Výber krúžku pre malé dieťa je viac než len organizačné rozhodnutie - je to otázka pochopenia jeho potrieb, temperamentu a záujmov. Predškolský vek je obdobím, kedy sa osobnosť dieťaťa formuje, a vhodne zvolený krúžok môže tento proces pozitívne ovplyvniť.
Prirodzený vývoj dieťaťa a pohyb
Aktívny pohyb je dôležitý pre všetky vekové kategórie. Čím skôr s ním začneme, tým lepšie. Do úvahy však musíme brať prirodzené aspekty ľudského vývoja - sedenie, lezenie, státie a chôdza sa rozvíjajú postupne. Tieto aktivity patria k hrubej motorike, ktorá zahŕňa pohyby veľkých svalových skupín. Okrem nej je dôležitá aj jemná motorika, ktorá sa týka menších svalových skupín a potrebujeme ju na pohyby vyžadujúce precíznosť a kontrolu, napríklad na kreslenie či držanie príboru. Je dôležitá aj pre športy, ktoré vyžadujú presnú techniku, ako je gymnastika alebo krasokorčuľovanie. Jemná motorika si vyžaduje dostatočnú osifikáciu kostry a v predškolskom veku nie je dostatočne rozvinutá. Z hľadiska vývinu dieťaťa je preto najdôležitejšie budovanie vzťahu k pohybu, aby sa dieťa mohlo neskôr vybrať akýmkoľvek smerom.
Chôdza je najprirodzenejším pohybom človeka. Dieťa sa od prvého momentu od narodenia začína hýbať, neskôr sa snaží opakovať pohyby od rodičov, plazí sa, chodí po štyroch, až napokon začína chodiť.
Správny čas na športovanie
V predškolskom veku sa môžete venovať všeobecným aktivitám, ktoré zahŕňajú behanie, hádzanie, chytanie, plávanie, a cvičeniam, ktoré rozvíjajú pohybovú koordináciu a koncentráciu. Skvelým odrazovým mostíkom k získaniu všestrannosti je atletika, dieťa vďaka nej získa základy pohybu pre akýkoľvek šport a navyše podporuje jeho prirodzený rozvoj a zdravie. Organizované športy so striktnejšími pravidlami je lepšie zaradiť až v školskom veku.
Podľa výskumu publikovaného v časopise Frontiers in Pediatrics deti, ktoré pravidelne navštevujú pohybové a tvorivé krúžky, dosahujú lepšie výsledky v koordinácii, rovnováhe a schopnosti sústrediť sa (Frontiers in Pediatrics, 2021).
Ak je dieťa v prostredí, ktoré mu nevyhovuje, môže sa rýchlo uzavrieť, odmietať aktivitu alebo prejavovať podráždenie.
Výber krúžku: Pozorovanie a individuálny prístup
Základom správneho výberu je pozorovanie. Každé dieťa prirodzene inklinuje k niečomu inému - niektoré sú motoricky zdatné, iné majú sklony k hudbe, kresleniu či rozprávaniu. Niekedy vám napovedia aj hračky, ktoré má dieťa doma. Ak napríklad trávi dlhé chvíle na Piklerovej triangly - lezie, balansuje, skúša nové polohy - môže to naznačovať, že má prirodzený zmysel pre pohyb a rovnováhu. Naopak, ak sa s obľubou hrá s magnetickou stavebnicou, tvorí konštrukcie a experimentuje s tvarmi, môže to signalizovať sklon k logickému a priestorovému mysleniu.
Dôležité je rozlišovať medzi tým, čo dieťa chce, a tým, čo by chceli rodičia. Introvertnejšie deti sa cítia lepšie v menších skupinách, kde majú priestor na adaptáciu a nie sú pod tlakom výkonu. Pre takéto deti sú vhodné napríklad výtvarné dielne, keramika, modelovanie, hudobné krúžky s menším počtom detí alebo detská joga. Extrovertnejšie deti vyhľadávajú spoločnosť, interakciu a dynamiku. Tešia sa z aktivít, ktoré im umožňujú pohyb a kontakt s rovesníkmi. Citlivejšie deti (napr. deti s obavami z nového prostredia či tie, ktoré reagujú silnejšie na hluk) potrebujú empatického lektora a pokojnejšie prostredie. Pre ne sa hodia umelecké ateliéry, Montessori tvorivé dielne, hudobná príprava s rytmikou alebo pohybové hry s jemnejším tempom.
Koľko krúžkov je optimálne?
