potomstva. Pokles plodnosti však u mužov nastáva oveľa neskôr, to znamená medzi 40. - 50. rokom života. Po 50. roku života dochádza k poklesu a zhoršeniu spermiogramu.
Je všeobecne známe, že u tehotenstiev starších žien dochádza k väčšiemu riziku Downovho syndrómu. Podobne je to aj u mužov, ale riziko v tomto prípade nie je také vysoké ako u žien. S vyšším vekom muža (po 40. - 50. roku života) rastie aj riziko niektorých tehotenských komplikácií, rovnakých, ako spôsobuje vyšší vek ženy, teda spontánny potrat, predčasný pôrod, riziko niektorých neuropsychiatrických chorôb, riziko onkohematologických ochorení u potomstva.
Tehotenstvá vo vyššom veku sú rizikové, ale našou úlohou nie je vás tým vystrašiť. Podstatné je informovať o tom, no predovšetkým o možnostiach, ktoré vieme využiť na to, aby sme toto riziko možných komplikácií znížili. Príčinou tehotenských komplikácií nie je len vek, ale často aj ochorenia ako vysoký tlak, nadváha, cukrovka alebo kardiovaskulárne ochorenia.
Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve, ktorý je spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Ďalej je to riziko tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu, viacpočetnej gravidity a niektorých chromozomálnych abnormalít, ako je Downov syndróm. Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké.
Za tehotenské komplikácie spojené s vyšším vekom ženy sa často označuje preeklampsia, predčasný pôrod, rovnako aj tehotenská cukrovka. Riziko tehotenskej cukrovky sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Aj v tomto prípade existuje možnosť podstúpiť skríningové vyšetrenie, ktoré toto riziko odhalí. Vďaka tomu môžete preventívne zasiahnuť a upraviť svoju hmotnosť a životný štýl ešte pred počatím, a tak výrazne znížiť riziko rozvinutia tehotenskej cukrovky.
Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu. Ak vopred odhalíme riziká vedúce k predčasnému pôrodu, napríklad meraním krčka maternice, vieme preventívne zasiahnuť napríklad podávaním progesterónu.
Preeklampsia je veľmi časté ochorenie, ktoré sa priemerne vyskytuje u 8 % žien. Vo vyššom veku rastie aj výskyt tohto ochorenia. Súvisí to s vysokým tlakom, poruchou funkcie obličiek alebo niektorých orgánových systémov.
| Vek matky | Riziko spontánneho potratu | Riziko Downovho syndrómu |
|---|---|---|
| Do 30 rokov | cca do 10 % | Nízke |
| Po 40 rokoch | Až 1/3 tehotenstiev | Zvýšené (cca 1:100 v 40 rokoch) |
| Po 45 rokoch | Výrazne zvýšené | Výrazne zvýšené |
Možnosti a stratégie
Rozumieme, že túžbe po bábätku sa nedá zabrániť a často neberie do úvahy váš vek. V prvom rade je dôležité zhodnotiť, či je pre vás tehotenstvo bezpečné. Upraviť prípadný zlý zdravotný stav, nastaviť liečbu tlaku adekvátnymi liekmi, optimalizovať hmotnosť, kondíciu a životný štýl a kompenzovať ochorenia v prípade, že vám boli diagnostikované.
Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká. Dokedy je reálne mať očakávania na úspešné tehotenstvo s vlastnými vajíčkami a kedy je čas hľadať iné možnosti, napríklad IVF cyklus s darovanými vajíčkami?
Vieme, že ani moderné metódy asistovanej reprodukcie nevedia kompenzovať stratu plodnosti závislú od veku. Pravdepodobne potrvá ešte niekoľko dekád, kým vám budeme opakovať túto vetu: Miera úspešnosti cyklov IVF so zvyšujúcim vekom klesá. To znamená, ak máte problém otehotnieť alebo dokonca odporúčanie od lekára ísť do IVF, nečakajte ďalšie 2, 3, 4 roky. Vo vyššom veku môže byť liečba neplodnosti ešte komplikovanejšia.
Predimplantačná genetická diagnostika nie je automaticky indikovaná každému páru, ale pre mnohých môže byť toto vyšetrenie embryí benefitom. Napríklad v prípadoch, keď máme k dispozícii niekoľko embryí, u žien vo vyššom veku, po opakovaných neúspešných transferoch embryí, v prípade, že bola tehotenská strata plodu zapríčinená chromozomálnou poruchou, alebo sa partnerom narodilo dieťa s takouto poruchou, ďalej po liečbe onkologických ochorení, kvôli ktorej hrozí riziko chromozomálnej poruchy u potomka.
Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy - NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test.
Pri plánovaní a v priebehu liečby pomocou asistovanej reprodukcie hrajú hladiny AMH kľúčovú úlohu. Vyššie hladiny AMH väčšinou naznačujú lepšiu odpoveď na hormonálnu stimuláciu vaječníkov počas prípravy na odber vajíčok. Predpokladá sa teda, že sa podarí získať väčší počet vajíčok. Naopak nízke hladiny AMH často znamenajú nižšie šance na odber dostatočného počtu vajíčok a teda komplikovanejšiu liečbu.
Výživové doplnky: Produkty s obsahom vitamínov a minerálov podporujúcich reprodukčné zdravie môžu pomôcť zlepšiť celkovú funkciu vaječníkov.
Je dôležité, aby mala každá žena dostatok kompletných a objektívnych informácií o plodnosti a zvážila ich aj pri plánovaní svojho tehotenstva. Často sa k nám dostávajú negatívne informácie spojené s tým, že tehotenstvo vo vyššom veku je rizikové. Skutočnosť, že ženy odsúvajú vek tehotenstva a pôrodu do vyššieho veku, zaznieva aj v médiách. Chýbajú však reálne informácie o tom, ako to vlastne s plodnosťou je.
Názory spoločnosti sú veľmi individuálne. Stále častejšie sa v médiách objavujú bombastické správy o tom, že známe ženy otehotneli alebo porodili vo vyššom veku, okolo päťdesiatky. Tieto senzácie sú však len špičkou ľadovca. Celebrity z mediálnych správ sú úplne rovnaké ženy ako tie ostatné. Možno majú väčšie finančné možnosti, ale ich plodnosť je úplne rovnaká. Nepoznáme ich celý príbeh, čo znamená, že ich cesta k dieťaťu mohla byť zložitá a plná neúspechov. Nikde sa nehovorí ani o tom, akým spôsobom sa do vytúženého cieľa dostali. Drvivá väčšina tehotenstiev a pôrodov okolo päťdesiateho roku života ženy je dosiahnutá vďaka vajíčkam, ktoré sú výrazne mladšie ako tehotná žena.
Každý jednotlivec a pár má individuálny reprodukčný potenciál. Aj 30-ročné ženy môžu mať výrazne zníženú kvalitu alebo kvantitu vajíčok a môžu trpieť predčasnou menopauzou. Naopak, niektoré ženy aj po štyridsiatke veľmi ľahko otehotnejú a nemajú problém donosiť dieťa. Neexistuje záruka toho, aký priebeh bude mať pokles plodnosti - či bude plynulý, alebo strmý.
AMH test je užitočný nástroj, ale predstavuje len jednu časť veľkej skladačky reprodukčného zdravia. Ak sa žena snaží otehotnieť alebo chce lepšie porozumieť svojmu reprodukčnému zdraviu, najlepším krokom je vždy odborná konzultácia.
tags: #tehotenstvo #s #vysokym #amh