Tigre bengalské (Panthera tigris tigris) sú najpočetnejším poddruhom tigra ázijského, ktorý patrí do čeľade mačkovitých (Felidae). Sú to jedny z najväčších mačkovitých šeliem, ktoré kedy žili, spolu s tigrom ussurijským a kedysi aj tigrom kaspickým. Tieto majestátne zvieratá obývajú teplé, vždy zelené listnaté lesy, lúky a mangrovové lesy v Indii, Bhutáne, Nepále, Bangladéši, západnej Číne a západnej Mjanmarsku.
Telo tigra bengalského je pokryté charakteristickým oranžovo-hnedým sfarbením s čiernymi pruhmi, ktoré slúžia ako dokonalá kamufláž v prostredí lesov a saván. Aj napriek svojej veľkosti sú v tráve takmer neviditeľné. Dospelé samce zvyčajne dosahujú dĺžku až 290 cm (vrátane chvosta dlhého asi 1 m) s priemernou hmotnosťou 220-230 kg. Samice sú menšie, dosahujú dĺžku do 250 cm a priemernú hmotnosť okolo 140 kg. Najväčší zaznamenaný jedinec, tigrík menom Bachelor of Powalgarh, zastrelený v roku 1930 v Kumaone v severnej Indii, meral 3228 mm na dĺžku.
Samce si nárokujú územia s rozlohou od 30 do 105 km², zatiaľ čo samice obývajú teritóriá od 10 do 39 km². V dôsledku zmenšujúcej sa plochy biotopov pre takéto veľké dravce, najväčšia koncentrácia tigrov bengalských je pozorovaná v Indii. Presný počet žijúcich tigrov bengalských nie je známy; oficiálne údaje z indických úradov sa pohybujú v rozmedzí 3100-4500 jedincov, ale biológovia a ekológovia tieto čísla spochybňujú.
Lov a potrava
Tigre bengalské sú vrcholoví predátori s výnimočnými lovnými schopnosťami. Väčšina tigrov loví v noci, plížiac sa odzadu k svojej koristi. Aj keď sú veľké, dokážu sa v tráve stať takmer neviditeľnými. Z niekoľkých metrov vyskočia a rýchlym pohybom chytia svoju obeť. Preferujú lov väčších zvierat, ako sú gaury alebo byvoly, ale nepohrdnú ani menšími tvormi, ako sú žaby, myši či vtáky. Zvyčajne útočia na mladé, staré alebo choré zvieratá, ktoré predstavujú ľahšiu korisť. Mierne zmenšujúce sa prostredie núti druh k vzájomnej tolerancii, čo vedie k evolúcii v smere zvyšovania znášanlivosti voči iným jedincom druhu.
Tigre majú mohutné čeľuste a ich špičáky, ktoré môžu merať až 10 cm, sú nevyhnutným nástrojom na lov. Čeľuste sú schopné drviť korisť obrovskou silou. Ak tiger stratí kly v dôsledku zranenia alebo veku, nebude schopný uloviť ani zjesť svoju korisť, čo vedie k hladovej smrti. Aj keď tigre lovia jednotlivo, niekedy samici pri love pomáhajú jej mláďatá. Jazyk tigra je taký drsný, že dokáže zo svojej koristi stiahnuť mäso. Menej ako 10% tigrích lovov je úspešných. Bez potravy môže tiger prežiť dva týždne.
Rozmnožovanie a výchova mláďat
Tigre bengalské dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku 3-4 rokov (samice) a 4-5 rokov (samce). Obdobie párenia nastáva na jar. Samec vyhľadáva samicu na jej teritóriu a zostáva s ňou približne 20 až 80 dní. Počas tohto obdobia je samica schopná oplodnenia len počas 3-4 dní. Po oplodnení sa samec vracia na svoje teritórium. Po približne pätnástich týždňoch gravidity si samica nájde bezpečné útočisko, napríklad skalnú štrbinu, a vystelie si ho vlastnou srsťou. V jednom vrhu sa rodia zvyčajne dva až štyri, výnimočne až šiesti mladí.
Mláďatá sú prvých desať dní slepé, ale už sú pokryté jemnou, pruhovanou srsťou. Túto srsť po približne 4-5 mesiacoch vymenia za trvalú. Materské mlieko pijú asi osem týždňov, potom tigrica začne podávať malé kúsky svojej koristi. Jednomesačné tigre už dokážu samostatne loviť. Mláďatá sa od matky oddeľujú vo veku 2-3 rokov. Samce odchádzajú hľadať vlastné teritórium, zatiaľ čo samice často zostávajú v blízkosti pôvodného územia.
Biele tigre bengalské
Biele tigre bengalské sú vzácnou variantou tohto poddruhu. Všetky známe exempláre žijú v zajatí, pretože ich nápadné sfarbenie im v prírode sťažuje lov a znižuje možnosti ukrytia sa pred predátormi. V španielskom stredisku pre ohrozené druhy prišiel na svet biely tiger bengalský. Keď rôzne tigre žijú spolu na jednom mieste, mláďatá musia byť oddelené, pretože dospelé jedince by ich mohli zjesť. Preto sa mláďatá musia kŕmiť z fľaše.
Bengálska tigrica sa zúrivo snaží nakŕmiť svoju rodinu | Ázia - BBC
Ochrana a ohrozenie
Tigre bengalské sú klasifikované ako ohrozený druh. V roku 1900 žilo na Zemi približne 40-50 tisíc jedincov, do roku 1972 ich počet klesol na 1850. Vďaka dôslednej ochrane populácia rastie a aktuálne sa odhaduje na približne 4000 jedincov, hoci presný počet nie je známy a existujú obavy, že tieto štatistiky môžu byť nadhodnotené. Existuje mnoho národných parkov, kde sa tigre cítia bezpečne, ale obmedzený priestor v nich nedokáže úplne naplniť všetky tigrie potreby.
Hlavnými hrozbami pre tigre bengalské sú:
- Klaštvo: Okrem kožušiny sú cenné aj tesáky, pazúry a dokonca aj vnútornosti tigrov, ktoré sa používajú ako amulety a afrodiziaká. K laštvu je stále lukratívne a niektorí ľudia lovia tigre pre šport.
- Urbanizácia: Pokračujúca urbanizácia a rozširovanie ľudských sídel zaberajú tigrom životný priestor.
- Odlesňovanie: Nekontrolované odlesňovanie, najmä pre plantáže, ako je palma olejná, významne znižuje prirodzené biotopy tigrov.
- Znižovanie počtu bylinožravcov: Urbanizácia a odlesňovanie vedú k znižovaniu populácií bylinožravcov, ktoré sú prirodzenou korisťou tigrov. To núti tigre loviť aj iné druhy, ako sú nosorožce či slony, a v niektorých prípadoch aj ľudí.
Tigre bengalské sú národným zvieraťom Indie a Bangladéša. Napriek tomu, že si človek tieto nádherné mačky obdivuje, vlastným konaním ich priviedol na pokraj vyhynutia. Mnoho organizácií pracuje na záchrane tohto druhu, ale aj my máme vplyv na ich životy.