Pre deti v predškolskom veku sú ideálne jeden až dva krúžky týždenne. Dôležitejšie než počet je kvalita a rovnováha. Dieťa by sa na krúžok malo tešiť, nie ho „len pretrpieť“. Viaceré výskumy upozorňujú, že nadmerné množstvo štruktúrovaných aktivít vedie k poklesu motivácie, únave a zníženej schopnosti koncentrácie.
Športové nadanie verzus talent
Nadaním rozumieme mimoriadne vyvinuté vlohy či súbor vlôh, ktoré sú našimi predispozíciami na určitú činnosť. Ak vlohy aktívne rozvíjame, stávajú sa z nich schopnosti. Ak ich rozvinieme na mimoriadnu úroveň, môžeme hovoriť o talente. Sú deti, na ktorých už od útleho detstva vidieť, že v porovnaní s rovesníkmi zvládajú (či už z hľadiska techniky, alebo kondície) náročnejšie cvičenia, napríklad vydržia dlhšie behať alebo vedia behať rýchlejšie. No nikdy nevieme povedať na 100 %, či má dieťa nadanie na určitý šport. Môžeme využiť rôzne typy vyšetrení, ktoré zisťujú napríklad rýchlosť či vytrvalosť dieťaťa. Na názor sa môžeme opýtať aj učiteľa telesnej výchovy alebo trénera. Treba však myslieť na to, že aj deti, ktoré sú spočiatku málo pohybovo zdatné, môžu časom dosahovať výborné výsledky. Dispozície a nadanie sú síce dôležité, no v športe neprekonajú snahu a tvrdú drinu, ktorej sa dokáže podrobiť len málokto. Tí, ktorí na to majú a podrobia sa, to sú tí majstri sveta. Genetické danosti totiž ovplyvňujú výkon iba na 20 %.
Keď hovoríme o genetickej danosti, rozoznávame tri pojmy: vlohy, nadanie a talent. Vlohy sú vrodené dispozície (nemusia sa týkať len športových predpokladov), ktoré sa nemusia nikdy prejaviť, resp. pokiaľ nie je dieťa v správny čas na správnom mieste, nerozvíjame ich. Nadanie je vrodená dispozícia, ktorá sa už prejavila, napríklad nadanie na rýchlosť. Ale stále je to len nejaká všeobecná predispozícia na danú športovú disciplínu. A talent je potom priaznivá zhoda viacerých vlôh, ktoré sú limitujúce pre konkrétny šport. Napríklad futbalista sa rýchlo a ľahko zdokonaľuje v technike, vníma a rozumie pohybu na ihrisku, má taktické myslenie. Z tohto je zrejmé, že talent ako celok nevieme úplne rozpoznať pri prvých tréningoch malých detí.
Predpoklady nestačia, šport musí dieťaťu robiť radosť
Niekedy dieťa už pri hre ukazuje špecifické pohybové zručnosti, ktoré môžu byť vhodnou predispozíciou na konkrétny šport. Napríklad keď má dieťa na svoj vek nadpriemernú výšku, rado vysoko skáče a pri hrách si všímame dobrú kondíciu a koordináciu pohybov, môžeme predpokladať, že preň bude vhodný basketbal. Stále to však nemusí znamenať, že toto dieťa bude mať basketbal rado. Rodič by ani v takomto prípade nemal mať vysoké očakávania a mal by dbať na preferenciu dieťaťa. Samotné predpoklady totiž na úspech nestačia, dieťa musí byť motivované a robiť šport s radosťou.
Kolektívny alebo individuálny šport?
Pri kolektívnych športoch učíme deti spolupráci, vzájomnej disciplíne, začleneniu do kolektívu a budovaniu schopnosti uniesť prehru, tešiť sa z výhry. Je tu však častá súťaživosť a agresivita, ktorú neprijme každé dieťa. Vo veku 6 až 7 rokov sa môžu prejaviť aj problémy týkajúce sa začlenenia do kolektívu. Práve v tomto období začína dieťa vnímať spoluprácu v hrách, ale aj zdravé súperenie. Niektoré deti preferujú menej sociálnej interakcie alebo sú menej priebojné a iné môžu pociťovať veľký tlak, keď vedia, že ich výkon ovplyvňuje výsledok ostatných členov tímu. Rady ‚hrajú‘ radšej samy za seba, striktne riadené tréningy ich môžu aj demotivovať. Pri rozhodovaní medzi kolektívnym a individuálnym športom zohráva úlohu osobnosť. Introverti sa veľakrát cítia lepšie práve v individuálnych športoch, extroverti v tých kolektívnych. Existuje však veľké množstvo dôvodov, pre ktoré je dobré zvoliť práve jeden či druhý typ. Najdôležitejšie je poznať svoje dieťa, hovoriť s ním a vnímať jeho reakcie.
