Chcete rozvíjať bábätko už v brušku? Podľa vedcov mu veľmi prospeje kvalitná hudba. Počúvanie príjemných a relaxačných melódií v tehotenstve má vplyv na celkovú pohodu dieťaťa a mamičky, ale aj na rozvoj niektorých jeho vlastností. Naviac počúvanie hudby stimuluje intelekt a kreativitu.
Mnohé mamičky veria, že pravidelné počúvanie hudby vplyv na vyššiu inteligenciu bábätiek, rozvoj empatie a po narodení sú menej plačlivé.
Ako bábätko vníma hudbu
Bábätku sa najviac páčia pokojné veselé melódie, ktorých rytmus sa približuje rytmu tlkotu matkinho srdca. Naopak, príliš hlasná, rýchla hudba, výrazné bubny či hlas, ktorý je v protiklade s maminým chlácholivým prihováraním bábätko ruší a znepokojuje.
Hudbu, ktorú bábätká počúvali ešte pred narodením si pamätajú až do jedného roka a pozitívne na ňu reagujú. Možno vás prekvapí, že melódiu a rytmus nevnímajú len ušami, ale doslova celým telom. Narozdiel od mamy počujú hudbu, rovnako aj zvuky okolo seba, oveľa hlasnejšie, čo je spôsobené tým, že sú obklopené plodovou vodou.
Nie je presne známe, v ktorom týždni tehotenstva je dieťa schopné počuť. Rôzne štúdie však uvádzajú vek 16 až 19 týždňov, kedy bábätko vníma matkin hlas. Okolo 24. týždňa už spoľahlivo počuje aj zvuky z okolia. Dieťa vníma, keď je hlas matky, či iných blízkych ľudí adresovaný jemu. Matka podvedome mení intonáciu i tok reči, keď sa prihovára svojmu bábätku.
Viacero odborných štúdií odkazuje na merateľné i viditeľné zmeny v rytme srdca a pohybovej aktivity plodu v maternici pri počúvaní hudby. Nie je pritom dôležité, o aký hudobný žáner ide. Oveľa podstatnejšie je vnútorné nastavenie matky, ktorá je priamym príjemcom hudobnej produkcie.
Často diskutovanou témou zvykne byť hlasitosť hudobnej produkcie, s ktorou sa dieťa konfrontuje nielen v prenatálnom období, ale aj po narodení. Zatiaľ čo v maternici ho chráni plodová voda a zvuky vníma skreslene a tlmene, sluch dojčaťa a malých detí je mimoriadne citlivý a treba ho pred prílišnym hlukom chrániť (napríklad špeciálnymi slúchadlami). Rovnako pre dieťa v maternici, ako aj pre dojčiatko a batoľa platí, že oveľa nebezpečnejšie, ako samotný nameraný hluk sú neprimerané vibrácie, ktoré produkujú niektoré štýly hudby.
Čo počúvať a čoho sa vyvarovať
Kým v zahraničí sa mamičky môžu prihlásiť na špecializované kurzy, kde počúvajú starostlivo vybranú hudbu a relaxujú, u nás sa mamičky spoliehajú na domácu výbavu. Stačí hudobný prehrávač a CD s príjemnou hudbou.
Odborníci sa zhodujú v tom, že na bábätká má najlepší vplyv počúvanie Mozarta a Vivaldiho, uspávanky a ľudové piesne. Mnohé bábätká sa naozaj upokoja, alebo reagujú na skladby kopkaním do rytmu.
Najviac však deťom prospieva počuť hlas svojej mamy, na ktorý reagujú inštinktívne oveľa viac než na ostatné zvuky. Mamičky sa môže nenarodenému bábätku prihovárať, spievať, čítať rozprávky či recitovať básničky- na všetko, čo povie pokojným milým hlasom, reaguje dieťa s radosťou. Naopak, bábätka úzkostne reagujú rockové a metalové skladby.
Zaujímavé je, že si pamätajú aj hudbu, ktorú bežne počúvali mamičky v rádiu v tehotenstve, napríklad po ceste do práce či melódie z rádia pri varení.
Niektorí tvrdia, že neexistuje spoľahlivý dôkaz o tom, že by Mozartove skladby prispievali k zlepšeniu kognitívnych funkcií. V každom prípade každá matka uzná, že púšťaním klasickej hudby rozhodne nič nepokazí.
Pravdou však je, že metrum a vnútorný pulz, ktoré majú v Mozartových dielach jedinečný rukopis, sú blízke tlkotu srdca a rytmu chôdze. Tieto dva aspekty už vo svojej podstate dieťa upokojujú, v spojení s hudbou môžu mať ešte silnejší účinok.
Ak počúvate hudbu v jej akustickej podobe, nemusíte sa obávať ani väčšej hlasitosti. Napokon všetky deti profesionálnych hudobníčok boli v prenatálnom období neustále obklopené živou hudbou produkovanou priamo matkou a na ich sluch to nemalo negatívny dopad. Práve naopak, na hudbu sú v tejto podobe navyknuté a ani po narodení im nerobí problém zaspať v podobnom zvukovom prostredí.