Keď šport nerobí radosť
Ak si všímame, že dieťa prichádza z tréningu smutnejšie, je bez energie, môžu byť za tým rôzne dôvody, nemusí sa to teda týkať len nespokojnosti s druhom športu. Môže sa stať, že dieťaťu nevyhovuje kolektív či úroveň, na ktorej trénuje, a daný šport pritom môže milovať. S dieťaťom je preto nesmierne dôležité hovoriť. Môžeme tak odhaliť vážnejšie aj menej vážne problémy - čím skôr tak urobíme, tým skôr môžeme konať a dieťaťu pomôcť. Hovoriť by sme s ním však mali aj v prípade, že sme nezaznamenali negatívne reakcie. Takto môžeme zachytiť možné problémy ešte v ich začiatkoch.
Vhodné športy pre rôzne vekové kategórie
- Predškolský vek (3-6 rokov)
V tomto veku by sa deti mali zameriavať na rozvoj základných pohybových zručností a budovanie pozitívneho vzťahu k pohybu. Vhodné sú aktivity ako: behanie, skákanie, hádzanie a chytanie, plávanie, cvičenia na rozvoj koordinácie a rovnováhy, atletika (všeobecná príprava), detské odrážadlá a trojkolky. - Školský vek (6-15 rokov)
V tomto veku môžu deti začať s organizovanými športmi, ale dôležité je, aby si zachovali všestrannosť a nevytvárali jednostrannú záťaž na telo. Populárne sú plávanie, gymnastika, futbal, hokej, tenis, basketbal, karate, florbal, moderný tanec (hip hop, break dance), balet. - Starší školský vek (15+ rokov)
V tomto veku sa už telo formuje a je možné začať so špecializáciou na konkrétny šport.
Výber trénera a rodičovská rola
Niektoré deti sú veľmi energické, spoločenské, iné preferujú svoj priestor a pokojnejšie prostredie. Aj rovesníci môžu mať rôznu výšku a stavbu postavy. Na fyziologické a psychologické črty je dobré prihliadať, no nie sú jediným kritériom pri rozhodovaní. Na jednej strane je pravda, že nie každé dieťa je pohybovo zdatné a, naopak, niektoré deti k športu veľmi inklinujú alebo majú viditeľné predpoklady na jeho vykonávanie. Pokiaľ však vyberieme správneho trénera, nezáleží na tom, či patrí dieťa do jednej či druhej kategórie. Vďaka správnemu vedeniu a motivácii sa môže posúvať míľovými krokmi. Úlohou trénera nie je vychovať z každého dieťaťa wimbledonského víťaza, ale priviesť každé dieťa k jeho osobnej výkonnostnej hranici, zapáliť ho pre daný šport a vzbudiť v ňom záujem pravidelne športovať.
Rodič nie je len vodičom na krúžky - je aj pozorovateľom, sprievodcom a partnerom. Zároveň platí, že spokojný rodič = spokojný dieťa.
Športová príprava a špecializácia
Názory na to, kedy je najvhodnejšie začať so športom sa rôznia. „Na vysokej škole učia všetkých telocvikárov, že existujú etapy športovej prípravy a tie hovoria čo, v ktorom veku by to dieťa malo vykonávať a v akom počte. Tieto etapy hovoria o tom, že do puberty (cca 15 rokov) by sa malo venovať viacerým športom a nie len jednému. V Severských krajinách - Švédsko, Nórsko a Fínsko, tieto zásady dodržiavajú a nedovolia dieťaťu špecializáciu. V praxi to vyzerá tak, že dieťa, ktoré chce odohrať v sobotu zápas v hokeji, musí cez týždeň absolvovať aj iné tréningy v iných športoch. Ak to neurobí, nie je pripustené na zápas. Do 15 rokov robí dva, tri športy naraz a až po 15 rokoch sa môže špecializovať. A ja sa s týmto prístupom stotožňujem. Telo sa formuje, vyvíja a aj z hľadiska fyziológie je dobré, keď sa so špecializáciou začne až okolo 15.roku života, predíde sa takto jednostrannej námahe a zvýšenému jednostrannému zaťaženiu kĺbov a svalov. V prvej etape - najvšeobecnejšej, nedochádza k zlému držaniu tela. Dieťa môžete prihlásiť na športový krúžok už od 4 rokov. Dôležité je, aby daný krúžok nebol špecializovaný na konkrétny šport. Mal by sa zameriavať na všeobecnú pohybovú prípravu.
Všestranná príprava sa odporúča približne do 9. roku dieťaťa. Od tohto veku už vieme poukázať na slabé a silné stránky a môžeme začať premýšľať nad postupným presunom k špecializácii. Majme na pamäti, že telo sa v tomto veku stále formuje, a preto je dobré začať so špecializáciou až okolo 15. roku života. Predíde sa tak jednostrannej námahe a zvýšenému zaťaženiu kĺbov a svalov. Pri striktnej špecializácii od 15. roku života je však potrebné pridať aj iné aktivity či športy, aby sme dieťa správne rozvíjali po psychickej aj fyzickej stránke.
Kompenzačný pohyb a všestrannosť
Tréner Dulina ale zdôrazňuje, že je potrebné myslieť aj na kompenzačný pohyb: „Ak dieťa hrá hokej na ľavú stranu, vhodným kompenzačným športom je basketbal, pri ktorom hrá s pravou rukou. Taktiež je dobré, ak sa športy dopĺňajú z hľadiska individuality a tímovosti. Futbal a iné kolektívne športy rozvíjajú u detí tímovosť. Jednou z nesporných výhod športu u detí je, že rozvíja a formuje osobnosť. Deti sa učia cieľavedomosti, vytrvalosti, zodpovednosti, bojovnosti a zvykajú si na dodržiavanie pravidiel.
Plávanie pre bábätká
K prvému zoznámeniu bábätka s plávaním by malo dôjsť v čase, keď je už plne zahojený pupok a malo by byť výhradne v domácom prostredí. Skupinové plávanie dojčiat je vhodné pre deti od 4. až 6. mesiacov. Počas spoločného plávania by malo ísť hlavne o zábavu a relaxáciu. Plávanie dojčiat zlepšuje motorický vývin dieťaťa a zároveň sa pri ňom zlepšujú svaly dieťaťa. Plávanie sa deťom odporúča aj ako doplnok k cvičeniu Vojtovou metódou. Špecializované plávanie dojčiat v miestnych plaveckých centrách je možné navštevovať od 2. mesiaca veku dieťaťa, kedy sú pre tieto deti pripravené špeciálne vaničky. Počas plávania s dieťaťom vo vaničkách sa rodičia učia správne manipulovať s dieťaťom a rad básničiek a riekaniek, ktoré dieťaťu pobyt vo vode spríjemňujú. S vaničkami sa končí okolo 6. mesiaca veku dieťaťa, kedy dieťa prechádza do veľkého bazénu, kde už pláva s rodičmi a ostatnými deťmi.
Výhody plávania vo vaničkách:
- posilňujú sa brušné a chrbtové svaly dieťaťa,
- zmierňuje sa dojčenské nadúvanie,
- dieťa sa otužuje,
- plávaním sa zlepšuje a prehlbuje spánok dieťaťa,
- podporuje sa chuť do jedla,
- dieťa si zvyká na veľké množstvo vody a pripravuje sa na prestup do veľkého bazénu,
- vytvárajú sa pevné citové väzby medzi rodičom a dieťaťom.
Dojčatá prechádzajú do veľkého bazéna okolo 6. mesiaca veku. Do tej doby navštevujú organizované kurzy len v nádobkách. Na bazén bez plaveckých kurzov môžu ísť deti až vo veku batoľaťa, teda od 1. roku veku dieťaťa. Kurzy pre väčšie dojčatá sú určené už skupinkám rovnako starých detí a ich rodičom. Deti sa učia chytať vo vode predmety, zvykať si na pobyt vo vode a v prostredí s viacerými ľuďmi, navyše so silnejšou akustikou a veľkým množstvom rôznorodých zvukov (krik detí, špliechanie vody).
Dôležitosť dobrého trénera
Aj keď dieťa športuje a začína podávať isté výkony, treba zvážiť či ho program príliš neunavuje a či nejde o činnosť, ktorá napríklad na úkor jeho zdravia. Nie každý rodič dokáže odhadnúť zaťažiteľnosť svojho dieťaťa, hlavne ak sa môže pochváliť akú má šikovnú ratolesť a čo všetko už zvládne.