Hudba a pôrod
Spomínané hudobné aktivity môžete efektívne a jednoducho využiť aj počas samotného pôrodu. Spev ako taký upokojuje a uvoľňuje matku i dieťa.
Nápev známej piesne, ktorú ste si pravidelne spievali počas tehotenstva, pomáha skrátiť dlhé čakanie a bábätku dáva pocit bezpečia a upokojenia. Aktívny spev matky uvoľňuje a prehlbuje jej dýchanie a s pomocou správneho dýchania jednoduchšie preklenie bolestivé kontrakcie a efektívnejšie reaguje počas druhej doby pôrodnej.
Samozrejme, ak vám nie je príjemná predstava, že „vyspevujete“ zdravotníckemu personálu, zaspievajte si ešte doma, pred odchodom do pôrodnice, alebo cestou v aute, či v sprche. Budete prekvapená, čo to urobí s vašou psychikou a fyzickým komfortom.
Ďalšou, dnes stále viac využívanou možnosťou, je púšťanie reprodukovanej hudby počas pôrodu. Dôležité je pripraviť si v dostatočnom predstihu hudobný výber podľa vlastných preferencií. Ako sme spomenuli, vaše dieťatko pozná hudbu, ktorú ste spolu často počúvali. Ak ste pri nej cítili pokoj a uvoľnenie vy, bude to tak vnímať i ono a narodí sa do zvukovo známeho prostredia.
Hudba po narodení a v ranom detstve
Priaznivý vplyv má hudba nie len počas prenatálneho vývoja, ale aj po narodení. Čím viac budete svojmu bábätku spievať a púšťať rôzne piesne, tým skôr začne rozprávať.
Dieťa sa učí najmä tým, že napodobňuje ľudí vo svojom okolí. Najčastejšie sú to teda rodičia, ktorých správanie deti kopírujú. Preto je dôležité, aby rodičia so svojimi malými ratolesťami hovorili čo najviac.
Okrem rozvoja reči a rozširovaní slovnej zásoby pôsobí blahodárne hudba na činnosť srdca, či pľúc. Taktiež je nápomocná pri nespavosti. Ak máte dieťa, ktoré horšie zaspáva, skúste mu zaspievať uspávanku.
Okrem utišujúcich účinkov je hudba výborná pre vývoj mozgu. Napríklad, je dokázané, že deti, ktoré majú radi hudbu a hrajú na nejaký hudobný nástroj, majú aj lepšie výsledky v škole.
Novorodený človečik je sluchom prepojený s vonkajším svetom oveľa viac, ako ostatnými zmyslami. Využime tento fenomén a poskytnime mu prostredie, v ktorom sa bude cítiť v bezpečí. Na prvom mieste je to matka, ktorej telo bolo dovtedy jeho zvukovým útočiskom. Pozná jej hlas, je mu blízke jej dýchanie, tlkot srdca a, samozrejme, jej vôňa. S hlávkou uloženou na matkinej hrudi, ideálne v kontakte koža na kožu, sa dieťatko ocitne vo zvukovo blízkom prostredí, ku ktorému nepotrebuje žiadne umelé náhrady ako biely šum, elektronickú pestúnku, zapnutý vysávač, či práčku.
Monotónny a rytmický zvuk vychádza priamo z matkinho tela, hoci sama môže byť v danom momente zvukovo úplne pasívna. Spomínaný monotónny zvuk, ktorý novorodenca upokojuje, ľahko vytvoríme sami a rovnako jednoducho ho môžeme produkovať počas iných činností, ktorým sa potrebujeme venovať (varenie, upratovanie a pod.).
Rytmizácia pri komentovaní a pomenúvaní akejkoľvek činnosti, spolu s riekankami a pesničkami sa stane najdôležitejším hudobným vnemom dieťaťa v prvých rokoch života. Nepretrhnime hudobnú niť, ktorú sme spoločne zdieľali s dieťatkom v období tehotenstva. Novorodenec je sluchovo mimoriadne vnímavý. Pre jeho prvé sociálne interakcie je veľmi dôležité, aby bol aj v bdelom stave v primeranej miere obklopený zvukovými podnetmi, v ktorých rozpoznáva známe hlasy (otca, súrodencov) a zvuky (štekot psa, pustený televízor, tečúcu vodu). Chodiť pri ňom „po špičkách“ naozaj nemusíme.
| Žáner | Príklad autora/skladby | Vplyv |
|---|---|---|
| Klasická hudba | Wolfgang Amadeus Mozart, Antonio Vivaldi, Johann Sebastian Bach | Upokojuje, stimuluje intelekt a kreativitu, podporuje rozvoj sluchu a mozgu |
| Uspávanky a ľudové piesne | Tradičné uspávanky | Navodzujú pocit bezpečia, podporujú rozvoj reči a empatie |
| Zvuky prírody | Zvuk dažďa, šum lístia, zurčanie potôčika | Relaxačný účinok, podporuje kreativitu |