Dieťa vyberá, rodič rozhoduje
Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si samo vyberie, čo ho baví. Posúdiť, či sa na to hodí, má na to vhodný vek a predpoklady, by už mal rodič, ktorý sa môže obrátiť aj na odborníkov. Existujú športové inštitúcie, ako aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktoré sa deťom venujú už od štyroch rokov. Deti tu postupne prejdú viacerými športmi, a tak si majú možnosť vyskúšať, či ich budú naozaj baviť. Výber konkrétneho športu je potom jednoduchší a efektívnejší. Musíme však prihliadať na schopnosti dieťaťa či jeho osobnosť, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vlastný výber športu a mali by sme ich rešpektovať.
Rozhodovanie si vyžaduje čas
Rodič môže s dieťaťom aj skúšať rôzne športy a popritom navnímať, ktorý z nich by mohol byť ten ideálny, alebo sa môže s dieťaťom o športoch rozprávať a sledovať jeho reakcie, alebo jednoducho rôznym napodobňovaním skúšať športy v domácich podmienkach. Všetky tieto možnosti slúžia rodičovi ako doplnok pri výbere. Pri hľadaní vhodného športu je dôležité zdôrazniť, že rodič by nemal mať príliš vysoké očakávania a veľmi dôležitá je trpezlivosť a pochopenie, pretože sa môže stať, že dieťa nebude inklinovať k jednému konkrétnemu športu alebo ho šport, ktorý si vyberie, po čase prestane baviť. Rozhodne by sme deti nemali tlačiť do skúšania niečoho, na čo reagujú negatívne. Každý šport by im mal prinášať radosť či zábavu. Taktiež musíme prihliadať na vekové osobitosti, mali by sme sa orientovať v tom, čo detský organizmus zvládne, čo mu prospieva a čo mu škodí. Musíme vedieť, aké zručnosti má dieťa v určitom veku, a do úvahy treba brať aj individualitu dieťaťa. Od druhu športu závisí, v akom veku s ním začať - keď sa dieťa dostane do tohto veku, veľakrát už má nejakú predstavu o tom, čo by ho bavilo a čo by rado skúsilo. V prípade, že to tak nie je, môžete navštevovať spomínané športové inštitúcie, ktoré umožňujú praktizovanie viacerých športov pod jednou strechou. Prípadne môžete vyskúšať všeobecnú športovú prípravu, vďaka ktorej dieťa získa základy pre široké spektrum športov.
Krúžky ako doplnok, nie náhrada detstva
Krúžky majú byť doplnkom k detstvu, nie jeho hlavným programom. Zároveň platí, že spokojný rodič = spokojný dieťa. Ideálne je zvoliť krúžok, ktorý ponúka skúšobnú hodinu alebo krátkodobý kurz. Niektoré deti si aktivitu zamilujú na prvý pohľad, iným trvá niekoľko týždňov, kým sa adaptujú. Ak po dvoch mesiacoch stále chýba záujem či radosť, je lepšie aktivitu ukončiť a skúsiť niečo iné. Krúžky môžu byť pre dieťa skvelou príležitosťou objavovať svet, nadväzovať priateľstvá a učiť sa novým veciam. Ich cieľom však nie je vychovať malého odborníka, ale podporiť radosť z objavovania a sebadôveru.
Voľná hra a oddych
Prirodzená hra vonku je veľmi dôležitá a pre dieťa prináša úplne iné benefity ako pohyb na krúžkoch. Pravidlá pri spontánnej hre vonku nie sú také striktné ako pri tréningu na krúžku. Takýto pohyb je prínosom nie len pre fyzické zdravie, ale aj pre psychiku, na ktorú netreba zabúdať. Každý potrebuje vypnúť a nabrať nové sily.
Okrem krúžkov by dieťa malo mať aj dostatočný priestor na hru a oddych. Zbytočne ho nepreťažujte a nechcite za každú cenu moderovať všetok voľný čas vášho potomka. Myslite na to, čo tvrdia aj psychológovia: občasná nuda je pre vývoj dieťaťa dobrá. Nuda je pre všetky vekové kategórie motivujúca, nie je treba sa jej báť. Privádza deti k originálnym myšlienkam a činom. V tomto čase sa totiž musia spoľahnúť samy na seba. Neustále zorganizovaný program škodí aj tínedžerom. Oberá ich o samostatnosť a neskôr môže dokonca viesť k hnevu a úzkosti.
